Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/81/2022

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobkyne: L. M., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. W. K. Č.. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 j e p o v i n n ý zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 4 v bode 4.8 k obchodným podmienkam k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa 29.03.2010 medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom Poštová banka.

II. Žalovaný BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 j e p o v i n n ý v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne LC - REN, s.r.o., Námestie republiky 15, 984 01 Lučenec, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 4 v bode 4.8 k obchodným podmienkam k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s.

III. Žalobkyni s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa 29.03.2010.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 02.11.2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako vyplýva z výroku tohto uznesenia, pričom v návrhu uviedla, že veriteľ BENCONT COLLECTION, a.s. doručil jej zamestnávateľovi LC - REN, s.r.o., Námestie republiky 15, 984 01 Lučenec listinu označenú ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy/ Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 14.01.2021, v ktorej veriteľ BENCONT COLLECTION, a.s. žiada zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na bankový účet s variabilným symbolom „XXXXXXXXXX“, v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s., dňa 29.03.2010. Z listiny označenej ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy“ vyplýva, že dňa 05.06.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. na BOSSNUT INVESTMENT LIMITED, následne dňa 20.06.2014 zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENT LIMITED na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. a dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a BENCONT COLLECTIONS, a.s., na základe čoho spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. zanikla a jej právnym nástupcom

sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTIONS, a.s.. Na základe doručenej listiny označenej ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy“, ktorú žalovaný doručil zamestnávateľovi sú vykonávané žalobkyni zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakomponovaná v čl. 4 Obchodných podmienok pre úver dostupnápôžička v bode 4.8 medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a.s.. Dohoda o zrážkach zo mzdy mala pôvodnému veriteľovi slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich základ v Zmluve o úvere alebo súvisiacich s touto Zmluvou o úvere. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom zastáva názor, že postúpenie pohľadávky zo dňa 05.06.2014 je neplatným právnym úkonom, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách už pri postúpení z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENT LIMITED. V súlade so zásadou „ nikto nemôže previesť viac práva než má“ má žalobkyňa za to, že sú logicky neplatnými aj zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2014, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENT LIMITED na PRO CIVITAS s.r.o.. Žalovaný ako právny nástupca spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., sa preto nikdy nestal veriteľom pohľadávky zo zmluvy o úvere a je teda vylúčené, aby bol subjektom oprávneným prijímať akékoľvek úhrady na pohľadávku, ktorá by mala základ v predmetnej úverovej zmluve. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že jej zamestnávateľ začal vykonávať na základe predloženej listiny zo dňa 14.01.2021 zrážky zo mzdy, ktoré sú realizované až doposiaľ. Jediným riešením ako zabrániť takýmto zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha. Má za to, že práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia za spotrebiteľskú zmluvu. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná dala súdu do pozornosti časť 2) Zmluvy o úvere označenú ako Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu tvrdiac, že túto časť vyplnila sama, čo je zrejmé z poznámky v zátvorke „vyplní klient“ a vyplnila ju dňa 25.03.2010, kedy na predmetnú Zmluvu o úvere pripojila aj svoj podpis. Táto časť Zmluvy o úvere je teda návrhom na uzatvorenie zmluvy. V zmysle návrhu žalobkyňa žiadala pôvodného veriteľa o úver vo výške 1.500,00 Eur, ako spôsob čerpania úveru je uvedené: v hotovosti. Časť 3) Zmluvy o úvere bod 1. Zmluvy o úvere doplnil pôvodný veriteľ dňa 29.03.2010, kedy na predmetnú Zmluvu o úvere pripojil svoj podpis. Táto časť Zmluvy o úvere mala byť prijatím návrhu na uzatvorenie Zmluvy o úvere, avšak z dôvodu zmien v obsahu oproti návrhu, je časť 3) Zmluvy o úvere, bod 1 novým návrhom na uzatvorenie Zmluvy o úvere. V časti 3) Zmluvy o úvere bod 1. sa totiž nad rámec návrhu na uzatvorenie Zmluvy o úvere uvádza: výška mesačnej úhrady 49,00 Eur, celková výška nákladov 938,64 Eur, dátum konečnej splatnosti úveru: 18.05.2014, počet mesačných splátok: 60, výška úrokovej sadzby: 25,00 % p.a, dátum každej ďalšej platby k 18. dňu v mesiaci, priemerná RPMN na trhu 48,66 %, RPMN banky v %: 30,31. Konanie pôvodného veriteľa preto nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie Zmluvy o úvere, ale za nový návrh. Nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu pôvodného veriteľa, žalobkyňa má za to, že k platnému uzatvoreniu Zmluvy o úvere nedošlo. Zmluvu o úvere preto považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Z dôvodu neplatnosti Zmluvy o úvere mal podľa žalovanej pôvodný veriteľ právny titul iba na vrátanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Podporne k argumentácii o neplatnosti Zmluvy o úvere žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa vtedy platného a účinného o spotrebiteľských úveroch, a to: ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj na základe týchto skutočností Zmluvu považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, a teda pôvodný veriteľ nemá právo na odplatu za poskytnutý úver, ale len na vrátenie poskytnutých prostriedkov. Žalobkyni boli poskytnuté prostriedky vo výške 1500,-Eur, dosiaľ uhradila celkovo sumu vo výške 2580,01 Eur, preto aktuálne vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne už teraz predstavujú úhrady, ktoré žalovaný prijíma bez právneho nároku. Žalobkyňa ďalej v návrhu uvádza, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je možné dohodu považovať za rozpornú s , keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy,

ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ je často už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, musí uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má za to, že suma požadovaná v dohode o zrážkach je sporná a zrážky sa vykonávajú na základe nejudikovaného titulu, zrážky zo mzdy prijíma neoprávnený subjekt, zaplatila istinu poskytnutého úveru a pohľadávka je eventuálne premlčaná. Na základe uvedeného má dôvodnú obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.

