Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-32-2020.pdf
PDF · 160.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX F. XXX/XX, G. C., stíhaného pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona a zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. novembra 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Bardejove, trvale bytom D., E. XXX F. XXX/XX, G. C.,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
ako opatrovateľ v dobe od 01.01.2014 do 16.03.2018 v meste Scharnsteine, Rakúska republika, ako aj na iných miestach zneužil bankomatovú kartu BIC:H., I. H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, poškodeného J. B. juniora, nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX, kde si prostredníctvom tejto bankomatovej karty privlastnil neoprávnene finančnú hotovosť 5100,- Eur v dobe od 01.01.2014 do 31.12.2014, v dobe od 01.01.2015 do 31.12.2015 neoprávnene si privlastnil hotovosť v celkovej výške 4500,- Eur, v dobe od 01.01.2016 do 31.12.2016 neoprávnene si privlastnil finančnú hotovosť vo výške 5500,- Eur, v dobe od 01.01.2017 do 31.12.2017 si neoprávnene privlastnil hotovosť vo výške 5700,- Eur, v dobe od 01.01.2018 do 05.03.2018 si neoprávnene privlastnil hotovosť v celkovej výške 1500,- Eur, taktiež na úkor majetku poškodeného zneužijúc bankomatovú kartu BIC: H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX poškodeného zaplatil za rôzny tovar a tento si následne ponechal a použil pre svoju potrebu a to v dobe od 01.01.2014 do 31.12.2014 v sume 12.853,37 Eur, v dobe od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 13.254,18 Eur, v dobe od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 12.827,23 Eur, v dobe od 01.01.2017 do 31.12.2017 v sume 16.101,55 Eur a v dobe od 01.01.2018 do 05.03.2018 v sume 2.830,93 Eur, teda týmto neoprávneným konaním spôsobil škodu J. B. juniorovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX, J. J., vo výške najmenej 80.167,26 Eur, poškodeným v rámci mimosúdnej dohody s obžalovaným požadovanú vo výške 35 000 Eur a konania sa dopustil s bankomatovou kartou BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú mal zverenú na základe zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu podľa § 159 Živnostenského poriadku Rakúskej republiky, v zmysle ktorej je zodpovedný za opatrovanie, dozor, stravovanie a spokojnosť poškodeného J. B. juniora, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., K., K. XX,
t e d a
- si obstaral platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti a vo väčšom rozsahu,
- inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
č í m s p á c h a l
- zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 2, § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona,
- zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 237 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bardejove, trvale bytom D., E. XXX F. XXX/XX, G. C., povinnosť nahradiť poškodenému J. B. L., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K., K. XX, J. J., škodu vo výške 35.000 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného J. B. L., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K., K. XX, J. J., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Bardejov pod číslom Pv XXX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že „ako opatrovateľ v dobe od 1. 1. 2014 do 16. 3. 2018 v meste Scharnsteine, Rakúska republika, ako aj iných miestach zneužil bankomatovú kartu BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, poškodeného J. B. juniora, nar. X. XX. XXXX, bytom K., K. XX, kde si prostredníctvom tejto bankomatovej karty privlastnil neoprávnene finančnú hotovosť 5100,- Eur v dobe od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, v dobe od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 neoprávnene si privlastnil hotovosť v celkovej výške 4500,- Eur, v dobe od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 neoprávnene si privlastnil finančnú hotovosť vo výške 5500,- Eur, v dobe od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 si neoprávnene privlastnil hotovosť vo výške 5700,- Eur, v dobe od 1. 1. 2018 do 5. 3. 2018 si neoprávnene privlastnil hotovosť v celkovej výške 1500,- Eur, taktiež na úkor majetku poškodeného zneužijúc bankomatovú kartu BIC: H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX poškodeného zaplatil za rôzny tovar a tento si následne ponechal a použil pre svoju potrebu a to v dobe od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 v sume 12.853,37 Eur, v dobe od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 13.254,18 Eur, v dobe od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 v sume 12.827,23 Eur, v dobe od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 v sume 16.101,55 Eur a v dobe od 1. 1. 2018 do 5. 3. 2018 v sume 2.830,93 Eur, teda týmto neoprávneným konaním spôsobil škodu J. B. juniorovi, nar. X. XX. XXXX, bytom K., K. XX, J. J., vo výške najmenej 80.167,26 Eur a konania sa dopustil s bankomatovou kartou BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú mal zverenú na základe zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu podľa § 159 Živnostenského poriadku Rakúskej republiky, v zmysle ktorej je zodpovedný za opatrovanie, dozor, stravovanie a spokojnosť poškodeného J. B. juniora, nar. X. XX. XXXX, bytom J. J., K., K. XX.“ Skutok prokurátor právne kvalifikoval ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona a zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, samosudca umožnil obžalovanému po zákonnom poučení o jeho procesných právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Obžalovaný po poučení vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe.
Na objasnenie skutku obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka J. B. staršieho, svedkyne B. M. N., svedka O. P., čítaním zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania a to svedka - poškodeného J. B. mladšieho a oboznámením a čítaním listinných dôkazov.
Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovné:
Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným (J. B. mladším), ako jeho pacientom, mali veľmi dobrý až kamarátsky vzťah. Ich vzájomný vzťah bol nadštandardný. Domácnosť poškodeného navštevovali členovia rodiny obžalovaného a v prospech obžalovaného malo byť na základe zmluvy zriadené aj predkupné právo na dom poškodeného. Vo svojej výpovedi obžalovaný podrobne vysvetlil, ako sa zamestnal a začal vykonávať starostlivosť o poškodeného. Ako opatrovateľ sa obžalovaný u poškodeného zamestnal v roku 2011, a to sprostredkovane cez agentúru. Poškodený, ako jeho pacient, bol invalid s telesným postihnutím, ktorý denne potreboval nevyhnutnú pomoc ošetrovateľa. Zhruba po pol roku, keď otec poškodeného videl, že sa obžalovaný riadne stará nielen o poškodeného, ale aj o jeho dom, prípadne záhradu, bola po vzájomnom rozhovore s otcom poškodeného, na návrh a podnet samotného obžalovaného, uzatvorená medzi obžalovaným a poškodeným nová zmluva o opatrovaní. Otec poškodeného sa obžalovanému pred uzatvorením zmluvy sťažoval, že zamestnávanie cez agentúru je veľmi nákladné, preto sa obžalovaný sám ponúkol, že bude vykonávať opatrovanie a starostlivosť o poškodeného ako živnostník. Následne bola uzatvorená nová zmluva o starostlivosti o zverenú osobu. V novej zmluve boli okrem iného dohodnuté aj mzdové podmienky. V rámci dohodnutej mzdy mal obžalovaný dostávať 75 Eur na deň, cestovné 180 Eur a 120 Eur na odvody do sociálnej poisťovne Rakúska (SVA). Po čase mu bolo pridaných 100 Eur k mzde za to, že sa stará o dom a iné veci. Mzda bola vyplácaná na účet obžalovaného. V tejto mzde bola zahrnutá nielen mzda obžalovaného, ale aj mzda druhého, respektíve striedajúceho opatrovateľa. V pracovnej zmluve boli špecifikované a zahrnuté činnosti obžalovaného, ako ošetrovateľa poškodeného, a to čistota
pacienta, polohovanie pacienta, vychádzky, čítanie, či spoločné sledovanie televízie. S poškodeným obžalovaný aj cvičil a cez víkend varil. Ako obžalovaný sám uviedol, robil len čisto ošetrovateľa a nemal na starosti financie poškodeného. Spoločne s poškodeným chodieval obžalovaný na nákupy do potravín alebo do banky. Z výpovede plynie, že poškodený kupoval obžalovanému ako dar rôzne veci, napríklad košele či športové veci, taktiež poškodený kupoval dary aj pre deti obžalovaného. Nákupy platil poškodený výlučne svojou bankomatovou kartou. Výbery peňazí v bankomate robil poškodený sám, pritom sám zadával aj PIN kód. S kartou poškodeného obžalovaný nikdy neplatil, ani ju nepoužíval. Podľa obžalovaného, použiť bankomatovú kartu mohol každý jeden opatrovateľ, ktorý ho striedal. Pri platbe alebo výbere peňazí z banky, stál obžalovaný vedľa poškodeného tak, aby nevidel na PIN kód. V súvislosti s tým, či obžalovaný poznal alebo nepoznal PIN kód bankomatovej karty poškodeného, obžalovaný uviedol, že časom sa dozvedel PIN kód karty. U poškodeného bol obžalovaný sedem rokov, ale nebol tak vychovaný, aby PIN kód zneužil. Neskôr vo svojej výpovedi obžalovaný svoje tvrdenie, že vedel PIN kód bankomatovej karty poprel a udal, že PIN kód bankomatovej karty nevedel. Z výpovede obžalovaného bolo ďalej zrejmé, že kontrolu financií poškodeného a jeho finančných výdavkov vykonával otec poškodeného (J. B. starší). Tento si bral výpisy so sebou a stále ich kontroloval. Podľa obžalovaného, otec poškodeného bol pedant, každú jednu položku si prechádzal a kontroloval, pričom po celých sedem rokov otec poškodeného nič nenamietal. Zmena vo vzťahoch medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj vo vzťahu s otcom poškodeného nastala vo chvíli, keď bol otec poškodeného konfrontovaný s tým, že z účtu poškodeného je sťahovaných 1000 Eur mesačne na účet otca poškodeného. Vtedy sa otec poškodeného zmenil. Na začiatku roka 2018 bola obžalovanému doručená výpoveď zo zamestnania. Po doručení výpovede si bol obžalovaný u poškodeného vyzdvihnúť svoje veci. Na mieste bol obžalovaný otcom poškodeného konfrontovaný s tým, že poškodenému bude musieť zaplatiť, a ak nezaplatí všetko, pôjde na políciu a bude vyhostený. Následne mu bola cestou pošty doručená zmluva o mimosúdnej dohode, ktorá už pri jej doručení mala byť podľa obžalovaného podpísaná poškodeným. Ohľadom mimosúdnej dohody jednal s obžalovaným v mene poškodeného jeho otec. Doručenú mimosúdnu dohodu obžalovaný podpísal doma a odoslal poštou. Obsahom dohody bolo vyplatenie sumy 35 000 Eur. Z tejto sumy obžalovaný zaplatil 25 000 Eur. Na mimosúdnu dohodu obžalovaný pristúpil a z časti zaplatil len preto, že bol zastrašovaný a pod nátlakom zo strany otca poškodeného v tom zmysle, že ak nezaplatí, pôjde do väzenia. Taktiež mali medzi sebou dohodu, že ak obžalovaný začne platiť, nepôjde oznámenie na políciu ani na súd.
Svedok J. B. starší (senior) na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedenom v obžalobe uviedol, že obžalovaného pozná od 11.03.2011 a spoznal ho niekoľko dní potom, ako sa jeho syn vrátil z nemocnice. Pri synovi (poškodenom) bol obžalovaný ako opatrovateľ prítomný cez firmu Malteser. Jeho syn potreboval osobnú starostlivosť. Po autonehode poškodenému ochrnula pravá strana, mal krvácanie do mozgu a len ťažko sa pohybuje s tým, že je na invalidnom vozíku. S obžalovaným bola neskôr uzatvorená zmluva o osobnej starostlivosti. Za opatrovateľské služby dostával obžalovaný na deň 70 Eur a neskôr, zhruba po roku, 75 Eur na deň. Mesačne dostaval 2325 Eur s tým, že vyplácaný bo k 31. dňu v mesiaci. Ako svedok uviedol, so starostlivosťou o syna boli dlho veľmi spokojní, kým nezistili, že starostlivosť nebola adekvátna. V zmysle uzatvorenej zmluvy o opatrovaní nebol obžalovaný nikdy splnomocnený na to, aby mohol používať bankomatovú kartu a finančné prostriedky na kúpu napríklad darčekov a ostatných potrieb. Na zastupovanie vo finančných záležitostiach, ako aj na nahliadanie do výpisov z účtov, výberov z bánk, ku komunikácií s bankou a ku kontrole dlhov bol dňa 22.12.2016 splnomocnený výlučne otec poškodeného. Finančné nezrovnalosti v platbách kartou svedok zistil prvýkrát z výpisov z účtov za rok 2017, preto požiadal obžalovaného, aby mu odovzdal aj ostatné výpisy. Po zistení nezrovnalostí si svedok zaobstaral výpisy z banky od roku 2014 a postupne prechádzal jednotlivé výpisy. Kontrolou zistil, že v priebehu rokov 2014 až 2018 boli nakupované veci, ktoré jeho syn, teda