Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/694/2014

Uznesenie

A. súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: M., právne zastúpenej P. proti odporcom: 1/ D., 2/ P., 3/ X., 4/ J., odporcovia právne zastúpení T., v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. apríla 2014, č.k. -112, v senáte takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a zaviazal ju k povinnosti nahradiť odporcom 1/ - 4/ trovy konania vo výške 717,48 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2011, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O. H., vedeným na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XX na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a priľahlé pozemky - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 666 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1.218 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXX/ X - zastavané plochy o výmere 9 m2, tiež neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03.05.2012, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti P. v hodnote 1.574 eur z odporcu 1/ na spoločníkov, a to odporcov 3/,4/, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca 1/ začal počas manželstva s ňou podnikať najskôr ako živnostník pod obchodným názvom D.. K. P. - P., neskôr založil s odporcami 3/, 4/ ako spoločníkmi obchodnú spoločnosť P. (v konaní v postavení odporcu 2/). Počas trvania ich manželstva dňa 06.06.2007 uzatvoril odporca 1/ zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorou nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v k. ú. O. H., zapísané na LV č. XXX. Keďže tieto boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov počas manželstva, podľa názoru navrhovateľky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Uvedené nehnuteľnosti, tiež obchodný podiel odporcu 1/ v spoločnosti P. sú predmetom doposiaľ nevyporiadaného BSM. Manželstvo navrhovateľky a odporcu 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. zo dňa 09.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2012. Dňa 25.11.2011 došlo kúpnou zmluvou k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z odporcu 1/ na odporcu 2/. Dňa 03.05.2012 došlo k prevodu časti obchodného podielu v spoločnosti P., z odporcu 1/ na odporcov 3/, 4/. V čase prevodu obchodného podielu zmluvou o prevode obchodného podielu bolo už manželstvo medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ tak vážne narušené, že navrhovateľka musela podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka sa domnieva, že odporca 1/ sa prevodom obchodného podielu snažil znížiť svoj obchodný podiel, aby pri vyporiadaní ich BSM jej musel vyplácať zo spoločnosti P., s.r.o. jeho čo najnižšiu časť. Oba právne úkony považuje navrhovateľka za neplatné, keďže k nim nikdy nedala súhlas, pričom počas trvania manželstva k zrušeniu ich BSM neprišlo. Odporcovia zhodne žiadali návrh zamietnuť. Pokiaľ ide o

kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. O. H., ktoré odporca 1/ nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 08.06.2007, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XX, z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že tento tieto nadobudol ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom jeho zámer pri ich kúpe bol ten, že tu chcel vybudovať prevádzku na výrobu skla. Odporca 1/ podnikal ako živnostník od roku 1996 do 31.03.2009, kedy túto činnosť ukončil. Nehnuteľnosti boli teda od začiatku vo výlučnom vlastníctve odporcu 1/ a boli zaradené do majetku určeného na jeho podnikanie, preto ani pri ich následnom prevode na odporcu 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2011 nepotreboval odporca 1/ súhlas navrhovateľky a absencia jej súhlasu v žiadnom prípade nemala za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. K prevodu obchodného podielu v spoločnosti P. uviedli, že obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti zaplatil z prostriedkov patriacich do BSM alebo nie. Na nakladanie s obchodným podielom sa podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade prevodu obchodného podielu na iného spoločníka vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú teda upravené v Obchodnom zákonníku a spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je vo svojej činnosti, vrátane nakladania s obchodným podielom, obmedzený povinnosťami vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že pre disponovanie s obchodným podielom nie je potrebný súhlas manžela podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho absencia nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka a odporca 1/ boli od 05.05.1989 do 06.08.2012 manželmi, rozvedení boli rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -22 zo dňa 09.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.08.2012. Počas trvania manželstva nedošlo medzi nimi k zrušeniu BSM. Odporca 1/ začal podnikateľskú činnosť 10.12.1996 ako živnostník, ktorú podnikateľskú činnosť ukončil k 31.03.2009. Zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 06.06.2007 nadobudol odporca 1/ nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. O. H., pričom tieto nehnuteľnosti boli správou katastra zapísané do výlučného vlastníctva odporcu 1/. Dňa 21.02.2008 sa odporca 1/ ako jeden zo zakladateľov a spoločníkov podieľal na založení spoločnosti P., s.r.o., do ktorej vložil vklad 70.000,- Sk (2.324 eur). Kúpnou zmluvou zo dňa 02.11.2011, na základe ktorej správa katastra dňa 25.11.2011 povolila vklad vlastníckeho práva, odporca 1/ ako predávajúci previedol nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. O. H. na odporcu 2/ ako kupujúceho. Po súhlase valného zhromaždenia na rozdelenie obchodného podielu odporcu 1/ a na prevod časti jeho obchodného podielu, udelenom dňa 18.04.2012, odporca 1/ dohodou o prevode obchodných podielov zo dňa 24.04.2012 previedol časti svojho obchodného podielu na ďalších dvoch spoločníkov, odporcov 3/ a 4/ tak, že odporcovi 1/ zostal obchodný podiel v nominálnej výške (vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti) 750 eur/6.972 eur. Účinky tejto dohody o prevode obchodných podielov nastali dňom 03.05.2012. Na danú vec aplikoval súd prvého stupňa ustanovenia § 143, § 145 ods. 1, § 40a veta prvá, §148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia predovšetkým uviedol, že dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu vo vzťahu k obom napadnutým zmluvám, avšak z vecného hľadiska na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. O. H., dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie, že kúpnou zmluvou zo dňa 06.06.2007 boli tieto nehnuteľnosti nadobudnuté do BSM. Keďže na liste vlastníctva boli tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2007 zapísané ako výlučné vlastníctvo odporcu 1/, bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke, aby preukázala, že správa katastra postupovala nesprávne, a že mala dané nehnuteľnosti zapísať do BSM. Naopak, z listinných dôkazov, najmä z výpisu zo živnostenského registra, samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2007 a z výpisu z podnikateľského účtu odporcu 1/ (účtu vedeného vo V. pod IČO odporcu 1/ ako podnikateľa) mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti odporca 1/ nadobúdal na účely podnikania. Odporca 1/ začal vykonávať podnikateľskú činnosť (živnosť) dňa 10.12.1996. Navrhovateľka v priebehu konania netvrdila, že by v tom čase nebola (aspoň konkludentne) súhlasila s použitím prostriedkov z BSM na podnikanie odporcu 1/, takéto tvrdenie by súd nepovažoval ani za vierohodné. Poukázal na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov, nepatria do BSM. Na samotnej kúpnej zmluve zo dňa 06.06.2007 je počítačom vypísané obchodné meno a IČO odporcu 1/ a rukou sú dopísané rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko. Zo zmluvy vyplýva vôľa odporcu 1/ ako kupujúceho nadobudnúť dané nehnuteľnosti do obchodného majetku ako fyzická osoba

- podnikateľ. To, aké prostriedky použil odporca 1/ na kúpu daných nehnuteľností (pričom podľa tvrdenia

