Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-265-2014.pdf
PDF · 160.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/265/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom Kossúthovo nám. 12, Komárno, IČO: 36 521 876, v konaní zastúpeného Mgr. Cyntiou Takács Szalai, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti odporcovi: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., v konaní zastúpenému Z.. I. X., nar. XX.X.XXXX, korešp. adresa K. 3, H., o zaplatenie 959,98 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 959,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 435,46 € od 1.7.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 524,52 € od 1.7.2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 57,50 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 454,12 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 959,98 € s príslušenstvom ako i náhradu trov konania. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca ako vlastník bytu v rozhodnom období neuhradil nedoplatok vyúčtovaný vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2010 vo výške 435,46 € a za rok 2011 vo výške 524,52 €. Dlžnú sumu neuhradil ani na výzvu, preto si nárok uplatnil súdnou cestou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania z dlžných súm. Titulom náhrady trov konania žiadal odporcu zaviazať na náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh a na náhradu trov právneho zastúpenia.
Tunajší súd vo veci vydal dňa 12.12.2013 platobný rozkaz č.k. 15Ro/675/2013-32, proti ktorému podal odporca včas odpor, následkom čoho sa platobný rozkaz zo zákona zrušil. V podanom odpore odporca namietal, že vlastníkom predmetného bytu bol v čase od júna 2010 do konca apríla 2011. Tvrdil, že dňa 19.4.2011 navrhovateľovi uhradil sumu 2.340,52 €, čím má všetky svoje záväzky voči navrhovateľovi splnené. Konštatoval, že nakoľko podľa navrhovateľom predloženého vyčíslenia jeho skutočné náklady predstavovali sumu 2.060,65 €, pričom on uhradil sumu 2.337,52 €, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať na úhradu sumy 426,87 € titulom bezdôvodného obohatenia (a to titulom rozdielu medzi tým, čo uhradil a jeho skutočnými nákladmi vo výške 276,87 € a titulom jeho nákladov, ktoré mal v súvislosti s konaním vo výške 150,- €).
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu potvrdil, že odporca mu dňa 19.4.2011 uhradil sumu 2.337,52 €, pričom ohľadne tejto skutočnosti mu vystavil za poplatok 3,- € písomné potvrdenie. Týmto uhradil záväzok, ktorý voči nemu ku dňu 19.4.2011 mal. Táto suma však nezahŕňala vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 a 2011, nakoľko táto pohľadávka vznikla po dni 19.4.2011, keďže vyúčtovania sa vždy robia k 31. máju každého roka (podľa čl. II ods. 3 písm. h) Zmluvy o výkone
správy). V zmysle vyúčtovaní za roky 2010 a 2011, v ktorých bol vykázaný nedoplatok, si svoj nárok na zaplatenie vyúčtovanej sumy nedoplatku uplatnil podaným návrhom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to najmä zmluvou o výkone správy z 1.12.2007, podpisovým hárkom, vyúčtovaním nákladov za obdobie 1.6.2010 až 31.12.2010, podpisovým hárkom, vyúčtovaním nákladov za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2011, kópiou poštového podacieho hárku, vyúčtovaním nedoplatku, upomienkou, kópiou podacieho lístka, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, čiastočným výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. H., platobným rozkazom č.k. 15Ro/675/2013-32 zo dňa 12.12.2013, odporom, kópiou príjmového pokladničného dokladu, kópiou potvrdenky, vyjadrením navrhovateľa, zmluvou o výkone správy z 1.1.2005, podpisovým hárkom, vyhlásením, vyjadrením navrhovateľa, zápisnicou, prezenčnou listinou, uznesením, vyjadrením odporcu, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, anonymizovaným výtlačkom uznesenia Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 16C/78/2013, anonymizovaným výtlačkom rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 18C/32/2012 zo dňa 30.3.2015, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/200/2007, najmä rozsudkom č.k. 9C/200/2007-175 zo dňa 11.11.2009 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/47/2010-204 zo dňa 21.4.2010 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Ako vyplynulo z výpisu z obchodného registra navrhovateľa, navrhovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci predmetu činnosti podniká (okrem iného) aj v oblasti správy a údržby bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností a to od 23.12.2010. V období od 17.7.1997 do 22.12.2010 mal navrhovateľ v predmete činnosti správu nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu.
