Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-71-2014.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: C. A., bytom V. XXX/XX, XXX XX, K. pri W., proti odporcom: 1/. R. S., bytom S. XXX/XX, XXX XX W., zastúpená JUDr. Eduardom Burdom, bytom Cabanova 6, 949 01 Nitra, 2./ C. L., bytom Y. XX/XX, XXX XX W., zastúpená odporcom v 3. rade U. N., bytom A. X/X, XXX XX W., 3./ U. N., bytom A. X/X, XXX XX W., zastúpený JUDr. Eduardom Burdom, bytom Cabanova 6, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 1.301,96 eur s prísl., sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom v 1., 2. a 3.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 7.6.2013, domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.301,96 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2013 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 10.6.2010 kúpila od odporcov nehnuteľnosť zapísanú v LV č. 825 pre kat.úz. Lehota ako parc.č. 135, zastavaná plocha a nádvoria, o výmere 580 m2 spolu s rodinným domom č. súp. 130 a parc.č. 136/1, orná pôda, o výmere 194 m2, za dohodnutú kúpnu cenu 22.900 eur. Dňa 28.11.2012 dala nehnuteľnosti zamerať a zistila, že skutočná výmera je o 44 m2 menšia. Vzhľadom na uvedené požiadala odporcov o vrátenie alikvótnej časti kúpnej ceny, avšak odporcovia ju nevrátili, čím sa na jej úkor obohatili a preto si uplatnila svoj nárok predmetným návrhom.
Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že predmetný pozemok kupovala od odporcov, pričom iniciátorom kúpy bol jej priateľ R. Q., ktorý má k nehnuteľnosti právo doživotného bývania. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy bola spolu s priateľom nehnuteľnosti pozrieť, videli dom a predný dvor, pričom pozemok bol zarastený a jeho skutočný vzhľad sa ukázal až po vyklčovaní buriny. O tom, že pozemok je o niečo menší nevedela, toto sa zistilo až meraním, kedy geodetka našla časť chýbajúceho pozemku u dvoch susedov, čo je v riešení, avšak 44 m2 nenašla a pozemok je o túto výmeru menší, pričom na základe kúpnej zmluvy sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti o výmere 774 m2, čo nezodpovedá skutočnosti. Svojho nároku sa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože si myslí, že má nárok na vrátenie kúpnej ceny zodpovedajúcej chýbajúcim 44 m2 a považovala by za správne a spravodlivé, aby predávajúci vrátili časť kúpnej ceny za to, čo kúpou nezískala. Odporcu v 3.rade teda požiadala aby vrátil časť kúpnej ceny, ale žiadny iný úkon, ktorým by napríklad odstúpila od zmluvy, alebo upozornila na vady kúpenej veci s nárokom na zľavu z ceny, neurobila. Potvrdila, že pred kúpou nehnuteľností bola vykonaná ohliadka, pričom pozemok bol oplotený, ale nakoľko bol zarastený, nedalo sa vidieť či jeho výmera je 774 m2. V tom čase pochybnosti o výmere nemala a spoliehala sa na to, že skutočne kupuje 774 m2. Aj napriek tomu, že si nemala možnosť overiť
výmeru pozemku, kúpnu zmluvu uzatvorila s tým, že kupuje nehnuteľnosti v takom stave aké sú. Až po kúpe a vyčistení pozemku začala pochybovať o jeho výmere a vtedy si ho dala premerať. Nehnuteľnosti kupovala na inzerát, v ktorom bolo uvedené, že sa predáva nehnuteľnosť s domom za cenu pozemku. Dom bol v neobývateľnom stave, bez sociálneho zariadenia, podlahy hlinené s natiahnutou gumou, ale keďže mala záujem o pozemok, tak jej stav nehnuteľnosti neprekážal.
