Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-5-2021.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobkyne O. N., W.. I., R.. XX. XX. XXXX, D. Ľ.. Š. XXXX/XX, R. U., v konaní zastúpenej JUDr. Soňou Soboňovou, advokátka, so sídlom F. Kapisztóryho 2, Nové Zámky, proti žalovanému v 1/ rade DONIVO STK, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 27/A, Banská Bystrica, IČO: 43 847 463, žalovanému v 2/ rade D. K., R.. XX. XX. XXXX, D. J. S. XXXX/XX, D. D., v konaní obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Krnáč s.r.o., námestie Slobody 2, Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o zaplatenie 1 092,-- Eur titulom bolestného a 713,67 Eur titulom náhrady za stratu na zárobku spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni 1 092,-- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 29. 09. 2020 až do zaplatenia, z titulu náhrady škody titulom bolestného a sumu 713,67 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 29. 09. 2020 až do zaplatenia z titulu náhrady škody titulom náhrady za stratu na zárobku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobkyňa má nárok voči žalovaným v 1/ a 2/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že dňa 27. 06. 2020 v čase o 9:37 h v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová bola v bankomate patriacom Slovenskej sporiteľni, a.s., kde chcela vybrať finančnú hotovosť. Po výbere hotovosti sa otočila od bankomatu a pri odchode na zostupnej plošine určenej na prístup k bankomatu, ktorá bola pokrytá dlažbou, sa pošmykla a spadla, v dôsledku skutočnosti, že na túto dlažbu kvapkala voda z poškodenej strechy, o čom žalobkyňa ako osoba neznalá pomerov na mieste úrazu nevedela a ani nemohla vedieť, pretože na mieste absentovalo akékoľvek označenie o nebezpečenstve pošmyknutia sa na mokrej dlažbe. V dôsledku takéhoto pádu utrpela ujmu na zdraví a to úplnú zlomeninu vonkajšieho členka s posunutím úlomkov. Toto svoje tvrdenie žalobkyňa preukazovala ambulantnou správou zo dňa 27. 06. 2020 vystavenou Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici.
2. Žalobkyňa zistila, že údržbu prístupového chodníka k bankomatu je v kompetencii vlastníkov nehnuteľnosti tak, ako títo vyplývajú z Listu vlastníctva č. 2766, pre obec Banská Bystrica, kat. úz. Sásová a to v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1/ rade v podiele XX/XXX k celku a žalovaného v 2/ rade v podiele 38/100 k celku. Tieto skutočnosti tvrdené žalobkyňa preukazovala výpisom z LV č. XXXX, pre obec Banská Bystrica, kat. úz. Sásová, ako aj emailovou komunikáciou medzi ňou a Ombudsmanom Slovenskej sporiteľne a taktiež výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Donivo STK, s.r.o.
3. Žalobkyňa tvrdila, že v dôsledku pádu a vzniku zlomeniny vonkajšieho členka s posunutím úlomkov jej vznikol nárok na náhradu za bolesť, a to v zmysle lekárskeho posudku na bolestné v rozsahu 50 bodov, pričom hodnota bodu v roku 2020 predstavovala sumu 21,84 Eur, čo predstavuje náhradu za bolesť 1 092,-- Eur. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukazovala lekárskym posudkom o bolestnom vypracovanom K.. S. Q..
4. Žalobkyňa zároveň žiadala náhradu za stratu na zárobku za mesiace júl a august, pretože bola v dôsledku vzniku úrazu uznaná práceneschopnou od 27. 06. 2020 do 01. 09. 2020, pričom z predloženého potvrdenia o príjme od zamestnávateľa vyplýva, že jej mesačná mzda netto za mesiace január až jún predstavuje sumu 6 882,70 Eur, to znamená, že jej priemerný zárobok netto za prvý polrok roku 2020 ako aj za obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo vzniku škody je 1 147,12 Eur za mesiac. Znamená to, že to že žalobkyni za prvých desať dní práceneschopnosti bola vyplatená suma z nemocenského poistenia vo výške 177,65 Eur a počnúc od 11. dňa práceneschopnosti až do jeho ukončenia bol jej denný vymeriavací základ v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 08. 2020 vo výške 25,05217000 Eur za jeden deň práceneschopnosti. Žalobkyňa teda za obdobie od 11. dňa práceneschopnosti po 66. deň práceneschopnosti celkovo teda 56 dní bolo vyplatené na nemocenskom 1 402,92 Eur, teda celkovo bolo za dva mesiace práceneschopnosti vyplatená suma 1 580,57 Eur.