navrhovateľky mal použiť spoločné prostriedky z BSM), súd prvého stupňa považoval za v zásade irelevantné, významné podľa neho je len to, na aký účel boli určené. Odporca 1/ preukázal, že na kúpu predmetných nehnuteľností použil (z podstatnej časti) prostriedky zo svojho podnikateľského účtu v sume 1.370.000,- Sk (300.000 + 170.000 + 900.000) (dohodnutá kúpna cena bola 1.500.000.- Sk). Použitie podstatnej časti prostriedkov potrebných na kúpu z podnikania podporuje tvrdenie odporcu 1/, že predmetné nehnuteľnosti mali slúžiť na podnikanie (zásada, že pri zmiešaní prostriedkov z výlučného vlastníctva jedného z manželov a prostriedkov z BSM sa nadobúda do BSM, platí len pre nadobúdanie vecí, ktoré podľa svojej povahy patria do BSM, nie však vecí - ako v danom prípade, ktoré slúžia na výkon povolania len jednému z manželov). Z vyjadrení odporcu 1/ (resp. vyjadrení jeho právneho zástupcu) vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti boli zaradené do podnikania, a že tam odporca 1/ plánoval zriadiť prevádzku a vybudovať výrobnú halu. Navrhovateľka, aj keď spochybnila odporcom 1/ uvádzaný účel použitia predmetných nehnuteľností, neuviedla iný účel, na ktorý tieto nehnuteľnosti mali slúžiť, alebo slúžili. Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol odporca 1/ ako fyzická osoba - podnikateľ na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa stali predmetom výlučného vlastníctva odporcu 1/ a nie predmetom BSM, preto bol výlučne oprávnený nimi disponovať a na ich prevod na odporcu 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 25.11.2011 nepotreboval súhlas navrhovateľky, čím nebol daný dôvod na vyslovenie neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o platnosť alebo neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu („dohody o prevode obchodných podielov“) zo dňa 24.04.2012, poukázal súd prvého stupňa na to, že v teórii i v judikatúre existujú odlišné názory na to, či obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM, patrí do BSM, alebo nie, teda, či je na disponovanie s ním potrebný súhlas oboch manželov. Samotní účastníci konania dali súdu do pozornosti dve diametrálne odlišné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. a ), ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (-32), v ktorom sa konštatuje neexistencia jednoznačného právneho názoru na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou BSM a na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela - spoločníka, ktorá otázka však je relevantná len vtedy, ak bol tento obchodný podiel, nadobudnutý zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, čo v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala. Odporca 1/ v čase, keď spoluzakladal spoločnosť P., s.r.o., bol živnostníkom (fyzická osoba - podnikateľ), pričom predmety činnosti zakladanej s.r.o. boli v zásade totožné s predmetmi podnikania odporcu 1/ ako živnostníka, z čoho vyplýva opodstatnený predpoklad, že odporca 1/ považoval založenie s.r.o. za pokračovanie svojho podnikania a použil ako svoj vklad do s.r.o. výnosy zo svojej živnosti. Vyslovil, že aj keď ide len o predpoklad (hoci podložený vyššie uvedenými indíciami), ktorý nebol v konaní potvrdený (nebolo preukázané vloženie prostriedkov z podnikania odporcu 1/ ako živnostníka do s.r.o.), bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke, aby preukázala, že bol nadobudnutý z prostriedkov BSM, čo však táto nepreukázala. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že bez ohľadu na to, aké prostriedky boli použité na splatenie obchodného podielu, prikláňa sa k právnemu názoru, že obchodný podiel nemôže byť predmetom BSM. Obchodný podiel podľa definície uvedenej v § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Spoločníkom s.r.o. pritom je výlučne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu. Teda, aj keď vo všeobecnosti do BSM môžu patriť aj práva (ako iné majetkové hodnoty), do BSM nepatria také práva (a povinnosti), ktoré sú viazané výlučne na jedného z manželov. Obchodný podiel predstavuje súbor prísne individualizovaných práv a povinností, ktorých nositeľom je jedine spoločník s.r.o. Preto podľa názoru prvostupňového súdu nikto, ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práva spoločníka previesť svoj obchodný podiel, alebo jeho časť na inú osobu. Preto obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o., od začiatku nepatril do BSM odporcu 1/ a navrhovateľky, ale patril výlučne odporcovi 1/, teda ani pri jeho rozdelení a prevode jeho časti na iných spoločníkov spoločnosti P., s.r.o., (odporcov 3/ a 4/) odporca 1/ nepotreboval súhlas navrhovateľky, čím neexistoval dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.04.2012. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania spolu v sume 717,48 eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala odvolací súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom dôvodila nesprávnymi skutkovými zisteniami vyvodenými z vykonaného dokazovania a nesprávnym právnym posúdením veci, čím uplatnila dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti,