poškodený, vzhľadom na svoj zdravotný stav reálne nemohol využiť. V rámci svojej výpovede svedok, len ako príklad nepoužiteľných vecí uviedol zakúpené bežecké palice a trekové palice. Uviedol dátum 13.12.2017, kedy boli kúpené lyžiarske palice a spodky veľkosti M. Ako ďalší príklad svedok uviedol, že šiel do obchodu so športovým oblečením, z ktorého bola na výpise z účtu suma 140 eur. Vošiel do obchodu a opýtal sa na sumu platby, konkrétny deň a čas. Obsluhujúci ho informoval v aký konkrétny deň bol vykonaný servis lyží. Následne s týmto zistením konfrontoval obžalovaného, pričom tento sa mu priznal k platbe kartou za položky, ako bol servis lyží. Táto čiastka 140 Eur bola obžalovanému následne odpočítaná z mesačnej mzdy. Svedok vo výpovedi poukázal aj na to, že v izbe, kde prespával obžalovaný, našiel novú bankomatovú kartu od banky Volksbank, ktorá bola zaťažená. Keďže z výpisov účtov vyplývalo, že niečo nie je v poriadku, tak dňa 16.03.2018 bola vypovedaná zmluva o opatrovaní. Na to pribratý právnik poškodeného oboznámil obžalovaného
o spôsobenej škode. Obžalovaný poslal svedkovi v rámci ich vzájomnej komunikácie aj email s tým, že sa chce dohodnúť. Mimosúdna dohoda bola podpísaná obžalovaným a svedkom. Výšku škody vypočítal svedok na sumu 48 000 Eur. Do škody svedok nezapočítal zakúpené vecí, ktoré mohli byť reálne využité v domácnosti poškodeného. V prípade pochybností rozhodol v prospech obžalovaného a vynechal započítanie takýchto vecí a platieb do celkovej výšky škody. Po zápočte sa škoda ponížila na sumu 35 000 Eur. Ako to vyplynulo z výpovede svedka, na zaplatenie škody boli s obžalovaným dohodnuté splátky po 5 000 Eur. K starostlivosti o poškodeného svedok uviedol, že obžalovaný si organizoval a riadil svoje striedania s iným opatrovníkmi sám. Podľa svedka, ostatní opatrovatelia sa obžalovaného báli. Na objasnenie starostlivosti obžalovaného o poškodeného svedok v rámci svojej výpovede opísal udalosť, ako raz prišiel na neohlásenú návštevu k poškodenému a vtedy našiel poškodeného len v plienke pred televízorom.
Svedkyňa B. N. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného päť až šesť rokov. Tento bol opatrovateľom J. B. mladšieho (poškodeného). Svedkyňa poškodeného pozná, dokonca navštívila aj jeho domácnosť. Ako presne sa staral obžalovaný o poškodeného, svedkyňa nevedela opísať. Avšak starostlivosť o poškodeného zhodnotila ako nie dobrú. Párkrát ju obžalovaný požiadal aj o to, aby sa šla pozrieť na poškodeného. Bolo to vo chvíli, keď sa v domácnosti poškodeného obžalovaný nezdržoval. Taktiež ju obžalovaný dvakrát požiadal, aby mu svedkyňa pomohla so starostlivosťou o poškodeného. Ostatné požiadania svedkyňa ale odmietla, pretože to nebola jej práca. Konkrétne opísala prípad, keď jej obžalovaný raz zatelefonoval z dôvodu, že bolo potrebné dať poškodenému obed, ktorý mu bol dovážaný. Jej úlohou bolo prísť do domu poškodeného, dať mu obed a pozrieť sa na poškodeného. Obžalovaný bol v tom čase na lyžovačke. K zdravotnému stavu poškodeného svedkyňa uviedla, že tento potreboval pomoc opatrovateľa. Mentálne nebol poškodený v najlepšom stave. Podľa svedkyne, každý videl, že v prípade poškodeného bola potrebná 24 hodinová starostlivosť. Čo sa týka starostlivosti obžalovaného o poškodeného, svedkyňa to opísala slovami, že každý bude raz starý a takúto opateru by si ona osobne nepriala. Uvedené tvrdenie vo výpovedi rozvinula tým, že obžalovaný si pri poškodenom žil svoj život, venoval sa svojím aktivitám - lyžovanie, bežky a tenis. Podľa svedkyne, obžalovaný prišiel pracovať nie dovolenkovať. Vo výpovedi svedkyňa potvrdila, že rodina obžalovaného bola v dome poškodeného približne dvakrát do roka. K striedaniu opatrovateľov svedkyňa udala, že obžalovaný bol ako jediný zamestnaný u poškodeného, striedal sa s tým, koho si sám našiel. Ľudí si obžalovaný dosadzoval sám. Taktiež uviedla, že osobne obžalovaného spoločne s poškodeným pri nakupovaní nestretla. Svedok O. P., ktorého navrhla vypočuť strana obhajoby na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedenom v obžalobe, nič konkrétne neuviedol. Vo svojej výpovedi svedok udal, že obžalovaného spoznal štyri až päť rokov dozadu v Rakúsku, kam šiel namiesto obžalovaného vykonávať prácu a to konkrétne opatrovanie nejakého pána, ktorý sa volal Rupert. Na celé meno opatrovanej osoby si svedok nevedel spomenúť. Kontakt na obžalovaného mu dal jeho známy. Až obžalovaný svedkovi oznámil ku komu pôjde a ako sa bude o danú osobu starať. S prácou, ktorú mu obžalovaný ponúkal, svedok v tom čase osobné skúsenosti nemal. Svedok, ako kvalifikáciu na daný druh práce uviedol, že absolvoval sociálnu prácu a preto chcel vyskúšať, aké to bude vykonávať takýto druh práce. Na miesto výkonu práce sa dopravil vlastným autom, kde mu bolo obžalovaným osobne vysvetlené, ako sa bude o daného pána starať a čo bude vykonávať. Podrobnosti práce mu vysvetlil obžalovaný. To, či bola spísaná o vykonávaní práce nejaká zmluva, svedok s odstupom času nevedel uviesť. Pamätal si len to, že spolu s obžalovaným sa dostavil na príslušný úrad, kde sa nahlásil a následne bol úradom zaregistrovaný. K výkonu práce a k starostlivosti o opatrovanú osobu svedok uviedol, že v prvý deň práce bol prítomný aj obžalovaný, ktorý svedkovi ukázal presne ako prebieha starostlivosť o pacienta. Obžalovaný vysvetlil svedkovi všetko potrebné, teda ako sa má o opatrovanú osobu starať, kedy sú raňajky, aké lieky mu má podávať, vysvetlil mu starostlivosť o hygienu a ako má pacientovi prebaľovať obväzy na nohe. Objasnil mu celý denný plán starostlivosti o pacienta. Svedok bol celkove len na dvoch turnusoch. Na prvom turnuse bol pri opatrovanej osobe šesť alebo sedem dní. Potom sa do Rakúska vrátil ešte raz na päť dní a odvtedy tam už nevypomáhal. Túto prácu bral svedok ako psychohygienu mimo svojho hlavného povolania. Vo výpovedi svedok taktiež opísal, ako s opatrovanou osobou chodievali nakupovať alebo do lekárne. Do mesta často nechodili, nakoľko bolo náročné opatrovaného naložiť do auta. Opatrovaný bol vozíčkar a v rámci svojho domu sa pohyboval len na prvom podlaží vrátane terasy. K plateniu v obchode svedok uviedol, že všetko platil opatrovaný platobnou kartou, ktorú svedkovi nikdy nedal do rúk. Kde mal obžalovaný platobnú kartu, svedka nezaujímalo. Len videl, ako si pán J. (opatrovaný) platobnú kartu odkladal stále do peňaženky.
