Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20P-46-2014.pdf
PDF · 106.55 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
H. Y., nar.X.X.XXXX
X. Y., nar.XX.X.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky E. Y. V., C.. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. V. XXXX/XX, U., právne zastúpenej JUDr. Barborou Stehlíkovou, advokátkou so sídlom v Martine, J. Mazúra 4418/14 a otca R.W. Y., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom H. V. XXXX/XX, U. L. R.. Y. XXXX/XX/XX, Y. (F. W. Q.), maloleté deti bytom ako matka v konaní o návrhu matky o určenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú H. Y., nar.X.X.XXXX vo výške 115,- Eur mesačne od 1.7.2013 a na maloletú X. Y., nar.XX.X.XXXX vo výške 85,- Eur mesačne od 1.7.2013 vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Nedoplatok na výživnom od 1.7.2013 do 1.7.2014 v celkovej výške 865,- Eur u maloletej H. Y. a 505,- Eur u maloletej X. Y. súd otcovi p o v o ľ u j e s p l á c a ť v splátkach po 25,-Eur mesačne u maloletej H. Y. a po 15,- Eur mesačne u maloletej X. Y. spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 28.2.2014 žiadala o určenie dočasného výživného na maloleté deti X. E. H.. S manželom R. sú v rozvodovom konaní od februára 2013 a od 26.11.2013 jej neposiela žiadne peniaze.
Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
Matka na pojednávaní zotrvala na návrhu a žiadala určiť výživné tak ako bolo určené pri rozvode od marca 2013. Návrh si včaššie nepodala, lebo o tom nevedela, že musí byť samostatný návrh do rozvodu a nepredpokladala, že rozvodové konanie bude trvať tak dlho. Od augusta už nemá materskú, poberá len rodičovský príspevok. Priateľ platí výživné na deti spolu 500 Eur. Deti už nechodia na tanečnú, iné sa nezmenilo. Otec výživné platí, prvý krát poslal po rozvode v apríli 2014, s deťmi sa stretáva. Všetky
papiere z Homec Credit si nechal bývalý manžel a skutočne nevie o čo ide, zvykol si kupovať mobilné telefóny. Deti na víkend primerane obliekla vzhľadom na počasie aké bolo.
Otec uviedol, že sa mu zvýšilo zdravotné poistenie o 20 Eur, nevie prečo. Priateľka si našla zamestnanie, zobrala si úver a zakúpili si auto, tiež peniaze mali použiť na opravu jeho chrupu. Prišlo mu zo spoločnosti Home Credit zaplatenie 3.400 Eur, úver si zobrali na zakúpenie zariadenia v domácnosti. Bývalá manželka mu povedala, že nevie o čo ide. Na víkend boli deti u neho, matka ich neprimerane obliekla, nemá pocit, že im z výživného niečo nové kúpila na oblečenie alebo obuv.
Kolízny opatrovník navrhol výživné určiť v rovnakej výške ako bolo rozhodnuté pri rozvode a otcovi bolo umožnené zameškané výživné splácať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi účastníkov, s listinnými dôkazmi predloženými otcom a vyžiadanými súdom a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 11C/11/2014, sp.zn. 21P/42/2014 a sp.zn. 20P/79/2013. Takto vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, z manželstva sa narodili dve deti, H. E. X., rozsudkom č.k. 20P/79/2013-149 zo dňa 15.4.2014 súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. H. 115 Eur a na mal. X. 85 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2014. Rozsudkom č.k. 21P/42/20104-16 zo dňa 21.3.2014 súd určil meno T. maloletému Y., nar.XX.X.XXXX z matky E. Y. V. a uznesením č.k. 11C/11/2014-18 zo dňa 9.5.2014 zastavil konanie o zapretie otcovstva k mal. T. Y. z dôvodu, že navrhovateľ R. Y.Á. nezaplatil súdny poplatok za návrh.