Ako vyplynulo z výpisov z LV č. XXXX pre k.ú. H., odporca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
- bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného sa na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na základe kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006. Ohľadne vlastníckeho práva odporcu k predmetnému bytu sa viedlo na Okresnom súde Komárno konanie vedené pod sp. zn. 9C/200/2007, v ktorom konaní Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 9C/200/2007-175 zo dňa 11.11.2009 určil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej sa týka toto konania (t.j. bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného sa na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. H.) z navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) na odporcu v rade 2/ (FINANCREAL, s.r.o., Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 36 339 334) a následne na odporcu v rade 1/ (S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, L.) je neplatný. Zároveň zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania navrhovateľovi. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom č.k. 15Cob/47/2010-204 zo dňa 21.4.2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 9C/200/2007- 175 zo dňa 11.11.2009, týmto bola určená absolútna neplatnosť právneho úkonu - prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) na tretie osoby. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odporca previedol na tretiu osobu kúpnou zmluvou, keď táto osoba nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dňa 23.5.2011.
Odporca po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (dňa 21.7.2006) vyhlásením ku dňu 1.8.2006 pristúpil k zmluve o výkone správy týkajúcej sa bytu, ktorý sa na základe kúpnej zmluvy stal jeho vlastníctvom. Išlo o zmluvu o výkone správy z 1.1.2005 uzavretú medzi navrhovateľom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. 1375 nachádzajúceho sa na W. č. X, X a X v H..
Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o výkone správy zo dňa 1.12.2007, túto uzavrel navrhovateľ s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcimi sa na W. č. X, X a X v H. Z predloženého podpisového hárku vyplynulo, že k zmluve pristúpil S. K., ktorý bol v tom čase evidovaný vlastník nehnuteľnosti, ktorej sa týka toto konanie.
Z predloženej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov na W. X, X, X H. konaného dňa 5.6.2007 vyplynulo, že predmetom programu schôdze bolo aj prerokovanie zvýšenia výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej „FPÚaO“), keď bol na schôdzi vlastníkov schválený návrh na zvýšenie príspevku do FPÚaO vo výške 10,- Sk/m2. K zápisnici bola priložená prezenčná listina a uznesenie zo
zhromaždenia vlastníkov bytov na W. X, X a X H., súp. č. XXXX, ktoré schválilo zvýšenie preddavku do FPÚaO na 10,- Sk/m2.
Ako vyplynulo z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.6.2010 do 31.12.2010, za toto obdobie bol vyčíslený rozdiel medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočnými nákladmi vo výške - 435,46 €, keď odporca mal titulom predpísanej platby uhradiť za predmetné obdobie sumu 641,67 €, pričom skutočné náklady predstavovali sumu 1.077,13 €. Odporca bol vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 435,46 € do 30.6.2011. Predmetné vyúčtovanie odporca prevzal dňa 27.5.2011 (uvedené mal súd preukázané z predloženého podpisového hárku vyúčtovania za rok 2010).
Ako vyplynulo z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2011, za toto obdobie bol vyčíslený rozdiel medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočnými nákladmi vo výške - 524,52 €, keď odporca mal titulom predpísanej platby uhradiť za predmetné obdobie sumu 459,- €, pričom skutočné náklady predstavovali sumu 983,52 €. Odporca bol vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 524,52 € do 30.6.2012. Predmetné vyúčtovanie bolo odporcovi odoslané dňa 28.5.2012 (uvedené mal súd preukázané z predloženého poštového podacieho hárku).
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.4.2011 vystaveného navrhovateľom súd zistil, že odporca v tento deň uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 3,- €, a to za vystavenie potvrdenia č. 174814 zo dňa 19.4.2011 o úhrade sumy 2.337,52 €.
Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v priebehu konania namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní, keď návrh bol podaný advokátom, ktorý nemá splnomocnenie na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy o výkone správy zastupuje vlastníkov bytov správca. Za správcu ako právnickú osobu koná štatutár, resp. splnomocnený zamestnanec. Namietal platnosť zmluvy o výkone správy z roku 2007, keď táto bola podľa neho uzavretá s neexistujúcim subjektom (keď taký subjekt ako vlastníci bytov a nebytových priestorov na adrese Ulica priateľstva 1, 3 a 5 neexistuje). Tiež namietal platnosť zmluvy pre absenciu podpisov jej účastníkov, ako aj pre to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že uzavretiu zmluvy predchádzalo zvolanie schôdze vlastníkov spolu s programom schôdze, a tiež že ohľadne schôdze vlastníkov bola spísaná zápisnica, ktorá mala byť doručená každému z účastníkov zmluvy. Priložený podpisový hárok k zmluve o výkone správy považoval za neurčitý, keď v ňom nie je označené miesto ani dátum prejavu vôle, v hárku nie sú dostatočné identifikačné údaje osôb a absentuje list vlastníctva preukazujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tiež poukázal na absenciu podstatnej náležitosti zmluvy a to predmet zmluvy. Uviedol, že v úvodnom ustanovení zmluvy je len všeobecná formulácia, ktorá nekonkretizuje, ku ktorému konkrétnemu bytovému domu sa vzťahuje správa, prevádzka, údržba a opravy spoločných častí a zariadení domu. Namietal, že zmluva o výkone správy nebola doručená každému z vlastníkov bytov, ohľadne schválenia zmluvy neprebehlo hlasovanie. Zmluvu o výkone správy označil za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň si opakovane uplatnil od navrhovateľa nárok na zaplatenie sumy 276,87 € titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania namietal i skutočnosť, či bola výška preddavkových platieb riadne schválená, keď v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. by sa stanovenie výšky úhrady do fondu opráv malo schvaľovať každý rok. Tiež poukázal na to, že tak ako vyúčtovanie by mal správca každý rok predkladať aj správu o svojej činnosti s tým, že ak túto svoju povinnosť neplní, nepatrí mu poplatok za výkon správy. Konštatoval, že vyúčtovanie nákladov sa robí k 31. máju každého roka, v danom prípade však odporca približne jeden a pol mesiaca pred týmto dátumom (dňa 19.4.2011) navrhovateľovi uhradil celý svoj záväzok, dokonca uhradil viac, než vyplynulo z predložených vyúčtovaní. Doplnil, že nedoplatok voči navrhovateľovi uhradil z dôvodu, že správa katastra od neho ako od predávajúceho chcela potvrdenie o neexistencii nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu. Vtedy nemal inú možnosť ako ísť za navrhovateľom a dlžnú sumu mu uhradiť. Uznal, že byt v spornom období od júna 2010 do apríla 2011 užíval, keď byt v mesiaci apríl 2011 predal. Mal za to, že vo veci aktívne legitimovanými sú konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca, pretože tento nebol všetkými vlastníkmi splnomocnený na konkrétne podanie návrhu na začatie konania v tejto veci. Doplnil tiež, že správca je platený vlastníkmi mesačne príspevkom za správu, z ktorého je uhrádzaná aj mzda, resp. odmena jeho pracovníkov. Nakoľko zastupovanie advokátom je finančne nákladné, tieto náklady sa uhrádzajú z fondu opráv, čím dochádza k znižovaniu majetku vlastníkov. Nakladanie správcu s majetkom vlastníkov považoval za rozporné s vlastníckym právom a jeho ochranou uvedenou v § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka, dokonca v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Ohľadne
otázky právneho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov priložil uznesenie Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 16C/78/2013. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu považoval skutočnosť, že navrhovateľ má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu len od 23.12.2010, a teda do tohto dňa navrhovateľ podľa jeho názoru vykonával správu bez toho, aby to mal v predmete podnikateľskej činnosti. Podľa jeho názoru do 22.12.2010 mohol navrhovateľ zastupovať vlastníkov len v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keď v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v roku 2005 (v čase vzniku zmluvného vzťahu na základe zmluvy o výkone správy z 1.1.2005) ani nebolo možné, aby správca zastupoval vlastníkov, pretože na ich zastupovanie bolo potrebné osobitné splnomocnenie. Doplnil, že predložené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu je nedostatočne špecifikované, nie je v ňom uvedené, aký bol stav meračov spotreby tepla, studenej a teplej vody. Podľa jeho názoru mal navrhovateľ už dňa 2.1.2011 vedieť, či mu niečo titulom vyúčtovania skutočných nákladov dlhuje alebo nie. Uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom vyúčtovania nákladov za rok 2010 považoval aj za premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 2.1.2011 a táto uplynula dňa 3.1.2013, t.j. pred podaním návrhu na začatie konania. Čo sa týka vyúčtovania nákladov za rok 2011, na zaplatenie dlžnej sumy by navrhovateľ mal