Na základe obsahu súdneho spisu a predloženého lekárskeho potvrdenia dospel súd k záveru, že zdravotný stav poškodeného J. B. mladšieho znemožňuje jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní, preto boli postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní čítané zápisnice o výpovedi svedka – poškodeného z prípravného konania.
Poškodený J. B. mladší vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1995 mal ťažkú nehodu, ktorej následkom je jeho invalidita. V roku 2004 utrpel krvácanie do mozgu a jeho zdravotný stav sa ďalej zhoršoval. V roku 2011 bol v stacionárnom ošetrovaní a mal byť prepustený dňa 11.03.2011. Ošetrujúcim lekárom mu bola odporúčaná 24-hodinová starostlivosť alebo umiestnenie v dome opatrovateľských služieb. Keďže poškodený bol zaradený do opatrovateľského stupňa 5, je odkázaný na invalidný vozíček a potrebuje na všetky činnosti podporu, preto bolo zrejmé, že poškodený nemôže vykonávať akýkoľvek šport, práce, či telesné aktivity. Z uvedených dôvodov a z dôvodu nutného ošetrovania poškodeného, bola na odporúčanie lekára kontaktovaná firma Malteser. V deň prepustenia z nemocnice bol cez menovanú firmu Malteser sprostredkovaný a činný ako ošetrovateľ poškodeného Vincent Hoľpit (obžalovaný). Reálne od 11.03.2011 až do 16.03.2018 sa o poškodeného, ako ošetrovateľ, staral obžalovaný. Tento sa staral aj o pravidelné striedanie ďalších ošetrovateľov (opatrovateľov). Ostatných opatrovateľov poškodeného zabezpečoval sám obžalovaný, ktorý bol ich šéfom. Striedanie opatrovateľov bolo v intervaloch 14 dní. O finančné záležitosti poškodeného sa staral na základe splnomocnenia jeho otec a tento prevzal za poškodeného aj vyplácanie jeho opatrovateľov, respektíve vyplácanie obžalovaného. Aká bola výplata obžalovaného, o to sa poškodený nezaujímal. Jedno, čo vedel bolo, že výplata opatrovateľa bola vykonávaná prevodom z jeho účtu. Vo výpovedi svedok ďalej udal, ktorá karta bola jeho opatrovateľom zneužitá a kto ju vydal, vrátane udania čísla účtu, ku ktorému bola karta vystavená. Poškodeného stará bankomatová karta bola vydaná bankou „Volksbank Almtal 4644 Scharnstein“ znejúca na meno J. B., číslo karty: 670 2581 0465 3630 5449, BIC: A., k bankovému účtu BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, a jeho nová karta bola vydaná bankou „Volksbank Almtal 4644 Scharstein“ znejúca na meno J. B., číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, k bankovému účtu BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX. Obžalovaný poznal PIN - kód bankomatovej karty poškodeného, pretože mu ho dal sám poškodený. Poškodený mu ho dal, pretože obžalovaný robil pre neho nákupy v obchode BILLA a ADEG v Scharsteine. Nikdy ale obžalovanému nedal povolenie, aby smel z tejto karty nakupovať pre seba alebo príslušníkov svojej rodiny rôzne tovary, potraviny či iné predmety. Nikdy mu poškodený neudelil právo na finančné úkony, ani ho nesplnomocnil na nakupovanie tovarov v obchodoch so stavebninami, v elektroobchodoch, či športových obchodoch. Takýto tovar by poškodený vzhľadom na to, že je na vozíčku a má ochrnutú ľavú ruku, nevedel využiť. Stále mu obžalovaný vravel a opakoval, že „musíš platiť“. Občas sa nákupov zúčastňoval aj poškodený, ale nikdy nebol s obžalovaným nakupovať mimo mesta Scharnstein. Nevedel, že obžalovaný platí všetko z jeho bankomatovej karty a že ju stále používal. Z opatrovateľov bol obžalovaný jediným, ktorý používal bankomatovú kartu a poznal aj príslušný kód. Zo zisteniami o výberoch finančnej hotovosti, platbách a používaní bankomatovej karty konfrontoval obžalovaného otec poškodeného s podporou a prizvaním advokáta. Ku škode a jej výške poškodený uviedol, že jeho otec pri vyčíslení výšky škody prešetril všetky účty a doklady vo firmách a v bankách. Potom odpočítali všetko, čo by mohlo byť použité pre poškodeného, respektíve pre jeho domácnosť a dom. Takto sa zistila výška spôsobenej škody a aj napriek tomu pristúpili na mimosúdne vyrovnanie s obžalovaným z dôvodu, že obžalovaný má rodinu. Na základe uzatvorenej mimosúdnej dohody poškodený požaduje od obžalovaného zaplatenie škody vo výške 35 000 Eur. V prípade nedodržania splátok po 5000 Eur, bude musieť obžalovaný zaplatiť škodu 48 000 Eur.
Na hlavnom pojednávaní boli v rámci dokazovania oboznámené aj listinné dôkazy v zmysle § 269 Trestného poriadku.
