Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-384-2013.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/384/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, proti odporkyni: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, zastúpená JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Bratislavská 354/32, o zrušenie spoločného nájmu bytu, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e spoločný nájom navrhovateľa a odporkyne k bytu č. X, ktorý sa nachádza na X. F. bytového domu so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXX/X v katastrálnom území F., obec F., okres G., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX.
II. Súd u r č u j e , že navrhovateľ bude ako člen Okresného výstavbového bytového družstva v Považskej Bystrici nájomcom k bytu č. X., ktorý sa nachádza na X. F. bytového domu so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXX/X v katastrálnom území Pruské, obec Pruské, okres Ilava, zapísanom na liste vlastníctva č. 3997.
III. Odporkyni sa právo na poskytnutie bytovej náhrady n e p r i z n á v a .
IV. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 22.11.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov, účastníkov konania. V rámci tohto vyporiadania navrhol, aby súd zrušil právo spoločného nájmu k bytu č. 9, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom 89, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXX/X v katastrálnom území F., obec F., okres G., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, a že členom Okresného výstavbového bytového družstva v Považskej Bystrici, ktoré je prenajímateľom tohto bytu sa stáva navrhovateľ. Takisto mal súd vyporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k hnuteľným veciam, ktoré špecifikoval v návrhu a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/6 k pozemku parc.č. XXX v katastrálnom území F. a k rodinnému domu so súp.č. XXX postavenom na uvedenom pozemku, ktoré sú zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie F.. Nehnuteľnosti navrhol prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne, rovnako ako väčšiu časť hnuteľných vecí (okrem rohovej koženej sedacej súpravy a holandského nábytku). Tento návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/26/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Počas trvania manželstva spolu nadobudli hnuteľné veci (uviedol viaceré veci, ktoré tvoria vybavenie domácnosti), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 na nehnuteľnostiach uvedených vyššie a takisto právo spoločného nájmu k vyššie
uvedeného bytu. Niekoľkokrát sa pokúsil o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporkyňou dohodou, avšak k dohode medzi nimi nedošlo.
Podaním zo dňa 17.03.2014 na základe výzvy súdu doplnil navrhovateľ návrh tak, že uviedol, že návrhom sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a takisto zrušenia spoločného nájmu bytu a určenia člena bytového družstva. Predmetný byt v súčasnosti užíva navrhovateľ, ktorý zároveň platí aj všetky platby súvisiace s užívaním bytu. Odporkyňa sa odsťahovala a v súčasnosti býva v D. H..
Právna zástupkyňa odporkyne k návrhu uviedla, že navrhuje, aby súd zvážil možnosť vylúčenia návrhu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na samostatné konanie, a aby pokračoval v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu. Odporkyňa naďalej zotrváva na možnosti, že navrhovateľ bude určený za výlučného nájomcu spoločného družstevného bytu, avšak len za predpokladu, že preukáže, akým spôsobom chce financovať vyplatenie odporkyne titulom zrušenia spoločného nájmu a určenia navrhovateľa za výlučného nájomcu. V tejto súvislosti poukazuje na existujúcu judikatúru súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej za všeobecnú cenu členského podielu k družstevnému bytu je potrebné považovať všeobecnú, teda trhovú cenu obdobných bytov, ktoré sa v danom čase a mieste predávajú na trhu s nehnuteľnosťami.
Uznesením zo dňa 07.07.2015 súd vylúčil návrh navrhovateľa o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na samostatné konanie a v ďalšom priebehu konania konal iba o jeho návrhu na zrušenie spoločného nájmu bytu.
Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to: výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 06.05.1991 a rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 12.03.1991.