nárok len ak by bol osobou oprávnenou na uplatnenie takéhoto nároku, čo on odmietal. Vyjadril sa aj k postupu spoločníka navrhovateľa pána P. ktorý bol vedúcim bývalého štátneho podniku Civitas. Uviedol, že po zániku š.p. Civitas, hoci sa navrhovateľ nestal jeho právnym nástupcom, začal posielať občanom šeky na úhradu. Nakoľko občania nemajú dostatočné právne povedomie, títo nevedeli o svojich právach, keď pán P. ich okrem iného svojim konaním uvádzal do omylu a tiež dochádzalo k zastrašovaniu. S ohľadom na uvedené žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania v plnom rozsahu. Čo sa týka nároku odporcu na zaplatenie sumy 276,87 € konštatoval, že sa nemohol na úkor odporcu obohatiť, keďže odporca dňa 19.4.2010 uhradil nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu, ktoré mal k tomuto dňu. Doplnil, že podľa jeho poznatkov bol odporca vlastníkom bytu, ktorého sa spor týka nepretržite od roku 2006 až do roku 2011. Čo sa týka platnosti zmluvy o výkone správy z roku 2007 (ktorou bola zosúladená pôvodná zmluva výkone správy zo dňa 1.1.2005 s právnou úpravou zákona č. 182/1993 Z.z. účinnou od 1.7.2007), v prvom rade poukázal na to, že subjekt: vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome s uvedením súpisného čísla budovy a adresy je dostatočne určité označenie subjektu, keď z neho vyplýva konkrétny okruh subjektov, ktorých sa právny úkon týkal. Mal za to, že zo zmluvy o výkone správy a pripojeného podpisového hárku k zmluve o výkone správy je možné jednoznačne a nad všetku pochybnosť vylučujúcim spôsobom určiť, že na jednej strane zmluvy vystupuje správca a na druhej konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov. Tiež poukázal na to, že v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienkou platnosti právneho úkonu nie je, aby podpisy jeho účastníkov boli na jednej listine. Čo sa týka schválenia zmluvy o výkone správy na schôdzi vlastníkov, poukázal na znenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého podmienkou platnosti zmluvy je schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keď v zmysle § 14 zákona č. 182/1003 Z.z. možno len predpokladať, že sa tak malo udiať na schôdzi vlastníkov. Čo sa týka námietky nedoručenia zmluvy každému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, poukázal na to, že doručenie nie je podmienkou platnosti zmluvy. Doplnil, že návrh zmluvy bol doručený každému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov cestou zástupcu vlastníkov. Následne vlastníci vyjadrili svoj súhlas alebo nesúhlas so zmluvou formou podpísania podpisového hárku k zmluve o výkone správy. Správcom podpísaná fotokópia zmluvy o výkone správy bola následne vyvesená na úradnej tabuli domu, čo je bežný postup doručovania listín, ktoré sa týkajú celého bytového domu. Zmluva bola uložená v sídle navrhovateľa a je prístupná každému vlastníkovi. V prípade, ak by súd vyhodnotil zmluvu o výkone správy z roku 2007 za neplatný právny úkon, poukázal na to, že tejto zmluve predchádzala zmluva o výkone správy z 1.1.2005, ku ktorej zmluve odporca s účinnosťou od 1.8.2006 pristúpil. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie v konaní poukázal na ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.6.2007, v zmysle ktorého je správca oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov pred súdom, pričom podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 182/1993 Z.z. sa správou rozumie okrem iného zabezpečenie vymáhania nedoplatkov vo FPÚaO a iných nedoplatkov. Tiež mal za to, že predmetné ustanovenie zákona neurčuje povinnosť správcu vykonávať jednotlivé činnosti spadajúce pod pojem správa sám, tieto pre vlastníkov obstaráva a zabezpečuje, pričom voči vlastníkom zodpovedá tak, akoby konal sám. Čo sa týka zastúpenia navrhovateľa právnym zástupcom mal za to, že namiesto všeobecného ustanovenia § 24 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy aplikácia § 726 veta druhá Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve a po procesnej stránke ust. § 25 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu o tom, že byt užíval až od júna 2010, poukázal na vyjadrenie splnomocneného zástupcu odporcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 18C/32/2012, kde uviedol, že odporca užíval predmetný byt v období od septembra 2009 do marca 2010. Pokiaľ ide o predmet činnosti spojený so správou bytových domov konštatoval, že od roku 2002 je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť v tejto oblasti, pričom do 22.12.2010 bol predmet činnosti len vyjadrený inými slovami. Zhodne s tvrdením odporcu považoval zmluvu o výkone správy za zmluvu spotrebiteľskú, poukázal však na to, že v konaní si neuplatňuje žiaden taký nárok, ktorý by nevyplýval zo zmluvy o výkone správy, resp. zo zákona č. 182/1993 Z.z.. Mal za to, že v konaní uniesol povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno, preto žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.8.2006, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa § 8a ods. 3 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.8.2006, zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas.
Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.8.2006, každý nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.8.2006, správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.8.2006, pri správe majetku vlastníkov je správca povinný najmä a) hospodáriť s ním s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, g) zvolať schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.7.2004, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa § 32c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.7.2007), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.12.2007. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.
Podľa § 32d zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2010), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.marca 2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.12.2007, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.12.2007, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.12.2007, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.12.2007, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto hlasovanie nemôže byť písomné.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.12.2007, ak nejde o rozhodovanie podľa odseku 3, môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda navrhnúť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Po vykonaní hlasovania písomnou formou zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci nemožno opakovať. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení, pri správe domu je správca povinný e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa § 8a ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení, je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa čl. VI. Splnomocnenie Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005, vlastníci splnomocňujú správcu
- na výkon činností a právne úkony uvedené v tejto zmluve, ktoré bude správca uskutočňovať na zabezpečenie povinností podľa čl. II a na uskutočnenie úkonov spojených s vymáhaním nedoplatkov, k čomu vlastníci budú poskytovať súčinnosť.
Podľa čl. II bodu 2 písm. b), d) a e) Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005, je správca povinný zabezpečiť administratívne, ekonomické a právne činnosti a to najmä: b) vedenie evidencie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, priebežné sledovanie úhrad, poplatkov a nedoplatkov, vyhotovovanie upomienok a vymáhanie nedoplatkov, d) vyúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia po skončení kalendárneho roka na jednotlivé byty vlastníkov v bytovom dome najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka, nasledovne:
- dodávku tepla na ústredné kúrenie použitím nameraných údajov z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN), celkovej plochy bytu, koeficientu polohy bytu, ak sú PRVN namontované, (zák. č. 657/2004 Z.Z., § 18 ods. 4 a technickými podmienkami dodávateľa PRVN) a podľa celkovej plochy bytu, ak PRVN nie sú nemontované,
- podľa nameraných hodnôt na bytových vodomeroch sa vyúčtuje studená a teplá voda ak sú k dispozícii, inak podľa počtu bývajúcich,
- podľa spoluvlastníckych podielov (spoločná elektrická energia, dažďová voda ....), e) vyúčtovaním zistený preplatok je správca povinný vrátiť vlastníkom bytov do 60 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, v prípade ak to dovolí zostatok na účte obytného domu po zápočte pohľadávok vlastníka k 31.3.nasledujúceho roka. Do 30 dní odo dňa doručenia je vlastník povinný zaplatiť zistený nedoplatok.
Podľa § 22 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 33a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe, b) ak je splnomocnencom právnická osoba. Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Rovnako nie je porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania.