ktoré nadobudol odporca 1/ dňa 06.06.2007, teda počas trvania ich manželstva (k zrušeniu a rozdeleniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda navrhovateľky a odporcu 1/ počas trvania manželstva nedošlo), tak tieto, ako uvádzal samotný odporca 1/, boli nadobudnuté z výnosov z podnikania, pričom tieto odporca 1/ nikdy nevyužíval ako prevádzku, či sídlo firmy a v súčasnosti sú tieto na predaj, čo potvrdil aj odporca 1/ v konaní o vyporiadanie BSM. Keďže tieto boli nadobudnuté z výnosov z podnikania, ktoré tvoria predmet BSM a neslúžili k výkonu povolania odporcu 1/, nepochybne tvoria predmet BSM navrhovateľky a odporcu 1/, a pokiaľ tieto odporca 1/ bez súhlasu navrhovateľky previedol, ňou uplatnený nárok, ktorým sa domáha neplatnosti tohto prevodu, podľa jej názoru je v celom rozsahu opodstatnený. Argumentáciu súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorej tento naopak nepovažuje nehnuteľnosti za predmet BSM, mala za nesprávnu. Podľa jej názoru je úplne irelevantné tvrdenie odporcu 1/, ako aj záver samotného súdu, na aký účel sa mali nehnuteľnosti používať, za stavu, že tieto jednoznačne a preukázateľne boli financované z prostriedkov získaných z podnikania odporcu 1/ a súčasne nikdy sa na výkon podnikateľskej činnosti odporcu 1/ nevyužívali. Pokiaľ by bola akceptovaná nesprávna argumentácia súdu, že výnosy z podnikateľskej činnosti jedného z manželov do BSM nepatria, nebolo by ani možné, aby sa navrhovateľka v prípade podnikateľských neúspechov odporcu 1/ spolupodieľala na znášaní jeho dlhov, čo však nemá oporu v platnom právnom poriadku. Pokiaľ chcel odporca 1/ vlastniť majetok patriaci výlučne jemu, mal možnosť BSM počas trvania manželstva zrušiť, ktorú možnosť však nikdy nevyužil. Rovnako za nesprávny považovala aj záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k ňou uplatňovanej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou odporca 1/ previedol časť svojho podielu v spoločnosti P., s.r.o. vo výške 1.574 eur na svojich dvoch spoločníkov, odporcov 3/ a 4/. Cieľom tohto prevodu bolo bezdôvodne a úmyselne sa zbaviť časti obchodného podielu z dôvodu, aby jej vyplatil pri vyporiadaní BSM čo najmenšiu časť, čomu nasvedčuje skutočnosť, že k tomuto právnemu úkonu došlo v čase, kedy navrhovateľka podala návrh na rozvod ich manželstva. Odporca 1/ až do dňa účinnosti prevodu tohto obchodného podielu dňom 03.05.2012 tento vlastnil v spoločnosti P. s.r.o. vo výške 1/3. Jeho konaním sa cíti byť na svojich právach poškodená, pretože v dôsledku neho v konaní, predmetom ktorého je vyporiadanie BSM po rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu 1/, vedeného pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod č.k. , bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty výšky obchodného podielu spoločnosti P., s.r.o. odporcu 1/, kde znalec vychádzal len z výšky obchodného podielu odporcu 1/ v rozsahu 750 eur vkladu, teda poníženého v dôsledku jeho poníženia prevodom, pričom jeho hodnota pred prevodom bola 2.324 eur. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. -145 zo dňa 25.06.2008 a tiež na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.04.2012, č.k. -32, kde v oboch prípadoch bol vyslovený názor vychádzajúci z ustálenej judikatúry, že hodnota obchodného podielu patrí do BSM, preto pri jeho predaji, čo je úkon vymykajúci sa z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov. Iný záver nevyplýva ani z ust. § 148a ods. 1 OZ, pretože nadobudnutie obchodného podielu v s.r.o. nemožno stotožniť so začatím podnikania. Namietala tiež argumentáciu prvostupňového súdu, že nepreukázala a ani netvrdila, že by odporca 1/ na splatenie obchodného podielu spoločnosti P., s.r.o. použil spoločné prostriedky patriace do BSM a súčasne jeho záver, že vychádzajúc z toho, že odporca 1/ v čase, keď spoluzakladal túto spoločnosť, bol živnostníkom, teda existuje opodstatnený predpoklad, že považoval založenie s.r.o. za pokračovanie svojho podnikania a použil ako svoj vklad do s.r.o. výnosy zo svojej živnosti. Považovala to za ničím nepodloženú teóriu, naviac aj pokiaľ by odporca 1/ použil na založenie s.r.o., resp. splatenie vkladu do spoločnosti P., s.r.o. prostriedky získané z podnikania, išlo by o výnosy tvoriace BSM. Súd prvého stupňa podľa jej názoru nesprávne interpretoval zákonné ust. § 143 a nasledujúcich OZ. Podľa jeho nesprávneho výkladu by tak pre podnikateľa - živnostníka neplatili ustanovenia upravujúce inštitút BSM zakotvený v občianskom práve. Prevod obchodného podielu bez jej súhlasu je podľa nej jednoznačne neplatným právnym úkonom.

