Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Csp-1-2020.pdf
PDF · 123.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: BRAMI PLUS s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 462/29, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 682 607, pr. zast.: Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o. so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., pr. zast.: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, AK so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 461,61 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 455,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 455,64 eur od 18.3.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 461,61 eur s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia nájomného z uzavretej zmluvy o podnájme.
Žalobu odôvodníl tým, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 10.03.2019 zmluvu o podnájme (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej do užívania priestory – izbu č. 2 vrátane užívania spoločných priestorov v dome na adrese F. X, XXXXX G., H., za čo sa žalovaná zaviazala hradiť žalobcovi mesačné nájomné vo výške 265,- € a paušálnu náhradu za používanie internetu vo výške 5,- € mesačne, spolu tak za mesiac 270,- € (ďalej len „Nájomné“), a to vždy do 17. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu,
za ktorý náleží a za prvý celý mesiac vrátane časti mesiaca odo dňa podpisu Zmluvy do konca daného mesiaca pri podpise Zmluvy, najneskôr spolu s úhradou za ďalší mesiac. Keďže zo strany žalovanej nedošlo k úhrade Nájomného ani len za časť doby nájmu, bola Zmluva ukončená bez ďalšieho podľa čl. III ods. 7 Zmluvy, teda ak nebude Nájomné uhradené za prvý celý mesiac vrátane časti mesiaca od podpisu Zmluvy do konca príslušného mesiaca v stanovenej lehote, Zmluva sa automaticky ukončuje k poslednému dňu celého mesiaca, za ktorý takéto Nájomné náleží. K ukončeniu Zmluvy došlo v zmysle uvedeného ku dňu 30.04.2019. Žalobca má voči žalovanej v zmysle vyššie uvedeného pohľadávku, spočívajúcu v neuhradenom Nájomnom za 22 dní za obdobie od 10. do 31.03.2019 vo výške 191,61 eur a neuhradenom Nájomnom za mesiac apríl 2019 vo výške 270,- eur, teda spolu dlh na Nájomnom vo výške 461,61 €, splatný 17.03.2019. Žalovaný dlžnú sumu neuhradila ani na základe výzvy. Keďže
žalovaná je v omeškaní, uplatnil si aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti dlhu, teda od 18.3.2019 do zaplatenia.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil zmluvu o podnájme z 10.3.2019 a predsúdnu výzvu z 29.7.2019.
Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 28Up/1501/2019 zo dňa 14.11.2019, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. Nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznala a považovala ho v plnom rozsahu za nedôvodný. Nepoprela uzavretie zmluvy o podnájme ako aj užívanie v nej špecifikovanej nehnuteľnosti, avšak iba do 25.3.2019, kedy odstúpila od zmluvy, a to listom označeným výpoveď zo zmluvy. Dôvodom odstúpenia od zmluvy boli neadekvátne podmienky ubytovania. Prenajímané miestnosti boli vlhké a steny zaplesnené. Pobyt a spánok v týchto miestnostiach bol zdraviu škodlivý, a preto sa žalovaná rozhodla odstúpiť od zmluvy a odísť z predmetnej nehnuteľnosti. Predmetný list, ktorým oznámila ukončenie podnájomnej zmluvy zanechala v byte pri odchode z neho dňa 25.3.2019 v izbe, ktorú užívala, a to za prítomnosti svedkov, keďže predmetnú nehnuteľnosť pravidelne navštevovala p. I., tak preto toto odstúpenie od zmluvy nedoručovala prostredníctvom pošty. Žalovaná mala za to, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobcom prenajímaná izba nebola spôsobila na riadne užívanie a pobyt v tejto miestnosti bol zdraviu závadný. Žalobcovi tak vznikol nárok iba na pomernú časť nájmu ako aj paušálnej náhrady za internet, a to od 10.3.2019 do 25.3.2019, t.j. za 15 dní, čo by mala byť suma 130,65 eur. Žalovaná však ani túto dlžnú sumu neuznala vzhľadom na to, že žalobca jej mal sprostredkovať prácu od prvého dňa, čo prišla do Nemecka, ale práca jej bola sprostredkovaná až dňa 15.3.2019, pričom mala zarobiť v hrubom 9,42 eur, čo za odrobených 70 hodín malo činiť 659,40 eur, ale vyplatených jej bolo iba 52 eur. S poukazom na čl. III. bod 6 zmluvy o podnájme vyslovila názor, že žalobca si uspokojil svoje nároky zrážkami z jej mzdy. Navrhla preto žalobu zamietnuť.
Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy predložila výpoveď zo zmluvy o podnájme z 25.3.2019, fotodokumentáciu z bytu, dohodu o sprostredkovaná zamestnania z 4.3.2019. Zároveň navrhla vyžiadať od žalobcu doklady o jej pracovnom pomere, keďže jej neboli žalobcom vydané. Na preukázanie zanechania výpovede od zmluvy navrhla svedkov, ktorých bližšie neoznačila s tým, že zabezpečí ich účasť na pojednávaní.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k doručeniu výpovede od zmluvy poukázal na § 45 odsek 1 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaná zanechala svoju výpoveď v predmete nájmu bez toho, aby svoju výpoveď doručovala žalobcovi osobne, poštou alebo e-mailom. Zanechanú výpoveď zmluvy žalobca od žalovanej neobdržal a nemal možnosť s jej obsahom sa oboznámiť, preto nie je možné na výpoveď zmluvy hľadieť ako na perfektný právny úkon, keďže ho žalovaná nedoručila riadne. Ďalej poprel tvrdenia, že pani I. navštevovala predmet nájmu pravidelne, keďže vzhľadom na výchovu maloletého dieťaťa sa v uvedenej nehnuteľností nachádzala veľmi sporadicky. Ani keby sa tam zdržiavala pravidelne, nie je možné takýto úkon považovať za riadne doručený. Ďalej poukázal na to, že výpoveď zmluvy nevykazuje obsahové znaky odstúpenia od zmluvy, keďže samotná žalovaná tento úkon nazvala ako výpoveď. Vady predmetu nájmu podľa žalobcu nie sú takého charakteru, aby mali za následok úplnú nespôsobilosť užívania predmetu nájmu a že by bol naplnený dôvod na odstúpenie od zmluvy, keďže podľa žalobcu išlo o jednorazový výskyt plesne. O týchto vadách žalovaná informovala len neformálne zaslaním fotografie. Žalobca napriek tomu učinil také kroky, aby výhradám žalovanej vyhovel. Žalovaná by mala nárok na zľavu z nájomného, ale tento prípadný nárok nebol uplatnený v lehote šiestich mesiacov v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka, teda takýto prípadný nárok žalovanej zanikol. Poukázal tiež na to, že podľa dohody o sprostredkovaní zamestnania mal 30 dní na zabezpečenie zamestnania. Žalovaná pricestovala do Nemecka 10.3.2019, k sprostredkovaniu práce došlo dňa 15.3.2019. Uvádzané tvrdenia sú však vo vzťahu k prejednávanému nároku irelevantné. Poprel, že by vykonával zrážky zo mzdy žalovanej, pretože zamestnávateľ žalovanej mu žiadne prostriedky zo mzdy žalovanej nepoukázal a tieto tvrdenia žalovanej nie sú ničím preukázané. Ďalej uviedol, že so žalovanou nikdy nebol v pracovnoprávnom vzťahu, preto nedisponuje jej pracovnoprávnom dokumentáciou a na jej získanie od
bývalého zamestnávateľa žalovanej nemá žalobca žiaden právny nárok. Trval preto na podanej žalobe a žiadal jej vyhovieť. Zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde
Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k vyjadreniu sms komunikáciu so žalovanou a navrhol výsluch strán sporu.
Žalovaná sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Na uskutočnených pojednávaniach (viaceré boli odročené buď kvôli situácii v súvislosti s prijatými opatreniami pre covid 19 alebo pre prekážky na strane jednotlivých strán sporu – pozn. súdu) strany sporu a ich zástupcovia trvali na svojich vyjadreniach.
