Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-194-2015.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Q. Č.. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti odporcovi: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. Q. Č.. XXX/XX, Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 312,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 312,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 12.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 08.04.2015, doručeným súdu dňa 09.04.2015, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 312,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,00 eur od 12.07.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že odporca mu dňa 12.07.2013 v Q. na ceste medzi Q. K. R., odcudzil mobilný telefón zn. E., čiernej farby, IMEI číslo XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola telefónna karta s účastníckym číslom XXXX XXX XXX, čím mu spôsobil škodu vo výške 312,00 eur. Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 35T/187/2013 bol odporca uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd odporcovi výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 1 rok. Súd poškodeného (navrhovateľa) zároveň v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Navrhovateľ odporcu dvakrát písomne vyzýval na úhradu škody, odporca však na jeho pokus o zmier ani na výzvu na zaplatenie škody nereagoval. Navrhovateľ si preto uplatnil náhradu škody vo výške 312,00 eur, pozostávajúcu zo zostatkovej hodnoty mobilného telefónu v čase jeho krádeže v sume 300,00 eur a hodnoty pamäťovej karty v sume 12,00 eur.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.07.2015, ktoré sa konalo, v súlade s ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), v znení neskorších predpisov, v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, a to najmä s návrhom na začatie konania na č. l. 1, trestným rozkazom Okresného súdu Žilina na č. l. 3, obžalobou na č. l. 5, dodatkom k zmluve o pripojení na č. l. 9, pripojeným spisom Okresného súdu Žilina č. k. 35T/187/2013, ako aj ďalším spisovým materiálom.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu tak, ako ho vymedzil súdu písomnou formou. Uviedol, že žalovanú sumu vyčíslil ako hodnotu mobilného telefónu v čase jeho krádeže, pričom vychádzal priamo zo zmluvy s mobilným operátorom, ktorú súdu predložil. Tým, že mu bol odcudzený mobil, nemohol používať ani paušál, čiže v tejto sume je zahrnutá jednak hodnota mobilného telefónu, hodnota mesačného paušálu a takisto telefónna karta, resp. pamäťová karta. Ďalšie vyjadrenia odporcu k meritu prejednávanej veci produkované neboli.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.10.2013, č. k. 35T/187/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2013 (č. l. 3 a č. l. 29 spisu), bol odporca uznaný vinným, že dňa 12.07.2013, v čase okolo 02.30 hod. v Žiline, na ceste medzi Q. K. R., po tom, ako najskôr požiadal navrhovateľa, aby mu požičal svoj mobilný telefón zn. E., čiernej farby, IMEI číslo XXXXXXXXXXXXXXX, na zatelefonovanie, mu telefón po uskutočnení telefonátu vrátil a následne žiadal navrhovateľa, aby mu telefón znova požičal s tým, že chcel s jeho telefónom ísť za kamarátom, a keď to navrhovateľ odmietol, využil jeho nepozornosť a vytrhol mu mobilný telefón z ruky a ušiel s ním na neznáme miesto, čím poškodenému navrhovateľovi spôsobil odcudzením telefónu zn. E. v ktorom bola telefónna karta s účastníckym číslom XXXX XXX XXX, škodu vo výške 300,00 eur, teda si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, čím spáchal prečin krádeže podľa ust. § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, pričom podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa ust. § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na jeden rok. Navrhovateľ bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na samostatné konanie.
Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania bezpochybne vyšlo najavo, že odporca uvedeným úmyselným protiprávnym konaním navrhovateľovi preukázateľne spôsobil škodu, ktorá bola navrhovateľom vyčíslená na celkovú sumu 312,00 eur, ktorá pozostáva z hodnoty mobilného telefónu v čase jeho odcudzenia v sume 300,00 eur, vychádzajúc priamo zo zmluvy s mobilným operátorom, v znení jej dodatku č. A3135516 zo dňa 24.11.2010 (č. l. 9 spisu) a z hodnoty pamäťovej karty v sume 12,00 eur.
Navrhovateľ dvakrát vyzval odporcu na úhradu škody vo výške 312,00 eur do 10 dní od doručenia výzvy (č. l. 14 a č. l. 15 spisu). Na tieto výzvy navrhovateľa však odporca ku dňu podania návrhu na začatie konania nereagoval žiadnou úhradou.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v znení neskorších predpisov, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané skutkové tvrdenia, uvádzané navrhovateľom v návrhu, a to konkrétne, že odporca svojím úmyselným protiprávnym konaním dňa 12.07.2013 spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 312,00 eur. Týmto došlo k ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére
navrhovateľa (zmenšenie majetku navrhovateľa - poškodeného) a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Na základe uvedených skutočností mal tak súd preukázané splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu, ktorými sú vznik samotnej škody, porušenie právnej povinnosti odporcu, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a vznikom škody, ako i zavinenie odporcu, pričom koncepcia občianskoprávnej úpravy vychádza z prezumpcie zavinenia, a teda zavinenie sa predpokladá.
S poukazom na uvedené súd žalobnému návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 312,00 eur.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si vo svojom návrhu zároveň uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 12.07.2013 až do zaplatenia. Odporca tým, že navrhovateľovi neuhradil náhradu škody, dostal sa dňom 12.07.2013 do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška uplatneného úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Súd preto návrhu aj v časti požadovaného úroku z omeškania z priznanej sumy istiny ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“), v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
Keďže bol navrhovateľ v konaní v plnom rozsahu úspešný, vzniklo mu voči odporcovi, v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania na uplatnenie svojho práva. Navrhovateľ si síce vo svojom návrhu toto právo uplatnil, ale nakoľko je v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSP oslobodený od súdneho poplatku a žiadne ďalšie trovy konania mu preukázateľne nevznikli, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ust. § 205a ods. 2 O.s.p., ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.