Ak návrh podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je návrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V týchto prípadoch ide potom o otázku vecnej či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy nedoplatku vyúčtovaného vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu za roky 2010 (od 1.6.2010 do 31.12.2010) a 2011 (od 1.1.2011 do 31.5.2011) celkove vo výške 959,98 €. S ohľadom na predmet konania ako aj v priebehu konania prednesenú obranu odporcu, súd sa pred rozhodnutím o predmete sporu musel vysporiadať s námietkami odporcu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, neplatnosti plnej moci udelenej navrhovateľom advokátovi pre rozpor so zákonom a neplatnosti zmluvy o výkone správy z 1.12.2007. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu v konaní súd mal za to, že táto je daná navrhovateľovi ustanovením § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého je navrhovateľ ako správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom ako zmluvou o výkone správy zo dňa 1.1.2005, v ktorej bol navrhovateľ ako správca splnomocnený na výkon činností a právne úkony uvedené v zmluve, ktoré má správca uskutočňovať na zabezpečenie povinností podľa čl. II zmluvy a na uskutočnenie úkonov spojených s vymáhaním nedoplatkov. Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie podnikania v oblasti správy a údržby bytového fondu. Súd v tejto súvislosti k námietke odporcu ohľadne toho, že navrhovateľ do 22.12.2010 nemal oprávnenie vykonávať činnosť správcu poukazuje na to, že vychádzajúc z úplného výpisu z obchodného registra navrhovateľa, tento podniká v oblasti správy nehnuteľností od 17.7.1997. K tomuto dátumu zákon č. 182/1993 Z.z. nelimitoval okruh subjektov, ktoré môžu byť správcom stanovením konkrétneho predmetu podnikania alebo predmetu činnosti. Takéto zákonné vymedzenie bolo do zákona č. 182/1993 Z.z. poňaté až novelou č. 367/2004 Z.z. s účinnosťou počnúc od 1.7.2004, pričom neupravenie predmetu činnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 (v živnostenskom, resp. obchodnom registri) zákonodarca nesankcionoval tým, že by osoba dovtedy podnikajúca v oblasti správy stratila oprávnenie podnikať v tejto oblasti, resp. byť správcom. Súd má ale za to, že i vymedzenie predmetu podnikania: správa nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu zahŕňa v sebe predmet činnosti, ktorý bol do zákona č. 182/1993 Z.z. vnesený novelou č. 367/2004. Pokiaľ ide o zastúpenie navrhovateľa advokátom v tomto konaní, súd poukazuje na ustanovenie § 25 O.s.p., podľa ktorého sa účastník vždy môže dať zastúpiť advokátom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal v konaní preukázanú danosť aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, keď dospel k záveru, že navrhovateľ bol ako splnomocnenec oprávnený udeliť plnú moc tretej osobe, aby konala za splnomocniteľa (§ 33 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka), pričom plná moc udelená navrhovateľom právnej zástupkyni je platný právny úkon, ktorý je v súlade so zákonom (§ 25 O.s.p., keďže ide o zastupovanie v konaní).
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zisteného nedoplatku titulom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 a 2011, navrhovateľ tento nárok vyvodzoval zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi ním a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. 1375 na adrese W. X, X a X v H. dňa 1.12.2007, resp. zo Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005. Súd vykonaným dokazovaním, preskúmaním Zmluvy o výkone správy z 1.12.2007 ako aj postupu, ktorý jej predchádzal, dospel k záveru, že túto zmluvu nemožno považovať za platný právny úkon predovšetkým preto, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodržanie zákonného postupu (§ 8a, § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného po 1.7.2007), teda jej schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Zmluva o výkone správy zo dňa 1.12.2007 mala reflektovať na zmeny v zákone č. 182/1993 Z.z. účinné od 1.7.2007 a nahradiť pôvodnú Zmluvu o výkone správy z 1.1.2005. Keďže súd v konaní nemal preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o výkone správy z 1.12.2007, bolo potrebné uplatnený nárok navrhovateľa vyvodzovať zo Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005, ku ktorej odporca pristúpil svojim výslovným vyhlásením s účinnosťou k 1.8.2006 (potom ako nadobudol vlastnícke právo k bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postavenému sa na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na základe kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006). Táto zmluva o výkone správy v čase jej uzavretia spĺňala všetky zákonné náležitosti (v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 1.1.2005) a je potrebné ju považovať za platný právny úkon, keďže jej platnosť nebola v tomto a ani v žiadnom inom konaní namietaná. Vychádzajúc z ustanovení § 32c ods. 2 a § 32d zákona č. 182/1993 Z.z. je potrebné považovať Zmluvu o výkone správy zo dňa