Právny zástupca žalovanej okrem toho na pojednávaniach predložil aj farebné fotografie izby, kde bola žalovaná ubytovaná a netrval na výsluchu osôb, ktoré navrhli ohľadne preukázania zanechania výpovede od zmluvy v byte. Ďalej ešte poukázal na to, že žalovanej bolo prisľúbené, že tento problém bude vyriešený, čo sa však nestalo, preto z bytu odišla. V podrobnostiach ohľadom požiadaviek na vnútorné prostredie budov poukázal na § 2 ods. 11 a § 7 ods. 6 vyhlášky MZ SR 259/2008 Z.z. Priznanie akéhokoľvek plnenia z tohto právneho vzťahu preto považoval za rozporné s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že zákon neupravuje žiadnu formu, akou sa má od zmluvy odstúpiť a v zmluve o podnájme z 10.3.2019 je v článku 5, bod 2, písm. c) upravené iba odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaná odstúpila od zmluvy platne, a to jednak ústne, keď túto skutočnosť oznámil žalobcovi, resp. osobe, s ktorou komunikovala ohľadne zabezpečenia práce, ako aj písomne, a to predloženým listom. Tiež poukázal na to, že žalobca požaduje úhradu aj za internet za mesiac apríl, aj keď v apríli žalovaná v byte vôbec nebola. Ak by súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, navrhol nepriznať žalobcovi trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako ani úroky z omeškania vzhľadom na covidovú situáciu a prístup konateľa žalobcu ku konaniu.
Konateľka žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že o výpovedi predloženej žalovanou sa dozvedela až z výpovede žalovanej na súde. O tom, že žalovaná odišla z domu, v ktorom bola ubytovaná, sa dozvedela až od ľudí, ktorí tam bývali, pričom nikto z nich ich neinformoval, že žalovaná ukončila právny vzťah výpoveďou alebo iným úkonom. Zrážky zo mzdy žalovanej nevykonávali. So žalovanou sa stretla osobne v kancelárii v D. H. J., kde podpísali sprostredkovateľskú zmluvu a potom komunikovali už len telefonicky. Ubytovanie zabezpečovali oni ako spoločnosť v rodinných domoch, kde bola spoločná kuchyňa a sociálne zariadenia a ľudia mali svoju izbu. Mali viacero domov, a to mestách Oelde a Lette. Žalovaná bývalá meste G. na ulici F.. Žalovaná mala zabezpečenú náhradnú izbu v meste K.. Na ubytovania ona nechodila, chodil tam manžel. Ubytovanie odovzdával I. L., ktorý bol koordinátorom vo firme a mal splnomocnenie ubytovať ľudí, keď prišli, vybaviť niečo na úrade, založiť účty, ak potrebovali. Protokol o prebratí predmetu nájmu si myslí, že bol vyhotovený. Žalovaná mala zabezpečené ďalšie ubytovanie, pričom mala zabezpečenú aj prácu v meste K., ale potom sa im už žalovaná neozvala. Pri problémoch záujemcov o prácu títo kontaktovali koordinátora a on kontaktoval ich. Manžel bol s koordinátorom v kontakte každý deň, ona menej. Do Nemecka chodila s manželom asi raz mesačne. Žalovaná bola ubytovaná v jednom ubytovaní, náhradné ubytovanie bolo žalovanej poskytnuté z dôvodu, že ak niekto má námietky voči ubytovaniu, tak mu poskytnú inú izbu. Potvrdila, že žalovaná namietala plesne na mieste, kde bola ubytovaná a na základe toho jej ponúkli druhú izbu, kde sa môže presťahovať. Táto izba sa nachádzala v tom istom dome. Žalovaná však ostala v izbe, ktorú namietala. Cez mobil im poslala fotky z bytu, to bolo všetko. Práca v meste K. jej bola ponúknutá asi v priebehu týždňa, odkedy prišla do Nemecka. Koordinátor sa o odchode žalovanej z ubytovania dozvedel tiež len od ľudí, ktorí bývali v rodinnom dome, mohlo to byť asi dva - tri dni potom, ako žalovaná odišla. Koordinátor im o odchode žalovanej z bytu dal vedieť ihneď, ako sa o tom dozvedel. Býval blízko, takže na miesta, kde bývali ľudia, ktorým sprostredkovali prácu, chodil dosť často, niekedy aj dennodenne.
