Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/160/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti o maloletú Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XX, U., zast. L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47237546 a otca T. W., nar. XX.XX.XXXX,. bytom U. X, U., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, takto

rozhodol:

Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:

„Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Q. zvýšeným výživným zo sumy 170 Eur mesačne sumou 270 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.10.2022.“

Zročné výživné na maloletú Q. za obdobie od 01.10.2022 do 31.10.2022 vo výške 100 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -80 zo dňa 01.03.2016 v časti výroku o výživnom na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2022 žiadala matka maloletej, aby súd zaviazal otca platiť na výživu maloletej zvýšeným výživným v sume 500 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.07.2022.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 01.03.2016, sp. zn. -80 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa súčasne zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 170 Eur mesačne. K poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletej teda došlo pred viac ako piatimi rokmi. Na strane maloletej došlo k viacerým zásadným zmenám. V čase posledného určenia výživného navštevovala maloletá len predškolské zariadenie, kým v súčasnej dobe je už žiačkou 5. ročníka základne školy, kde výučba prebieha v anglickom jazyku. Od poslednej úpravy výživného teda maloletá Eliška nielen že nastúpila na povinnú školskú dochádzku, ale zmenila už aj stupeň školského systému, keď od minulého roka navštevuje 2. stupeň základnej školy. Každodenné dochádzanie do X. zo U., za účelom návštevy školy, zabezpečuje v plnom rozsahu matka, s čím sú spojené náklady na cestovné (benzín), ktoré predstavujú sumu cca 300 Eur mesačne. V súvislosti so školskou dochádzkou Q. pravidelne absolvuje 1 x do týždňa doučovanie z anglického jazyka, matematiky, ako aj zo slovenského

jazyka. Za každú hodinu platí matka 20 Eur, t.j. týždenné náklady na doučovanie sú 60 Eur a mesačné náklady predstavujú sumu 240 Eur. Doučovanie maloletej je nevyhnutné, pokiaľ si chce zachovať dobré výsledky v škole, vzhľadom na špecifické poruchy, ktoré jej boli diagnostifikované - dysgrafia a dyslexia. Na strane otca došlo od poslednej úpravy výživného na maloletú rovnako k viacerým zásadným zmenám pomerov. Otec podľa vedomostí matky pracuje viac ako 4 roky vo Švajčiarsku, pričom matka nemá vedomosť o jeho príjmoch, avšak tento by mal byť podľa matky vyšší ako priemerná mzda na Slovensku. Okrem toho matku kontaktovala pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a informovala ju, že stratila nárok na prídavky na dieťa na maloletú Q., nakoľko otec si mal údajne vo Švajčiarsku uplatniť nárok na čerpanie obdobnej dávky na maloletú. Podľa vyjadrenia sociálnej pracovníčky, môžu tieto dávky vo Švajčiarsku dosahovať výšku až do 300 Eur. Otec maloletej okrem určeného výživného (170,-EUR mesačne) neprispieva pravidelne na výživu a výchovu maloletej žiadnym iným spôsobom. Sporadicky kúpi maloletej sladkosti alebo v minimálnej miere oblečenie. Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, a to častokrát aj v čase, kedy má byť podľa rozhodnutia súdu maloletá s otcom. Výdavky na školu, doučovanie, stravu, ošatenie, obuv, školské potreby, ako aj ďalšie mimoškolské aktivity hradí výlučne matka. Matka každoročne absolvuje s maloletou letnú dovolenku, ako lyžovačku. Pravidelne ju bráva na kultúrne podujatia a rôzne iné výlety. Rovnako sama hradí aj výdavky maloletej na školu v prírode, letné tábory a podobne. Otec trávi čas s maloletou väčšinou doma alebo u jeho rodičov, maloletú nebráva na žiadne dovolenky a výlety. Matka je samostatne zárobkovo činnou osobou. Jej čistý mesačný príjem je cca 715 Eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou Q. a dcérou W., nar. XX.XX.XXXX. Matkine mesačné výdavky na domácnosť sú: 50 Eur voda + kanalizácia, 224 Eur elektrika, 29,95 Eur telefón + internet, 11,99 Eur Netflix, 5,99 Eur HBO. Na potraviny minie matka v priemere cca 600 Eur mesačne. Na drogériu a kozmetiku predstavujú výdavky cca 100 Eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na ošatenie, knihy a ďalšie školské potreby a potreby pre mimoškolské aktivity výlučne na maloletú predstavujú sumu cca 150 Eur. Okrem toho matka hradí mesačne na stravu maloletej v školskej jedálni sumu cca 30 Eur. Matka maloletej mesačne kupuje vitamínové doplnky, pričom mesačné náklady na lieky a vitamíny predstavujú sumu cca 50 Eur. Výdavky na domácnosť a maloletú hradí matka len vďaka finančnej pomoci zo strany jej rodičov, nakoľko zo svojho príjmu by uvedené nebola schopná uhradiť.

3. Otec sa k návrhu matky nevyjadril. Počas konania rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá bola predložená súdu na schválenie. V zmysle súdu predloženej rodičovskej dohody sa otec zaviazal počnúc mesiacom október 2022 prispievať na výživu maloletej sumou 270 Eur mesačne, ktorú bude zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

4. Otec sa na nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil pracovnými povinnosťami v zahraničí, pričom o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd s poukazom na ust. rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2022 v neprítomnosti otca maloletej.