V čase rozvodu už rodičia nežili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo Vrútkach od januára 2012, otec sa na žiadosť matky odsťahoval. Mal živnosť s predmetom podnikania kovoobrábanie, pracoval cez pracovnú agentúru Dilmun, s.r.o., Bardejov, kde predtým pracoval na pracovnú zmluvu ako obsluha CNC od 1.2.2012 do 31.7.2012, k skončeniu došlo dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, mal priemernú čistú mesačnú mzdu 141,88 Eur a boli mu vyplatené cestovné náhrady spolu 524,90 Eur. Za rok 2013 mal príjmy
8.774,20 Eur, výdavky 5.026,78 Eur, zaplatené poistné 1.517,10 Eur, základ dane 3.747,42 Eur, čo je na mesiac 312,29 Eur, uplatnil si nezdaniteľnú časť základu dane na seba 3.735,94 Eur, nárok na daňový bonus 254,64 Eur. Splácal do februára 2014 spotrebiteľský úver Cetelem Slovensko mesačne 49,52 Eur, Provident Financial týždenne 22,42 Eur a 31 Eur, platil si mobilný telefón 35 Eur, životné poistenie s úrazovým pripoistením v ČSOB poisťovni 17,38 Eur, zdravotné poistenie 47,58 Eur. Býval v prenajatom 3-izbovom byte spoločne s priateľkou N. T., platili nájom 420 Eur. Priateľka mala X-ročného syna E. V., na ktorého otec platil výživné 150 Eur, bola nezamestnaná od 1.3.2013, poberala dávku a príspevky v hmotnej núdzi od októbra 2013, naposledy 66,35 Eur od decembra 2013, tiež prídavky na dieťa 23,52 Eur od 1.1.2014. Matka bola na rodičovskej dovolenke so synom T., poberala od 1.1.2014 materskú zo sociálnej poisťovne priemerne 265,99 Eur do uplynutia 34-tého týždňa od vzniku nároku. Predtým poberala rodičovský príspevok 199,60 Eur do júna 2013, bola na rodičovskej dovolenke s dcérou X.. Trval jej pracovný pomer u V. V., Y., kde bola zamestnaná ako obslužný personál čerpacej stanice od 1.3.2004, pre rizikové tehotenstvo bola od 1.7.2013 práceneschopná, dostávala nemocenské zo sociálnej poisťovne 223,40 Eur alebo 230,80 Eur. Bývala s deťmi a priateľom M. N. v 5-izbovom rodinnom dome, kde boli výdavky mesačne elektrina 100,50 Eur, RTVS 4,64 Eur, ročne daň z nehnuteľnosti 65,70 Eur a poplatok za komunálny odpad. Priateľ pracoval ako profesionálny vojak vo Vojenskom útvare 2370 Martin, za prvých 6 mesiacov roka 2013 mal 1.081,35 Eur, od 9.6.2013 do 4.12.2013 bol na misii v Afganistane, vtedy bola jeho čistá priemerná mzda 2.760,45 Eur a 1.546,69 Eur za 2 mesiace roka 2014, platil výživné na dcéru N. 200 Eur a na syna M. 250 Eur. Mal. H. bola žiačkou 2. triedy Základnej školy Hany Zelinovej vo Vrútkach, stravovala sa v školskej jedálni, navštevovala školský klub s poplatkom 5 Eur, matka platila ZRPŠ 12 Eur, triedny fond 10 Eur, pracovný zošit čítania 4 Eur a iné zošity a knihy 13 Eur, časopis Adamko 9 Eur, v priebehu roka boli výdavky na dokupovanie potrieb a na rôzne školské podujatia. Vo voľnom čase sa od septembra 2013 venovala tancu s mesačným poplatkom 10 Eur, ďalšie výdavky na baleríny, na tričká, na legíny
a na cestovné. Mal. X. navštevovala Materskú škôlku na ul. Nábrežnej vo Vrútkach. Rovnako ako H. tancovala, zdravotné problémy nemali.
Na základe takto vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 26.9.2014 vo veci rozhodol tak, že otca zaviazal platiť výživné na mal. H. vo výške 115 Eur a na mal. X. vo výške 85 Eur mesačne od 1.2.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, splácať nedoplatok 230 Eur u mal. H. a 170 Eur u mal X. v splátkach po 10 Eur na každú maloletú spolu s bežným výživným a vo zvyšku návrh matky zamietol.
Proti rozsudku podala odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, lebo má zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by mal súd priznať výživné spätne ako žiada (čl. 45-47). Súd nebral do úvahy, že otec v marci 2012 opustil spoločnú domácnosť, matka sa osobne starala o deti, uhrádzala náklady na bývanie, prispievala na výživu detí kúpou oblečenia, platila im lieky, školské potreby, krúžky. Otec prispieval ako mu vyšlo a od februára 2013 do apríla 2014 prispel iba 540 Eur na obe dcéry. Matka bola nútená si zobrať v novembri 2013 spotrebiteľský úver, do júna mala len rodičovský príspevok, od júla nemocenské zo sociálnej poisťovne. Otec vo vyjadrení k odvolaniu rozhodnutie rešpektoval v plnom rozsahu, nemal žiadne pripomienky a začal splácať rozhodnutú výšku výživného na účet matky odo dňa vydania rozsudku (čl. 72-76).