Žalovaná pri svojom vyjadrení k žalobe a výsluchu potvrdila uzavretie zmluvy o sprostredkovaní práce so žalobcom. Ďalej uviedla, že po 17-hodinovej ceste si všimla v izbe pleseň. Na druhý deň kontaktovala pani I. ohľadom toho, že buď chcela iné ubytovanie alebo ohľadom toho, ako to budú riešiť. Prišiel koordinátor, ktorého poslala pravdepodobne pani I., keďže od začiatku komunikovala iba s p. I.. Tento koordinátor doniesol zmluvu na ubytovanie, z ktorej nedostala druhú kópiu, ani nemala možnosť si ju prečítať, ale aspoň si ju odfotila. Bola to jediná zmluva, ktorú podpísala ohľadne ubytovania. O niekoľko hodín prišiel koordinátor späť a prepravil ich do iného mesta a iného domu, keď v tejto izbe bola pleseň v každom jednom rohu a v izbe bolo veľmi vlhko. Hneď konfrontovala koordinátora, či to myslí vážne, že ich dáva do ešte horšej izby, ako bola tá prvá. Keďže sa u pána koordinátora k ničomu nedopracovala, tak opakovane kontaktovala p. I., ktorej prostredníctvom SMS poslala všetky fotky, ktoré sú už doložené v spise a žiadala ju, aby to čím skôr vyriešili. Pani I. v telefóne vysvetľovala tie plesne tak, že je to jednorazová záležitosť, keďže podľa nej asi nebola izba predtým dobre vetraná. Následne, keď prišla z práce, tak som pred dverami našla spreje proti plesniam. Po tejto skúsenosti sa rozhodla odísť. Zanechala výpoveď – odstúpenie od zmluvy v izbe, v ktorej bývala z toho dôvodu, že informácia od koordinátora bola taká, že pani I. túto izbu pravidelne navštevuje. Aj počas telefonátov jej tvrdila, že ubytovanie bežne navštevuje, preto aj tá pleseň vznikla jednorazovo. Poukázala aj na skutočnosť, že sa nachádzala v cudzej krajine, v meste, ktoré nepoznala, nemala možnosť hľadať iné riešenia, napr. vo forme nového nájmu alebo ubytovania. Na otázku, prečo nechala výpoveď v izbe uviedla, že bola v cudzej krajine a v meste, kde ich koordinátor doviezol, strávila možno 10 hodín, nevedela, kde je pošta, na ubytovaní sa nachádzalo vypínajúce Wi-fi, čo jej potvrdila aj jedna slečna, ktorá tam bývala, preto sa rozhodla nechať tú výpoveď v izbe. Plesne boli nielen v izbe, ale aj na posteliach, podlahe. V kuchynskej linke boli muchy a chrobáky prilepené na zaschnutom oleji. Plesne boli na oboch stranách izby, kde bol znížený strop. Tretia možnosť ubytovania jej už nebola ponúknutá, pani I. jej povedala, že tam má spreje, s ktorými si to môže vystriekať, že má izbu vyvetrať a že môže ísť do práce. Keď jej p. I. už nedvíhala telefóny, kontaktovala koordinátora. Posledná komunikácia s p. I. bola, keď jej poslala fotky s plesňami toho bytu. B. bol D.. Prvá izba bola v meste Oelde, druhá asi 3 km od Oelde. Fotky v spise sú z tohto druhého bytu, ktorý bol 4-izbový v panelákovej bytovke, spolu tam bývalo 8 ľudí. V izbe bola ubytovaná sama. Mala aj emailový kontakt na žalobcu. K tomu, či dala niekomu vedieť, že výpoveď nechala v byte najskôr 2 krát uviedla, že nikomu to neoznamovala a následne na otázku, či má vedomosť o tom, či sa jej výpoveď dostala k žalobcovi resp. ku ktorejkoľvek osobe oprávnenej konať za ňu uviedla, že o tom bola informovaná pani, ktorá tam bývala a vedel o tom aj pán koordinátor, ktorému volala po ceste z práce, keď ju nechcel odviezť z práce, lebo jej bolo zle, že odchádza z práce a že necháva odstúpenie od zmluvy v izbe. Na jeho otázku „prečo?“ mu odpovedala, že kvôli ubytovaniu. Potom zložil telefón a viac s ním nekomunikovala. Pri podpise zmluvy v D. H. J., dostala kontakt na tohto koordinátora a pani I. jej povedala, že to bude človek, na ktorého sa môžeme obrátiť v prípade akýchkoľvek problémov počas tých 30 dní, čo trvala tá zmluva.