Z jednotlivých výpisov z obratov z bankomatovej karty poškodeného J. B. mladšieho za roky 2014 až 2018, ktoré predložil svedok J. B. starší, súd zistil jednotlivé platby kartou a výbery peňazí v hotovosti, ktoré v rámci kontroly výpisov z účtov svedok J. B. starší započítal a zahrnul do celkovej výšky škody spôsobenej obžalovaným poškodenému. Celková výška škody vyplývajúca z predložených výpisov za roky 2014 až 2018 predstavovala sumu najmenej 80 167,26 Eur. Od tejto celkovej výšky škody boli neskôr odpočítané položky za platby kartou za veci, ktoré poškodený mohol reálne využiť vo svojej domácnosti, prípadne sa jednalo o platby, ktoré nebolo možné pričítať na účet obžalovaného.
Zo záznamov svedka J. B. staršieho o výberoch v hotovosti bolo zrejmé, v akej celkovej výške boli prostredníctvom bankomatovej karty realizované výbery peňazí v hotovosti z účtu poškodeného zo roky 2014 až 2018. Dohromady za rok 2014 sa jednalo o sumu 5100 Eur, za rok 2015 o sumu 4500 Eur, za rok 2016 o sumu 5500 Eur, za rok 2017 o sumu 5700 Eur a za rok 2018 o sume 1500 Eur, ale len za v obdobie od 01.01.2018 do 05.03.2018.
Zo záznamov svedka J. B. staršieho a zneužívaní bankomatovej karty poškodeného J. B. mladšieho na neopodstatnené nákupy, boli pre súd zistiteľné jednotlivé mesačné výdavky za nákupy bankomatovou kartou vo firmách Billa, Adeg, Unimarkt, LH (zdravotná pomoc), Lidl, Penny, Hofer, Normal a Interspar spar v rokoch 2014 až 2018. Svedkom boli predložené aj prehľadne usporiadané zoznamy denných výdavkov hradených z bankomatovej karty za roky 2014 až 2017. Napríklad vo firme PRO - SPORT Gmunden bola v roku 2014 uskutočnená platba vo výške 88,84 Eur, v roku 2015 nebola vykonaná žiadna platba kartou, v roku 2016 bola uskutočnená platba vo výške 98,39 Eur a v roku 2017 bola uskutočnená platba vo výške 755,73 Eur, vo firme New Yorker bola v roku 2014 uskutočnená platba vo výške 76,70 Eur, v roku 2015 uskutočnená platba vo výške 20,90 Eur, v roku 2016 bola uskutočnená platba vo výške 69,70 Eur a v roku 2017 bola uskutočnená platba vo výške 79,65 Eur, vo firme HP Autoteile bola v roku 2014 uskutočnená platba vo výške 136,80 Eur, v roku 2015 uskutočnená platba vo výške 763,33 Eur, v roku 2016 bola uskutočnená platba vo výške 71,60 Eur a v roku 2017 bola uskutočnená platba vo výške 260,46 Eur. Za prvé mesiace kalendárneho roka 2018 boli taktiež predložené zoznamy platieb a nákupov v rôznych firmách, ako napríklad dňa 10.02.2018 vo firme PRO SPORT Gmunden v sume 49,99 Eur, dňa 12.02.2018 vo firme OBI Gmunden v sume 92, 98 Eur, dňa 19.01.2018 nákup vo firme UNIMARKT v sume 118, 07 Eur. Z listiny obsahujúcej súpis nákupných aktivít obžalovaného predloženej svedkom J. B. starším vyplývajú nákupy spotrebného tovaru ako napríklad dámske parfémy (Müller
- 02.12.2016 a 13.12.2017), dámske príručné tašky (CCC 30.01.2017), lyžiarske palice (Intersport
- 13.12.2017), dievčenské korčuliarske topánky (Intersport - 06.03.2017), lyžiarsky servis s kúpou srsťových pásov (Schober Scharstein - 09.02.2018), súprava činiek včítane vzpieračského opasku (Intersport - 16.08.2017), kamera (Mediamarkt - 19.08.2017), či detské oblečenie (C&A - 10.03.2017).
Z mimosúdnej dohody a dohody o možnosti splácania v splátkach súd zistil, že mimosúdna dohoda bola uzatvorená medzi obžalovaným a svedkom J. B. starším, ako splnomocneným zástupcom poškodeného J. B. mladšieho. Súčasťou mimosúdnej dohody bola zmluva o platbe na splátky, z obsahu ktorej plynie, že po vzájomnej dohode medzi obžalovaným a poškodeným bola dohodnutá náhrada spôsobenej škody vo výške 35 000 Eur formou splátok po 5000 Eur. V prípade omeškania platby bol dohodnuté, že poškodený si bude nárokovať škodu vo výške 48 000 Eur. Mimosúdna dohoda ako aj zmluva o platbe na splátky boli obžalovaným podpísané dňa 11.01.2019. Zástupca poškodeného podpísal mimosúdnu dohodu a dohodu o možnosti splácania v splátkach dňa 04.01.2019. Uzatvorenie mimosúdnej dohody bolo oznámené štátnej prokuratúre vo Wels, Rakúsko, podaním zo dňa 14.01.2019.
Z oboznámenej emailovej komunikácie medzi obžalovaným a svedkom J. B. starším plynie konverzácia ohľadom urovnania vzájomného sporu a uzatvorenia dohody týkajúcej sa výšky spôsobenej škody obžalovaným. Obžalovaný v emailových správach jasne deklaroval ochotu zaplatiť spôsobenú škodu v rámci mimosúdneho vyrovnania s poškodeným, respektíve so svedkom J. B. starším, ako zástupcom poškodeného. Predložená emailová komunikácia sa týkala aj sťažnosti J. B. staršieho na vykonávanú starostlivosť o poškodeného, nakoľko pri návšteve našiel svedok poškodeného sedieť vo vozíku bez nohavíc len s plienkou. Preto požadoval od obžalovaného vysvetlenie danej situácie.
