Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/69/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Konektor PR s. r. o., so sídlom Klimentská 1207/10, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 270 87 051, zastúpeného JUDr. Petrom Servátkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Pri Podlužianke 3, 934 01 Levice, IČO: 53 479 416, proti žalovanému: Herb-Pharma Corporation s. r. o., so sídlom Veľké Ludince 654, 935 65 Veľké Ludince, IČO: 36 565 016, zastúpeného JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Bernolákova 12, 934 01 Levice, IČO: 51 738 597, o zaplatenie 336.440,- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 100.000,- Kč zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,56 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 336.440,- Kč spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 219.615,- Kč od 16.03.2021 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30.855,- Kč od 28.04.2021 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 49.307,- Kč od 28.04.2021 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36.663,- Kč od 15.05.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to titulom dodania PR služieb, ktoré neboli uhradené. K návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu pripojil žalobca faktúry č. FV20210057, č. FV20210145, č. FV20210146, č. FV20210169, tri upomienky a výzvu zo dňa 01.09.2021 spolu s potvrdením o jej odoslaní. Pre prípad, že by žalovaný podal odpor žalobca žiadal, aby konanie pokračovalo v súlade s akýmkoľvek vhodným vnútroštátnym občianskym súdnym konaním.

2. Súd vo veci vydal dňa 10.01.2022 podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia európsky platobný rozkaz sp. zn.: , voči ktorému žalovaný podal včas odpor podľa článku 16 ods. 1 Nariadenia, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu európskeho konania o platobnom rozkaze upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006. Súd žalobcu upovedomil o podaní odporu a tiež o tom, že bude v konaní ďalej pokračovať v rámci civilného sporového konania podľa slovenských procesných predpisov.

3. Súd následne vyzval žalobcu podľa , aby sa písomne vyjadril k odporu proti európskemu platobnému rozkazu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho poučil, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala

starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Tiež ho poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Na uvedené reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 22.03.2022, v ktorom učinil čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 100.000,- Kč s tým, že žalovaný uhradil túto čiastku na bankový účet žalobcu dňa 15.12.2021 a zotrval na žalobe v časti o zaplatenie sumy 236.440,- Kč s príslušenstvom. K veci uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala obchodná spolupráca v oblasti PR. Žalobca poskytoval žalovanému služby, za ktoré vystavil faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Zo strany žalovaného bola uhradená iba časť vyfakturovaných finančných prostriedkov, pričom odkázal na už doručené dôkazy, faktúry, upomienky a e - mailovú korešpondenciu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že namieta, že podmienky na začatie konania vo veci nie sú splnené. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice na prejednanie veci argumentujúc s tým, že z obsahu listín žalobcu vyplýva, že pohľadávku vymáha voči žalovanému, avšak vo veci odštepného závodu Herb-Pharma Corporation s. r. o., IČO: 063 60 491, so sídlom v Českej republike, K vrcholu 2347/6, Praha 3, v dôsledku čoho mal za to, že miestne príslušným na prejedanie veci je súd v sídle odštepného závodu žalovaného, nakoľko spor sa týka práve organizačnej zložky žalovaného. Poukázal ďalej na to, že z obsahu podania žalobcu nie je zrejmý spôsob riešenia sporov, či mali strany v zmluve uzavretú rozhodcovskú doložku a či má vôbec všeobecný súd právomoc spor rozhodnúť pričom tiež argumentoval, že keďže žalobca obchodnú zmluvu nepredložil, uprel žalovanému právo podať námietku podľa . Poukázal tiež na to, že z obsahu podania nevyplýva, či bol stranami dohodnutý súd členského štátu zmluvnej strany na rozhodovanie vo veci sporných nárokov podľa článku 25 Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012. Argumentoval ďalej, že odštepný závod sa zapisuje do obchodného registra, nemá však právnu subjektivitu, môže však uzatvárať obchody a plniť daňové a odvodové povinnosti s tým, že žalovanému žalobca žiadne služby neposkytoval, žalobca bol v obchodnom vzťahu s odštepným závodom žalovaného a služby dodával v mieste sídla žalovaného v Českej republike. Preto mal žalobca správne žalovaného na strane pasívnej legitimácie označiť ako: Hem-Pharma Corporation s. r. o., IČO: 36 565 016, so sídlom: 935 65 Veľké Ludince 654, SR vo veci týkajúcej sa odštepného závodu Herb- Pharma Corporation s. r. o., IČO: 063 60 491, so sídlom v Českej republike, K vrcholu 2347/6, Praha 3. Namietal ďalej právnu neúčinnosť plnej moci, ktorú udelil žalobca svojmu právnemu zástupcovi JUDr. Martinovi Pavlíkovi dňa 31.08.2021 a v tejto súvislosti poukázal na nedostatok riadne podanej žaloby, nakoľko mal za to, že bola podaná neoprávnenou osobou, keď žalobca podľa plnej moci splnomocnil svojho právneho zástupcu vo veci vymoženia pohľadávky od dlžníka Herb-Pharma Corporation s. r. o., IČO: 06 360 491, pričom žalovaný je obchodnou spoločnosťou s prideleným identifikačným číslom organizácie: 36 565 016. IČO uvedené v plnej moci nie je pridelené žalovanému, ale Herb-Pharma Corporation s. r. o. odštepný závod. Z návrhu na vydanie európskeho platobné rozkazu vyplýva, že žalovanou stranou je spoločnosť Hem-Pharma Corporation s. r. o., IČO 36 565 016. Je teda zrejmé, že právny zástupca žalobcu nebol splnomocnený na podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu voči žalovanému, ale voči jeho odštepnému závodu, ktorý ale nemá právnu subjektivitu a rozsah udeleného plnomocenstva preto prekročil. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu tak nebol podaný riadne, nakoľko nebol podpísaný oprávnenou osobou. Žalovaný poukázal tiež na to, že z podania advokáta označeného ako - vyjadrenie žalobcu nevyplýva, či právny zástupca má oprávnenie vykonávať advokátske povolanie na území iného členského štátu, či je zapísaný do zoznamu euro advokátov. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež namietal, že žalobca dôvodnosť nároku uplatňovaného európskym platobným rozkazom riadne nepreukazuje, neuvádza právny dôvod uplatneného nároku. Z návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu ani z vyjadrenia nie je zrejmé, či bola medzi stranami sporu uzatvorená obchodná zmluva resp. o aký zmluvný vzťah sa má jednať, žalobca uvádza len, že prebiehala obchodná spolupráca v oblasti PR. Z návrhu tiež nevyplýva, aké konkrétne marketingové služby žalobca poskytoval, akým spôsobom mal žalobca tieto služby poskytovať, aká bola dojednaná cena za tieto služby a aké zmluvné podmienky mali strany dojednané. Žalobca neuvádza relevantnú právnu argumentáciu, ktorá by uplatňovaný nárok odôvodňovala. Považoval za právne neudržateľné, aby si žalobca uplatňoval svoj nárok vydaním európskeho platobného rozkazu bez toho, aby takýto nárok riadne odôvodnil a preukázal. Namietal, že žalovanému žalobca žiadne služby neposkytoval, služby poskytoval odštepnému závodu žalovaného, z účtu ktorého bola uhradená čiastka 100.000 Kč na účet žalobcu, pričom odberateľ služieb má výhrady voči objemu a kvalite poskytnutých služieb. Záverom žiadal, aby sa súd vysporiadal s námietkou miestnej nepríslušnosti ako aj s ostatnými námietkami, v prípade ustálenia právomoci súdu SR a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu uložil žalobcovi lehotu na odstránenie procesných nedostatkov na začatie konania a tiež uviedol, že žalovaný žalobu v danom