1.1.2005, z ktorej navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok, za platný právny úkon vynímajúc tie časti zmluvy, ktoré sa po účinnosti noviel zákona č. 182/1993 Z.z. k 1.7.2007 a 1.4.2010 dostali do rozporu s novelizovaným znením zákona. Napriek zmene právneho predpisu, táto sa nijako nedotkla platnosti Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005 v časti čl. 2 bod b) a e), ktoré sa týkajú práve oprávnenia správcu na vymáhanie nedoplatkov zistených vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu a povinnosti vlastníka bytu uhradiť zistený nedoplatok v stanovenej lehote. Súd mal v konaní z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H. preukázané, že odporca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného sa na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 562 m2 na základe kúpnej zmluvy ku dňu 21.7.2006. Ohľadne vlastníckeho práva odporcu k predmetnému bytu sa viedlo na Okresnom súde H. konanie vedené pod sp. zn. 9C/200/2007, v ktorom konaní Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 9C/200/2007-X75 zo dňa 11.11.X009 určil absolútnu neplatnosť právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej sa týka toto konania (t.j. bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného sa na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. H.) z odporcu na spoločnosť FINANCREAL, s.r.o., Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 36 339 334 a následne na S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, L.. Vyslovením absolútnej neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu nastal stav, že odporca (napriek tomu, že istý čas nebol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti), neprestal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v období od jej nadobudnutia 21.7.2006 až do dňa 23.5.2011, kedy vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom. Uvedený záver súdu potom spochybnil pravdivosť tvrdení odporcu, ktorý počas celého konania tvrdil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol len v období od júna 2010 do apríla 2011. Pokiaľ ide o obranu odporcu spočívajúcu v tvrdení, že dňa 19.4.2011 navrhovateľovi uhradil celý svoj záväzok, súd konštatuje, že ide o účelovú obranu, ktorá ale nemá vplyv na dôvodnosť nároku uplatneného v tomto konaní. Súd nespochybňuje tvrdenie odporcu o úhrade jeho splatného záväzku k 19.4.2011, ktoré tvrdenie odporca v konaní aj preukázal predložením kópie potvrdenky č. 174814 zo dňa 19.4.2011, pričom navrhovateľ pravdivosť tohto tvrdenia odporcu ani nenamietal. Súd však poukazuje na to, že nárok, ktorý je predmetom tohto konania je nárokom, ktorý vznikol až po dni 19.4.2011. Konkrétne ide o nárok vyplývajúci z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.6.2010 do 31.12.2010 a za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2011, ktoré vyúčtovanie navrhovateľ vykonal v lehote vyplývajúcej zo zákona č. 182/1993 Z.z. i z čl. II bod 2 písm. d) Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005. Nakoľko vyúčtovanie je správca povinný vykonať vždy najneskôr do 31.5. roka nasledujúceho po rozhodnom období, ktorú povinnosť navrhovateľ ako správca i dodržal (keď vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010 odporca prevzal dňa 27.5.2011 a vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 bolo odporcovi odoslané dňa 28.5.2012), nárok na zaplatenie nedoplatku mohol vzniknúť až po tomto dátume a to uplynutím lehoty 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Preto ku dňu 19.4.2011 navrhovateľ nemal povinnosť mať znalosť o existencii nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu (a to ani za rok 2010). S ohľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok je dôvodný. Pokiaľ ide o samotné vyúčtovanie, súd má za to, že toto bolo vypracované v súlade so zmluvou o výkone správy. Nedostatky vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 (od 1.6.2010 do 31.12.2010) a 2011 (od 1.1.2011 do 31.5.2011) odporca namietal len v tomto konaní, pričom súd túto jeho obranu považoval za účelovú, keďže v konaní ničím nebolo preukázané (a ani tvrdené), že by odporca po doručení vyúčtovaní využil možnosť vyúčtovanie, resp. výšku vyúčtovaného nedoplatku, prípadne spôsob vyúčtovania reklamovať alebo namietať. Súd zhodne s tvrdením odporcu má za to, že zmluva o výkone správy