Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_1T-109-2015.pdf
PDF · 119.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/109/2015
Uznesenie
Okresný súd Humenné, senátom v zložení JUDr. Vladimír Varga, predseda senátu a prísediaci Radoslav Sedláček a Mgr. Katarína Regulová, v trestnej veci obvinených: R. K. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. U., X., U. X. X, T. R., G.. Č.. O. Ú.M. I. O. O. O. N., J. XX, XXX XX N., R. M. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. U., E. T., R. T., T. F. XX, G.. Č.. O. Ú. I. O. O. O. N., J. XX, XXX XX N., pre zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. júla 2015, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2Pv 673/14-7702-69 zo dňa 25. júna 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, súd obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č.k. 2Pv 673/14-7702-69, zo dňa 25. júna 2015, odmieta a vracia vec prokurátorovi, pretože boli zistené závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal obžalobu na obvinených R.F. K. F. R. M. pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že: „spoločným konaním si na presne nezistenom mieste a bližšie neurčenom čase zadovážili dvojičku motorového vozidla značky Z. P., P., Č. W., pôvodného VIN čísla D., ktoré bolo dňa 02.09.2014 odcudzené v Gallarate (VARESE) v Taliansku, na ktoré po tom, ako predstieraným záujmom o kúpu motorového vozidla BMW X5, xDrive30d, e. č. N. K., lstivým spôsobom reagovali na inzerát uverejnený na webových stránkach a vylákali identifikačné údaje vozidla od predávajúceho B. E. E. N. následne použili falošné tabuľky s evidenčným číslom N. K. patriacim vozidlu Z. P., P., čiernej metalízy s VIN číslom: D., na tomto vozidle zmenili pôvodné VIN číslo D. na VIN číslo: D., týmto vozidlom dňa 26.12.2014 v čase okolo 10.29 hod. R. K. ako vodič a R. M. ako spolujazdec pricestovali na Hraničný priechod Ubľa, okres Snina v smere zo Slovenskej republiky na Ukrajinu v úmysle ho vyviesť z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu ako pravé, a preto pri hraničnej kontrole policajtom PZ predložili ku kontrole k predmetnému vozidlu splnomocnenie na užívanie vozidla od majiteľa vozidla - spoločnosti XXX M..L..T.., M. M. I. U. V. Č.. X O. N., R.: XX XXX XXX zo dňa 04.12.2014, ktoré malo byť overené u notára V.. V. T. so
sídlom v Trnave s poradovým číslom osvedčenia o pravosti podpisu XXXXXXX/XXXX, pričom ako ale bolo zistené, uvedené splnomocnenie spoločnosť XXX M.. L.. T.. v prospech obvinených nikdy nevystavila a notár V.. V. T. uvedené splnomocnenie nikdy neosvedčoval, súčasne policajtom PZ predložili osvedčenie o evidencii vozidla číslo M. XXXXXX zo dňa 07.02.2011 vydané v Košiciach, ktoré ako bolo preukázané pochádza zo série 617 kusov originálnych osvedčené o evidencii vozidiel, ktoré boli dňa 21.12.2010 odcudzené z budovy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie so sídlom na ul. Senný trh č. 4 v Komárne, pričom v skutočnosti nepozmenené osobné motorové vozidlo Z. P. P., EČ: N. K., VIN číslo: D., čiernej metalízy doposiaľ užíva konateľ spoločnosti XXX M.. L.. T.., B. E. E. N., ktorý sa týmto jeho nepozmeneným vozidlom na žiadosť polície dostavil dňa 26.12.2014 v čase okolo 10.40 hod. na Obvodné oddelenie PZ Košice, Sídlisko KVP za účelom identifikácie vozidla, ktorý k svojmu vozidlu predložiť originál dokladov, vrátane osvedčenia o evidencii - časť II (Technický preukaz)
číslo PA 996277, vydaného útvarom PZ Košice dňa 12.04.2011, ktoré sa zhoduje aj s údajmi dvojičky motorového vozidla Z. P. P..X X. v trestnej činnosti, zmariť jej zaistenie na účely trestného konania tým, že ju vyvezú na Ukrajinu, takto svojím konaním spôsobili škodu a získali neoprávnený prospech vo výške 33.126,00 eur,
Prokurátor skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikoval ako zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona.