2. Žalobkyňa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pripojila: Zmluvu o úvere dostupnápôžička, listinný dôkaz: „ Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“, stav pohľadávky ku dňu 10.08.2022, výpis z obchodného registra BENCONT COLLECTION, a.s., priemerné úrokové miery z úverov, interaktívnu kalkulačku na výpočet RPMN, aktuálny stav úveru ku dňu 31.05.2014, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok zo mzdy a prehľad vykonaných zrážok.

3. Podľa / z., (ďalej v texte „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa / , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

8. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa , prvá veta , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

14. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

15. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži k bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených, alebo ohrozených práv účastníkov konania a použije sa tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je rozhodnutím, ktorým súd dočasne upraví pomery sporových strán za situácie, že bez tejto úpravy by mohol nastať ťažko zvrátiteľný, alebo nenapraviteľný stav a žalobcami tvrdené okolnosti preukazujú naliehavú potrebu zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd skúma preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku ( práva medzi stranami ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery ). Ide o tzv. osvedčenie nároku. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je úlohou súdu skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, resp. zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je potrebné vždy skúmať, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

16. Z obsahu podaného návrhu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanému, zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola inkorporovaná do čl. 4 bodu 4.8 Obchodných podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s.. Naliehavý právny záujem odôvodnila žalobkyňa tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ako veriteľovi postihnutie majetku žalobkyne ako spotrebiteľa, aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, a teda bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.

17. Z obsahu spisu tiež jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal listom zo dňa 14.01.2021 ( č.l.spisu 16 ) zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného, vzniknutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to až do úplného uspokojenia jeho pohľadávky.

18. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa Čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Podľa Čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Z charakteru Zmluvy o úvere dostupnápôžička vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa , na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver podľa vtedy platného a účinného z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý spotrebiteľský úver bol právnym predchodcom žalovaného poskytnutý v rámci jeho podnikateľskej činnosti, pričom zmluvy sú vyhotovené ako vopred pripravený formulár, v ktorých žalobkyňa nemá možnosť zmeniť a ani inak ovplyvniť žiadne zmluvné ustanovenia, pričom zmluvu mohla podpísať len ako pripravený celok. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť dosiahnuť zmenu návrhu zmluvy, nemal možnosť vyjednávania a nemal teda možnosť ovplyvniť obsah pripravenej zmluvy a mohol tento návrh prijať ako celok alebo zmluvu neuzavrieť. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola inkorporovaná do obsahu zmluvy v čl. 4 Obchodných podmienok pre úver dostupnápôžička v bode 4.8. Spotrebiteľ nemal možnosť ju individuálne dojednať alebo odmietnuť a prijal zmluvu ako celok.

27. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. Súd musí konštatovať, že ide v podstate o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikateľ. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť, pričom je otázne, či dlh vôbec existuje a v akej výške. Žalobca ako dlžník je v tomto prípade vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa, teda žalovaného.

28. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na spoločné závery Komisie Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich a Slovenskej obchodnej inšpekcie, v zmysle ktorých Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z uvedeného dôvodu je v rozpore s ustanovením , aby spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, pokiaľ chce získať úver, než spolu s úverovou zmluvou pristúpiť aj na vopred formulovanú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii ani verifikácii primeranosti. Spotrebiteľ môže byť neraz vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Tento typ zabezpečenia pohľadávky umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, vyplácal časť týchto platieb priamo dodávateľovi momentom, keď mu bude táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Tým sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Zároveň je potrebné konštatovať, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky ). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad ( rozsudok C-106/77 SIMMENTHAL ).

30. Na základe vyššie uvedených skutočností a vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca v dostatočnej miere osvedčil svoje nároky, t.j. preukázal dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola inkorporovaná do samotnej zmluvy o poskytnutí úveru bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a ktorá v takejto podobe umožňuje exekúciu majetku žalobcu bez akejkoľvek súdnej ochrany a posúdenia spotrebiteľskej zmluvy, či spĺňa všetky náležitosti v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských úveroch, a či v dôsledku absencie alebo nesprávnych údajov, ktoré uvedený zákon vyžaduje, nie je potrebné považovať úverovú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú.

31. Všetky uvedené skutočnosti umožňujú súdu vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez posúdenia ďalších skutkových okolností tvrdených v návrhu, ktoré by mali byť predmetom riadneho prejednania a dokazovania v sporovom konaní ( aktívna legitimácia, premlčanie nároku, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, či neplatnosť zmluvy o úvere ).

32. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami ( nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu ), preto v súlade s vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobcu podať žalobu vo veci samej. S poukazom na a , zároveň súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa môže domáhať uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že v predmetnom konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole, kde súd posúdi platnosť samotnej úverovej zmluvy, prípadne jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, či aktívnu legitimáciu a premlčanie nároku.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd v zmysle priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.