Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/687/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa R. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, proti odporcovi K.. R. V., narodenému XX. XX. XXXX, bytom Na J. XXXX/X, F. F., zastúpeného Y.. Y. V., narodeným XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, F. F., v konaní o zaplatenie 25.891,25 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -332 zo dňa 28. 02. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „OSP“) tak, že odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že potom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -282 zo dňa 26. 02. 2013 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5 008,96 € zamietol, potvrdil a v časti, v ktorej okresný súd návrh o zaplatenie sumy 25 891,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 25 891,25 € od 27. 11. 2005 do zaplatenia, vyčísleným k 27. 08. 2008 v sume 7.035,05 € zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu sp. zn. EX 856/04 vo veci oprávneného OTP Banka a.s., Bratislava proti povinnému C. C., narodenému XX. XX. XXXX, R. C., narodenému XX. XX. XXXX a R. Z., narodenému XX. XX. XXXX okresný súd zistil, že v tomto spise je doložený znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. R. V. pod č. 111/2005, vyhotovený za účelom ohodnotenia rodinného domu súpisné číslo XXX s príslušenstvom, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie T.. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že v predmetnom znaleckom posudku je ako dátum, ku ktorému bola nehnuteľnosť ohodnotená uvedený dátum 11. 10. 2005, pričom predmetná nehnuteľnosť je znalcom hodnotená na sumu 320.000,- Sk (10 622 €), že súčasťou znaleckého posudku je aj LV č. XXX pre katastrálne územie T., že exekučný príkaz sp. zn. Ex 856/04-85 zo dňa 15. 03. 2011 bol vystavený na vymoženie dlžnej sumy 223.056,61 Sk (7 404,10 €) s príslušenstvom a že príkaz na začatie exekúcie je zo dňa 15. 03. 2011. Okresný súd ďalej uviedol, že v exekučnom spise sa nachádza upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti, žiadosť o sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenie zo dňa 28. 05. 2005, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 24. 03. 2004 a poverenie na vykonanie exekúcie vydané okresným súdom pre JUDr. Jozefa Ďuricu zo dňa 19. 03. 2004. Okresný

súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že krajský súd vo svojom rozhodnutí, v časti v ktorej rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, mal za to, že okresný súd sa mal vysporiadať s otázkou premlčania. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že mal za to, že odporca sa dozvedel o škode, ktorá mu vznikla z predloženého znaleckého posudku v exekučnom konaní, a to podľa okresného súdu znamená, že „od 11. 10. 2005 do uplatnenia nároku na súde prešla dlhšia doba ako dva roky“, pretože navrhovateľ si na súde nárok na náhradu škody voči odporcovi uplatnil až 05. 08. 2008, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Okresný súd ďalej konštatoval, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom ju nemôže prekročiť.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že okresný súd sa na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 28. 02. 2014 nezaoberal tým, či odporca konal úmyselne alebo nie, len konštatoval, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v „objektívnej dvojročnej premlčacej dobe“. Poukázal na to, že aj vychádza zo zásady dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie, ktoré je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Je tým vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Uviedol, že zásadný význam zavinenia pre trestnú zodpovednosť páchateľa expressis verbis vyplýva z ust. § 17 Trestného zákona. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základný význam zavinenia v trestnom práve determinuje potrebu a dôležitosť dokazovania tejto zložky subjektívnej stránky ako znaku trestného činu. Vyplýva to podľa navrhovateľa celkom jednoznačne z dikcie § 119 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého v trestnom konaní treba dokázať, či sa skutok stal a či má znaky trestného činu. Navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol, že sa týmto nezaoberal, ani nezisťoval, či zo strany odporcu došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 Trestného zákona a či údaje, ktoré sú uvedené v Znaleckom posudku č. 111/2005 zodpovedajú skutočnému stavu v deň zhotovenia znaleckého posudku. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa odporca písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza len jednu skutočnosť a tou je tzv. úmyselné konanie odporcu. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že mu odporca spôsobil ním vyčíslenú škodu úmyselným konaním. V odvolaní však neuvádza, v čom vidí úmyselné konanie odporcu a z akého dôvodu by mal mať odporca úmysel poškodiť navrhovateľa. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej zdôraznil, že uvedené tvrdenie navrhovateľa je nesprávne a nezakladá sa na žiadnych relevantných dôkazoch. Podotkol, že ako súdny znalec vypracoval predmetný znalecký posudok pre exekútorskú kanceláriu, ktorá viedla voči navrhovateľovi exekúciu. Navrhovateľa nepozná, nemal žiadny dôvod spôsobiť mu škodu. Naviac, znalecký posudok vypracoval pre súdneho exekútora a nie pre navrhovateľa. Následne bola navrhovateľova nehnuteľnosť predaná v rámci exekučnej dražby, ktorú vykonal súdny exekútor. Z týchto dôvodov odporca nielenže nemohol spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, ale ani nemal žiadny úmysel ho poškodiť, tak ako to tvrdí navrhovateľ. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by preukazovali alebo aspoň naznačovali jeho úmysel mu spôsobiť škodu. Z uvedených dôvodov označil rozsudok okresného súdu za správny, nárok navrhovateľa za premlčaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahom danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutým rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom uvedeným v odvolaní je odvolací súd viazaný. Okrem rozsahu odvolania je odvolací súd viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa ako na to, ktoré je uvedené v odvolaní, odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať, aj keby takéto pochybenie zistil, okrem vád

konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP), pričom ide spravidla o vady, ktoré súvisia s nesplnením procesných podmienok konania. Odporca v odvolaní okresnému súdu vytkol, že neskúmal, či zo strany odporcu došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v ust. § 348 Trestného zákona, či údaje, ktoré sú uvedené v Znaleckom posudku č. 111/2005, vypracovanom odporcom zodpovedajú skutočnému stavu v deň zhotovenia znaleckého posudku. Zároveň uviedol, že premlčacia doba nemôže byť dvojročná, pretože v danom prípade sa jedná o úmyselné konanie odporcu.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v prvom rade neuvádza v odvolaní žiadne relevantné argumenty týkajúce sa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ chcel zrejme v odvolaní poukázať na to, že v danom prípade by mala byť premlčacia doba desaťročná, čo vyplýva z toho, že v odvolaní opakovane zdôraznil, že zo strany odporcu sa jednalo o úmyselné konanie s úmyslom poškodiť navrhovateľa. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním navrhovateľa dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh zamietol, keďže navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal, že zo strany odporcu išlo v danom prípade o úmyselné spôsobenie škody navrhovateľovi. Pojem úmysel vymedzuje § 15 a § 16 Trestného zákona. Uvedené pojmové vymedzenie zakotvené v Trestnom zákone možno použiť na celý právny poriadok vrátane občianskoprávnej úpravy premlčania nároku na náhradu škody. Z ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí (v prípade úmyselného spôsobenia škody) za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný mu spôsobil úmyselne škodu. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že „v danom prípade sa jedná pravdepodobne o spáchanie trestného činu krivého svedectva a vyhotovenia nepravdivého znaleckého posudku“. Napriek tomu si uplatnil nárok v občianskoprávnom konaní ako nárok na náhradu škody. Aj v odvolaní argumentoval navrhovateľ trestnoprávnymi predpismi, pričom neuviedol, v čom konkrétne podľa jeho názoru okresný súd pri posúdení nároku na náhradu škody a vysporiadaní sa s otázkou premlčania (vzhľadom k tomu, že odporca vzniesol námietku premlčania) pochybil. Aj keď je pojem úmysel ako pojem zakotvený v trestnom práve (tak ako bolo vyššie uvedené) akceptovateľný v celom právnom poriadku (teda aj na účely posúdenia otázky premlčania pri úmyselnom spôsobení škody), neznamená to, že nárok uplatnený v občianskom právnom konaní má súd posudzovať z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu vymedzeného v Trestnom zákone, tak ako to v odvolaní uvádza navrhovateľ. Občianskoprávne konanie vychádza z občianskoprávnej úpravy civilného konania, pričom nároky, ktorých posúdenie je predmetom občianskoprávneho konania zásadne vychádzajú z občianskeho práva hmotného a nie z Trestného zákona. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní, nekorešponduje s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, čo znamená, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne právne relevantné odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov okresného súdu, že uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý zostal predmetom konania potom čo rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -282 zo dňa 26. 02. 2013 nadobudol v potvrdzujúcej časti právoplatnosť, je premlčaný. Navrhovateľ si teda nesplnil základnú procesnú povinnosť súvisiacu s podaním odvolania a to vymedziť relevantným spôsobom dôvody odvolania (ktorú nemôže odvolací súd za odvolateľa suplovať), pričom ani nepreukázal, že by sa v danom prípade malo jednať o úmyselné spôsobenie škody zo strany odporcu a teda, že by mal okresný súd na posúdenie námietky premlčania aplikovať 10 - ročnú premlčaciu dobu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP s prihliadnutím k ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 OSP).

O veci rozhodol odvolací súd pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.