Odporcovia 1/ - 4/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 158,09 eur. Podľa ich názoru súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a jeho rozhodnutie je správne a zdôvodnené. Pokiaľ ide o zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, je nepochybné, že odporca 1/ nehnuteľnosti nadobúdal ako fyzická osoba, podnikateľ. Jeho zámer pri kúpe bol ten, že tu chcel vybudovať svoju prevádzku na výrobu skla. Ako živnostník podnikal od roku 1996. Všetky prostriedky na kúpu týchto nehnuteľností použil zo svojho podnikania, a to v sume 1.370.000,- Sk z účtu a 130.000,- Sk z pokladne v podnikaní. Na nakladanie s týmito prostriedkami nepotreboval súhlas manželky, a nakoľko tieto slúžili na podnikateľskú činnosť odporcu, neboli súčasťou BSM. Odporca 1/ len zmenil štruktúru svojho podnikateľského majetku

z peňazí v hotovosti a na účte na nehnuteľnosť, ktorá mala slúžiť na vybudovanie výrobnej haly. Tieto peňažné prostriedky teda nikdy nepatrili do BSM, ako sa snaží tvrdiť navrhovateľka vo svojom odvolaní a boli výlučne v podnikaní odporcu 1/. Z uvedených dôvodov preto ani následne pri ich prevode na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2011 nepotreboval súhlas navrhovateľky a absencia jej súhlasu v žiadnom prípade nemala za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o prevod obchodného podielu, na nakladanie s obchodným podielom sa podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade prevodu na iného spoločníka vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Všetky práva a povinnosti sú prakticky upravené v Obchodnom zákonníku a spoločník obchodnej spoločnosti nie je obmedzený vo svojej činnosti vrátane nakladania s obchodným podielom, povinnosťami vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že pre disponovanie s obchodným podielom nie je potrebný súhlas manžela podľa § 145 ods. 1 a jeho absencia nemá za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania, vymedzenými navrhovateľkou a ich rozsahom, je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľkou podaného odvolania, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a napadnutý rozsudok je preto potrebné v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a)

- f) citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatňovala, vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Za právne posúdenie veci sa považuje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje tento právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval (dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2011, ktorou počas trvania ich manželstva s odporcom 1/ tento previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. O. H., vedeným na LV č. XXX na odporcu 2/ a tiež neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu („dohody o prevode obchodných podielov“) zo dňa 24.04.2012 účinnej dňa 03.05.2012, ktorou odporca 1/ časť obchodného podielu spoločnosti P., s.r.o. previedol na odporcov 3/, 4/ ako na svojich spoločníkov, dôvodiac, že dotknuté nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, boli nadobudnuté z výnosov z podnikateľskej činnosti odporcu 1/ ako živnostníka do jeho výlučného vlastníctva, pričom za rozhodujúce považoval, že tento ich kupoval so zámerom ich využívania na podnikateľskú činnosť (použitie podstatnej časti prostriedkov potrebných na ich kúpu z podnikania podľa súdu podporuje tvrdenie odporcu 1/, že predmetné nehnuteľnosti

mali slúžiť na podnikanie), v dôsledku čoho nepatria do BSM, a teda pri ich prevode nebol potrebný súhlas navrhovateľky. Pokiaľ ide o obchodný podiel, vyslovil domnienku, že tento bol nadobudnutý z prostriedkov pochádzajúcich z podnikateľskej činnosti odporcu 1/ (pričom odporca 1/ považoval založenie s.r.o. za pokračovanie svojho podnikania a použil ako svoj vklad do s.r.o. výnosy zo svojej živnosti), pričom nikto, ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práva spoločníka previesť svoj obchodný podiel alebo jeho časť na inú osobu, obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o. od začiatku nepatril do BSM odporcu 1/ a navrhovateľky, ale patril výlučne odporcovi 1/, teda ani pri jeho rozdelení a prevode jeho časti na iných spoločníkov spoločnosti P., s.r.o. (odporcov 3/ a 4/) odporca 1/ nepotreboval súhlas navrhovateľky, pričom súčasne konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, spočívajúce v jej povinnosti preukázať, pokiaľ ide o prevedené nehnuteľnosti, že tieto neslúžili na podnikanie odporcu 1/ a tiež nepreukázala, ani netvrdila, že odporca 1/ na splatenie vkladu použil prostriedky patriace do BSM.