Podľa § 243 ods. 1 až 3 Trestného poriadku (TP):
(1) Obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.
(2) Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
(3) Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).
Podľa § 244 ods. 1 písm. h) TP, pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Týmto uznesením súd obžalobu odmietol a vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku (TP), ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
Obidvaja obvinení sú štátni občania Ukrajiny. Obvinený M. počas výsluchu (čl. 97) aj obv. K. počas výsluchu (čl. 116) uviedli, že slovenskému jazyku trochu rozumejú.
Je zrejmé, že ak obvinený vyhlási, že slovenskému jazyku „trochu rozumie“, ak navyše pochádza k krajiny, kde sa používa iný typ abecedy - typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv. azbuka - nemôže uplatňovať právo na obhajobu v plnom rozsahu a musí dôjsť k postupu podľa § 28 TP.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (I. ÚS 361/2010-34, I. ÚS 255/2010) uviedol, že základnému právu (na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07).
Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, čo vyšetrovateľ zistil, že sú splnené podmienky pre pribratie tlmočníka opatrením - urobil tak dokonca dvakrát (na čl. 90 opatrením zo dňa 26.12.2014 a na čl. 91 opatrením zo dňa 19.6.2015 s odôvodnením, že iba R. M. neovláda slovenský jazyk) inak povedané od 26.12.2014 považoval vyšetrovateľ obvinených R. K. a R. M. za osoby uvedené v § 2 ods. 20 TP a od 19.6.2015 za takúto osobu považuje už len R. M..
Trestný poriadok (TP) bol novelizovaný zákonom č. 1/2014 Z.z., o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1. februára 2014 je právo na obhajobu osoby uvedenej v § 2 ods. 20 TP (obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok, ktorý vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa) garantované (inter alia) takto:
Podľa § 28 TP:
(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými podaniami.
(2) Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.
(3) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie.
(4) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.
(5) Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.
(6) Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2 ods. 20 dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku.
Z dôvodovej správy k novele Trestného poriadku zákonom č. 1/2014 Z.z.:
Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.
Návrhom v bode 1 (§ 2 ods. 20) sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu.
V bode 2 (§ 28) sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s procesným úkonom, podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými podaniami.
V odseku 2 sa transponuje čl. 2 ods. 4 smernice v reakcii na judikatúru ESĽP v súvislosti s právom na spravodlivý proces u osôb, ktoré nedostatočne ovládajú jazyk, v ktorom sa vedie konanie. V zmysle navrhovaného znenia bude môcť orgán, ktorý vykonáva úkon trestného konania ustanoviť tlmočníka aj v prípade, ak osoba síce vyhlási, že rozumie jazyku konania, ale jej jazykové znalosti nebudú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v tomto jazyku. Tlmočník sa v takomto prípade priberie uznesením, proti ktorému daná osoba môže podať sťažnosť.
V odseku 4 sa transponuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktorými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takéhoto rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.
V odseku 5 sa v zmysle požiadaviek smernice upravuje možnosť rozhodnúť o preklade aj iných písomnosti nevyhnutných na zabezpečenie spravodlivého procesu podľa uváženia orgánu, pred ktorým sa konanie vedie. Ak o preklad takejto písomnosti požiada obvinený, o nevyhovení takejto žiadosti rozhodne daný orgán uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť obvineného. Preklad týchto uznesení možno nahradiť aj ich ústnym pretlmočením.
V odseku 6 sa upravuje v odôvodnených prípadoch možnosť využiť technické zariadenia určené na prenos obrazu a zvuku pre účely zabezpečenia tlmočenia.
Novelou Trestného poriadku zákonom č. 1/2014 Z.z., bola doplnení aj príloha zákona o ôsmy bod, ktorý znie:"8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010).".
Z vyššie citovaného je zrejmé, že k novele TP došlo „pod tlakom“ judikatúry ESĽP, ktorá sa nakoniec pretavila aj do uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 38/2013, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2014 pod č. 91 a ktorého právna veta znie: „Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv (§ 34 Tr. por.) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.“
Citované uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013 bolo teda vyhlásené ešte v čase účinnosti TP pred jeho novelizáciou zákonom č. 1/2014 Z.z..