Súd sa oboznámil s vyjadreniami strán konania, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako sú uvedené v bodoch 3, 5 a 7 tohto odôvodnenia a fotografiami predloženými žalovanou a zistil tento skutkový stav:
Z dohody o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 4.3.2019 mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli túto dohodu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie zamestnania žalobcom pre žalovanú v Nemecku, a to počas trvania tejto dohody, teda počas 30 dní od jej uzatvorenia. Na základe tejto dohody žalovaná vycestovala do Nemecka, kde jej koordinátor konajúci v mene žalobcu predložil dňa 10.3.2019 zmluvu o podnájme uzavretú podľa § 666 Občianskeho zákonníka platného v Slovenskej republike. Podľa tejto zmluvy išlo o ubytovanie v nehnuteľnosti na adrese F. X, G., kde bola daná žalovanej do užívania izba číslo X. O prevzatí predmetu nájmu do užívania mal byť spísaný preberací protokol (článok 2 bod 4 tejto zmluvy), ktorý však nebol predložený Podľa článku III. tejto zmluvy nájomné bolo dohodnuté vo výške 265 eur mesačne, okrem toho náhrada za prístup internetu vo výške 5 eur, ktoré boli splatné do 17. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiaca, za ktorý náležia nájomné a náhrada za internet (body 1 až 3). Za prvý celý mesiac vrátane časti mesiaca odo dňa podpisu zmluvy do konca mesiaca sú nájomné a náhrada za internet splatné ku dňu podpisu tejto zmluvy (bod 4). Ďalej si v článku III. zmluvné strany dohodli, že ak nebude nájomné za prvý celý mesiac vrátane časti mesiaca od podpisu zmluvy do konca príslušného mesiaca uhradené v lehote podľa článku 3 bod 4 veta 2, táto zmluva sa automaticky ukončuje k poslednému dňu celého mesiaca, za ktorý toto nájomné náleží, ak
sa strany dodatočne nedohodnú inak (bod 7). Ďalej boli v tejto zmluve dohodnuté povinnosti nájomcu, ako aj doba trvania zmluvy na dobu neurčitú a možností zániku tejto zmluvy, a to v článku V. bod 2, pričom dôvody na odstúpenie od zmluvy boli dohodnuté iba z dôvodov na strane prenajímateľa. Strany si zároveň dohodli že sa písomnosti považujú za doručené aj vtedy, ak je zásielka doručovaná na adresu zmluvnej strany uvedenú v záhlaví tejto zmluvy a táto zásielka nie je z akéhokoľvek dôvodu doručená. Žalovaná mala prácu sprostredkovanú od 15.3.2019, pričom dňa 25.3.2019 odišla z ubytovania, ktoré jej bolo zabezpečené a ktoré podľa jej tvrdení bolo druhé v poradí, keďže prvé bolo v meste Oelde, ktoré namietala z dôvodu plesní a následné náhradné ubytovanie jej bolo zabezpečené asi 3 km od mesta Oelde, v ktorom bolo ešte viac plesní, ako v prvom ubytovaní. Podľa tvrdení konateľky žalobcu bolo žalovanej poskytnuté jedno ubytovanie, pričom potvrdila, že žalovaná namietala plesne v byte. Žalovaná podľa svojich tvrdení zanechala v byte rukou písaný list, ktorý označila ako výpoveď zo zmluvy z prenájmu. Žalobca mal v Nemecku koordinátora, ktorý mal záujemcom o prácu pomáhať s prípadnými problémami a ktorý chodil na miesta, kde sú ubytovaní záujemcovia o prácu, ktorým žalobca sprostredkovával prácu. Podľa tvrdení žalovanej odchod z ubytovanie a odstúpenie od zmluvy oznámila telefonicky koordinátorovi.