Ťažisko odvolacích dôvodov navrhovateľky spočívalo v nesprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci, spočívajúcich v tom, že tak nehnuteľnosti, ako aj obchodný podiel, boli nadobudnuté z výnosov z podnikateľskej činnosti odporcu 1/, ktoré na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa sú prostriedkami tvoriacimi BSM, pričom nehnuteľnosti bez ohľadu na odporcom 1/ tvrdený dôvod ich kúpy (budúce využitie pre výkon podnikateľskej činnosti odporcu 1/) tomuto účelu nikdy neslúžili, preto oba právne úkony, tak prevod nehnuteľností, ako aj prevod časti obchodného podielu vzhľadom k tomu, že boli uskutočnené bez súhlasu navrhovateľky, napriek tomu, že sú súčasťou BSM, sú neplatné. Naviac súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na domnienkach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru o opodstatnenosti navrhovateľkou podaného odvolania z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Bezpodielové spoluvlastníctvo je upravené v ust. § 143 - § 151 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ktoré majú prevažne kogentný charakter, možno sa od nich odchýliť iba v zákonom presne určených medziach. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva sa týka aj podnikateľov - fyzických osôb a vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ich zákon pripúšťa.

Vznik BSM zákon viaže na splnenie štyroch predpokladov: a) uzavretie manželstva, b) trvanie manželstva počas nadobúdania veci do bezpodielového spoluvlastníctva, c) k nadobudnutiu veci dôjde za trvania manželstva a d) ide o veci, ktoré predmetom BSM môžu byť a nie sú z neho vylúčené. Občiansky zákonník výslovne neuvádza zdroje, z ktorých sa vytvára bezpodielové spoluvlastníctvo. Zdrojom tvorby sú zásadne všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný manželmi počas trvania manželstva, s výnimkou vecí, ktoré zákon ako zdroj tvorby bezpodielového spoluvlastníctva, výslovne vylučuje. Zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú predovšetkým príjmy manželov, medzi ktoré patria aj príjmy a výnosy z podnikateľskej činnosti v prípade, ak nedošlo k zrušeniu BSM na základe § 148a OZ. Zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva sú teda aj výnosy z podnikania, ktoré majú podobný charakter ako mzda z pracovného pomeru, patriaca jednému z manželov, z ktorých sa potom obstaráva spoločný majetok manželov. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi z podnikania, ktoré boli v súvislosti s ním vynaložené. Nie je teda žiaden zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z režimu

bezpodielového spoluvlastníctva, v konečnom dôsledku vychádzajúc z judikatúry ( R42/1972) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu, alebo výkon povolania len jedného z manželov. Ak však vec môže slúžiť aj druhému manželovi, či už na výkon jeho povolania, prípadne aj na iný účel než na výkon povolania, neprichádza do úvahy vylúčenie takejto veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä, ak na účel výkonu povolania ani nikdy slúžiť nezačala. Pre vyriešenie otázky, či určitá vec bola určená na výkon povolania len jednému z manželov, nie je rozhodujúci predpokladaný účel, na ktorý mal byť sporný majetok za trvania manželstva využívaný, ale to, na čo v súlade s vôľou oboch účastníkov skutočne aj slúžil. Povahou veci je potrebné rozumieť jej užitočnú povahu, t. j. jej účelové určenie.

