Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_18C-86-2015.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/86/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. : Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému : U. O., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. XXX o zaplatenie 2.245,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť mu sumu 2.245,72 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.09.2002 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 5203050975 , ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úverový rámec vo výške 1.493,73 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy tvorili úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu z úverovej zmluvy a v dohodnutej lehote poskytnutý úver nevrátil. Dňa 26.04.2012 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.600,83 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu spísania žalobného návrhu predstavoval dlh žalovaného 2.245,72 eur.
Súd vydal vo veci dňa 04.02.2015 platobný rozkaz č.k. 9RO/252/2014-30, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom prostredníctvom pripojených listinných dokladov - poštových poukážok, namietal zaplatenie poskytnutého úveru, teda výšku žalobou uplatnenej pohľadávky. K odporu pripojené poštové poukážky boli adresované žalobcovi a ich prostredníctvom poukazoval žalovaný žalobcovi splátky úveru.
Žalobca sa k odporu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.06.2015, v ktorom uviedol, že revolvingový úver je možné špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Žalovaný mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaný oprávnený čerpať. Maximálna čiastka čerpania je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca, pričom výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru. S každou uhradenou mesačnou splátkou sa žalovanému obnovovala čiastka, ktorú si v prípade potreby mohol opäť požičať. Žalobca konštatoval, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné pri uzatváraní zmluvy presne stanoviť výšku poskytnutého úveru. Pri tomto type úveru je definovaná výška úverového rámca, ktorá bola pôvodne dohodnutá vo výške 829,85 eur s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 33,19 eur. Na základe písomnej žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 29.10.2008 bola medzi
účastníkmi dohodnutá nová výška úverového rámca na 1.493,73 eur s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 59,75 eur. Žalobca uviedol, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nebolo možné dohodnúť počet splátok. Celkový počet splátok zodpovedá počtu mesiacov, potrebných na splatenie čerpaného úveru spolu s poplatkami a úrokmi. Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý na lícnej strane úverovej zmluvy, ku 20. dňu kalendárneho mesiaca. K prvému čerpaniu úveru zo strany žalovaného prišlo dňa 16.09.2002 a prvá mesačná splátka bola splatná dňa 20.10.2002. Žalobca poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp.zn. 6Co95/2010 konštatoval, že ani výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola stanovená v sadzobníku poplatkov a odmien a to poukazom na hlavu 6 § 7 sadzobníka, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením viacerých splátok, čim sa stal splatným celý zostatok čerpaného úveru, pričom splatnosť nastala ku dňu 26.04.2012, kedy žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého úveru v 15-dňovej lehote. Žalobou uplatnená suma 2.245,72 eur podľa špecifikácie žalobcu pozostáva z istiny, t.j. dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru vo výške 1.354,95 eur, úroku vo výške 865,26 eur; kód 2 splátkového kalendára za hotovostné transakcie a kód 103 splátkového kalendára za bezhotovostné transakcie a dopočet ku dňu podania žaloby, pričom ich súčet sa rovná jednému úroku pri úrokovej sadzbe 26,28%, ktorej výška vyplýva z úverovej zmluvy a sadzobníka, ďalej zo zmluvnej pokuty vyčíslenej pri úrokovej sadzbe 8% ročne vo výške 15,03 eur a úroku z omeškania vo výške 6,01 eur vo výške zákonne úrokovej sadzby (kód 94) a poplatku za výpis z účtu vo výške 4,47 eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 26,28% z istiny 1.354,95 eur od 18.06.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o sadzbu úroku z úveru odkázal žalobca na sadzobník poplatkov a odmien, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť metodickej príručky. K zákonným náležitostiam úverovej zmluvy žalobca uviedol, že táto bola uzatvorená v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade s ustanoveniami z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Dojednania uvedené v úverových zmluvných podmienkach považoval žalobca za rovnocenné s ostatnými zmluvnými dojednaniami uvedenými na lícnej strane úverovej zmluvy. Žalobca mal za to, že úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Žalobca žiadal rozhodnúť v súlade s petitom žalobného návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žalobným návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2014, prehľadom splátok ku zmluve č. 5203050975 od 16.09.2002 do 17.06.2014, úverovou zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty yes č. 5203050975 z 16.09.2002, úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. z 17.09.2002, žiadosťou o zmenu výšky úverového rámca z 29.10.2008 a protokolom k žiadosti, výzvou k splateniu celého úveru, poštovým podacím hárkom z 02.05.2012, výpisom z účtu k č. zmluvy 5203050975 za obdobie 9/2002, výzvou k úhrade a upozornením na dôsledky nehradenia z 06.03.2012, poštovými poukážkami odosielateľa U. O. adresovanými Home Credit Slovakia, a.s. na č.l. 34 a č.l. 36 až 47 a zistil tento skutkový stav.
