Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-41-2009.pdf
PDF · 72.61 KB
Case nature
Subarea
26Cb/41/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582, proti žalovanému: MAIA s.r.o., Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 201 928, o zaplatenie 39,83 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám konania náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice I dňa 08.12.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 39,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 4,25% ročne zo sumy 39,83 EUR od 27.07.2007 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Okresný súd Košice I, uznesením č.k. 31K/21/2008-39 zo dňa 15.8.2008, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MAIA s.r.o., IČO: 36 201 928. Správcom konkurznej podstaty úpadcu je v súčasnosti JUDr. Marek Radačovský, Žriedlová 3, 040 01 Košice.
3.Tunajší súd zistil, že konkurz úpadcu stále prebieha.
4.Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
5.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
6.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie ZRK, súdne konanie je ex lege prerušené a oprávnenie konať za úpadcu prešlo na súdom ustanoveného správcu.
7.Podľa ust. § 47 ods. 1 v spojení s ods. 4 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8.Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
9.Podľa ust. § 206j ZKR, prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10.Vzhľadom na zmenu právnej úpravy v oblasti konkurzného práva, konkrétne ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, účinnej od 01.01.2020 a zisteniam, že v spore (ex lege prerušené konanie) nebol správcom podaný návrh na pokračovanie, súd písomne vyzval správcu úpadcu výzvou zo dňa 14.09.2022 a dlžníka (žalovaného) výzvou zo dňa 21.09.2022 na podanie návrhu na pokračovanie zákonom stanovenej lehote.
11.Vyššie uvedená písomná výzva súdu bola správcovi úpadcu doručená dňa 14.09.2022 a úpadcovi (žalovanému) dňa 07.10.2022. Správca nesúhlasil s pokračovaním v konaní. Žalovaný sa k výzve nevyjadril.
12.Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok žalobca môže vziať žalobu späť.
13.Podľa ust. § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14.Podľa ust. § 47 ods. 4 posledná veta ZKR, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
15.Vzhľadom na uvedené a citované zákonné ustanovenia, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní (resp. udelenie súhlasu) v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby, súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
16.Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou sporového konania dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného a je teda pasívne legitimovaná strana sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má za následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR (s účinnosťou od 01.01.2020), ktorým je efektívnejšie riešenie prerušených súdnych konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu bol stranou sporu bez ohľadu na to, či v spore vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy (vyplýva z účelu právnej úpravy a dôvodovej správy) a tiež z prezentovaného zámeru zákonodarcu je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu.
17.Súd poukazuje na to, že vyššie uvedený právny názor k účinkom neudelenia súhlasu s pokračovaním v sporovom konaní zo strany žalovaného (správcu a dlžníka) a jeho následkoch spojených s účinkami späťvzatia žaloby vyplýva aj z rozhodnutí iných súdov napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.5.2020, sp. zn. 43Cob/10/2020; z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.7.2020, sp. zn. 41Cob/123/1999; z rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 12.1.2021,
sp. zn. 13Cob/190/2020; z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.2.2021, sp. zn. 60Cb/33/2015; z rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 4.6.2021, sp. zn. 19Cb/210/2015.
18.Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19.Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20.Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21.Súd poukazuje na to, že k zastaveniu konania došlo zmenou právnej úpravy (z vôle zákonodarcu) a tento dôvod zastavenia súd považuje za dôvod hodný osobitého zreteľa, ktorý by nemal byť na ťarchu žiadnej zo strán sporu a preto o nároku na náhradu trov konania stranám sporu rozhodol tak ako je uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto uznesenia a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).