Zástupca odporcov v 1. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí z viacerých dôvodov. Jednak popiera existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože navrhovateľka vznik bezdôvodného obohatenia nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno. Ak sa navrhovateľka domáha bezdôvodného obohatenia, musel by jej nárok vyplývať z niektorej zo skutočností, s ktorou zákon vznik bezdôvodného obohatenia spája, čo v danom prípade nie je splnené, keď nárok navrhovateľky nespadá ani pod jeden z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia tak ako to upravuje Občiansky zákonník. Poukázal na to, že predávajúci predávali nehnuteľnosti na základe údajov v liste vlastníctva, ktoré sú vieryhodné a nespochybniteľné a vytyčovací náčrt, ktorý predložila navrhovateľka nie je dokladom, ktorý by mohol spochybniť výmeru nehnuteľností uvedených v LV, nie je autorizovaný a ani z neho nevyplýva, že by chýbali nejaké konkrétne m2. V kúpnej zmluve nie je vyčíslená zvlášť hodnota pozemku a hodnota domu, pričom je nepochybné, že predávajúci predávali pozemok aj s domom, ktorý je obývateľný, doteraz nebol zbúraný, býva sa v ňom a teda má svoju hodnotu. Poukázal na to, že v zmluve je uvedená klauzula, že kupujúca kupuje nehnuteľnosti v stave ako "stoja - ležia", čo znamená, že bola oboznámená so stavom, poznala stav právny aj skutkový, pričom v takomto prípade sa na vec vzťahuje § 501 Občianskeho zákonníka, ktorý vylučuje zodpovednosť za vady veci. Predávajúci predávali nehnuteľnosti v dobrej viere, že sú v takej výmere ako je uvedená v liste vlastníctva. Ďalej uviedol, že pozemky v tejto lokalite majú oveľa väčšiu hodnotu, než za ktorú sa pozemok predával. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrh zamietol.
Odporca v 3.rade, aj ako zástupca odporkyne v 2.rade, na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Predaj nehnuteľnosti vybavoval na základe poverenia sestier, obrátil sa na realitnú kanceláriu Realita Nitra, pričom nehnuteľnosť bol pozrieť majiteľ realitnej kancelárie, ktorý ju aj nafotil. Kúpna cena bola stanovená dohodou, pričom pôvodne žiadali 30.000 eur a keďže sa nehnuteľnosti za požadovanú cenu nepodarilo predať, tak bola stanovená nižšia cena 22.900 eur. O znení inzerátu, v ktorom realitka ponúka nehnuteľnossť na predaj nemal vedomosť. Po znížení ceny prejavil záujem o kúpu pán Hlavatý spolu s navrhovateľkou, pričom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k vyplateniu kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že na jar 2013 ho oslovila navrhovateľka s pánom Q., s tým že výmera nehnuteľnosti nezodpovedá výmere uvedenej v liste vlastníctva, čo sa vlastne až vtedy dozvedel. Navrhovateľka žiadala doplnenie chýbajúcej výmery v rozsahu 44 m2, alebo vrátenie tomu zodpovedajúcej kúpnej ceny. O tom že chýba nejaká výmera nevedel, toto voľným okom nie je možné vidieť. V nehnuteľnosti sa bývalo od roku 1956, jedná sa o rodičovský dom, ktorý je obývateľný, mama v ňom bývala takmer až do predaja pozemku, približne do roku 2009. Pozemok je oplotený z bokov, zozadu a vpredu je brána a hoci dávno v minulosti jeho mama odpredala časť pozemku zo zadu, jeho súčasná výmera 774m2 je podľa jeho názoru aktuálna a vznikla už až po odpredaji zadnej časti. Pri predaji nehnuteľnosti bol vo vedomí, že predáva dom a pozemok tak, ako je to zachytené v liste vlastníctva, ktorý nebol nikdy nikým spochybňovaný. Ďalej uviedol, že predávali pozemok s domom za dohodnutú cenu s ktorou kupujúca súhlasila, pričom nebolo stanovené koľko z toho činí cena pozemku a koľko cena domu.
Súv v rámci dokazovania vypočul i svedkov a to R. Q., M. U., Q. T. a K.. U. T..