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 16.09.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty yes č. 5203050975 predmetom, ktorej bolo poskytnutie úverového rámca žalovanému vo výške 25.000,- Sk (ďalej len „úverová zmluva“). Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 1.000,- Sk a to na účet uvedený v úverovej zmluve, v termíne splatnosti ku 20. dňu v mesiaci. Úverová zmluva obsahovala odkaz na úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., o ktorých žalovaný prehlásil, že sa s nimi oboznámil, boli mu zrozumiteľné a súhlasil byť nimi viazaný. Podľa hlavy 3 § 1 úverových podmienok bol revolvingový úver poskytovaný k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb klienta a umožňoval klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty až do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Podľa hlavy 5 § 1 úverových podmienok umožnila úverová karta klientovi štandardné používanie v zariadeniach Maestro, prípadne Cirrus. Klient bol oprávnený použiť ju na území SR a v zahraničí k bezhotovostnej úhrade nákupu tovaru a služieb za rovnakých podmienok ako zákazníci platiaci v hotovosti a k výberu hotovosti z peňažných automatov alebo u prepážok bánk a zmenární. Podľa hlavy 6 a 1 úverových podmienok bol klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti boli určené v úverovej zmluve, pričom prvú splátku hradil klient až v mesiaci, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom vykonal prvé
čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach boli zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny.
Zo žiadosti o zmenu výšky úverového rámca súd zistil, že žalovaný požiadal dňa 29.10.2008 o navýšenie úverového rámca o 663,88 eur, ktorá žiadosť bola žalobcom schválená.
Z prehľadu splátok ku zmluve č. 5203050975 súd zistil, že žalovaný od 16.09.2002 do 17.06.2014 priebežne čerpal úver, a to výbermi z bankomatu alebo platbou kartou, pričom za toto obdobie čerpal úver vo výške celkom 2685,8081 eur a zaplatil žalovanému splátky úveru vo výške celkom 4672,4547 eur. Žalobca vyzval žalovaného listom z 26.04.2012 k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 1600,83 eur.
Z výpovede žalovaného súd zistil, že tento uzatvoril so žalobcom v roku 2002 úverovú zmluvu na základe, ktorej mu žalovaný poskytol úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, pričom v roku 2008 prišlo na základe žiadosti žalovaného k navýšeniu úverového rámca. V súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy obdržal žalovaný od žalobcu splátkový kalendár a bankomatovú kartu prostredníctvom, ktorej uskutočňoval výbery z bankomatu a takto poskytnuté peňažné prostriedky použil prevažne na nákup spotrebnej techniky pre domácnosť. S výškou úrokov za poskytnutý úver , poplatkov ani iných finančných podmienok poskytnutého úveru nebol žalovaný oboznámený. Titulom úverových splátok uhradil žalovaný žalobcovi cca 141.000,- Sk, pričom v roku 2011 požiadal o splátkový kalendár na nedoplatok voči žalobcovi v celkovej výške 246,- eur. Žalovaný mal za to, že zaplatil žalobcovi v splátkach na splatenie úveru dostatočne vysokú peňažnú sumu a potom, čo použil všetky poštové poukážky doručené žalobcom za účelom splácania úveru, sa domnieval, že svoj dlh voči žalobcovi splatil celkom.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie na účely tohto zákona a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2 , 4 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20020401>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa hlavy 6 § 9 úverových podmienok žalobcu je klient povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v SR s tým, že je povinná klientovi zmenu základnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí uskutočnením ďalšej transakcie, alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku platnosti novej aktuálnej základnej úrokovej sadzby.