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11CoP/62/2014-99 zo dňa 15.1.2015 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie. Rozhodnutie súdu trpí procesnou vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku postupu súdu a následnom nesprávnom právnom posúdení veci. Nevykonal dokazovanie riadne tým, že neoboznámil účastníkmi konania predložené listinné dôkazy a rozvodový spis. Súd sa nemôže s vyhodnotením dôvodov hodných osobitného zreteľa vysporiadať tak, že matka nepreukázala tieto dôvody, nakoľko sa nejedná o sporové konanie a pri skúmaní dôvodov je nutné rešpektovať zásadu vyhľadávania, ktorá je imanentnou zásadou nesporového konania. Zo spisového materiálu nevyplýva, či sa súd pokúsil preveriť tvrdenie matky ohľadne rizikového tehotenstva a dlhodobej práceneschopnosti. V ďalšom konaní súd bude dôsledne rešpektovať zásadu vyhľadávania, vykoná dokazovanie výsluchom matky vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa a k ďalším skutkovým okolnostiam namietaným vo vyjadrení otca, rozhodujúcim pre rozhodnutie, rešpektujúc riadny procesný postup pri vykonávaní dôkazných prostriedkov na pojednávaní.
Súd pokračoval v konaní a doplnil dokazovanie, opätovne vypočul matku, jej právnu zástupkyňu a otca (čl. 156-159, 162-167, 179-183), oboznámil sa s vyjadrením otca k uzneseniu odvolacieho súdu osobne podanom dňa 31.3.2015 (čl. 109-110), s doplnenými listinnými dôkazmi a opätovne vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 8.7.2015. Matka doplnila dokazovanie o potvrdenia jej gynekológa, zakúpenie poschodovej postele (čl. 155, 160, 172). Otec doplnil dokazovanie na jednej strane časťou dôkazov už predložených a nové dôkazy o splácaní pôžičky Provident Financial za október 2014 až marec 2015 na splácanie úveru z Home Credit Slovakia z mája 2008 (čl. 124-129), o platení výživného za október 2014 až marec 2015 (čl. 130-131), o platení iných výdavkov v rovnakom období (čl. 132-146), o fotografie, hlavne z roku 2014 (čl. 149-152) a o úveroch priateľky na zakúpenie PC, vysávača a sedačky (čl. 173-177). Nepredložil listiny týkajúce sa výberov z jeho účtu počas trvania manželstva a dlhov, ktoré mala za toto obdobie narobiť. Súd nepovažoval za dôvodné ich preukazovať, ich riešenie bude predmetom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, doteraz riešené nebolo, návrh po skončení tohto konania chce podať otec.
Z potvrdenia MUDr. Miroslava Šestinu, gynekológa zo dňa 7.4.2015 mal súd preukázané, že matka bola sledovaná počas tehotenstva v období jún 2013 až február 2014 v jeho gynekologickej ambulancii, keďže išlo o rizikovú graviditu, bola práceneschopná, mala doporučené vyhýbať sa telesnej a psychickej záťaži a preto sa nemohla zúčastňovať ani na súdnych pojednávaniach. Z doplňujúceho potvrdenia zo dňa 25.5.2015 mal preukázané, že gravidita bola diagnostikovaná v 8. týždni tehotnosti, od 10. týždňa trpela tehotenskými nevoľnosťami, únavou a občasným zvracaním. V 26. týždni pociťovala tlak a kŕčovité bolesti v podbrušku, pri vyšetrení zistený pozitívny nález, bol doporučený kľud na lôžku, telesné šetrenie, konzervatívna liečba hypertonusu (zvýšené svalové napätie) maternice. V 34. týždni na ultrazvukovom vyšetrení zistené mierne zaostávanie rastu plodu, nasadená liečba, po liečbe stav upravený. V 36. týždni pri bežných laboratórnych odberoch zistená anémia mierneho stupňa, nasadená liečba tabletkami. Pôrod bol vedený operačne, cisárskym rezom.