Podľa piateho bodu preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (ďalej len smernice): „ V článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) je upravené právo na spravodlivý proces. Článok 48 ods. 2 charty zaručuje dodržiavanie práv na obhajobu. Táto smernica rešpektuje uvedené práva a mala by sa vykonať zodpovedajúcim spôsobom.“
Podľa č. 2 ods. 2 smernice, právo uvedené v odseku 1 (práva na tlmočenie a preklad v trestnom konaní) sa vzťahuje na osoby od chvíle, keď sa od príslušných orgánov členského štátu úradným oznámením alebo inak dozvedia, že sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, až do ukončenia konania, čo znamená konečné rozhodnutie o otázke, či podozrivé alebo obvinené osoby spáchali trestný čin, pričom sa v prípade potreby vzťahuje aj na odsúdenie a rozhodnutie o každom opravnom prostriedku.
Článok 3 smernice upravuje právo na preklad základných dokumentov takto:
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré nerozumejú jazyku dotknutého trestného konania, v primeranom čase poskytol písomný preklad všetkých dokumentov, ktoré sú základné na zabezpečenie toho, aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu a zaručenie spravodlivého procesu.
2. Medzi základné dokumenty patrí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok.
3. Príslušné orgány rozhodnú o tom, či sú v každom danom prípade ešte iné základné dokumenty. Podozrivé alebo obvinené osoby alebo ich právny zástupca môžu na tento účel podať odôvodnenú žiadosť.
4. Nepožaduje sa prekladať tie časti základných dokumentov, ktoré nie sú relevantné na to, aby sa podozrivé alebo obvinené osoby oboznámili s prípadom, ktorý sa proti nim vedie.
5. Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva mali podozrivé alebo obvinené osoby právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, v ktorom sa konštatuje, že preklad dokumentov alebo ich častí nie je potrebný, a v prípade, že preklad bol poskytnutý, možnosť podať sťažnosť, že kvalita prekladu nie je postačujúca na zabezpečenie spravodlivého procesu.
6. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, vykonávajúci členský štát zabezpečí, aby jeho príslušné orgány každej osobe, voči ktorej sa takéto konanie vedie a ktorá nerozumie jazyku, v ktorom je vyhotovený európsky zatýkací rozkaz alebo do ktorého bol preložený vydávajúcim členským štátom, poskytli písomný preklad daného dokumentu.
7. Ako výnimku zo všeobecných pravidiel ustanovených v odsekoch 1, 2, 3 a 6 možno namiesto písomného prekladu poskytnúť ústny preklad alebo ústne zhrnutie základných dokumentov pod podmienkou, že tento ústny preklad alebo ústne zhrnutie nemá vplyv na spravodlivosť procesu.
8. Akékoľvek vzdanie sa práva na preklad dokumentov uvedených v tomto článku podlieha požiadavkám, že podozrivým alebo obvineným osobám bolo poskytnuté vopred právne poradenstvo alebo tieto osoby boli inak v plnej miere oboznámené s dôsledkami takého vzdania sa práva a že takéto vzdanie sa práva bolo jednoznačné a dobrovoľné.
9. Kvalita prekladu poskytovaného podľa tohto článku musí byť postačujúca na zabezpečenie spravodlivého procesu, najmä zabezpečením toho, aby podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní boli oboznámené s prípadom, ktorý sa proti nim vedie, a aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu.
Interpretačná záväznosť smernice znamená, že orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný podľa nej postupovať - preto ak sa vyšetrovateľ rozhodol, že preklad dokumentov alebo ich častí nie je potrebný,
mal postupovať tak, že obvinené osoby mali mať právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, v ktorom sa konštatuje, že preklad dokumentov alebo ich častí nie je potrebný, a v prípade, že preklad bol poskytnutý, možnosť podať sťažnosť, že kvalita prekladu nie je postačujúca na zabezpečenie spravodlivého procesu (čl. 3 ods. 5 smernice).
Obvineným bolo v priebehu ich trestného stíhania preložené iba uznesenie o vznesení obvinenia. Uznesenie o vzatí obvineného do väzby ani obžaloba úradne preložené neboli a to bez akéhokoľvek osobitného odôvodnenia.