5. Uvedené skutočnosti žalobkyňa preukazovala potvrdením o príjme a tak isto rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 08. 2020.
6. Žalobkyňa tvrdila, že náhrada za stratu na zárobku za dva mesiace práceneschopnosti za mesiace júl a august teda predstavuje rozdiel medzi sumou 2 294,24 Eur ako priemerný mesačný zárobok za dva mesiace, ktoré by žalobkyňa dosiahla, keby nebolo u nej došlo k škode na zdraví a sumou 1 580,57 Eur, ktorú obdržala z dávok nemocenského poistenia a teda jej nárok predstavuje sumu 713,67 Eur.
7. Žalobkyňa teda tvrdila, že úraz sa jej stal na pozemku vlastnícky patriaci žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktorí ako zodpovedné osoby neodstránili závadu spočívajúcu v poškodenej streche, z ktorej voda kvapkala priamo na dlažbu a nesplnili si teda prevenčnú povinnosť formou upozornenia na túto skutočnosť a nebezpečenstvo pádu, čím porušili ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, teda počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví.
8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z fotodokumentácie, ktorú si následne vyhotovila, je v súčasnej dobe umiestnená tabuľka „nebezpečenstvo pošmyknutia“. Žalobkyňa ďalej uviedla, že údržbu tohto priestoru pred bankomatom Slovenskej sporiteľne zabezpečuje spoločnosť žalovaného v 1/ rade, pričom o tom svedčí aj záznam z Listu vlastníctva č. XXXX pre obec Banská Bystrica, kat. úz. Sásová, z ktorého je zrejmé, že na parcele C-KN č. XXXX/XX v časti C je uvedený záznam a to vecné bremeno v prospech Mesta Banská Bystrica právo verejného prechodu v rozsahu vyznačenom na Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-X/XXXX na základe zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 16. 07. 2010 - čz1021/2010. Žalobkyňa vzhľadom na poskytnutú súčinnosť Mesta Banská Bystrica získala informáciu o tom, že subjektom zodpovedným za údržbu zostupnej plošiny na uvedenom mieste je vlastník tejto nehnuteľnosti. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukazovala vyjadrením Mesta Banská Bystrica zo dňa 17. 12. 2020. Súd na základe uvedeného vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložila žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe týchto mal preukázaný tvrdený skutkový stav.
9. Žalovaný v 1/ rade vo vojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva a jeho právny základ spochybňuje, pretože zo žiadneho predloženého dôkazu zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že jej úraz sa stal na mieste, za ktorého údržbu zodpovedá žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že nie je teda zrejmé, že sa predmetný chodník, na ktorom sa mala žalobkyňa pošmyknúť, nachádza práve na predmetnom pozemku, za ktorého údržbu zodpovedajú žalovaní.
10. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu spochybňuje a neuznáva ho. Namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je zrejmé, že chodník k bankomatu, na ktorom sa mala žalobkyňa pošmyknúť, je vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade a teda nie je zrejmé, že predmetný chodník sa nachádza na parcele C-KN 2495/37, ktorá je zapísaná na LV č. 2766 pre kat. úz. Sásová. Zároveň tvrdil, že v rámci dohody medzi spoluvlastníkmi on užíva vrchnú časť predmetného objektu a žalovaný v 1/ rade spodnú časť s tým, že nevyplýva pre neho nijaká povinnosť starať sa o
údržbu chodníka pred objektom a teda nemohol porušiť povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 415 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
11. Žalovaní zároveň uvádzali, že vzhľadom na tú skutočnosť, že plocha tvoriaca prístup k bankomatu mala byť pokrytá dlažbou, na ktorej sa pošmykla a spadla, pretože na ňu kvapkala voda z poškodenej strechy, je evidentné, že v tomto priestore bolo vlhko a v dôsledku toho mala žalobkyňa prispôsobiť svoje konanie takémuto prostrediu a predpokladať, že ide o priestor, kde je zvýšené riziko nebezpečenstva napríklad pošmyknutia, t. j. mala zvýšiť svoju opatrnosť a mohla teda eliminovať riziko nebezpečenstva.