Z výpovede matky mal súd zistené, že od novembra 2012 žila s priateľom v spoločnej domácnosti, dňa 10.6.2013 odišiel na misiu do Afganistanu na pol roka a počas misie sa dozvedel o tehotenstve. Ona ho prijala so strachom, lebo bolo rizikové, išlo o tretie tehotenstvo po dvoch cisárskych rezoch. Doma nemala žiadnu podporu, bola na všetko sama.
Ako sa o tom dozvedel bývalý manžel, začalo sa ponižovanie z jeho strany a zo strany jeho priateľky. Písali jej esemesky, že je cigánka, že len robí deti, že sa má najprv rozviesť. Deti ho nezaujímali, peniaze jej odmietal poslať, že sa má o nich postarať sama. Prišli psychické problémy, bolo sa treba pred deťmi držať. Pomáhala jej mama a priateľ tým, že jej posielali peniaze. Otec do rozvodu na deti neplatil, prvá platba prišla v apríli 2014.
Tiež mal zistené, že matka bola počas tehotenstva na priestupkovom pojednávaní dňa 21.10.2013 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči obvinenej L. T. (vtedy sestra manželky priateľa matky E. N.) na jej podnet, keď jej obidve skrížili cestu autom pri návrate z vychádzky s deťmi, nadávali jej, vyhrážali sa jej a keď zistili, že je tehotná, povedali jej, že o dieťa príde. Bola tiež v októbri 2013 na dovolenke v Egypte týždeň spolu s deťmi a svojou matkou, išlo o darček na narodeniny, lebo bola na tom psychicky zle.
Z výpovede matky mal zistené, že s maloletými a s priateľom naďalej býva v rodinnom dome, ktorý vlastní spoločne so svojou matkou, každá v polovici, matka tam nebýva. Priateľ je stále profesionálny vojak, platí výživné na svoje dve deti 500 Eur, podal si návrh na zníženie výživného, spláca pôžičky z manželstva cca 400 Eur, k vyporiadaniu BSM zatiaľ nedošlo. Kúpil jej osobné motorové vozidlo Volkswagen Touareg, rok výroby 2010. Mal. H. urobili samostatnú izbu, lebo sa vyrušovali s mal. X. pri učení a mali iné záujmy vzhľadom na vekový rozdiel, skončila 3. triedu základnej školy. Venuje sa behu, tancuje, robí roztlieskavačku. Mal. X. stále chodí do materskej školy, kde matka mesačne platí 38 Eur vrátane stravy. Oblečenie nosí po staršej dcére, ale zakúpili jej aj nové, lebo sa otec sťažoval. Býva minimálne týždeň z mesiaca chorá. Otec sa s maloletými stretáva ako mu to vyhovuje, nie každý párny víkend od piatka do nedele. Kúpil im tablety, ktoré majú doma, ostatné darčeky majú u otca.
Otec podľa jeho vyjadrenia stále býva s priateľkou a jej synom E. v prenajatom 3-izbovom byte, nájom sa nezvýšil. Stále má živnosť a robí vo Viena International, s.r.o., Martin, priateľka pracuje v herni. Spláca nový úver L. L., ktorý použila na vyplatenie iného úveru a zakúpenie osobného motorového vozidla Peugeot 5008, rok výroby 2010. Všetky výdavky hradia spoločne podľa toho ako im to vychádza. Na úver si zakúpili sedaciu súpravu, vysávač a notebook, aby mali u neho aj maloleté, lebo ho má i E..
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd po zhodnotení doplneného dokazovania vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. H. 115 Eur a na mal. X. 85 Eur od 1.7.2013 a nedoplatok na výživnom od 1.7.2013 do 1.7.2014 v celkovej výške 865 Eur u mal. H. a 505 Eur u mal. X. mu povolil splácať v splátkach po 25 Eur, resp. 15 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku návrh matky zamietol. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede účastníkov a skutočnosti, ktoré neboli sporné, o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia.
Rodičom bola zabezpečená možnosť konať pred súdom tým, že si sami preštudovali celý spisový materiál v informačnom centre súdu. Nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa matky k vykonanému dokazovaniu uviedla, že preukázali potvrdeniami o zdravotnom stave, že matka si nemohla podať návrh skôr, tiež všetky svoje tvrdenia. Otec uviedol, že dokázal, že matka bola na dovolenke, na políciu písala sťažnosť a dostavila sa na vypočutie, sama sa k tomu priznala. V tejto časti, podľa názoru súdu, bolo zabezpečené právo účastníkov. Súd sa bližšie nezaoberal okolnosťami z vyjadrenia otca ohľadne výberu peňazí manželkou z jeho účtu a dlhmi, ktoré vznikli za trvania manželstva, viac k tomu je uvedené vyššie.