Svedok R. Q., priateľ navrhovateľky, uviedol, že kúpu nehnuteľnosti vybavoval on, pričom ako kupujúca vystupovala navrhovateľka a stala sa ich vlastníčkou. Predaj nehnuteľnosti bol inzerovaný v novinách a spolu s pracovníkom realitnej kancelárie bol na ohliadke. Pracovník realitnej kancelárie uviedol, že nehnuteľnosť sa predáva za cenu pozemku, teda za 22.900 eur, z čoho vyplývalo že dom je zadarmo, pričom sa jednalo o dom bezcenný v stave na zrútenie. Navrhovateľka bola taktiež na ohliadke. Po ohliadke nehnuteľnosti sa rozhodli pre jej kúpu. Pri ohliadne sa nedalo zistiť, aká je skutočná výmera pozemkov, pretože pozemok je zalomený, je do kopca, vo vnútri pozemku boli dva ploty a pozemok bol zarastený burinou. Asi až po roku, keď sa pozemok vyčistil a chceli stavať, tak sa začali zaoberať aj jeho výmerou, pretože sa im zdal menší než jeho výmera uvedená v LV. Pri premeraní sa zistilo, že pozemok je menší cca o 100 m2, pričom časť sa našla u susedov z jednej aj druhej strany, čo je v riešení, ale časť o výmere 44 m2 sa nenašla nikde, preto kontaktoval odporcu a žiadal aby im chýbajúcu časť pozemku dal. Odporca uviedol, že to na veci nič nemení, pretože aj keby bol pozemok o 44 m2 menší,
kúpna cena by bola rovnaká. Svedok ďalej uviedol, že hľadali pozemok čo najlacnejší a táto ponuka bola dobrá, avšak vychádzali z toho, že kupujú pozemok o výmere deklarovanej v kúpnej zmluve, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Kúpnu cenu stanovenú realitnou kanceláriou akceptovali.
Svedok M. U., majiteľ realitnej kancelárie C. W., uviedol, že predaj predmetných nehnuteľností realizoval v roku 2010. Predávajúci predložili vlastnícky doklad, z ktorého vyplývalo, že ide o nehnuteľnosti majetkovo vysporiadané. Pôvodná predajná cena bola vyššia, neskôr sa znižovala a nakoniec sa ustálila na 22.900 eur, ktorú cenu možno považovať za dobrú. Nehnuteľnosti, ktoré sa predávali on osobne videl, jednalo sa o pozemok spolu s domom, ktorý určite nemal nulovú hodnotu a nebol v takom stave, že by bol ihneď zrelý na asanáciu. Hodnotu domu uviesť nevie, ale mohlo by ísť o hodnotu okolo 10.000 eur. Pokiaľ sa v tomto konkrétnom prípade objavil inzerát, že sa predávajú nehnuteľnosti pozemok a dom za super ponuku - cena domu za cenu pozemku- , tak z tohto znenia inzerátu nie je možné vyvodiť, že by sa dom predával zadarmo. Inzerát v uvedenom prípade mal vlastne vyjadrovať dobrú cenu za pozemok, z ktorej by sa dalo vyvodiť, že pri takejto cene je dom akoby zadarmo. To čo bolo predmetom predaja bolo ale jasne formulované v kúpnej zmluve, kde je uvedené že sa predáva pozemok aj s domom a takto to kupujúci aj kupovali. Cena za predávané nehnuteľnosti vo výške 22.900 eur bola výhodná a to aj v prípade, že by pozemok bol o 44 m2 menší, pretože reálna cena týchto nehnuteľnosti by sa mohla pohybovať vo výške 25.000 až 27.000 eur. Kúpnu zmluvu vyhotovil advokát a pokiaľ je v nej uvedená formulka, že kupujúci kupujú nehnuteľnosti v takom stave v akom sa ku dňu prevodu nachádzajú, znamená to, že kupujú to čo videli za stanovenú cenu a to skutočne aj chcú. Uviedol, že navrhovateľka vykonala ohliadku nehnuteľnosti dva krát a mala aj čas na rozmyslenie. Realitná kancelária bežne nevykonáva premeriavanie nehnuteľností, ale iba ak by vznikol nejaký problém, námietka alebo pochybnosť ohľadne výmery. V tomto konkrétnom prípade navrhovateľka nevzniesla žiadne pochybnosti, nenamietala že sa jej javí pozemok menší a nedožadovala sa jeho premerania. Ďalej uviedol, že aj v prípade, že by pozemok skutočne mal výmeru o 44 m2 menšiu, cenu by to neovplyvnilo a pokiaľ by záujemca o kúpu za týchto okolností pozemok nechcel, tak určite by sa našiel iný záujemca. Rozdielnosti vo výmere v rozsahu 10 m2, 30 m2 dokonca aj 44 m2 pri kúpe pozemku nehrá žiadnu rolu. Záujemcovia uprednostňujú hlavne polohu pozemku, lokalitu a určité parametre, pre ktoré je nehnuteľnosť pre nich zaujímavá.