Zo zmluvy o opatrovaní osôb (zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu) súd zistil, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 159 Živnostenského poriadku Rakúskej republiky, predmetom ktorej bolo opatrovanie poškodeného - J. B. mladšieho, ako osoby vyžadujúcej opatrovateľskú službu (ďalej len „Zmluva“). Zmluvnými stranami boli poškodený ako zadávateľ (zamestnávateľ) a obžalovaný ako opatrovateľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že opatrovateľ nebol osobne zaviazaný k výkonu práce s tým, že tento mohol na výkon práce prizvať iné vhodné osoby (§ 3 Zmluvy). Rozsah činnosti a náplň práce obžalovaného bola špecifikovaná a uvedená pod § 4 Zmluvy. Do pracovnej činnosti obžalovaného v rámci starostlivosti o poškodeného patrila napríklad podpora pri obliekaní, vyzliekaní, pri umývaní rúk a tváre, pri starostlivosti o vlasy a pri holení, pri kúpeli nôh, ďalej vedenie domácnosti najmä nakupovanie, čistiace činnosti, upratovanie obývanej bytovej jednotky, prinášanie správ a iné. Pracovný čas bol upravený v § 5 Zmluvy s ručne vpísanou poznámkou o trojhodinovom osobnom voľne opatrovateľa počas dňa. Mzda opatrovateľa bola upravená v § 9 Zmluvy. Bola dohodnutá mzda vo
výške 75 Eur na deň s tým, že z výplaty za opatrovateľské služby všetky odvody priznáva a odvádza opatrovateľ. V § 11 Zmluvy, označeným ako „kaucie a neprípustné dohody“, bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že „Dohody, pri ktorých zverená osoba, potrebujúca opatrovateľskú starostlivosť má zaplatiť opatrovateľovi kauciu, nie je záväzná. Takisto sú nezáväzné dohody, podľa ktorých zverená osoba vyžadujúca opatrovateľskú starostlivosť zaplatila opatrovateľovi niečo bez rovnocennej hodnoty.“ Zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 15.03.2011.
Z obsahu splnomocnenia zo dňa 22.12.2016 súd zistil, že poškodený J. B. mladší udelil svojmu otcovi J. B. staršiemu plnú moc na zastupovanie poškodeného vo všetkých finančných záležitostiach. Zastupovanie okrem iného zahrňovalo aj uzatváranie finančných prevodov, výberov v hotovosti a uzatváranie zmlúv s bankou, ako aj oprávnenie nazerať do bankových výberov (výpisov).
Z obsahu písomnej výpovede adresovanej obžalovanému súd zistil, že poškodený dňa 16.03.2018 vypovedal obžalovanému 24-hodinové opatrovateľstvo z dôvodu finančných nezrovnalostí.
Z výpisu zo živnostenského registra bolo zrejmé, že obžalovaný v minulosti podnikal ako živnostník pod menom A. B. K. L. E. D., E. XXX F. XXX/XX, I.: XXXXXXXX. Svoju podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 05.09.2008.
Z potvrdení z banky o vykonaní platby predloženými obžalovaným na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný uhradil finančnými prevodmi v sumách po 5 000 Eur z osobného bankového účtu vedeného v UniCredit Bank na bankový účet poškodeného (účet dohodnutý v rámci mimosúdnej dohody) celkom sumu 25 000 Eur.
Z oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti iba raz súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Bardejov spisová značka XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.
Z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR a z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol prejednávaný v priestupkovom konaní celkom za 6 priestupkov, a to dvakrát za porušenie pravidiel cestnej premávky a štyrikrát za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Vo vypracovanej charakteristike Obce D. bol obžalovaný hodnotený všeobecne. V obci nebol priestupkovo riešený. Komisiou na ochranu verejného poriadku s ním neboli riešené žiadne poklesky. Z výpisu z Generálnej prokuratúry súd zistil u obžalovaného iba jeden záznam, ktorý sa týkal podania obžaloby prokurátorom v predmetnej trestnej veci XT/XX/XXXX. Z výpisu z databázy súdov bolo zrejmé, že voči obžalovanému sa aktuálne vedie na Okresnom súde Bardejov len predmetné trestné konanie XT/XX/XXXX.
Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd zamietol na hlavnom pojednávaní návrh obhajoby na doplnenie dokazovania dožiadaním zahraničnej banky Volksbank v Rakúsku o potvrdenie existencii druhej bankomatovej karty. Vzhľadom na rozsah a obsah vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prípade navrhovaného dôkazu sa jedná o okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie v danej trestnej veci.
Po vykonaní dokazovania súd v zmysle § 274 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené.
Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči. Prokurátor v záverečnej reči navrhol na základe vykonaných dôkazov uznať obžalovaného za vinného zo spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe a v otázke uloženia trestu navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov a zároveň počas tejto doby uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať živnosť na opatrovanie osôb. V otázke náhrady škody prokurátor s poukazom na to, že zo strany obžalovaného došlo k čiastočnej úhrade, navrhol obžalovaného zaviazať na uhradenie jej zvyšku. Splnomocnenec poškodeného zotrval na uplatnenej výške náhrady škody v predmetnom trestnom konaní, s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany obžalovaného v celkovej sume 25 000 Eur.
Navrhol, aby obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť doposiaľ neuhradenú škodu vo výške 55.167,26 eur. Obhajca obžalovaného vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť v zmysle § 285 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý tvorí predmet obžaloby, spáchal skutočne obžalovaný. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že mu na poškodenom, ako jeho klientovi a na ich vzájomnom vzťahu záležalo. Zároveň zotrval na svojej nevine.
V predmetnej trestnej veci súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na základe vykonaných priamych a nepriamych dôkazov, hodnotených jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že skutok uvedený v obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.
Vina obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného obžalobe bola preukázaná najmä výpoveďou svedka J. B. staršieho na hlavnom pojednávaní, výpoveďou poškodeného J. B. mladšieho z prípravného konania, výpoveďou svedkyne B. N. M., výpoveďou svedka O. P. na hlavnom pojednávaní, ale aj výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Spáchanie žalovaného skutku bolo preukázané aj na základe vykonaných listinných dôkazov vzťahujúcich sa ku skutku uvedenom v obžalobe, a to výpismi z obratov bankomatových kariet za rok 2014 až 2017 a 2018, zo záznamov svedka J. B. staršieho o výberoch v hotovosti a zneužívaní bankomatovej karty J. B. mladšieho na neopodstatnené nákupy, dohodou o mimosúdnom vyrovnaní a zmluvou o platbe na splátky, zmluvou o opatrovaní, emailovou komunikáciou medzi obžalovaným a svedkom J. B. starším a na základe ďalších listinných dôkazov.
Čas spáchania skutku, respektíve rozhodné obdobie, kedy dochádzalo k jeho páchaniu obžalovaným, súd zistil z výpisov z obratov bankomatových kariet, pritom obdobie (čas) spáchania skutku vyplynulo aj z výpovede svedka J. B. staršieho na hlavnom pojednávaní, či z výpovede poškodeného J. B. mladšieho z prípravného konania ako aj z iných listinných dôkazov, ako napríklad z písomnej výpovede 24-hodinového opatrovateľstva zo dňa 16.03.2018. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný páchal skutok, ktorý tvorí predmet obžaloby v dobe od 01.01.2014 do 16.03.2018. Miestom páchania trestnej činnosti bolo mesto Scharnstein v Rakúskej republike, ako aj iné miesta (napríklad mesto Gmunden), kde dochádzalo k neoprávnenému používaniu platobného prostriedku - bankomatovej karty poškodeného, čo preukazujú predovšetkým listinné dôkazy predložené svedkom J. B. starším.