Vyššie uvedené skutočnosti o uzavretí zmluvy o sprostredkovaní dňa 4.3.2019 a zmluvy o podnájme dňa 10.3.2019, na základe ktorých vycestovala žalovaná do Nemecka, kde jej žalobca sprostredkoval prácu a zabezpečil ubytovanie, neboli medzi stranami sporné. Sporné medzi stranami ostalo, či rukou písané podanie žalovanej zo dňa 25.3.2019 označené ako výpoveď zo zmluvy z prenájmu bolo doručené žalobcovi a či žalovanej boli vykonané zrážky zo mzdy na uspokojenie nároku žalobcu. Medzi stranami sporu bol tiež odlišný názor na právne posúdenie úkonu vykonaného žalovanou, teda či išlo o výpoveď zmluvy o podnájme alebo odstúpenie od nej.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 679 ods. 1 OZ, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr – bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť – nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy
Podľa § 679 ods. 2 OZ, ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 719 ods. 1 OZ, prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že strany sporu uzavreli platne zmluvu o podnájme. Skutočnosť, že ju za platnú považovala aj žalovaná, vyplýva aj z jej tvrdení, ktorá nepopierala uzavretie tejto zmluvy, pričom ju chcela ukončiť svojím podaním označeným ako výpoveď zo zmluvy z prenájmu.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou charakteru podania žalovanej označeného ako „Výpoveď zo zmluvy z prenájmu“ a skutočností jej doručenia. Žalovaná tvrdila, že podanie označené ako „Výpoveď zo zmluvy z prenájmu“ bolo odstúpením od zmluvy o prenájme a že toto podanie ponechala na byte, kde bola ubytovaná, pretože tam podľa jej informácií mala často chodiť konateľka žalobcu p. I.. Menovaná konateľka žalobcu naopak uviedla, že do Nemecka chodila asi raz za mesiac s manželom, ale ubytovania pre záujemcov o prácu chodil kontrolovať a navštevoval ich len jej manžel. Na ubytovania skôr chodil koordinátor žalobcu.
Pokiaľ ide o posúdenie, či uvedené podanie žalovanej sa má posúdiť ako výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy, je potrebné v prvom rade uviesť, že pri nájomnej, ako aj od nej odvodenej podnájomnej zmluvy, je možné ukončiť ich tak výpoveďou, ako aj odstúpením od zmluvy, pričom každé z týchto ukončení zmluvného vzťahu má rozdielne následky, najmä pokiaľ ide o dobu, kedy sa právny vzťah končí. Zo žalovanou predložených fotografií ubytovania, v ktorom sa plesne vyskytovali, súd uzavrel, že išlo o taký výskyt plesní, ktorý napĺňa podmienky na odstúpenie od zmluvy z dôvodu zdravia škodlivého bývania. Po posúdení všetkých okolností prípadu, kedy (i) žalovaná namietala plesne v rozsahu napĺňajúcom aj právo na odstúpenie od zmluvy, (ii) vystupovala ako laik, (iii) z jej podania je zrejmé, že ku ktorému dňu chcela zmluvu o podnájme ukončiť (teda hneď v deň, kedy svoje podanie vyhotovila) a (iv) uviedla dôvod ukončenia zmluvy (neadekvátne podmienky ubytovania) súd uzavrel, že jej podanie, ktoré síce označila ako výpoveď je možné považovať za odstúpenie od zmluvy o podnájme z dôvodov zdraviu závadných obytných priestorov, a to písomne.
Na platnosť takéhoto úkonu je však potrebné splniť aj druhú podmienku, a to aby sa takýto prejav vôle dostal do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. V tomto smere je potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no tieto nepredložila, resp. hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, resp. navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
V danom prípade žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o doručení jej písomného podania označeného ako výpoveď žalobcovi. Vo vzťahu k jej tvrdeniam ohľadom toho, ako odstúpenie mala oznámiť žalobcovi, je potrebné uviesť, že v tomto smere boli jej tvrdenia odporujúce si, keď najskôr 2 krát uviedla, že o jej výpovedi zo zmluvy nikto nevedel a následne pri ďalšej odpovedi (nasledujúcej po druhom jej vyjadrení, že o výpovedi nikomu nedala vedieť) uviedla, že to, že necháva výpoveď zo zmluvy v byte, oznámila telefonicky koordinátorovi. Podstatné pre rozhodnutie súdu však je skutočnosť, že doručenie uvedeného odstúpenia od zmluvy označeného ako výpoveď, nebola nijako preukázaná a na preukázanie tejto skutočnosti žalovaná nenavrhla ani žiadne dôkazy. Aj keď súd zohľadní skutočnosti tvrdené žalovanou, že bola v cudzom prostredí odkázaná na žalobcu, resp. jeho koordinátora, pre účely súdneho konania je potrebné, aby súd mal nejako preukázané, či k doručeniu odstúpenia od zmluvy žalobcovi skutočne došlo. Ak by pritom išlo aj o pravdivé tvrdenie žalovanej, ani prípadná skutočnosť, že jej podanie ostalo v byte a oznámila to telefonicky koordinátorovi ešte automaticky neznamená, že sa toto jej podanie skutočne k žalobcovi aj dostalo. Navyše žalovaná odstupovala od zmluvy po 10 dňoch, od kedy prišla do Nemecka, teda nie po pár hodinách, ako uvádzala. Ak si uvedené odstúpenie označené ako výpoveď dokázala odfotiť, podobne dokázala poslať fotky plesní na ubytovni, z pohľadu súdu bolo možné podanie žalovanej poslať konateľke žalobcu aj cez SMS alebo MMS, aby bolo nepochybné, že k odstúpeniu od zmluvy došlo a dostalo sa aj do dispozičnej sféry žalobcu. Keďže konateľka žalobcu poprela, že by obdržala odstúpenie od zmluvy od žalovanej a iné dôkazy okrem výpovede žalovanej k tejto otázke súd nemal, súd uzavrel, že nemal preukázané doručenie písomného odstúpenia od podnájomnej zmluvy. Uvedený záver má ten následok, že odstúpenie od zmluvy súd nemal preukázané, teda takéto nemožno považovať za platne učinené a zmluva o podnájme potom zanikla v zmysle čl. III. bod 7 zmluvy o podnájme, teda nasledujúcim mesiacom za celý prvý mesiac, za ktorý prináleží nájomné, v danom prípade k 30.4.2019.