V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k prevodu dotknutých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. O. H. odporcom 1/ na odporcu 2/ došlo počas trvania manželstva s navrhovateľkou, za ich existujúceho BSM, pričom v konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by táto k právnemu úkonu, ktorý mal za následok prevod vlastníckeho práva k nim, dala svoj súhlas. Odporca 1/ nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 06.06.2007, na základe ktorej boli tieto zapísané správou katastra na príslušný LV ako jeho výlučné vlastníctvo. Samotný odporca 1/ v priebehu konania tvrdil, že tieto boli nadobudnuté z výnosov z jeho podnikateľskej činnosti, ktorú ako živnostník začal vykonávať dňa 10.12.1996 (kúpna cena mala byť hradená v časti z jeho podnikateľského účtu, čo preukázal výpisom z neho a v časti v hotovosti z pokladne, čo nepreukázal). Pokiaľ by však aj kúpna cena bola v celom rozsahu hradená z výnosov z jeho podnikateľskej činnosti, ktorými výnosmi sú nepochybne aj peňažné prostriedky na jeho podnikateľskom účte, či v pokladni (keďže ust. § 143 Občianskeho zákonníka a ani žiadne iné ustanovenie tohto hmotnoprávneho, či iného právneho predpisu nevylučuje príjmy a výnosy z podnikania (ako zdroj tvorby bezpodielového spoluvlastníctva), možno z toho vyvodiť jediný záver, že pokiaľ nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva z výnosov z podnikania odporcu 1/, tak boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, tvorili spoločný majetok navrhovateľky a odporcu 1/, ktoré boli odporcom 1/ použité na obstaranie spoločného nehnuteľného majetku, pretože za takéto spoločné prostriedky, ako bolo už vyššie uvedené v súvislosti s výnosmi z podnikateľskej činnosti, nemožno považovať len zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi z podnikania, ktoré boli v súvislosti s ním vynaložené. Za týchto okolností zo spoločných prostriedkov nadobudnuté dotknuté nehnuteľnosti odporcom 1/ by do BSM navrhovateľky a odporcu 1/ nepatrili len v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že ide o veci, ktoré zákon z BSM vylučuje. Odporca 1/ v priebehu konania tvrdil, že tieto boli nadobudnuté so zámerom ich využívania pre výkon jeho podnikateľskej činnosti, ktorou bola sklárska výroba, konkrétne, že v nich chcel vybudovať halu na výrobu skla. Pokiaľ súd prvého stupňa za rozhodujúce z hľadiska právneho posúdenia považoval odporcom 1/ tvrdený zámer budúceho využívania nadobúdaných nehnuteľností, ktorému má nasvedčovať aj to, že zmluvu o ich kúpe uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ a kúpnu cenu čiastočne uhradil zo svojho podnikateľského účtu, jeho záver odvolací súd nepovažuje za správny. Rozhodujúcim z hľadiska posúdenia, či nehnuteľnosti nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, za ktoré sa považujú aj výnosy z podnikania, patria, či nepatria do BSM, vo vzťahu k odporcom 1/ tvrdenej zákonnej výnimke v prípade existencie, ktorej by tieto boli z BSM vylúčené, nie je totiž účel, na ktorý mali slúžiť, teda zámer, s ktorým boli nadobúdané, ale to, či skutočne aj takémuto účelu slúžili, resp. či bolo vylúčené, aby mohli slúžiť aj na iný účel, pre potreby tiež druhého manžela, prípadne pre potreby obidvoch, i keď nie práve na výkon podnikateľskej činnosti. Tejto skutočnosti zásadného právneho významu však súd prvého stupňa pozornosť nevenoval a samotný odporca 1/ v konaní nielenže nepreukazoval, ale ani netvrdil, že ním tvrdenému účelu nadobudnuté nehnuteľnosti skutočne aj slúžili, teda, že skutočne v nich vybudoval ním zamýšľanú výrobnú halu na výrobu skla a túto počas výkonu svojej podnikateľskej činnosti aj prevádzkoval. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa naopak javí, že tomu tak nebolo. Sú to však len dohady, nemajúce oporu v tomto smere v dostatočne nezistenom skutkovom stave, pre ktoré v odôvodnení súdneho rozhodnutia nie je miesto. Z uvedených dôvodov na tieto skutočnosti bezpochyby bude potrebné tak navrhovateľku ako odporcu 1/ vypočuť a zistiť, akého charakteru boli zakupované nehnuteľnosti, či v nich bola vybudovaná a tiež prevádzkovaná odporcom 1/ tvrdená hala na výrobu skla, či nehnuteľnosti z hľadiska ich účelového určenia a úžitkového využitia mohli slúžiť, či dokonca aj slúžili na iné účely, či umožňovali ich využitie aj navrhovateľkou, prípadne oboma manželmi, a to nielen na výkon podnikateľskej činnosti, teda či išlo o nehnuteľnosti, ktoré mohli slúžiť na rôzny účel. V tomto smere však nie navrhovateľku, ale odporcu 1/ v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v jeho povinnosti preukázať existenciu skutočností umožňujúcich záver o možnosti aplikácie zákonnej výnimky, pokiaľ ide o

tieto nehnuteľnosti, s možnosťou ich vylúčenia z BSM, pretože je to odporca 1/, nie navrhovateľka, kto tvrdí ich účelové určenie. Odvolací súd v súvislosti s tvrdeným účelovým využívaním nehnuteľností na výkon povolania odporcu 1/ ako živnostníka dáva tiež do pozornosti existenciu ďalšej právne významnej skutočnosti, ktorou je ukončenie podnikateľskej činnosti odporcu 1/ ako živnostníka ku dňu 31.03.2009, pričom tento nehnuteľnosti na odporcu 2/ previedol až v roku 2011.