Dôsledne sa súd zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa u matky a tieto sčasti uznal za dôvodné, a to nie v časti návrhu matky od 1.3.2013, ale od 1.7.2013, odkedy začala byť v súvislosti s tehotenstvom práceneschopná, lebo išlo o rizikové tehotenstvo a s tým spojená nutnosť liečby postupne vznikajúcich problémov, šetrenia, vyhýbania sa nielen fyzickej, ale i psychickej záťaži. Tou určite bolo zaoberanie sa otázkou plnenia vyživovacej povinnosti otca voči deťom, ktorá bola nepravidelná a v nie potrebnom rozsahu, otec v roku 2013 prispel na potreby maloletých dcér spolu 540 Eur, čo je na každú 270 Eur a na mesiac 22,50 Eur. V prvom rade musela riešiť tehotenstvo, aby bolo úspešne zavŕšené narodením dieťaťa, i keď nie manželom ako otcom. Táto skutočnosť nemôže byť v neprospech maloletých dcér, na ktorom otcovi nepochybne záleží. Tiež musela riešiť iné, nielen svoje
zdravotné problémy, ale aj problémy spôsobované napríklad priateľkou otca, jej sestrou, ktoré nakoniec skončili priestupkovým konaním. Naviac je priateľ a otec ich syna T., bol na vojenskej misii v Afganistane a nemala od neho priamu a osobnú podporu, ktorú potrebovala. Preto možno uznať za dôvodné a pre matku podporujúce v jej životnej a nie priaznivej psychickej situácii, že išla na týždeň na dovolenku k moru v októbri 2013 s dcérami a so svojou matkou, osobou ktorá jej bola oporou a ktorá jej všetko zabezpečila. Rovnako účasť na priestupkovom pojednávaní v rovnakom mesiaci nemožno považovať za neprijateľnú, lebo išlo o konanie z jej podnetu a bola aspoň čiastočne vysporiadaná s novým tehotenstvom a s novou situáciou v jej živote. Určite v období kedy tehotenstvo zistila, nebolo pre ňu, aj vzhľadom na starostlivosť o dve maloleté deti, rozhodujúce podanie návrhu na súd. Potom súd uznal jej dôvody, ktoré uviedla ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. Toto síce nepriznal od marca 2013 ako žiadala matka, ale len od júla 2013, kedy ostala matka práceneschopná v súvislosti s tehotenstvom a s problémami s tým súvisiacimi. Tieto boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Súd stále zastáva názor, že zo strany matky nešlo o špekulatívne uplatnenie výživného spätne, ale po doplnení dokazovania boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na čiastočné vyhovenie jej návrhu.
Súd určil rovnakú výšku výživného ako pri prvom rozhodnutí, lebo otec ju nespochybnil, takto bola určená aj pri rozvode a otcom je platená. Pri určení výšky nedoplatku súd prihliadol na výživné zaplatené otcom na každú maloletú v rozhodnom období od 1.7.2013 do 1.7.2014. Spolu zaplatil 1.030 Eur - 70 Eur v júli, 60 Eur v auguste, 300 Eur v novembri - 2 krát po 150 Eur, po 200 Eur v apríli, v máji a v júni, rovnako
v júli, kde za jeden je podiel 3,71 Eur, resp. 2,74 Eur. Potom otec u mal. H. mal zaplatiť za 12 mesiacov od júla 2013 do júna 2014 spolu 1.380 Eur a 3,71 Eur za 1 deň júla 2014 a zaplatil 518,71 Eur. U mal. X. mal zaplatiť za 12 mesiacov 1.020 Eur a 2,74 Eur a zaplatil 517,74 Eur. Pri zaplatenom výživnom súd toto rozdelil na polovicu, lebo otec neurčil koľko bolo na ktorú maloletú určené a súd uvedené ani neriešil, nepovažoval to za potrebné. Nedoplatok mu umožnil splácať v rozdielnych splátkach vzhľadom na jeho výšku a považoval ich za primerané a zodpovedajúce jeho možnostiam, nebolo možné určiť nižšie splátky, bude ho splácať 35, resp. 34 mesiacov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).