štádiu konania považuje za nedostatočne preukázanú a odôvodnenú, a preto žiadal žalobu zamietnuť s tým, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, nech vo veci v zmysle uvedie ďalšie skutkové tvrdenia a vyjadrí sa tiež k podaniu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu uviedol, že žalobca trvá na tom, že miestne príslušný je súd, na ktorom bol podaný návrh na začatie konania, že rozhodcovská doložka medzi stranami uzavretá nebola a tiež, že pasívne vecne legitimovaným je žalovaný, nakoľko odštepný závod nemá právnu subjektivitu a žalovaný je v návrhu dostatočným spôsobom identifikovaný tak, aby nedošlo k jeho zámene s iným subjektom.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu prejednal. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe, ktorá bola pozmenená 04.03.2022, kde už 100.000,- Kč žalovaný zaplatil dňa 15.12.2021, zostal zvyšok 236.440,- Kč s príslušenstvom, na ktorej sume žalobca trvá v plnom rozsahu.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného podania zo dňa 21.04.2022. Poukazuje na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice na prejednanie veci. Vzhľadom k príslušným ustanoveniam je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, pokiaľ sa spor týka tejto zložky, v danom prípade je dôkazom doloženým žalobcom zrejmé, že sa domáha vymoženia pohľadávky voči odštepnému závodu žalovaného so sídlom v Českej republike. Žalobca uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti marketingových služieb s odštepným závodom spoločnosti Herb-Pharma Corporation s. r. o. Žalobca odštepnému závodu poskytoval služby, ktoré mu dodával v mieste jeho sídla v Českej republike. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným, namieta neúplnosť podaného európskeho platobného rozkazu z dôvodu chybného označenia pasívne legitimovanej strany. V tejto súvislosti poukazuje aj na ďalší nedostatok podania a to neúčinnosť plnej moci právneho zástupcu na strane žalobcu. Z plnej moci vyplýva, že právny zástupca bol splnomocnený vo veci vymoženia pohľadávky voči subjektu s nesprávne prideleným identifikačným číslom. Je zrejmé, že právny zástupca nebol splnomocnený na podanie návrhu európskeho platobného rozkazu voči žalovanému, ale voči jeho odštepnému závodu, ktorý nemá právnu subjektivitu. Tým prekročil rozsah udeleného plnomocenstva, teda návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu nebol podaný riadne, nakoľko bol podpísaný neoprávnenou osobou. Žalobca v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu riadne neuvádza právny dôvod uplatneného nároku, ako aj dostatočné a zreteľné informácie týkajúceho sa odôvodnenia pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému namieta, že procesné podmienky na začatie konania neboli splnené. Pokiaľ sa jedná o dôvodnosť nároku, tak isto poukazuje na závažné nedostatky plnenia zo zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré boli porušené na strane žalobcu. Žalobca porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu najmä z článku III. zmluvy, nakoľko riadne neposkytoval informácie o poskytovaných službách. Žalovaný nemal prehľad o tom, či fakturované služby boli vôbec vykonané, resp. či boli poskytnuté riadne a v zmysle uzavretej zmluvy. Napriek tomu žalobca tieto služby fakturoval, faktúry však nepodložil žiadnymi výkazmi za vykonané marketingové služby, a teda žalovaný nemal o aktivite žalobcu žiadny prehľad. Faktúry sú označené len ako služby digitálnej komunikácie, resp. ako PR služby, z uvedeného teda nie je jasné, čo bolo v skutočnosti obsahom týchto služieb. Záverom dodal, že v zmysle článku IV. bodu 1a/ zmluvy prislúcha odmena žalobcovi na základe schválených rozpočtov a objednávok. Uvedené podklady, na základe ktorých by mali byť sporné faktúry uhradené, doposiaľ v konaní neboli predložené. Žalobca teda dôvodnosť vystavených faktúr relevantne nepreukázal. Právny zástupca žalovaného tiež navrhol doplniť dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného D.. H. F. a to k otázkam nedostatku plnenia zo strany žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, faktúru č. FV20210169, faktúru č. FV20210057, faktúru č. FV20210145, faktúra č. FV20210146, 1. upomienku zo dňa 29.06.2021, 2. upomienku zo dňa 09.07.2021, 3. upomienku zo dňa 18.08.2021, výzvu na úhradu zo dňa 01.09.2021, potvrdenie o odoslaní výzvy, európsky platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn.: zo dňa 10.01.2022, odpor proti európskemu platobnému rozkazu, uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: - 40 zo dňa 04.03.2022, vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami zo dňa 22.03.2022 (faktúry, výzva z 01.09.2021 spolu s odoslaním výzvy, upomienky 1. - 3., e - mailové komunikácie medzi žalobcom a odštepným závodom žalovaného), uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: - 65 zo dňa 28.03.2022, vyjadrenie žalovaného zo dňa