Vykonanými dôkazmi mal súd preukázané, že obžalovaný vykonával opatrovateľské služby pre poškodeného od jeho prepustenia z nemocnice v roku 2011, konkrétne odo dňa 11.03.2011. V tom čase opatroval obžalovaný poškodeného sprostredkovane cez spoločnosť Malteser. Z iniciatívy obžalovaného a so súhlasom otca poškodeného - svedka J. B. staršieho, ktorému navrhol obžalovaný, aby sa o poškodeného staral sám obžalovaný, ako živnostník a nie sprostredkovane cez firmu ako doposiaľ, bola uzatvorená medzi obžalovaným a poškodeným J. B. mladším (juniorom), ktorý ako invalid bol odkázaný na 24-hodinovú starostlivosť, zmluva o opatrovaní osôb v zmysle § 159 živnostenského poriadku Rakúskej republiky. Na základe uzatvorenej zmluvy bolo obsahom opatrovania a činnosti obžalovaného vybavovanie nákupov, prinášanie správ, upratovanie obývanej bytovej jednotky, či podpora bežných činnosti pri obliekaní, vyzliekaní, umývaní rúk a tváre, kúpeli nôh, pri starostlivosti o vlasy a pri holení. V rámci zmluvy pod § 11 bolo zmluvnými stranami výslovne dohodnuté, že dohody, pri ktorých zverená osoba potrebujúca opatrovateľskú starostlivosť má zaplatiť opatrovateľovi kauciu, nie je záväzná. Takisto bolo dohodnuté, že dohody, podľa ktorých zverená osoba vyžadujúca opatrovateľskú starostlivosť zaplatila opatrovateľovi niečo bez rovnocennej protihodnoty, sú nezáväzné. Zmluva bola uzatvorená 15.03.2011. V rámci zmluvy bolo dohodnuté aj odmeňovanie zahrňujúce mzdu, cestovné náhrady a sumu za platby (odvody) do sociálnej poisťovne.
Od momentu uzatvorenia zmluvy o opatrovaní, reálne (fakticky) opatrovanie poškodeného vykonával a riadil výlučne ako živnostník obžalovaný, ktorý zabezpečoval aj svoje striedanie, ako aj vyhľadávanie ďalších opatrovníkov ako náhradu počas jeho neprítomnosti pri poškodenom. Opatrovanie prebiehalo turnusovo. Striedanie opatrovateľov bolo realizované zväčša v intervale každých 14 dní, prípadne šlo o kratšie striedanie v rozsahu 5 až 6 dní, ktoré opísal vo výpovedi svedok
O. P.. Tieto striedania organizoval osobne obžalovaný a ten opatrovateľov aj zaúčal. Počas celej doby opatrovania poškodeného, obžalovaný požíval patričnú dôveru tak opatrovanej osoby, teda poškodeného, ako aj jeho otca svedka J. B. staršieho. Uvedené bolo zrejmé nielen z výpovede obžalovaného, ale aj napríklad z výpovedí svedkov O. P. a B. N., ako aj z výpovede poškodeného.
V rozhodnom období, kedy dochádzalo k páchaniu skutku, obžalovaný nedisponoval oprávnením ani splnomocnením na používanie finančných prostriedkov z bankového konta poškodeného, taktiež nedisponoval oprávnením či splnomocnením na používanie, či platbu bankomatovou kartou poškodeného. Splnomocnenie na zastupovanie poškodeného vo finančných záležitostiach, ako aj pre komunikáciu s bankou, bolo poškodeným dňa 22.12.2016 udelené svedkovi J. B. staršiemu tak, ako to plynie z listinných dôkazov. Svedok vykonával zároveň aj kontrolu výpisov z účtu poškodeného, pričom podozrenie nadobudol v roku 2017 potom, ako našiel bankomatovú kartu v izbe svojho syna zaťaženú výberom v banke. Následne pri kontrole výpisov z banky si svedok všimol vysoké výbery v hotovosti, ako aj nákupy výlučne len z bankomatovej karty poškodeného.
Na základe vykonanej kontroly výpisov z obratov bankomatovej karty svedok J. B. starší zistil, že od roku 2014 dochádzalo k vysokým výberom hotovosti, ale aj k početným platbám bankomatovou kartou, pričom boli nakupované nielen potraviny, ale aj iné veci, ktoré poškodený vzhľadom na jeho zdravotný stav, keďže je invalid, nevedel reálne využiť. Pomocou bankomatovej karty boli v rozhodnom období nakúpené napríklad dámske parfémy, dámsky zastrihávač, lyžiarska výstroj, činky, stan, bižutéria, dievčenské korčuliarske topánky a ďalšie veci, ktoré nemohli slúžiť potrebám opatrovaného. V listinných dôkazoch, ktoré svedok predložil štátnej prokuratúre v Rakúsku (Štátna prokuratúra vo Wels), a to zo záznamov o výberoch v hotovosti a záznamov o zneužívaní bankomatovej karty, sú tieto jednotlivé výbery a platby položkovito za každý rok rozhodného obdobia aj s miestom nákupu, respektíve miesto platby, uvedené a rozpísané.
V predmetnej trestnej veci súd vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že osobou, ktorá zneužila bankomatovú kartu, ako aj dôveru opatrovanej osoby, bol práve obžalovaný. Tento disponoval potrebnou dôverou opatrovanej osoby, ako aj jeho rodiny, bol jediným stálym zamestnancom, respektíve opatrovateľom poškodeného na základe zmluvy a sám pritom riadil výber iných opatrovateľov, ktorých podľa potreby zháňal a zaúčal.
Z výpovede poškodeného bolo zrejmé, že tento je vlastníkom bankomatových kariet a to starej bankomatovej karty BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a novej bankomatovej karty BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Obžalovaný vedel PIN (kód) bankomatovej karty. Potrebný PIN kód mu dal sám poškodený, ako to plynie z jeho výpovede, pretože obžalovaný pre neho robil rôzne nákupy, ale nikdy mu poškodený nedal povolenie, aby z bankomatovej karty nakupoval pre seba, či príslušníkov svojej rodiny rôzne tovary či potraviny. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal, že vedel PIN kód bankomatovej karty, keďže časom sa ho dozvedel, čo vo výpovedi následne poprel s tým, že sa nesprávne vyjadril.