je zmluvou spotrebiteľskou a to predovšetkým vychádzajúc z postavenia zmluvných strán a predmetu zmluvy. Preskúmaním Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005 súd dospel k záveru, že táto neobsahuje žiadne také zmluvné podmienky, ktoré by bolo potrebné označiť za neprijateľné, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Navrhovateľ ako správca v danom prípade postupoval práve v súlade so zmluvou o výkone správy, keď konal v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých sa zmluva týka a podaním návrhu na začatie konania vymáha nárok na zaplatenie nedoplatku od jedného z vlastníkov bytov, keď neuplatnenie tohto práva by padlo práve na ťarchu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dotklo by sa ich majetkových práv. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že nárok, ktorý je predmetom konania nemožno spájať, resp. započítavať s plnením, ktoré odporca uhradil navrhovateľovi dňa 19.4.2011, nakoľko ide o dva odlišné, spolu nesúvisiace nároky. Pokiaľ ide o uplatnený nárok odporcu, aby súd zaviazal navrhovateľa uhradiť mu sumu 276,87 €, súd tento nárok nepovažoval za vzájomný návrh ale len
za obranu odporcu (vychádzajúc z ustanovenia § 98 O.s.p.). Súd tiež považoval zo strany odporcu za účelovú obranu jeho tvrdenie, v ktorom namietal splnenie si povinnosti navrhovateľa ako správcu každoročne vypracúvať správu o svojej činnosti ako aj splnenie povinnosti každoročného schválenia výšky preddavku do FPÚaO, keďže vykonanie dokazovania v tomto smere by presiahlo potreby tohto konania, pričom s konaním vo veci tieto námietky odporcu ani nesúvisia. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku na zaplatenie vyúčtovaného nedoplatku titulom nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010, súd konštatuje, že tento nárok vznikol uplynutím lehoty 30 dní od doručenia vyúčtovania odporcovi dňa 27.5.2011 (uvedené mal súd preukázané z podpisového hárku k tomuto vyúčtovaniu), teda ku dňu 26.6.2011. Dňom nasledujúcim začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie si nároku na zaplatenie nedoplatku na súde, ktorá by uplynula dňa 26.6.2014. Keďže konanie v tejto veci sa začalo dňa 22.11.2013 (doručením návrhu na začatie konania na súd), súd konštatuje, že zo strany navrhovateľa bol nárok uplatnený včas.
S ohľadom na vyššie uvedené, súd konštatujúc dôvodnosť uplatneného nároku tomuto vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 959,98 € tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže odporca neuhradil sumu vyúčtovaného nedoplatku navrhovateľovi v lehote stanovenej v zmluve o výkone správy (t.j. do 30 dní po doručení vyúčtovania), súd vyhovel návrhu i v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých vyúčtovaných súm nedoplatkov, keď ku dňu 1.7.2011 už odporca bol v omeškaní s úhradou vyúčtovaného nedoplatku na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010 a ku dňu 1.7.2012 už odporca bol v omeškaní s úhradou vyúčtovaného nedoplatku na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Súd vo veci nevykonal dokazovanie pripojením si spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/32/2012, nakoľko mal za to, že doplnenie dokazovania v zmysle návrhu navrhovateľa by presahovalo rámec potrieb tohto súdneho konania a teda by bolo nadbytočné. Podľa návrhu navrhovateľa malo doplnenie dokazovania v tomto smere preukázať, že splnomocnený zástupca odporcu v konaní pred Okresným súdom Žilina uznal, že odporca predmetný byt užíval i v období predchádzajúcom dňu 1.6.2010 a to od roku 2009. Túto skutočnosť mal však súd preukázanú zo skutočnosti, že odporca bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nepretržite v období od 21.7.2006 do 23.5.2011, keď predmetom konania v tomto konaní bol nárok titulom vyúčtovania za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom odporca v konaní nenamietal, že by počas tohto obdobia predmetný byt užíval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako v konaní plne úspešnému účastníkovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Navrhovateľ si náhradu trov konania riadne a včas uplatnil. Po preskúmaní uplatnenej náhrady súd priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 57,50 €. Titulom trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi odmenu za 6 úkonov právnej služby po 51,45 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa 12.11.2014, 30.3.2015, 17.6.2015), odmenu vo výške 12,86 € (účasť na pojednávaní dňa 8.4.2015), 2 x režijný paušál po 7,81 € (rok 2013), 2 x režijný paušál po 8,04 € (rok 2014), 3 x režijný paušál po 8,39 € (rok 2015) a náhradu DPH, celkove vo výške 454,12 €.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.