Navrhovateľ vo svojom výsluchu uviedol, že príčina rozvratu jeho manželstva s odporkyňou bola nevera odporkyne. Návrh na rozvod manželstva však podala odporkyňa, mala to predtým všetko premyslené. V čase, keď bol v Českej republike, po rozvode manželstva v októbri 2011, opustila spoločnú domácnosť. Bolo to preto, že si už nerozumeli, avšak už aj tri roky pred rozvodom manželstva žila svoj vlastný život so svojim súčasným priateľom. Ich dvaja synovia odišli k nej, jeden mal v tom čase približne 13 rokov a druhý približne 19 rokov. Odvtedy byt užíva sám. Platí všetky náklady súvisiace s bytom. V súčasnosti pracuje v Bratislave, kde takmer celý mesiac býva v byte, ktorý mu prenajíma jeho zamestnávateľ, a za ktorý platí 100 eur mesačne. Do bytu v Pruskom chodí približne raz za mesiac na tri dni. To, či to takto bude aj naďalej, závisí od toho, či bude pracovať v Bratislave. Chce však aj naďalej byť nájomcom ich spoločného bytu. Čo sa týka nadobudnutia členského podielu, vzniku a uzatvorenia nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, bolo to tak, že rok po uzavretí manželstva zložil hodnotu členského podielu približne 22.000 korún. V tom čase pracoval v JRD Pruské a bytové družstvo, t. j. Okresné výstavbové bytové družstvo so sídlom v Považskej Bystrici, stavalo družstevné byty pre zamestnancov JRD. V tom čase mali už spoločné dieťa a bývali u rodičov odporkyne, kde boli len dočasne. Nerozumel si so svojim svokrom, teda s otcom odporkyne a odsťahoval sa preč z ich domu. To ho primälo k tomu, aby požiadal o družstevný byt v Pruskom. Potom o tejto skutočnosti povedal odporkyni, ktorá sa rozhodla odísť z rodičovského domu a prišla bývať do družstevného bytu. Ako prvý tam býval on a asi o dva týždne neskôr, prišla bývať aj odporkyňa so starším synom. Do bytu si následne nasťahovali aj veci, ktoré boli zakúpené pôvodne do rodičovského domu odporkyne. Následne v byte bývali spolu až do októbra 2011. V súčasnosti má priemerný mesačný príjem približne 700 eur v čistom. Medzi jeho výdavky patrí mesačne 100 eur na byt v Bratislave, 50 eur na mesačné platby bytovému družstvu za byt v Pruskom. V tej sume je zahrnutá elektrina, nájomné, voda, ohrev, teda všetky mesačné zálohové platby. Na stravu a cestovanie v Bratislave minie asi 100 eur mesačne. Ďalej platí výživné 80 eur na syna Patrika, ktoré posiela na účet odporkyne. Na internet minie 10 eur mesačne a na oblečenie približne 50 eur mesačne. V súčasnosti je jeho zdravotný stav dobrý, avšak má nábeh na reumu. Nemá žiadne peňažné dlhy, avšak ani žiadne úspory. V prípade, že by mal povinnosť vyplatiť odporkyňu, mohla by mu pomôcť jeho matka.
Odporkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že to, čo uviedol navrhovateľ k okolnostiam nadobudnutia členského podielu v bytovom družstve je pravda. Nie je pravdou, čo uviedol k okolnostiam rozvratu manželstva, pretože dva roky pred rozvodom si navrhovateľ našiel priateľku v Čechách. Dokonca z domu zobral nasporených 100.000 Sk a dal ich ako pomoc svojej priateľke. Už dva roky pred rozvodom jej nedával žiadne peniaze. Ona platila všetko sama, teda elektrinu, jedlo, náklady súvisiace s bývaním. Keď nemala peniaze, tak jej pomáhal jej otec. Navrhovateľ takisto z domu zobral ich spoločný zlatý náhrdelník, zlaté náramky a prstene v celkovej hodnote asi 40.000 Sk. Príčinou rozvratu manželstva bola priateľka, ktorú mal. Pre ňu si počas manželstva zobral pôžičku v Čechách v sume približne 250.000 Českých korún, pričom z tejto sumy použil iba 50.000 Českých korún na zhotovenie kúrenia a okien v byte. V tom čase žil v Českej republike s priateľkou, k čomu sa jej aj priznal. Ona nadviazala mimomanželský vzťah asi rok pred rozvodom, pričom pol roka pred ním sa jej priateľ nasťahoval do ich bytu. Jej priateľ a navrhovateľ sa spolu aj bavili, poznali sa. Ona ich spolu zoznámila. Rozviesť sa chcela ona a nakoniec podala návrh na rozvod. V rozvodovom konaní sa dohodli, pričom navrhovateľ deti nechcel, že ich nemá kde dať. Počas manželstva ju aj fyzicky napadol. Z bytu preto odišla, pričom navrhovateľ vedel, že odchádza a dokonca ju k tomu aj nabádal. Veci slúžiace na bývanie v byte zostali. Odišla bývať do nájomného bytu za 350 eur mesačne aj s priateľom a dvoma synmi. Jeden z nich má v súčasnosti 17 rokov. V súčasnosti býva v dome, v chalupe v Kvašove, ktorý si prenajímajú od jej kamarátky z dediny. Platí jej nájomné približne 30 eur a na elektrinu dá približne 20 eur mesačne. V dome býva s priateľom, ich dvojročnou dcérou a najmladším synom, ktorého má s navrhovateľom. V súčasnosti sa v podstate zdržiava a býva na dvoch miestach a to v uvedenej chalupe a v jej rodičovskom dome, kde sa stará o svojho otca. Prespáva na oboch miestach. Jej zdravotný stav je dobrý. Ak ju navrhovateľ riadne vyplatí, tak si byt môže nechať, avšak ak ju má vyplácať v splátkach, tak byt chce radšej ona. Ona by ho vyplatila cez hypotekárny úver, pričom naďalej by bývala v Kvašove alebo v Pruskom pri otcovi. Potom by byt predala. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Má príjem 250 eur mesačne z dávok sociálneho zabezpečenia. Úspory nemá žiadne.