12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v rozhodný deň bola v Banskej Bystrici na návšteve, pričom inak býva v Nových Zámkoch. Potrebovala si vybrať finančnú hotovosť, a preto spolu so sestrou zaparkovali v Sásovej a ona si išla vybrať tieto finančné prostriedky do bankomatu. Uviedla, že si nič zvláštne nevšimla, nezistila, že podlaha je mokrá alebo že sú tam nejaké mláky, alebo že by sa jednalo o protišmykovú dlažbu. Potom, čo si peniaze vybrala a tieto si odkladala do peňaženky, stupila na tú zošikmenú časť, na ktorej sa pošmykla tak, že ľavá noha sa jej v podstate dostala pod zadok, ona pocítila bolesť, chvíľku zostala sedieť a následne jej nejakí ľudia pomohli vstať. Uviedla, že následne sa nejak dostala popri zábradlí ku schodisku, ktoré smerovalo k zaparkovanému autu, kde ju čakala jej sestra, pričom následne sa snažila bolesť v nohe ukľudniť ľadovými obkladmi, avšak následne jej bolo zrejmé, že sa môže jednať o zlomeninu, a keďže mala nastúpiť v pondelok do práce, navštívila pohotovosť v Banskej Bystrici, ktorá vlastne potvrdila domnienku o tom, že má nohu zlomenú, ktorú jej zasadrovali a dali jej barle.
13. Zástupca žalovaných namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1/ a 2/ rade z pohľadu toho, že nie je zrejmé, kde k takémuto úrazu žalobkyne došlo. Poukázal na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade a Mestom Banská Bystrica ohľadne dohodnutého vecného bremena, kedy oprávnený z vecného bremena teda Mesto Banská Bystrica bolo oprávnené využívať verejný prechod popri nehnuteľnosti v geometrickom pláne označeným, pričom sa jedná o nehnuteľnosť ako stavbu. Z uvedeného nie je možné vylúčiť, že zodpovednostným subjektom je tu Mesto Banská Bystrica. Zároveň takýmto zodpovedným subjektom môže byť aj Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá má prenajatý priestor, v ktorom je umiestnený bankomat.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Evy Mesárošovej, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou žalobkyne a v jeden deň, ktorého dátum presne uviesť nevedela, sa vracali spolu so sestrou z mesta, kde jej táto povedala, že si zabudla vybrať peniaze. Vzhľadom k tomu, že ona viedla motorové vozidlo, zastali pri bankomate pri Jednote v Sásovej, kde sestre ukázala smer k bankomatu s tým, že tieto peniaze si tam môže vybrať a ona vlastne zostala v aute. Uviedla, že sestra teda žalobkyňa bola preč hodnú chvíľu s tým, že potom keď sa vracala, tak zbadala, že sa ťažko pohybuje, kríva, ale ani ju nenapadalo, že by sa mohlo stať niečo tak vážne ako jej úraz. Sestra jej uviedla, že členok ju bolí, že spadla, pričom doma jej dala ľadové zábaly, členok opuchol a bolo nutné navštíviť lekársku pohotovosť, kde bolo zistené, že členok je zlomený. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že v Banskej Bystrici býva 33 rokov, to miesto, kde malo dôjsť k úrazu pozná, pretože toto miesto je tam stále mokré. Sestra jej povedala, že sa to stalo pri bankomate, že sa jedná o bankomat Slovenskej sporiteľne. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že konkrétne to pošmyknutie sestry nevidela, pretože sedela v aute, ale pozná to miesto, kde je umiestnený bankomat, ako tam kvapká voda a pozná to miesto, o ktorom sestra hovorila, že sa na zošikmenej ploche pošmykla.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Blaženy Majerčíkovej, sestry žalobkyne, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že boli na návšteve svojej ďalšej sestry v Banskej Bystrici, pričom sa zastavili pri bankomate a sestra teda žalobkyňa išla po schodoch do bankomatu, pričom ona zostala spolu so svojou druhou sestrou v aute. Uviedla, že čakali nejako dlho, predpokladali, že je tam viacej klientov, avšak následne videli, že sestra teda schádza po schodisku, pridržiava sa zábradlia, vyzerala že má bolesti a keď nastúpila do auta uviedla, že spadla ako si vyberala peniaze a doma jej bolo nutné dávať ľadové obklady a následne išli so sestrou na pohotovosť. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sestra jej povedala, kde sa to stalo a akým spôsobom, popísala ako si vyberala peniaze, ako sa otočila a šmykla sa na takej plošinke, pričom padla a váhou tela si prisadla členok a tak došlo k jej ublíženiu.
16. Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a to ohliadkou na mieste samom dňa 06. 07. 2022 v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová na W. B. pri obchodnom centre pri bankomate Slovenskej sporiteľne, a.s.,
kde žalobkyňa osobne na mieste samom popísala, akým spôsobom a z ktorej strany, aj keď si to už presne nepamätala, pristúpila k bankomatu, vybrala finančné prostriedky a zostupovala po zošikmenej ploche, kde urobila asi jeden krok, pošmykla sa a zviezla sa po tejto zošikmenej ploche asi až jeden meter od jej konca, kedy padla a prisadla si ľavú nohu.
17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
18. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
21. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
22. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
23. Podľa § 3 ods.1 a 2 citovaného právneho predpisu, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
24. Podľa § 5 ods.1 citovaného právneho predpisu, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
25. Podľa § 5 ods.4 citovaného právneho predpisu, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
26. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 22. mája 2020, § 1 vyplýva, že výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020 za jeden bod je 21,84 Eur.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 27. 06. 2020 v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová pri bankomate patriacom Slovenskej sporiteľni, a.s. vybrala finančnú hotovosť, pričom po takomto výbere zostúpila na zošikmenú plochu, ktorá bola mokrá, na tejto sa pošmykla, pričom v jej dôsledku spadla a v dôsledku takéhoto pádu utrpela ujmu na zdraví a to úplnú zlomeniu vonkajšieho členka s posunutím úlomkov. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa trvalo v Banskej Bystrici nebýva, bola len na návšteve u svojej sestry, s ktorou aj absolvovala cestu k uvedenému bankomatu. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že bankomat je umiestnený v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí žalovaným v 1/ a 2/ rade tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva.
28. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že miesto, ktoré tvorí prístup k uvedenému bankomatu je miesto, ktoré je zastrešené nehnuteľnosťou patriacou žalovaným v 1/ a 2/ rade.
29. Na námietku žalovaných súd skúmal, či títo sú pasívne vecne legitimovaní a či miesto, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne je také, ktoré je možné charakterizovať, že je na nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí žalovaným v 1/ a 2/ rade. V tejto súvislosti súd konštatuje, že bankomat Slovenskej sporiteľne je teda umiestnený v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí žalovaným v 1/ a 2/ rade, pričom súd dôkaz nájomnou zmluvou, ktorá mohla naznačiť prípadnú údržbu tohto priestoru vykonať nemohol, keďže táto v konaní predložená nebola s poukazom na bankové tajomstvo. Súd však vychádzal okrem iného aj z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu v 1/ rade a Mestom Banská Bystrica, ktorou tento nadobudol nehnuteľnosť a súčasťou tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena, z ktorého Mesto Banská Bystrica získalo verejný prechod popri tejto nehnuteľnosti, to znamená, že táto časť nehnuteľnosti tvoriaca chodník musí byť vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade, keďže dôvodom pre uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena bolo právo Mesta Banská Bystrica využívať túto časť nehnuteľnosti ako verejný prechod. Naopak povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti je strpieť takýto verejný prechod zo strany Mesta Banská Bystrica. Je zrejmé, že potom časť chodníka nachádzajúceho sa pred bankomatom Slovenskej sporiteľne je vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade. Súd však za tejto situácie môže konštatovať aj tú skutočnosť, že v prípade, že by tomu tak nebolo, pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1/ a 2/ rade je napriek tomu daná, pretože priamou príčinou, ktorá viedla k úrazu žalobkyne, je neustála mokrá časť chodníka v časti zošikmenej plochy, ktorá tvorí prístup k bankomatu Slovenskej sporiteľne z dôvodu stavebnej poruchy strešnej konštrukcie, resp. zastrešenia, ktoré tvorí prekrytie tohto miesta. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú najmä pri vykonaní ohliadky na mieste samom, kedy súd vykonal túto ohliadku v mesiaci júl 2022 v čase teplého letného počasia, kedy napriek tomu miesto, ktoré ukázala žalobkyňa ako to, kde došlo k jej pošmyknutiu a pádu bolo mokré a strecha vykazovala znaky zatekania, pričom sa musí jednať o dlhodobé a trvalé zatekanie takejto vody, pretože voľným pohľadom bolo zrejmé, že voda zo strechy kvapká neustále, zráža sa tam či vyparuje a tvorí dokonca minerálne kvaple. Teda tá skutočnosť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade si nesplnili svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z § 415, kedy neodstránili závadu spočívajúcu v poškodenej streche a z ktorej voda kvapká priamo na dlažbu, nesplnili si teda prevenčnú povinnosť, ktorú mali vo forme prípadného upozornenia na túto skutočnosť, ale najmä takúto poruchu stavebného charakteru, ktorá bola schopná vyvolať škodu na zdraví, neodstránili. Z uvedeného vyplýva, že súd nemal pochybnosť o tom, že osobou zodpovednou za vzniknutý stav a teda pasívna vecná legitimácia svedčí žalovaným v 1/ a 2/ rade.