21.04.2022, výzvu súdu adresovanú právnemu zástupcovi žalobcu, vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu zo dňa 01.06.2022 a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Medzi žalobcom a organizačnou zložkou žalovaného prebiehala spolupráca v oblasti PR. Žalobca organizačnej zložke žalovaného poskytoval služby, za ktoré žalobca vystavil faktúru č. FV20210057 vo výške 219.615,- Kč s termínom splatnosti dňa 15.03.2021, faktúru č. FV20210145 vo výške 30.855,- Kč s termínom splatnosti dňa 27.04.2021, faktúru č. FV20210146 vo výške 49.307,50 Kč s termínom splatnosti dňa 27.04.2021 a faktúru č. FV20210169 vo výške 36.663,- Kč s termínom splatnosti dňa 14.05.2021. Žalobca upomienkami zo dňa 29.06.2021, zo dňa 09.07.2021 a zo dňa 18.08.2021 upomenul organizačnú zložku žalovaného na úhradu dlžných súm v celkovej výške 336.440,50 Kč. Žalobca listom zo dňa 01.09.2021 adresovaným odštepnému závodu žalovaného opäť vyzval na úhradu jednotlivých dlžných súm v celkovej výške 336.440,50 Kč. Rovnako tak z predloženej e - mailovej komunikácie medzi žalobcom a organizačnou zložkou žalovaného vyplýva, že sa žalobca opakovane domáhal úhrady jednotlivých dlžných súm. V konaní nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný dňa 15.12.2021 čiastočne plnil a to vo výške 100.000,- Kč.

10. Podľa (ďalej len „“), právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

11. Podľa § 556 ods. 1 Zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, co je vyjádřeno slovy nebo jinak, vyloží se podle úmyslu jednajícího, byl-li takový úmysl druhé straně znám, anebo musela-li o něm vědět. Nelze-li zjistit úmysl jednajícího, přisuzuje se projevu vůle význam, jaký by mu zpravidla přikládala osoba v postavení toho, jemuž je projev vůle určen.

12. Podľa (ďalej len „“), na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa , na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

14. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

15. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

16. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

17. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade

so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

18. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

19. Podľa článku 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

21. Podľa , všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

22. Podľa , popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.

23. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

24. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

25. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuje najmä: a) jej výklad; b) plnenie zmluvných záväzkov; c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov; d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie; e) dôsledky neplatnosti zmluvy. Vo vzťahu k spôsobu plnenia a opatreniam, ktoré treba prijať v prípade chybného plnenia, sa prihliadne na právny poriadok krajiny, v ktorej sa plnenie uskutočňuje.

26. Podľa článku 19 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia. Za obvyklý pobyt fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.

27. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. 30. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

33. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Podľa § 2054 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, placení úroků se považuje za uznání dluhu ohledně částky, z níž se úroky platí. Plní-li dlužník dluh zčásti, má částečné plnění účinky uznání zbytku dluhu, lze-li z okolností usoudit, že tímto plněním dlužník uznal i zbytek dluhu. Ustanovení odstavců 1 a 2 neplatí, je-li pohledávka věřitele již promlčena.

35. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť a to pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom, avšak v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s jednotlivými procesnými námietkami žalovaného.

36. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu nebol podaný oprávnenou osobou má súd za to, že pokiaľ žalobca splnomocnil advokáta vo veciach vymáhania pohľadávky od dlžníka, ktoré vznikli medzi žalobcom a odštepným závodom žalovaného, potom pokiaľ odštepný závod nemá spôsobilosť na práva a povinnosti ani procesnú subjektivitu a vymáhanie tohto dlhu sa dostane do štádia podania žaloby na súd, nemožno v zmysle dospieť k inému záveru, než že žalobca splnomocnil na zastupovanie na podanie žaloby voči tomu, koho je odštepný závod organizačnou zložkou, keďže tento subjekt je oprávnený alebo zaviazaný z práv a povinností týkajúcich sa odštepného závodu. Uvedená vôľa nie je pritom v rozpore s jazykovým prejavom obsiahnutým v plnomocenstve. Prihliada sa tak na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na Zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, podľa ktorého „Co je vyjádřeno slovy nebo jinak, vyloží se podle úmyslu jednajícího, byl-li takový úmysl druhé straně znám, anebo musela-li o něm vědět. Nelze-li zjistit úmysl jednajícího, přisuzuje se projevu vůle význam, jaký by mu zpravidla přikládala osoba v postavení toho, jemuž je projev vůle určen.“

37. V súvislosti s namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie súd udáva, že z procesného hľadiska je podstatné, že odštepný závod nemá procesnú subjektivitu a z práv a povinností týkajúcich sa odštepného závodu je oprávnený alebo zaviazaný ten subjekt, ktorého je odštepný závod organizačnou zložkou. Ak ide teda o vec týkajúcu sa odštepného závodu, má procesnú subjektivitu iba tento subjekt a nie jeho odštepný závod. V tejto súvislosti súd poukazuje na právnu vetu Stanoviska Najvyššieho súdu ČR zo dňa 03.09.1997, sp. zn.: Cpjn 30/97, podľa ktorej „Právnická osoba, která má jako organizační složku odštěpný závod, se i ve sporu, který se týká tohoto odštěpného závodu, označuje jako účastník řízení uvedením obchodního jména a sídla (§ 79 odst. 1, věta druhá, o. s. ř.) a ve věcech vyplývajících z obchodních vztahů též uvedením jejího identifikačního čísla, popřípadě dalších údajů potřebných k její identifikaci ( § 79 odst. 1, věta třetí, o. s. ř.). Okolnost, že spor se týká odštěpného závodu, lze vyjádřit tím, že za označení účastníka se připojí údaj o odštěpném závodu; tento údaj může vyplývat i z jiných skutečností uvedených v žalobě. Pro nedostatek podmínky řízení záležející v nedostatku ůsobilosti být účastníkem řízení soud řízení zastaví tehdy, je-li nepochybné, že jako účastník řízení byl označen jen odštěpný závod. Totéž platí, má-li právnická osoba jinou organizační složku, o níž zákon stanoví, že se zapisuje do obchodního rejstříku.“ Žalovaný je tak v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa názoru súdu správne označený a pasívna vecná legitimácia žalovaného v predmetnom konaní je daná.

38. V súvislosti s argumentáciou, že žalobca nepredložením zmluvy uprel žalovanému právo podať námietku podľa súd udáva, že pokiaľ žalovaný mal za to, že je daná právomoc rozhodcovského súdu, mal toto skutkové tvrdenie uviesť, preukázať a zároveň pri prvom úkone, ktorý mu patril, vzniesť námietku, nakoľko na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

39. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa ďalej zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdu Slovenskej republiky je podľa názoru súdu daná v zmysle článku 4 ods. 1 s poukazom na článok 63 ods. 1 Nariadenia rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, pričom na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo preukázané a ani len tvrdené, že by bola medzi stranami dojednaná prorogačná doložka v zmysle článku 25 Nariadenia a nebola vznesená námietka nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky pri prvom procesnom úkone patriacom strane, preto je daný aj postup založenia právomoci podľa článku 26 Nariadenia, podľa ktorého okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

40. V súvislosti so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice súd udáva, že všeobecná miestna príslušnosť Okresného súdu Levice je daná podľa a to s poukazom na prijatý právny záver súdu o tom, že je daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Pre doplnenie je potrebné uviesť, že miestna príslušnosť podľa je príslušnosť osobitná, teda ide o príslušnosť, ktorá je možná popri všeobecnej príslušnosti súdu. Pokiaľ sa žalobca rozhodol podať žalobu na všeobecne miestne príslušný súd, pričom v danom prípade ani inú možnosť nemal a to vzhľadom k tomu, že organizačná zložka žalovaného je umiestnená v Českej republike, nemožno takúto námietku miestnej nepríslušnosti považovať za dôvodnú.