Podľa § 28 ods. 4 TP, sa obvinenému písomne preloží (okrem iného) uznesenie o vzatí obvineného do väzby. Táto povinnosť korešponduje s povinnosťou uvedenou v článku 3 Smernice. V zmysle druhého odseku medzi základné dokumenty, ktorých písomný preklad sú členské štáty povinné obvinenému zabezpečiť patrí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody. Takýmto rozhodnutím je nesporne uznesenie sudcu pre prípravné konanie č. k. 0Tp/54/2014 zo dňa 29. decembra 2014, ktorým rozhodol o vzatí obvinených do väzby, ako aj následné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 2Tpo/1/2015 zo dňa 7. januára 2015, ktorým zamietol sťažnosti obvinených proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie. V dvojinštančnom konaní tvoria rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie a súdu druhého stupňa jednotu a jeden celok (porovnaj uznesenie NS SR 2Tost 15/2015 zo dňa 19. mája 2015).
Poukazujúc na obsah ustanovenia poslednej vety § 28 ods. 4 TP, v zmysle ktorej preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide, zrejme bude potrebné uznať, že za tento zásah do obhajobných práv nebude zodpovedný prokurátor - prokurátor však ako orgán vykonávajúci dohľad nad prípravným konaním, bol oprávnený upozorniť orgány, ktoré spomenuté rozhodnutia o pozbavení osobnej slobody vydali, na povinnosť zabezpečiť aj ich písomný preklad.
Písomný preklad obžaloby, ako orgán, ktorý ju vyhotovil mal zabezpečiť prokurátor.
Súd po predbežnom prejednaní obžaloby konštatuje závažné porušenie práva na obhajobu ( § 34 TP), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.
Navyše súd z obsahu spisu zistil neštandardný „nočný“ postup orgánov činných v trestnom konaní ohrozujúci spravodlivosť procesu (požiadavka fair procesu sa vzťahuje aj na prípravné konanie):
-výsluch (čl. 93) obv. M. počas ktorého uviedol, že slovenskému jazyku trochu rozumie vyšetrovateľ začal 28.12.2014 o 01.30 hod. a ukončil v čase 02.30 hod.
-výsluch (čl. 112) obv. K. počas ktorého uviedol, že slovenskému jazyku trochu rozumie vyšetrovateľ začal 28.12.2014 o 03.30 hod. a ukončil v čase 03.36 hod., nakoľko obvinený uviedol, že bude vypovedať až na druhý deň.
V spise na na čl. 45 sa nachádza podnet vyšetrovateľa zo dňa 8. apríla 2015 adresovaný prokurátorovi na podanie návrhu na zmenu dôvodov väzby, pričom u obvineného K., navrhuje vypustiť ako dôvod väzby ust. § 71 ods. 1 písm. b) TP a upozorňuje, že u obvineného M. pominuli všetky dôvody väzby. V ďalšom texte podnetu vyšetrovateľ podrobne popisuje dôkazný stav u obvineného M., z ktorého priamo vyplýva nedôvodnosť jeho trestného stíhania.
V spise na čl. 47 sa nachádza žiadosť vyšetrovateľa zo dňa 10. júna 2015, adresovaná prokurátorovi na podanie žiadosti o predĺženie lehoty väzby. Vyšetrovateľ v tomto podaní upozorňuje prokurátora na dobu, od kedy bola obvineným obmedzená osobná sloboda a skutočnosť, že doteraz (do 10.6.2015) nebolo
rozhodnuté o sťažnostiach obvinených proti uzneseniam o vznesení obvinenia, ktoré boli ich obhajcami doručené vyšetrovateľovi dňa 9.1.2015 (obv. M.) a 15.1.2015 (obv. K.), ani o sťažnosti obvineného K. proti uzneseniu o vrátení veci, ktoré obhajca doručil 23.2.2015.
Vyšetrovateľ týmto podaním upozornil prokurátora na to, že nakoľko prokurátor doteraz (do 10.6.2015) nerozhodol o vyššie uvedených sťažnostiach, nebolo možno vykonať oboznámenie obvinených s vyšetrovacím spisom, nakoľko vyšetrovací spis nie je kompletný, pretože spisový materiál bol vyšetrovateľom prokurátorovi zaslaný ešte dňa 8. apríla 2015 s podnetom na zmenu dôvodov väzby (podanie na čl. 45).