5. Súd sa oboznámil s návrhom, písomnými podaniami účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom matky, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to daňovým priznaním matky maloletej za rok 2021, rodičovskou dohodou zo dňa 02.10.2022, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni a v registri obyvateľov z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Matka pri výsluchu uviedla, že býva s maloletou a s už dospelou dcérou, ktorá sa živí sama. Je SZČO, jej príjem je okolo 700 Eur v čistom. Maloletá navštevuje 2. stupeň ZŠ v X., kde dennodenne dochádza zo U.. Otec sa s dcérou stretáva asi každý druhý alebo tretí víkend. Otec má byt v U., kde je s maloletou, keď príde na Slovensko, inak je v zahraničí. Otec matke naposledy tvrdil, že je údajne bez práce, avšak prácu si hľadá. Podľa informácií, čo má od dcéry, tam mal pracovať na stavbe alebo ako strážnik. Otec má stredoškolské vzdelanie, poľnohospodárske. Tvrdil matke, že prídavky vo Švajčiarsku na maloletú nepoberá. Za mesiac október otec poslal 170 € a časť nedoplatku za minulé obdobie.

7. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že navrhuje rodičovskú dohodu schváliť, keďže táto je v záujme maloletej.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa prvej vety , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

21. Podľa vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine a ust. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd preto pri posudzovaní návrhu v prvom rade skúmal, či od posledného súdneho rozhodnutia nastala zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výšky doposiaľ určeného výživného.

22. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -80 zo dňa 01.03.2016, ktorým súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej k rukám matky výživným vo výške 170 Eur mesačne. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplýva, že v čase posledného rozhodnutia súdu, maloletá navštevovala materskú školu, bola zdravá, navštevovala klavír, balet, plávanie a pohybovú prípravu. Matka podnikala ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahla príjmy vo výške 43 485,30 Eur pri výdavkoch 40 678,94 Eur a príjem z prenájmu 6 580 Eur pri výdavkoch 3 117,02 Eur. Matka mala v čase posledného rozhodnutia vyživovaciu povinnosť k ďalším 2 plnoletým deťom, ktoré študovali. Otec bol zamestnaný na Slovensku s čistým mesačným príjmom v období od 01/2015-12/2015 vo výške 1216,50 Eur a uvádzal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, kde platil výživné 50 Eur mesačne.

23. Súd porovnaním terajších pomerov na strane rodičov a maloletej s pôvodnými pomermi zistenými zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu zistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a tým zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. K zmene pomerov došlo jednak u maloletej, keďže od posledného určenia výživného uplynulo už viac ako 6 rokov a náklady na maloletú nepochybne zásadným spôsobom vzrástli a to v súvislosti s pribúdajúcim vekom ako aj v súvislosti s celkovým rastom životných nákladov. Maloletá je v súčasnosti už na druhom stupni ZŠ v 5. ročníku, pričom je zrejmé, že u maloletej vzrástli náklady v podstate v každej jednej položke či už na stravu alebo v súvislosti so školskou dochádzkou. Matka má okrem bežných výdavkov na maloletú zvýšené náklady za doučovanie, nakoľko maloletá trpí dysgrafiou a dyslexiou. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba a podľa jej vyjadrenia dosahuje priemerný mesačný čistý príjem cca 700 Eur. Podľa daňového priznania za rok 2021 matka dosiahla príjem vo výške 3000 Eur pri výdavkoch 1816,70 Eur. Otec potvrdenie o svojom príjme súdu nedoložil, avšak potvrdil, že pracuje v súčasnosti v zahraničí. Každý z rodičov má už len jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej Q.. Zásadná zmena pomerov nastala teda aj na strane rodičov maloletej (menší počet vyživovacích povinností, práca otca v zahraničí).

24. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

25. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej, teda povinného ako aj matky maloletej. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

26. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

27. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného

stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

28. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

29. Súd pri stanovení výšky výživného vychádza z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

30. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, ktorú predložili súdu na schválenie, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletej. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, pričom ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby s prihliadnutím na zistené pomery oboch rodičov, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 170 Eur na sumu 270 Eur mesačne je primerané. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by takejto úprave vyživovacej povinnosti, ktorá je obsahom rodičovskej dohody bránili. S poukazom na vyššie uvedené preto súd rešpektujúc prejavenú vôľu rodičov, súdu predloženú rodičovskú dohodu schválil.

31. Keďže v zmysle schválenej rodičovskej došlo k zvýšeniu výživného od 01.10.2022, súd musel zároveň rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 01.10.2022 do 31.10.2022 (1 mesiac). Matka na pojednávaní uviedla, že otec za mesiac október zaplatil výživné vo výške 170 Eur (teda nie v nimi dohodnutej výške 270 Eur). Otec súdu výšku úhrad nad rámec doteraz súdom určeného výživného nedoložil, preto súd pri stanovení zročného výživného vychádzal z tvrdení matky. Zročné výživné za uvedené obdobie tak predstavuje sumu 100 Eur a bolo určené ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a doteraz určeným výživným (270 Eur - 170 Eur).

32. Podľa ust. veta prvá , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na uvedené súd uložil otcovi zaplatiť zročné výživné k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Rodičia sa voči rozsudku nemôžu odvolať v časti schválenej rodičovskej dohody, a to v zmysle ust. , inak je proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).