30. Súd mal v konaní bezpochybne preukázané, že žalobkyni sa stal úraz na vyššie popísanom mieste napriek tomu, že priamy dôkaz o tom predložený nebol, pretože je objektívne dané, že žalobkyňa v čase úrazu nebola schopná zabezpečiť svedka z miesta takéhoto úrazu, spoliehala sa na prípadný kamerový záznam, ktorý však k dispozícii nebol, avšak aj pri ohliadke na mieste samom žalobkyňa jednoznačne a bezprostredne ukázala na miesto, kde k úrazu došlo, pričom aj zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že pokiaľ žalobkyňa popísala toto miesto, kde došlo k úrazu, tak svedkyňa najmä Eva Mesárošová reagovala tým spôsobom, že to miesto pozná a že býva často zatečené.
31. Súd teda konštatuje, že zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva z tohto ustanovenia. Súd mal ďalej za preukázané, že na strane žalobkyne došlo ku škode jednak na bolestnom, pričom z lekárskeho posudku je zrejmé, že takéto bolestné bolo ohodnotené na 50 bodov, pričom hodnota bodu v roku 2020 predstavovala sumu 21,84 Eur a teda náhrada predstavovala za bolestné sumu 1 092,-- Eur. Zároveň mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda na zárobku, kedy táto bola práceneschopnou od 27. 06. 2020 do 01. 09. 2020, pričom z predloženého potvrdenia o príjme od zamestnávateľa vyplýva, že mala mesačnú mzdu netto za mesiac január až jún 6 882,70 Eur, to znamená, že jej priemerný zárobok za I. polrok v roku 2020 aj za obdobie, ktoré bezprostredne predchádza vzniku škody bolo 1 147,12 Eur za mesiac, pričom za prvých desať dní práceneschopnosti bola žalobkyni vyplatená suma z nemocenského poistenia v celkovej výške 177,65 Eur a od 11. dňa práceneschopnosti až do jej ukončenia, čo predstavovalo 56 dní, jej bol priznaný denný vymeriavací základ v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 08. 2020 vo výške 25,05217000 Eur za jeden deň práceneschopnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni potom bola vyplatená suma 1 580,57 Eur, pričom za dva mesiace jej priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu 2 294,24 Eur. Rozdielom, ktorý predstavuje náhradu za stratu na zárobku za čas práceneschopnosti je suma 713,67 Eur. V tejto súvislosti žalovaní v 1/ a 2/ rade ani tvrdenia, ktoré by rozporovali tento nárok nevznášal a preto ich súd považoval za nesporné. Súd mal teda v konaní za preukázané, že po porušení právnej povinnosti vznikla na strane žalobkyne škoda, pričom medzi takýmito dvomi atribútmi náhrady škody existuje priama príčinná súvislosť a teda je daný nárok žalobkyne na náhradu škody.
32. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu, priznal jej právo na náhradu škody a to titulom bolestného vo výške 1 092,-- Eur spolu s príslušenstvom od 29. 09. 2020 až do zaplatenia, pričom úrok z omeškania súd priznal v súvislosti s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu potom, čo boli vyzvaní na dobrovoľné zaplatenie žalovanej sumy, pričom táto lehota uplynula dňom 29. 09. 2020. Výška úrokov z omeškania vyplýva z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zároveň súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody titulom náhrady straty na zárobku vo výške 713,67 Eur, taktiež spolu s príslušenstvom.
33. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobkyňa ako strana sporu, ktorá mala v konaní plný úspech, má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania, a túto sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.