Neoprávneným používaním bankomatovej karty obžalovaný spôsobil poškodenému škodu najmenej 80 167,26 eur, ktorej výška plynie z listinných dôkazov, ktoré odovzdal svedok J. B. starší rakúskej prokuratúre (výpisy z obratov bankomatovej karty ako aj záznamy o zneužívaní bankomatovej karty), a ktoré boli oboznámené v priebehu dokazovania. V rámci mimosúdnej dohody (dohody o mimosúdnom vyrovnaní ) zo dňa 11.01.2019 a zmluvy o platbe na splátky zo dňa 11.01.2019 bola po vzájomnej dohode obžalovaného a svedka J. B. staršieho, ktorý bol oprávnený a splnomocnený na finančné záležitosti poškodeného, za súčinnosti pribratého advokáta ako splnomocnenca poškodeného, dohodnutá náhrada škody vo výške 35 000 Eur vo forme splátok. Z tejto sumy bola, ako to plynie z listinných dôkazov, obžalovaným dobrovoľne uhradená suma minimálne 25000 Eur. K mimosúdnej dohode obžalovaný pristúpil dobrovoľne, túto podpísal a z časti formou splátok aj splnil. Výška samotnej a zároveň poškodeným požadovanej škody bola vyčíslená svedkom B. J. starším, ktorý pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol a popísal, ako postupoval pri jej vyčíslení, teda ako celkovú výšku škody presahujúcu 80.tisíc eur vyčísľoval, následne ponížil o položky, ktoré nemohol pripočítať na vrub obžalovaného s tým, že dospel k výške škody 48000 Eur. Následne bola s obžalovaným dohodnutá výška škody 35 000 Eur. Na výške dohodnutej a požadovanej škody 35 000 Eur zotrval nielen poškodený vo svojej výpovedi, ale výšku nárokovanej škody potvrdil aj svedok J. B. starší.
Z hľadiska formy zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako úmyselné konanie vo forme priameho úmyslu (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona), keďže obžalovaný konal vedome a svojím konaním sa snažili o presne zmýšľaný následok.
Súd nemal na základe vykonaného dokazovania žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu, respektíve následkom na jednej strane a úmyselným zavinením na strane druhej.
Svojím protiprávnym konaním obžalovaný spáchal viac trestných činov. Protiprávne konanie obžalovaného súd po formálnej stránke kvalifikoval ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 2, § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. g/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný si obstaral platobný prostriedok (bankomatovú kartu) a použil ho a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti poškodeného a vo väčšom rozsahu, nakoľko v zmysle interpretačného pravidla podľa § 126 odsek 1 TZ škoda predstavovala desaťnásobok sumy 266 eur. V zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona upravujúceho časovú pôsobnosť zákona súd trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase spáchania činu. Nová právna úprava nebola pre obžalovaného priaznivejšia, preto súd novú právnu úpravu neaplikoval. K zmene ustanovenia § 219 Trestného zákona došlo na základe zákona č. 312/2020 Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.
Čin obžalovaného súd kvalifikoval aj ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. g/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému, a to poškodenému spôsobil značnú škodu tým, že porušil povinnosť vyplývajúcu zo (z uzatvorenej) zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu podľa § 159 Živnostenského poriadku Rakúskej republiky, v zmysle ktorej bol zodpovedný za opatrovanie, dozor, stravovanie a spokojnosť poškodeného zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, a činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti poškodeného. V zmysle interpretačného pravidla podľa § 126 odsek 1 TZ sa značnou škodou rozumie suma dosahujúca najmenej 100 násobok sumy 266 eur.
V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania súd v potrebnom rozsahu (po formálnej stránke) upravil skutok kladený obžalovanému za vinu pri dodržaní zásady totožnosti skutku.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na okolnosti prípadu, povahu spáchaného trestného činu, na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a na doterajší spôsob vedenia života obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na to, aby uložený trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z vypracovaných správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd konštatoval, že obžalovaný viedol riadny život. V minulosti bol obžalovaný raz súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Bardejov spisová značka XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Pretože sa jedná o odsúdenie spred viac ako desiatich rokov, súd na toto odsúdenie pri hodnotení osoby obžalovaného neprihliadal. Obžalovaný sa taktiež dopustil šiestich priestupkov. Avšak jednalo sa len o priestupky na úseku cestnej dopravy. Obcou D. bol obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že priestupkovo riešený nebol.
U obžalovaného súd vzhliadol ako poľahčujúcu okolnosť to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona), ako priťažujúcu okolnosť súd vzhliadol skutočnosť, že jedným konaním spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 1:1.
Obžalovaný svojím protiprávnym konaním spáchal viac trestných činov, preto mu súd ukladal úhrnný trest. Pri ukladaní úhrnného trestu súd vychádzal z absorbčnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41 odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 237 odsek 3 Trestného zákona. Úhrnný trest ukladal súd podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin, ktorý je zo zbiehajúci sa trestných činov najprísnejšie trestný. V predmetnej veci bol spomedzi všetkých zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestným zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestný zákon v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov.
Pretože bol obžalovanému ukladaný trest za trestný čin – zločin, za ktorý zákon v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov a neustanovuje iný druh trestu, súd preto musel v súlade s ustanovením § 34 odsek 6 Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.
S prihliadnutím na povahu páchanej trestnej činnosti, na okolnosti prípadu a spôsob spáchania činu a jeho následok, súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu a určil skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov. Zároveň súd uložil obžalovanému primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
V otázke náhrady škody súd poškodenému J. B. mladšiemu v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal v adhéznom konaní náhradu škody v sume 35 000 Eur, nakoľko jej výška bola súdu riadne preukázaná a to dohodou o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 11.01.2019 a zmluvou o platbe na splátky zo dňa 11.01.2019. Časť spôsobenej škody obžalovaný v zmysle mimosúdnej dohody s poškodeným dobrovoľne uhradil, ale nakoľko výška požadovanej škody je súčasťou skutku výrokovej časti rozsudku, súd zaviazal obžalovaného na jej úhradu v plnej výške bez krátenia. So zvyškom nároku na náhradu škody súd podľa § 288 odsek 2 Trestného zákona poškodeného odkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.