Prokurátor následne podaním zo dňa 12. júna (čl. 48) predkladá vyšetrovateľovi rozhodnutia prokurátora o sťažnostiach obvinených, oznamuje vyšetrovateľovi, že sa s stotožňuje sa s postupom vyšetrovateľa a vykonané vyšetrovanie považuje za dostatočné a ukladá vykonať oboznámenie so spisom najneskôr dňa 25. júna 2015.
Prokurátor dňa 26. júna 2015 (posledný deň lehoty uvedenej v § 76 ods. 2 TP) podáva na obvinených obžalobu č.k. 2Pv 673/14-7702-69, zo dňa 25. júna 2015 - čím prenáša zodpovednosť za ďalšie trvanie väzby obvinených na súd.
V ustanovení § 2 Trestného poriadku sú základné zásady trestného konania upravené (inter alia) takto:
Podľa § 2 ods. 2 TP, do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Podľa § 2 ods. 6 TP upravujúceho základné zásady trestného konania, ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
Podľa § 10 ods. 1 TP, orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.
Z obsahu spisu je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s citovanými zásady trestného konania ( § 2 ods. 2, ods. 6 TP). V prípravnom konaní nebol vyhotovený písomný preklad rozhodnutí o pozbavení osobnej slobody v zmysle § 28 ods. 4 TP, čím došlo k vážnemu zásahu do práva obvinených na obhajobu (§ 34 TP). Rovnakým zásahom do práva obvinených na obhajobu je aj nesplnenie povinnosti prokurátora vyhotoviť písomný preklad obžaloby.
Implementačná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, bola pre členské štáty stanovená do 27. októbra 2013.
V dôsledku transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010) novelou Trestného poriadku zákonom č. 1/2014 Z.z., do vnútroštátneho právneho poriadku, boli orgány činné v trestnom konaní povinné postupovať v súlade článkom 3 Smernice - čo okrem iného znamená:
- v primeranom čase poskytnúť písomný preklad všetkých dokumentov, ktoré sú základné na zabezpečenie toho, aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu a zaručenie spravodlivého procesu, t.j., obvinenie, každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, obžaloba.
- v prípade, že vyšetrovateľ rozhodol, že preklad dokumentov alebo ich častí nie je potrebný, mal postupovať tak, že obvinené osoby mali mať právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, v ktorom sa konštatuje, že preklad dokumentov alebo ich častí nie je potrebný, a v prípade, že preklad bol poskytnutý, možnosť podať sťažnosť, že kvalita prekladu nie je postačujúca na zabezpečenie spravodlivého procesu (čl. 3 ods. 5) - v odseku 7 nie je prípustná výnimka z postupu podľa citovaného odseku 5 (pozn. súdu).
- akékoľvek vzdanie sa práva na preklad dokumentov uvedených v tomto článku podlieha požiadavkám, že podozrivým alebo obvineným osobám bolo poskytnuté vopred právne poradenstvo alebo tieto osoby boli inak v plnej miere oboznámené s dôsledkami takého vzdania sa práva a že takéto vzdanie sa práva bolo jednoznačné a dobrovoľné - súd konštatuje absenciu takéhoto vyhlásenia u obvineného Hlukhana, ktorý dňa 2.4.2015 (čl. 117), kde uviedol, že „Slovenskému jazyku plne rozumiem“ a to najmä s poukazom na to, že predtým počas výsluchu dňa 28.12.2014 (čl. 116) uviedol, že slovenskému jazyku „trochu rozumie“.
Obvineným bolo v priebehu ich trestného stíhania preložené iba uznesenie o vznesení obvinenia.
Obvinení neboli poučení spôsobom, ktorý vyžaduje § 28 ods. 4 TP, o možnosti výslovne sa vzdať práva na preklad písomností, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva a napriek tomu uznesenie o vzatí obvineného do väzby ani obžaloba úradne preložené neboli a to bez akéhokoľvek osobitného odôvodnenia v zmysle čl. 3 ods. 5 Smernice.
Na záver súd už len opakuje význam (pre posúdenie zásahu do práv na obhajobu § 34 TP) právnej vety uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 38/2013, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2014 pod č. 91: „Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv (§ 34 Tr. por.) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podľa § 244 ods. 3 Trestného poriadku, prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné. Sťažnosť má odkladný účinok.