Rovnako sa nestotožňuje odvolací súd so skutkovým, ani právnym záverom súdu prvého stupňa, týkajúcim sa prevodu časti obchodného podielu odporcom 1/ na odporcov 3/, 4/, založený na tom, že k jeho prevodu nebol potrebný súhlas druhého z manželov, teda navrhovateľky, pretože tento bol nadobudnutý z prostriedkov pochádzajúcich z podnikateľskej činnosti odporcu 1/, pričom nikto, ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práva spoločníka previesť svoj obchodný podiel, alebo jeho časť na inú osobu, čím obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o. od začiatku nepatril do BSM odporcu 1/ a navrhovateľky, ale patril výlučne odporcovi 1/, opierajúci sa naviac o ničím nepodloženú domnienku (v tomto smere absentuje dokonca aj tvrdenie samotného odporcu 1/), že odporca 1/ považoval založenie s.r.o. za pokračovanie svojho podnikania a použil ako svoj vklad do s.r.o. výnosy zo svojej živnosti.

Pokiaľ by totiž aj vklad do spoločnosti P., s.r.o. bol uhradený odporcom 1/ z výnosov z jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti s výkonom živnostenského oprávnenia, (z čoho vychádzal súd prvého stupňa, avšak bez opory v zistenom skutkovom stave, nehovoriac o hypotetickej konštrukcii zámeru podnikateľskej kontinuity medzi odporcami 1/, 2/), rovnako ako v prípade nadobudnutia nehnuteľností tieto výnosy je potrebné považovať za spoločné prostriedky patriace do BSM.

Odvolací súd sa na rozdiel od súdu prvého stupňa stotožňuje s názorom, prameniacim z judikatúry (R27/2007, ), že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť aj obchodný podiel (hodnota obchodného podielu) ako iná majetková hodnota, ak bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania ich manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM. Podobný názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý rozhodol, že obchodný podiel sa zo zákona stáva súčasťou spoločného majetku manželov. Český občiansky kódex jasne rozlišuje medzi postavením manžela, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti a právnym postavením manžela, ktorý sa spoločníkom nestal. Len manžel spoločník má práva a povinnosti spoločníka, ktoré mu vyplývajú z Obchodného zákonníka, alebo spoločenskej zmluvy. Majetková hodnota obchodného podielu však patrí manželom spoločne, práve preto je manžel spoločník obmedzený nakladaním s obchodným podielom, ak nejde o jeho obvyklú správu podľa ust. § 145 ods. 2 OZ. Práve z dôvodu absencie obdobného ustanovenia v našej právnej úprave súdna prax v tomto smere zastáva dva názory, tak ako to vo svojom rozhodnutí konštatuje aj súd prvého stupňa. Vychádzajúc však z princípu spravodlivého vyriešenia vzťahov medzi účastníkmi, čo je určujúcou úlohou súdu pri jeho rozhodovacej činnosti, odvolací súd sa prikláňa k názoru, že vzťah manžela spoločníka k obchodnej spoločnosti sa bude spravovať normami Obchodného zákonníka a vzťah medzi manželmi k obchodnému podielu sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. Manžela spoločníka bude teda pri zaobchádzaní s obchodným podielom obmedzovať ust. § 145 ods. 1 OZ, čo znamená, že sa bude vyžadovať súhlas manžela, ktorý nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti pri nakladaní s ním, teda aj pri jeho prevode. Ak teda jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva obchodný podiel spoločnosti z prostriedkov patriacich do BSM, stáva sa takto získaný majetok zo zákona súčasťou BSM. Otázka, či bol obchodný podiel nadobudnutý zo spoločných prostriedkov, má teda vo vzťahu k vyššie uvedenému zásadný právny význam a povinnosťou súdu prvého stupňa sa bude skutočnosťami smerujúcimi k jej zodpovedaniu v ďalšom zaoberať. Opätovne to však bude odporca 1/ a nie navrhovateľka, koho bude zaťažovať dôkazné bremeno, pokiaľ by v konaní tvrdil, že tento nebol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov, aby toto svoje skutkové tvrdenie preukázal (otázku výnosov z podnikania ako jedného zo zdrojov tvorby BSM považuje odvolací súd za vyriešenú).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu za použitia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a za použitia ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré si vyžiada úplne zistenie skutkového stavu, jeho výsledky

vyhodnotiť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .