Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: A. D., trvale bytom: A., bez platného cestovného dokladu, toho času umiestnenej v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, zastúpenej jej zákonným zástupcom: (otcom) J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: A. D., trvale bytom: A., bez platného cestovného dokladu, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní podľa , o žalobe vo veci prepustenia žalobkyne zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu : J. B., nar. XX.XX.XXXX štátna príslušnosť: A. D., trvale bytom: A., bez platného cestovného dokladu, toho času umiestnenú v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zo zaistenia.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava zo dňa 21.9.2022, č. PPZ-HCP- BA5-1276-010/2022-AV, bola žalobkyňa z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 82 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na územie Turecka podľa ust. § 77 ods. 1, zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyni postupom podľa ust. § 83 ods. 2, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, nebola určená lehota na vycestovanie.

2. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-1276-013/2022-AV dňa 21.9.2022, zaistila žalobkyňu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ( na účel výkonu administratívneho vyhostenia) na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 21.12.2022.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva ucelený priebeh udalostí, kedy dňa 20.09.2022 v čase o 19.25 hod. hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, Odboru dopravných nehôd - 5 výjazd, kontrolovala vozidlo, ktoré prichádzalo na územie Slovenskej republiky z Maďarskej republiky, v ktorom bolo 6 cudzích štátnych príslušníkov, ktorí hliadke na výzvu podľa . o Policajnom zbore tvrdili, že pochádzajú z Turecka. O tejto skutočnosti bola vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, ktorá je príslušná vo veci konať. Osoby boli následne predvedené dňa 20.09.2022 na MJ PZ BA podľa zákona o pobyte cudzincov z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. Jednou z osôb bola aj maloletá žalobkyňa. Vykonanými lustráciami v

informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že táto nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru.

4. Dňa 21.09.2022 bola spísaná aj zápisnica o vyjadrení v zmysle § 22 ods. 1 zákona o správnom konaní, v ktorej sa vyjadril zákonný zástupca k príchodu na územie Slovenskej republiky a dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Uviedol, že spolu s rodinou odišli asi pred 20 dňami z mesta Ankara v Turecku, do Prištiny v Kosove. Z Kosova išli do srbského mesta Subotica, odkiaľ pokračovali pešo bez prevádzača do Maďarska, kde stretli nejakého Rusa, ktorého požiadali, aby ich zobral so sebou po svojej trase. Zákonný zástupca uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí smrť a z Turecka vycestoval z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadal. Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení i rozhodnutia o zaistení sa nevyjadril k podkladom rozhodnutia, ani k spôsobu ich zistenia. Lehota na vycestovanie maloletej žalobkyne nebola určená z dôvodu, že nedisponovala cestovným dokladom.

5. Správny orgán v rozhodnutí o zaistení zo dňa 21.09.2022 uviedol, že zistil, že maloletá žalobkyňa je štátnym príslušníkom Turecka a na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru je bez oprávnenia, preto dňa 21.09.2022, podľa posledného citovaného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov vydal nielen rozhodnutie o jej administratívnom vyhostení, v ktorom neurčil lehotu na jej vycestovanie a vylúčil odkladný účinok rozhodnutia, pre naliehavý všeobecný záujem a nebezpečenstvo, že jeho odkladom bude ohrozený verejný poriadok. Správny orgán rozhodol o zaistení maloletej žalobkyňa a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 21.12.2022, s tým, že počas uvedenej doby sa bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. Zároveň uviedol, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov pristúpi k preštudovaniu spisového materiálu, vykoná vstupný pohovor s cudzincom a zabezpečí technicko-materiálnu organizáciu výkonu administratívneho vyhostenia vrátane vybavenia leteniek.

6. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že maloletá v doprovode svojich rodičov a súrodencov nespĺňala podmienky, za ktorých by mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pretože títo nemajú na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponujú dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky a nedisponujú cestovným dokladom, ktorý by ich oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol rovnako ako v prípade jeho zákonných zástupcov o zaistení maloletej žalobkyne.

7. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán všeobecne konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobkyne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a je preto zákonným pozbavením slobody. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 21.09.2022 vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava. K výkonu administratívneho vyhostenia preto priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. Správny orgán uviedol, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Správny orgán práva žalobkyne vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupieral a uviedol, že ich plne rešpektoval ale, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky rodinu, preto jej nebola spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví v jej sociálnej existencii. Správny orgán jej zaistenie označil za potrebné na výkon administratívneho vyhostenia a preto za účelné a efektívne.

Správna žaloba

8. Žalobkyňa správnou navrhla nariadiť jej bezodkladné prepustenie zo zaistenia, v ktorom sa nachádza vydaním rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.09.2022, ktorým bola žalobkyňa na účel výkonu administratívneho vyhostenia zaistená. Uplatnila náhradu trov konania. Poukázala v prvom rade na skutočnosť, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj jej rodičia : F. B., nar. XX.XX.XXXX, X. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletá sestra J. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletý brat V. B., nar. XX.XX.XXXX.

9. Žalobkyňa potom dôvodila, že ustanovenie § 88 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobcu, síce oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jej vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, no žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti jeho zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Zaistenie žalobkyne, jej rodičov a súrodencov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru žalobkyňa navrhovala, aby správne súdy posudzovali jej zaistenie a zaistenie členov jeho rodiny vo vzájomných súvislostiach. Poukazuje tiež na to, že rozhodnutie o zaistení a zaistení jeho rodinných príslušníkov je odôvodnené formalisticky, citáciou zákona o pobyte cudzincov, avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletých osôb, ako zraniteľných osôb v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Uvádza, že žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv maloletých majúcimi prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval ani Dohovor o právach dieťaťa majúci prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Taktiež poukázala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi. Žalovaný podľa jej mienky vôbec neodôvodnil zásah do jeho základného práva na osobnú slobodu aj ako zraniteľnej maloletej osoby, a tým nesplnil základné podmienky pre jeho zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné a dodala, že jej zaistenie, ako aj zaistenie jeho rodičov aj troch maloletých súrodencov, nie je v najlepšom záujme maloletých detí, a je v rozpore s čl. 3 od 1. Dohovoru o právach dieťaťa.

10. K správnej žalobe vo vyjadrení žalovaný dňa 26.10.2022 uviedol, že zaistenie žalobkyne bolo oprávnením policajta na naplnenie účelu výkonu právoplatného administratívneho vyhostenia, v zmysle zákona o pobyte cudzincov. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že táto nedisponuje cestovným dokladom a nemá vlastné finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Žalobkyňa rovnako nemá oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a ako štátny príslušník tretej krajiny sa mohla dobrovoľne vrátiť alebo odísť na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, čo nebolo možné vykonať a jej prepustenie na slobodu nebolo možné a teda jedinou možnosťou bolo žalobcu zaistiť. Zaistenie bolo stanovené na 3 mesiace a dôvod určenej lehoty bol špecifikovaný. Nebola stanovená maximálna lehota zaistenia, ktorú je možné využiť v zmysle zákona o pobyte cudzincov a žalovaný označil túto lehotu za najkratšiu počas ktorej sa zabezpečia prípravy na jej odsun. Vo vzťahu k otázke prípustnosti zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobcu, jeho rodičov a maloletých súrodencov, žalovaný uviedol, že s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia celej rodiny žalobcu sa zaoberal a rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného zaistenia Sečovce, ktoré je na uvedené prípady zriadené. Teda niet pochýb o tom, že nereflektoval na zákonnú povinnosť so vzniknutou situáciou sa vysporiadať a bral ju na zreteľ. K ďalšiemu obsahu správnej žaloby žalovaný súhlasil s tvrdením žalobkyne vyplývajúcim z čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, avšak má za to, že nie je možné riadiť sa jedným článkom Dohovoru o právach dieťaťa. Naopak je potrebné sa zaoberať aj čl. 3 bod 2 a bod 3. Žalovaný má za to, že zaistenie žalobkyne vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Prepustením žalobcu zo zaistenia by bol zmarený jeho účel a teda vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru, ktoré bolo vydané v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Na základe uvedených skutočností žalovaný požiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu ponechal v zaistení.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia ( ) preskúmal rozhodnutia žalovaného o vyhostení i zaistení žalobkyne zo dňa 21.9.2022, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby.

12. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil Krajský súd v Košiciach na deň 11.11.2022 so začiatkom o 11:30 hod.. Žalobkyňa, ako aj jej zvolený zástupca svoju neúčasť na ňom ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na pojednávaní sa nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť ospravedlnil vo vyjadrení k správnej žalobe pracovnou vyťaženosťou. V zmysle ustanovenia správny súd posúdil správnu žalobu vo veciach administratívneho vyhostenia i zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Vo veci rozhoduje sudca krajského súdu / /.

13. Žalobkyňa sa domáhala prepustenia podľa , preto správny súd môže rozhodnúť nariadením okamžitého prepustenia žalobkyne zo zaistenia, ak neboli splnené podmienky zaistenia. Vzhľadom na zhora uvedené, po prieskume zákonnosti zaistenia správny súd zistil neefektívnosť v zaistení žalobkyne, pre porušenie čl. podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice, podľa ktorej zaistenie maloletých osôb a rodín, a v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť, a to na čo najkratšie obdobie, a pre rozpor s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ako aj čl 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa / , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia v spojení s . Správny súd poukazuje nato, že sa v tomto type konania musel venovať obsahu oboch administratívnych rozhodnutí ktorými žalovaný sa pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobkyne nezaoberal dôsledne prekážkami a dodržaním nižšie uvedených právnych úprav. Správny súd vyhlásil rozsudok za účasti verejnosti a vo výroku tohto rozsudku nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu zo zaistenia ( ust. a , ).

14. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom : zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ( ďalej „Návratová smernica“ ) Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

Podľa čl. 15 ods. 1, veta druhá Návratovej smernice, Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice ( Zaistenie maloletých osôb a rodín ), V prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za

utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa , Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa ust. § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

Podľa ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia

Podľa ust. , Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“ ), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho, či ďalšie zotrvanie maloletej žalobkyne v zaistení, realizované v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, je naďalej zákonné, v zmysle , pokiaľ táto je v zaistení v súvislosti s rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava zo dňa 21.9.2022, č. PPZ-HCP-BA5-1276-010/2022-AV, podľa ust. , zákona o pobyte cudzincov, pretože uvedená osoba bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na územie Turecka a v uvedenej súvislosti Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA5-1276-013/2022-AV a toho istého dňa 21.9.2022, žalobkyňu zaistila podľa ust. zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 21.12.2022.

16. V prvom rade na tomto mieste správny súd konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, zaistenie je pozbavenie osobnej slobody, ktoré je v zmysle čl. 5 Dohovoru je prípustné, len ak je zákonné, efektívne a účelné, z čoho potom vyplýva, že pozbavenie osobnej slobody je oprávnené, len ak rozhodnutie o tom bolo vydané zákonom stanoveným postupom a boli splnené všetky zákonné podmienky, nevynímajúc rešpektovanie medzinárodných zmlúv, ktorých rešpektovanie má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou a pritom všetky podmienky musia byť splnené súčasne.

17. Napokon aj podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi a teda aj v otázkach obmedzenia osobnej slobody. Článok 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ukladá štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobiť opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

18. Potom je potrebné pripomenúť, že podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice zaistenie maloletých osôb a rodín, a v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie. V správnej žalobe žalobkyňa okrem iného poukázala aj na to, že spolu s ňou boli zaistení aj ďalší členovia jeho rodiny, jeho rodičia, ako aj súrodenci. V odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobkyňa uviedla, že je maloletá, je zraniteľnou osobou a v rozhodnutí o zaistení nie je zmienka, o tom, akým spôsobom tento fakt ovplyvnil žalovaného pri rozhodovaní v predmetnej veci a teda, nie je jasné, či je zaistenie opatrením primeraným skutkovým okolnostiam, že ide o rodinu s maloletými deťmi.

19. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku obmedzenia osobnej slobody maloletej žalobkyne trvajúcim zaistením ako dôvodnú. Zároveň zdôrazňuje, že zaistenie žalobkyne nemožno vyhodnocovať izolovane, ale je nevyhnutné ho vnímať vo vzájomnej súvislosti so zaistením jeho rodičov a maloletých súrodencov. Preto aj keď žalovaný uviedol, že vzal do úvahy, že maloletá patrí do širšej rodiny a spolu s rodičmi sú v situácii a bez prostriedkov na území schengenského priestoru, sú ekonomickými migrantmi, správny súd pripomína, že kasačný súd v mnohých svojich rozhodnutiach poukazoval na to, že v prípade zaistenia maloletých detí, je potrebné posudzovať nielen čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale u maloletých sledovať vždy aj najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

20. Správny súd odkazuje i na právne názory kasačného súdu, ktorý opakovane vo svojich rozhodnutiach dôvodil, že deti by nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov, súčasne konštatujúc právo maloletých detí nebyť oddelení od svojich rodičov. Správny súd odkazuje i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že deti by

nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako tento súd vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, je porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. Preto v tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 14.06.2016. Podľa tohto správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa ( zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho, alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Jeho povinnosťou je postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa. Tento nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP.

22. Správny súd poukazuje na to, že i uvedená judikatúra vo veci pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rešpektujúc kasačný súd preto treba považovať za dôležité, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca s falšovanými dokladmi ), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku s odkazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga vs. Belgicko ( sťažnosť č. 13178/03 ) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva vs. Belgicko ( č. 41442/07 ).

23. V tejto súvislosti správny súd poukazuje v nie poslednom rade aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrený v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 11.10.2016. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že vo veci „spornosti zaistenia ( umiestnenia ) maloletých detí s matkou a obozretného súdneho prieskumu tohto právneho stavu sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil a judikoval v rozsudku sp. zn. zo dňa 14. júna 2016 Kasačný súd v uvedenej súvislosti najmä poukazoval na judikatúru ESĽP ( veta druhá ), z ktorej vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu, alebo sú bez sprievodu“.

24. Správny súd taktiež poukazuje na judikatúru kasačného súdu, v zmysle ktorej žalovaný v súlade so záväzkami obsiahnutými v čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. V prejednávanej veci ide o zaistenie maloletej od 21. septembra 2022 do 21. decembra 2022.

25. Správny súd pripomínajúc neformálne posudzovanie podmienok zaistenia v konaní o posúdení zaistenia podľa uvádza, že žalovaný ani vo svojom vyjadrení neuviedol argumenty k efektívnosti zaistenia nielen maloletej žalobkyne a jeho účelnosť od počiatku zaistenia až do podania správnej žaloby. Preto bez ohľadu na obsah odôvodnenia rozhodnutia o zaistení maloletej žalobkyne, v tomto konaní ide o to, ako prebieha zaistenie maloletej, ktoré je v sprievode rodičov a súrodencov, a či sú podmienky na konštatovanie výnimočnosti a účelnosti zaistenia maloletej od počiatku jej zaistenia až do rozhodnutia správneho súdu za podmienok upravených v ust. , s ohľadom na text čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice, podľa ktorého zaistenie maloletých osôb a rodín, a v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

26. Správny súd má za to, že s prihliadnutím na ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov bolo na mieste očakávať od žalovaného ako orgánu verejnej správy, vzhľadom na obmedzenia osobnej slobody maloletých detí, vysporiadanie sa s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas a nielen rozhodnutie, ale aj trvanie zaistenia musí byť z tohto pohľadu aj riadne a dostatočne odôvodnené vzhľadom na § 221 ods. 2

. Preto vyjadrenie k správnej žalobe bolo ďalšou možnosťou žalovaného správneho orgánu záujem maloletej žalobkyne prehodnotiť s ohľadom na jej obmedzenie osobnej slobody spoločne s jej rodičmi, ktoré nevyužil.

27. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletých cudzincov zohľadnil príslušné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, a že zaistenie maloletej žalobkyne je v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sleduje najlepší záujem dieťaťa v každom prejednávanom prípade, pretože vychádza zo záveru, aby deti a rodičia vrátane maloletej žalobkyne zostali spolu.

28. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou označeného rozhodnutia o zaistení žalobkyne, tieto práve môžu byť konvalidované a to prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného k otázke zákonnosti postupu žalovaného k trvaniu zaistenia. Správnemu súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť sám žalovaný.

29. Z citovaného ustanovenia § 88 ods. 1, písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu, je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobkyne nepochybne vyplýva, že podkladom pre jej zaistenie bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení. Účelom zaistenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je realizácia administratívneho vyhostenia. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, bola teda žalobkyňa zaistená na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom od jej zaistenia 21. septembra 2022 nie je zrejmé, aké činnosti žalovaný vykonal, aby eliminoval aj dĺžku zaistenia maloletej žalobkyne s odkazom na všetky jeho argumenty.

30. Správny súd sa stotožnil so žalobnou argumentáciou žalobkyne a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu zo zaistenia, nakoľko jej ďalšie držanie v zaistení je nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

31. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).