Podobne žalovanou namietané zrážky zo mzdy ostali v pozícii jej tvrdenia resp. domnienok, ku ktorým nebol navrhnutý žiaden dôkaz. Tieto skutočnosti teda neboli nijakým spôsobom preukázané a v tomto smere žalovaná taktiež neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že nedisponuje pracovnou dokumentáciou žalovanej, súd túto od žalobcu nežiadal.
Keďže medzi základné povinnosti vyplývajúce žalovanej ako podnájomníkovi patrí aj povinnosť platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, čo žalovaná neurobila, súd za tohto stavu uplatnený nárok na nájomné za obdobie od 10.3.2019 do 30.4.2019 vo výške 453,06 eur (188,06 eur od 10.3.2019 do 31.3.2019 + 265 eur z mesiac apríl 2019) považoval za dôvodný a vyhovel mu.
Pokiaľ ide o úhradu za internet, vychádzajúc z čl. III bod 7 druhá veta zmluvy o podnájme, ktorý upravuje nárok žalobcu na nájomné pri ukončení zmluvy podľa z čl. III bod 7 prvá veta zmluvy o podnájme, súd vyvodil, že úhrada za internet prislúcha žalobcovi iba za dobu reálneho využívania bytu, keďže tento nárok nie je pri ukončení zmluvy v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy upravený. Žalovaná mala podnájom poskytnutý od 10.3.2019 do 25.3.2019, t.j. 16 dní. Alikvótna časť úhrady za internet za toto obdobie predstavuje 2,58 eur (5 eur : 31 dní v mesiaci x 16 dní), preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úhrady za internet za zvyšok mesiaca marec 2019 (t.j. od 26.3.2019 do 31.3.2019) a za mesiac apríl 2019 súd žalobu zamietol.
Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle cit. právnych predpisov, pretože je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nájomného. V danom prípade žalobcovi prislúchajú úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 16.3.2016 bola vo výške 0,00 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Keďže žalobca si úrok uplatnil v zákonnej výške, súd mu ho v tejto výške priznal, ale iba zo súm, ktoré považoval za dôvodné tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania zo súm prevyšujúcich priznaný nárok súd žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.
V danom prípade z dôvodu najmä neunesenia dôkazného bremena na strane žalovanej súd žalobe vyhovel takmer v celom rozsahu, teda v rozsahu úspechu žalobcu po odpočítaní úspechu žalovanej by žalobca mal právo na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného prípadu však súd videl v okolnostiach daného prípadu. Žalovaná ako záujemca o prácu a zároveň mladá žena vycestovala do zahraničia, kde sa jej žalobca zaviazal poskytnúť ubytovanie. Toto evidentne bolo zdraviu závadné. Aj keď žalovaná ako laik riešila ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom spôsobom, ktorý nevedela riadne preukázať (najmä jeho doručenie), je zrejmé, že v danom prípade tu bol daný dôvod aj na odstúpenie od zmluvy a žalovaná neužívala poskytnuté ubytovanie po celú dobu, za ktorú bola žaloba podaná. Za tohto stavu považoval súd priznanie vyššie uvedeného plnenia za postačujúce a priznanie náhrady aj trov konania súd za týchto okolností prípadu považoval za nespravodlivé, preto aplikoval uvedený § 257 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.