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril dňa 16.09.2002 so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom , pri ktorom nebolo preukázané, že by úver využíval na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty yes č. 5203050975 (ďalej len „úverová zmluva“) . Podľa hlavy 3 § 1 úverových podmienok bol žalovanému revolvingový úver poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb. Použitie peňažných prostriedkov z úveru na financovanie potrieb domácnosti súd zistil aj výsluchom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je v zmysle § 3 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu vyplýva a súdu je tiež z jeho vlastnej činnosti známe, že žalobca poskytoval a poskytuje v rámci predmetu svojej činnosti úvery z vlastných zdrojov, resp. v rámci predmetu činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, teda je veriteľom v zmysle zákonnej definície obsiahnutej v § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Predmetom úverovej zmluvy bolo totiž poskytnutie úverového rámca vo výške 15.000,- Sk, ktorý bol na základe žiadosti žalovaného a jej schválením žalobcom dňa 29.10.2008 zvýšený o 663,88 eur a umožnenie jeho čerpania prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku a záväzok žalovaného riadne a včas splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktoré podľa úverovej zmluvy predstavovali 1000,- Sk so splatnosťou vždy k 20.dňu v mesiaci. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy ako aj povahu subjektov, ktoré úverovú zmluvu uzatvorili mal súd za to, že zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na zmluvný vzťah účastníkov vztiahnuť zákon č. 258/2001 Z.z. v znení
platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy Napokon uvedené zhodne tvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2015.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je osobitným typom úverovej zmluvy, a preto musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti typovej úverovej zmluvy upravenej v § 497 Obchodného zákonníka, ako aj náležitosti zákonom demonštratívne upravené pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V súlade s § 497 Obchodného zákonníka podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je dohoda o výške peňažných prostriedkov, ktoré veriteľ dlžníkovi poskytne a dohoda o úroku za poskytnutie úveru. Dohoda o týchto podstatných náležitostiach sa vyžaduje a predpokladá aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z. totiž nie je možné požadovať od spotrebiteľa úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Teda aj podľa citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch bola predpokladom pre vznik nároku žalobcu voči žalovanému na úroky, existencia dohody účastníkov o úroku, obsiahnutá v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. uzatvorená v písomnej forme. Z obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že táto dohodu o úroku a jeho výške neobsahuje. Obsahuje len dohodu o odchýlke od základnej úrokovej sadzby vo výške 0%. Ani úverové podmienky, na ktoré úverová zmluva odkazuje , a ktoré určujú časť obsahu úverovej zmluvy, neobsahujú dohodu o úroku. Je zrejmé, že žalovanému bol obsah úverových podmienok, na ktoré úverová zmluva odkazuje, a ktoré určujú časť jej obsahu známy, keď tieto boli k úverovej zmluve pripojené a žalovaným podpísané. Úverové podmienky však vo svojom ustanovení hlavy 6 § 9 obsahujú len úpravu spôsobu výpočtu mesačnej úrokovej sadzby ako súčtu základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej v úverovej zmluve. Podľa citovaného ustanovenia úverových podmienok má byť základná úroková sadzba uvedená v sadzobníku poplatkov. Na sadzobník poplatkov odkazujú úverové podmienky. V samotnej úverovej zmluve však takýto odkaz nie je uvedený. Sadzobník poplatkov preto, na rozdiel od úverových podmienok, netvorí časť obsahu úverovej zmluvy, nie je jej súčasťou, keďže úverová zmluva naň neodkazuje. Naviac z úverovej zmluvy nevyplýva, že by sadzobník poplatkov bol k úverovej zmluve pripojený alebo stranám pri uzatváraní úverovej zmluvy známy a takýto záver nie je možné dovodiť ani z výpovede žalovaného. Z uvedeného ustanovenia úverových podmienok nie je zrejmé o aký sadzobník poplatkov by malo ísť, či bol zverejnený alebo sa s jeho obsahom mohol účastník oboznámiť iným spôsobom, teda ustanovenie úverových podmienok, v ktorom sa dojednával spôsob určenia úroku z úveru nie je možné interpretovať ako určitú a pochybnosti nevzbudzujúcu dohodu o spôsobe určenia výšky úroku. Pre stanovenie výšky aktuálnej mesačnej úrokovej sadzby ako súčtu základnej úrokovej sadzby a odchýlky ( hlava 6 § 9 úverových podmienok) bola rozhodujúca práve výška základnej úrokovej sadzby (odchýlka podľa úverovej zmluvy predstavovala 0%) . Súd dospel k záveru, že základná úroková sadzba (pojem používaný