Po vykonaní dokazovania súd zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka a vec právne posúdil.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 7, ods.8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt. Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Uzatvorením nájomnej zmluvy navrhovateľom k družstevnému bytu počas manželstva účastníkov konania (resp. rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 12.03.1991 navrhovateľovi a následnom uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 06.05.1991 s navrhovateľom) vznikol podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločný nájom k družstevnému bytu a zároveň
spoločné členstvo účastníkov konania v Okresnom výstavbovom bytovom družstve v Považskej Bystrici. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 15.07.1989 a právoplatne bolo rozvedené dňa 17.05.2011. V zmysle § 705 ods.2 druhej vety Občianskeho zákonníka rozvodom ich manželstva nedošlo k zániku práva spoločného nájmu bytu a k zániku ich členstva v bytovom družstve, pretože právo navrhovateľa na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo po vzniku manželstva, ktoré bolo uzatvorené dňa 15.07.1989. Účastníci sa doposiaľ nedohodli o zrušení tohto práva, ako ani o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom nájomného družstevného bytu. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný, a je na základe neho potrebné rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ďalej ako člen družstva nájomcom bytu.
Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa v časti určenia ďalšieho nájomcu nájomného bytu prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci skutkového stavu, avšak rozhodujúcimi skutočnosťami pre jeho rozhodnutie boli tie, že v súčasnosti býva v byte navrhovateľ, tento sám platí všetky platby súvisiace s užívaním tohto bytu, ďalej, že odporkyňa v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom a ich spoločnou dvojročnou dcérou v prenajatom dome, pričom ako sama uviedla, býva súčasne aj u svojho otca, o ktorého sa stará. Takisto vzal do úvahy aj to, čo uviedla odporkyňa, že súhlasí s tým, aby súd určil za výlučného nájomcu navrhovateľa, avšak za predpokladu, že ju riadne vyplatí. V prípade, že by ona ostala výlučnou nájomníčkou bytu, zobrala by si na vyplatenie navrhovateľa hypotekárny úver, pričom po vyplatení navrhovateľa by byt predala. Z uvedeného je zrejmý úmysel odporkyne v nájomnom byte nezotrvať, ba naopak mieni ho predať a bývať tam, kde býva v súčasnosti. Súd prihliadal aj na predpoklady pre prípadné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého, ak budú splnené iné zákonné predpoklady, bude prípadne prihliadať aj na majetkové právo súvisiace s členstvom v bytovom družstve, ktoré sú lepšie na strane navrhovateľa, ktorý dosahuje príjem približne 700 eur netto mesačne. Naproti tomu odporkyňa je na materskej dovolenke s príjmom 250 eur mesačne, ktorý pozostáva z dávok sociálneho zabezpečenia. Takisto malo pre rozhodnutie súdu o určení ďalšieho nájomcu význam aj to, že to bol navrhovateľ, ktorý ako zamestnanec JRD Pruské, po uzavretí manželstva zložil hodnotu členského podielu približne 22.000 korún v čase, kedy Okresné výstavbové bytové družstvo so sídlom v Považskej Bystrici stavalo družstevné byty pre zamestnancov JRD. Zlý vzťah s otcom odporkyne ho primäl k tomu, aby požiadal o družstevný byt v Pruskom a odsťahoval sa preč z rodičovského domu odporkyne. Všetky tieto skutočnosti vedú súd k záveru o tom, že za výlučného nájomcu spoločného nájomného bytu je potrebné určiť navrhovateľa. Rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a určení nájomcu bytu a člena družstva, zaniká aj spoločné členstvo účastníkov konania v bytovom družstve.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľa nepožadovala žiadnu bytovú náhradu a k tomu, že odporkyňa má už dlhšie obdobie zabezpečené bývanie (dokonca na dvoch miestach), súd rozhodol tak, že odporkyni právo na bytovú náhradu nepriznal.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ bol v konaní plne úspešný. Súd jeho návrhu vyhovel a určil ho za výlučného nájomcu družstevného bytu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Takisto nie je bez významu ani to, že odporkyňa s určením navrhovateľa za výlučného nájomcu v zásade súhlasila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.