41. Čo sa týka rozhodného práva, v konaní nebolo ani tvrdené, že by medzi stranami sporu bolo s poukazom na čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) dojednané rozhodné právo, v dôsledku čoho má súd za to, že rozhodným právom je v zmysle článku 4, odsek 1, písm. b) s poukazom na článok 19 ods. 1 Nariadenia, právny poriadok Českej republiky, keď pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje v prípade zmluvy o poskytovaní služieb právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Nepochybne bol v danom prípade poskytovateľom služieb žalobca, ktorého obvyklý pobyt je na území Českej republiky.

42. Predmetom sporu bolo pôvodne zaplatenie sumy 336.440,- Kč spolu s príslušenstvom ako aj náhrada trov konania. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2022, vzal žalobcu v časti o zaplatenie sumy 100.000,- Kč späť s tým, že žalovaný túto čiastku uhradil na účet žalobcu dňa 15.12.2021. V zmysle uvedeného preto postupoval súd podľa a konanie v časti o zaplatenie sumy 100.000,- Kč zastavil. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 236.440,- Kč s príslušenstvom a náhrada trov konania.

43. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť a to pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Žalobca zhrnul podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdia do troch viet a síce, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala obchodná spolupráca v oblasti PR. Žalobca žalovanému poskytoval služby, za ktoré vystavoval faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Zo strany žalovaného bola uhradená iba časť vyfakturovaných finančných prostriedkov. Žalobca odkázal ďalej na predložené dôkazy, faktúry, mailovú korešpondenciu a upomienky.

44. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti je základnou procesnou povinnosťou strany sporu a zahŕňa povinnosť uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, pričom túto povinnosť si strana sporu splní, ak uvedie také skutkové tvrdenia,

ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je potom možné k takémuto skutkovému tvrdeniu vykonať aj dokazovanie. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý posudzuje, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku, ktorý žalobca uplatňuje, vyhovené. Strana sporu je tak povinná uviesť substancované skutkové tvrdenia úplne a pravdivo tak, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca má tak v sporovom konaní v prvom rade povinnosť tvrdenia a následne je povinný uniesť dôkazné bremeno, pričom už nesplnenie povinnosti tvrdenia, má za následok v podobe prehry sporu.

45. Žalobca sa uplatňovaného nároku domáhal pôvodne v skrátenom konaní a to návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu prostredníctvom príslušného formulára. Keďže návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu obsahoval požiadavky v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, súd nevzhliadol v tomto štádiu dôvod na postup podľa článku 9 nariadenia a nevyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu návrhu. Samotný žalobca však už v tomto štádiu konania v kolónke 11 „Ďalšie vyhlásenia a iné informácie“ mal možnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutočnosti. Po podanom odpore a ukončení európskeho konania o platobnom rozkaze, vyzval súd žalobcu podľa , aby sa písomne vyjadril o odporu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdí. Zároveň ho poučil, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Tiež ho poučil, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. Žalobca na výzvu súdu učinil čiastočné späťvzatie žaloby a k veci uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala obchodná spolupráca v oblasti PR. Žalobca žalovanému poskytoval služby, za ktoré vystavoval faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Zo strany žalovaného bola uhradená iba časť vyfakturovaných finančných prostriedkov. Žalobca odkázal ďalej na predložené dôkazy, faktúry, mailovú korešpondenciu a upomienky.

46. V dôsledku absencie substancovaných tvrdení za účelom korekcie nesplnenia tejto povinnosti, ktorou korekciou má súd možnosť odstrániť prílišnú tvrdosť prejednacej zásady, súd vyzval žalobcu podľa na doplnenie skutkových tvrdení a tiež, aby sa vyjadril k podaniu právneho zástupcu žalovaného. Súd túto výzvu nekonkretizoval, nakoľko by tým mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti strán sporu. Žalobca zastúpený advokátom mal venovať tejto výzve dostatok pozornosti a to o to viac, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na absenciu právneho dôvodu nároku, namietal, že nie je zrejmé, či bola medzi stranami sporu uzatvorená obchodná zmluva, resp. o aký zmluvný vzťah sa má jednať, keď žalobca uvádza len, že prebiehala obchodná spolupráca v oblasti PR. Namietal ďalej, že z návrhu nevyplýva, aké konkrétne marketingové služby žalobca poskytoval, akým spôsobom ich mal žalobca poskytovať, aká bola dojednaná cena za tieto služby a aké zmluvné podmienky mali strany dojednané. Žalobca na výzvu súdu uviedol len skutkové tvrdenia k miestnej príslušnosti súdu, neexistencii rozhodcovskej doložky a pasívnej vecnej legitimácii žalovaného.

47. Ani na nariadenom pojednávaní žalobca zastúpený právnym zástupcom relevantné skutkové tvrdenia neuvádzal, hoci súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia poukázal na to, že vo vzťahu k samotnému uplatnenému nároku nie je možné uviesť predbežný právny názor a to pre absenciu skutkových tvrdení.

48. Zhrnúc tak zistený skutkový stav, keď žalobca riadne a včas v konaní neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia k tomu, či bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva ústna alebo písomná, čo bolo predmetom zmluvy, teda aké práva a povinnosti vyplývali zmluvným stranám z ním tvrdeného uzavretého záväzkového vzťahu, súd nedokázal žalobcom tvrdený zmluvný vzťah subsumovať ani pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia, nedokázal určiť ani to, či strany sporu uzavreli nejaký konkrétny zmluvný typ alebo zmluvu nepomenovanú. Žalobca neuviedol skutkové tvrdenia ani k tomu, čo bolo predmetom zmluvy, aké konkrétne služby mal žalovanému poskytnúť, či aká bola dojednaná odmena. V predmetnom konaní tak ide o absenciu takých skutkových tvrdení, ktorých nedoplnenie má za následok zamietnutie žaloby a to z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia. Pre úplnosť sa žiada zároveň uviesť, že ak žalobca v konaní relevantné skutkové tvrdenia neuviedol, potom tieto nemôžu byť žalovaným ani relevantne popreté či nepopreté, a preto súd okrem iného aj z uvedeného dôvodu, návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného k otázkam

nedostatku plnenia zo strany žalobcu na pojednávaní uznesením zamietol. Dospejúc tak k záveru o neunesení bremena tvrdenia žalobcom, súd žalobu žalobcu po čiastočnom zastavení konania zamietol.

49. Pre doplnenie súd ešte udáva, že opäť pre absenciu skutkových tvrdení zo strany žalobcu, keď žalobca v konaní ani len netvrdil, nieto ešte preukázal, čo bolo predmetom úhrady žalovaného vo výške 100.000,- Kč (ktorá alebo ktoré faktúry boli zo strany žalovaného uhradené), nebolo možné posúdiť toto čiastkové plnenie ani v zmysle § 2054 Zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

52. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , ktorý posúdil s poukazom na a . Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 100.000,- Kč (keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu čiastočnej vykonanej úhrady zo strany žalovaného po podaní žaloby, čo v konaní nebolo zo strany žalovaného rozporované) čo predstavuje 29,72 % hodnoty sporu a žalovaný v sume 236.440,- Kč, (keď súd žalobu v tejto časti zamietol), čo je v prepočte 70,28 % hodnoty sporu, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovaného rozsah 40,56 %. V zmysle uvedeného tak súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na tak, že úspešnejšiemu žalovanému priznal voči menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,56 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).