úverovými podmienkami) v momente uzatvorenia zmluvy stanovená nebola, pretože táto nebola známa a zistiteľná, a teda dohoda o výške úroku (mesačnej úrokovej sadzby) absentovala. Napriek tomu, že zákon č. 258/2001 Z.z. vo svojom § 4 ods. 5 explicitne vyžaduje uvedenie úroku a poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to pod sankciou zániku práva domáhať sa od spotrebiteľa úroku alebo poplatku, ktoré neboli v úverovej zmluve uvedené, súd zistil, že úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoje nároky, uvedenie výšky úroku neobsahuje, a preto žalobca nebol oprávnený od žalovaného úrok požadovať ( § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy). Súd nepovažoval za dôvodný ani žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný sa síce zaviazal zaplatiť, v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšej ako 7 dní, žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky , s ktorej úhradou je v oneskorení. Táto dohoda o zmluvnej pokute je však obsiahnutá v hlave 9 § 2 úverových podmienok. V zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka však platná dohoda o zmluvnej pokute predpokladá písomnú formu. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu, teda písomnú formu dohody o zmluvnej pokute nemôžu strany ani vylúčiť ani dohodou modifikovať. Písomná forma by bola zachovaná, ak by dohoda o zmluvnej pokute bola obsiahnutá v dokumente podpísanom účastníkmi. V tomto prípade požiadavka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute dodržaná nebola. Úverové podmienky sú podpísané výlučne žalovaným, podpis žalobcu na nich absentuje. Pre nedostatok písomnej formy je preto dohoda účastníkov o zmluvnej pokute obsiahnutá v hlave 9 § 2 úverových podmienok absolútne neplatná a žalobcovi tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol.
Žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok na zaplatenie istiny 1.354,95 eur, vyčísleného úroku z poskytnutej istiny vo výške 865,26 eur, zmluvnej pokuty vo výške XX,XX eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške X,XX eur a poplatku vo výške 4,47 eur. Súčasne si žalobca uplatnil ako
príslušenstvo pohľadávky nárok na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 26,28% ročne zo sumy 1.354,95 eur (t.j. z istiny) od 18.06.2014 do zaplatenia a nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.
Súd zistil z prehľadu splátok ku zmluve č. 5203050975, že za obdobie od 16.09.2002 do 26.04.2012 (moment zosplatnenia úveru žalobcom výzvou k splateniu celého úveru) realizoval žalovaný prostredníctvom úverovej karty výbery z bankomatov a dňa 22.03.2003 aj úhradu tovaru (biely tovar) v celkovej výške peňažnej sumy 2685,8081 eur. Z toho istého prehľadu splátok ku zmluve č. 5203050975 zistil súd, že za obdobie od 16.09.2002 do 17.06.2014 vykonal žalovaný úhrady titulom splatenia úveru vo výške spolu 4.672,4547 eur. S prihliadnutím na závery súdu o tom, že žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného v zmysle § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z. úrok, pretože tento nebol dojednaný v úverovej zmluve ako aj záver, že dohoda o zmluvnej pokute je pre nedostatok písomnej formy neplatnou, a v súvislosti so zistením súdu, že žalovaný zaplatil žalobcovi podľa samotného tvrdenia žalobcu vyplývajúceho z ním predloženého prehľadu splátok a úhrad spolu sumu 4672,4547 eur a čerpal úver vo výške 2685,8081 eur, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol. Keďže v súlade s § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z. v znení aktuálnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo možné od žalovaného požadovať úrok , zaplatil žalovaný žalobcovi sumu podstatne vyššiu ako čerpal úver a ako predstavoval žalobcom v žalobnom návrhu vyčíslený a uplatnený úrok z omeškania vo výške 6,01 eur a poplatok vo výške 4,47 eur, teda nárok žalobcu na vrátenie úveru zanikol splnením, a to pred 18.06.2014, od ktorého momentu si uplatnil žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Iné odôvodnené peňažné nároky voči žalovanému žalobca súdu nepreukázal a ani netvrdil, preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech však náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nepriznal, pretože si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy zo súdneho spisu nevyplývali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.