Svedkyňa Q. T., zamestnankyňa I. úradu N., uviedla, že navrhovateľku aj odporcu pozná, pretože býva v susedstve nehnuteľnosti, ktoré odkúpila navrhovateľka. Jedná sa o pozemok a dom, v ktorom býva priateľ navrhovateľky od vtedy ako nehnuteľnosť kúpili, teda od roku 2010. Býva tam stále, takže dom je obývania schopný. Pán Hlavatý nemá trvalý ani prechodný pobyt na tejto adrese, čo vie ako pracovníčka obecného úradu, avšak v tomto dome býva, pretože tam vidí jeho auto, aj priamo jeho a večer sa v dome svieti.
Svedkyňa Ing. U. T., autorizovaná geodetka a kartografka, uviedla, že bola požiadaná o preverenie výmery pozemku a vytýčenie hraníc. Najskôr zamerala priebeh pevne stanovených hraníc, teda oplatenia a potom to porovnala s katastrálnou mapou. Pri porovnaní zistila odchýlku vo výmere, pričom časť sa našla v užívaní suseda, avšak 44 m2 sa nenašlo. Je však bežné, že pri porovnaní skutočného stavu so stavom vo vlastníckych dokladov vznikajú rozdiely vo výmere, ktorá nikdy nebola záväzným údajom katastra nehnuteľností z dôvodu určovania týchto výmer nepresnými metódami v minulosti. Poukázala na tom, že tieto pozemky sú špecifické v tom, že majú nepravideľný tvar a o to viac tam môže takáto odchýlka vzniknúť. Z tohto dôvodu sú aj výmery určované s dovolenými odchýlkami, napr. na 800 m2 pzemku je dovolená odchýlka cca 25 m2. V prípade predmetného pozemku, ktorý pozostáva z dvoch parciel, by táto prípustná odchýlka mohla byť približne 30 m2. Ďalej uviedla, že odchýlka 44 m2 nie je voľným okom viditeľná. Vychádzajúc z existujúceho oplotenia by sa dalo konštatovať, že pozemok sa v takomto stave t.j. vo výmere menšej o 44 m2 ako je uvedené v LV užíval už aj dávno v minulosti. Uvedená odchýlka by sa dala však vyriešiť i tým, že by vlastník požiadal kataster o vykonanie opravy.
Súd sa oboznámil i s predloženými listinnými dokladymi a to kúpnou zmluvou zo dňa 10.6.2010, výpisom z LV č. XXX pre kat.úz. N., vytyčovacím náčrtom č. XX/XXXX, výzvou - pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 5.3.2013, protokolom o vytýčení hraníc pozemku zo dňa 28.11.2012, protokolom určenia súradníc bodov metódou GTS, fotokópiou inzerátu v novinách Realita, spisovým materiálom Správy katastra Nitra č. V 3562/2010, fotografickámi záberami domovej nehnuteľnosti v počte 18 ks, prepúšťacou správa R. Q. zo dňa 29.9.2013, 28.4.2014 a zistil, tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka na základe ohliadky a vlastného rozhodnutia uzatvorila s odporcami v 1. až 3. rade dňa 10.6.2010 kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných v LV č. 825 pre kat. úz. Lehota ako parc.č. 135, zastavaná plocha a nádvoria, o výmere 580 m2, rodinný dom č. súp. 130 na parc.č. XXX a parc.č. XXX/X, orná pôda, o výmere 194 m2. Navrhovateľka ako kupujúca prehlásila, že je podrobne oboznámená so skutočným aj právnym stavom kupovaných nehnuteľností, ktoré nadobúda v takom stave v akom sa ku dňu prevodu nachádzajú. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá kúpna cena za tieto nehnuteľnosti v celkovej výške 22.9000 eur, ktorá bola predávajúcim aj riadne vyplatená. Sprava katastra povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľky dňa 4.8.2010 pod č. V XXXX/XX. Na základe uvedeného sa stala navrhovateľka vlastníčkou parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria, o výmere 580 m2, rodinného domu č. súp. XXX na parc.č. XXX a parc.č. XXX/X, orná pôda, o výmere 194 m2 v celosti, čo vyplýva z LV č. XXX pre kat.úz. N.. Navrhovateľka sa tak stala vlastníčkou nehnuteľností o celkovej výmere 774 m2. Po uplynutí viac ako dvoch rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy nadobudla pochybnosti o skutočnej výmere pozemku a požiadala geodetku o jeho premeranie. Na základe uvedeného bolo zistené, že pozemok je o 44 m2 menší než výmera uvedená v liste vlastníctva a deklarovaná v kúpnej zmluve. Na základe uvedeného navrhovateľka dospela k záveru, že odporcom zaplatila za väčší pozemok, čím na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré sú jej povinní vydať.
Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, kto sa na úkor iného obohatil, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 501 OZ, ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že návrh nie je opodstatnený.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka mala záujem kúpiť nehnuteľnosť na ktorej chcela stavať dom a za týmto účelom hľadala vhodnú nehnuteľnosť na predaj. O predmetnej nehnuteľnosti sa dozvedela prostredníctvom inzerátu. Po oboznámení sa s podmienkami predaja, vlastníckymi dokladmi predávaných nehnuteľností a po vykonanej ohliadke na mieste samom sa slobode rozhodla ponúkané nehnuteľnosti za stanovených podmienok kúpiť. Prejavila tak záujem práve o danú lokalitu, konkrétne miesto nehnuteľnosti, jej tvar, výmeru, porast, vrátane starej domovej nehnuteľnosti, ktorá sa tam nachádzala. Akceptovala i kúpnu cenu, ktorú sama považovala za výhodnú a ktorá by bola primeranou cenou i v prípade pozemku menšieho o 44 m2. Možno teda konštatovať, že z hľadiska skutkového stavu navrhovateľka kúpou nehnuteľnosti získala presne to, čo pri ohliadke videla a aj chcela, bez ohľadu na skutočnosť, že pozemok je o 44 m2 menší. Z hľadiska formálneho a právneho získala v kúpnej zmluve označené nehnuteľnosti, teda parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria, o výmere 580 m2, rodinný dom č. súp. XXX na parc.č. XXX a parc.č. XXX/X, orná pôda, o výmere 194 m2 v celosti a ako vlastníčka týchto nehnuteľností o celkovej výmere 774 m2 je zapísaná i v LV č. XXX pre kat.úz.N.. Tieto nehnuteľnosti získala na základe právneho titulu, ktorým je platne uzatvorená kúpna zmluva V XXXX/ XX zo dňa 10.6.2010. Z ustanovenia § 451 ods.2 OZ vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na predmet sporu, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia, možno konštatovať, že finančnú čiastku, ktorej sa navrhovateľka domáha a predstavuje podľa nej hodnotu časti nehnuteľnosti / 44m2 /, o ktorú je zakúpená nehnuteľnosť menšia, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane odporcov, pretože nejde ani o jeden prípad bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.2 OZ.
Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že odporcom nevznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keď kúpnu cenu, ktorú prijali vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve, ani o plnenie z neplatného právneho úkonu, pretože právny úkon t.j. kúpna zmluva je platná. Nejde ani o prípad získaného plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže v danom prípade nedošlo k odstúpeniu alebo zrušeniu kúpnej zmluvy a taktiež kúpna cena, ktorú prijali odporcovia, nebola získaná z nepoctivých zdrojov.
Na základe uvedených skutočností súd nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorú n sama vyčíslila na 1.301,96 eur, ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 OSP, v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Odporcom, ktorí boli vo veci úspešní, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si nárok na náhradu trov neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.