Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1P-24-2015.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. L., L.. XX.X.XXXX S. X. L., L.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: X. L., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX, XXX XX T. S. L. S. L., L.. XX.X.XXXX, X. XX.X.XXXX, o návrhu navrhovateľov: v 1. rade M. L., L.. XX.XX.XXXX, v 2. rade J. L., L.. XX.XX.XXXX, 3. R. L., L.. XX.XX.XXXX, E. J. K. XXX, zastúpení JUDr. Juraj Bodnár, L.. X.X.XXXX, L. Č.. XXXX/XX, XXX XX X., o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia - starí rodičia maloletých detí a teta maloletých detí sa návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 31.3.2015 domáhali rozšírenia styku s maloletými deťmi v rozsahu bližšie tam špecifikovanom.
Navrhovatelia na podanom návrhu trvali.
Matka maloletých s návrhom navrhovateľov nesúhlasila.
Kolízny opatrovník navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, matky maloletých detí, kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka , ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu navrhovateľky J. L. - starej matky maloletých vyplýva, že v správe kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov je klamstvo. Rozšíriť styk je prianím maloletých detí. Maloletým u nich nič nechýba, venujú sa im, majú veľký rodinný dom so záhradou.
Z výsluchu navrhovateľa M. L., starého otca maloletých detí vyplýva, že tento sa v celom rozsahu pridržiava výpovede jeho manželky. Maloletý L. sa matky bojí a to ovplyvnilo aj jeho výpoveď pred kolíznou opatrovníčkou. Maloletý nechcel od nich odísť. Má za to, že v domácnosti matky je psychicky týraný, podľa neho sa tam pije, fajčí.
Z výsluchu tety maloletých detí R. L. vyplýva, že táto na rozšírení styku trvá. Deťom nikdy žiadne porno nepúšťala, tento kanál majú blokovaný. Je pravdou, že jej priateľ u nich býva, avšak keď sú deti u nich,
tak priateľ spí v detskej izbe, ktorú majú deti spoločnú a spí tam z toho dôvodu, že ráno vstáva do práce veľmi skoro. Deťom dávajú všetko, nechápe prečo by sa maloletá X. takto o nej vyjadrovala. Na matku maloletých nemá telefonický kontakt, nechápe prečo matka deťom neodblokuje telefóny.
Z výsluchu matky maloletých detí vyplýva, že s návrhom nesúhlasí, deti neboli zmanipulované v rozhovore s kolíznym opatrovníkom. Maloleté deti v súvislosti s konaním o návrhu navrhovateľov o zverení maloletých do ich náhradnej osobnej starostlivosti boli aj u psychologičky. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo, že by boli deti bité, alebo inak týrané. V jej domácnosti sa nepije a ona nefajčí. Pokiaľ ide o dostatočnú na vysvedčení maloletého, matka uviedla, že sa mu venuje, avšak v učení mu to ide ťažšie. Mužov nestrieda, naposledy mala vzťah s partnerom, s ktorým má maloletého. Pokiaľ ide o telefón maloletého, tento si ho zablokoval sám a kredit si minul.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka vyplýva, že domácnosť matky maloletých je pravidelne navštevovaná od roku 2012, keď k ním prvý krát prišiel podnet od starých rodičov. V starostlivosti matky o maloletých nikdy nebol zistený žiadny nedostatok. Rodina žije skromnejšie, ale deti vždy dostanú, čo potrebujú. Obe deti zhodne v pohovore uviedli, že styk rozšíriť nežiadajú a preto navrhujú, aby bol návrh zamietnutý.
Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že obidve deti zhodne v pohovore uviedli, že nechcú rozšíriť styk s navrhovateľmi, že chcú, aby to bolo ponechané ako dosiaľ. Maloletý uviedol, že by mu bolo dlho za mamou a za bratrancami a malým bratom, dokonca by si prial, ak by stretávanie neprebiehalo tak často. Maloletá X. uviedla, že cez jarné prázdniny nechce ísť k starým rodičom vôbec. Cez vianočné prázdniny jej to stačí ako doteraz, chce byť s mamou a mladším bratom. U starých rodičov sa jej nepáči ani to, že spolu nadávajú a nepekne hovoria o jej maminke.
Podľa § 25 ods. 1 - 6 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 100 ods. 3 OSP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o pristúpení k Dohovoru pod č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor") štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názoru dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa ods. 2 článku za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Procesným spôsobom záväzky z Dohovoru Slovenskej republiky vykonáva ustanovenie § 100 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. (uznesenie NS SR (Rc) 2 Cdo 269/2008 zo dňa 25.11.2008)
Z výsledkov vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na rozšírenie styku s maloletými je nedôvodný. Nakoľko sa navrhovatelia s matkou maloletých nevedeli dohodnúť v otázke rozšírenia styku navrhovateľov s maloletými, je nepochybné, že intervencia súdu v tomto smere ukázala sa byť nevyhnutná. Úlohou súdu v tomto konaní bolo objektívne zistiť, či rozšírenie styku navrhovateľov s maloletými nebude objektívne negatívne pôsobiť na maloletých a bude v ich záujme. Z výpovedí navrhovateľov a matky maloletých mal súd bez pochýb preukázané, že vzťahy medzi nimi sú len čisto formálne a vládne medzi nimi napätie, takže dlhodobé zlepšenie vzťahov medzi nimi nemožno rozumne predpokladať. S poukazom na fakt, že navrhovatelia v priebehu konania tvrdili, že maloletí konajú pod vplyvom matky, že sa jej boja povedať, čo chcú, že ich matka maloletých psychicky týra, že v jej domácnosti sa pije a fajčí a zasa naopak matka tvrdila, že maloletých neovplyvňuje, necháva ich slobodne sa rozhodnúť pokiaľ ide o stretávanie sa s navrhovateľmi, súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov v domácnosti matky a o vykonanie pohovoru s maloletými, keďže súd dospel k záveru, že maloletí sú vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopní vyjadriť svoj názor. Súd mal z pohovoru s maloletými jednoznačne preukázané, že títo styk rozšíriť nežiadajú, že im stretávanie s navrhovateľmi postačuje v takom rozsahu ako dosiaľ. Z prešetrenia pomerov v domácnosti matky mal tiež súd preukázané, že domácnosť matky je pravidelne od roku 2012 monitorovaná, že v jej starostlivosti o maloletých neboli zistené žiadne nedostatky. Vychádzajúc z uvedeného, kladúc dôraz na vek a rozumovú vyspelosť maloletých možno uzavrieť, že maloletí vo svojej výpovedi vyjadrili svoj vlastný názor, ktorý nebol ovplyvnený názorom matky. Tvrdenie opaku bolo by v danom prípade len špekuláciou. Povinnosťou súdu v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zákona o rodine, je venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť. Súd s poukazom na horeuvedené dospel k záveru, že navrhované rozšírenie styku navrhovateľov s maloletými v súčasnej dobe vyvolalo by u maloletých narušenie ich duševnej pohody a malo by negatívny dopad na vzťah maloletých s navrhovateľmi, ktorý má tendenciu prehlbovať sa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo zvyšnej časti možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, vpočte vyhotovení päť.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)