Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_14C-193-2015.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/193/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., štátne občianstvo SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Janou Sekerešovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 70,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur a trovy konania v sume 46,07 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 15.12.2014 doručil žalobca súdu žalobu zo dňa 31.07.2014, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 70,70 Eur a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalovaný sa na výzvu revízora (jeho zamestnanca povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) dňa 12.05.2014 na linke MHD č. 9 v Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, preto mu v zmysle článku 6. Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v zmysle článku 5. Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné vo výške 0,70 Eur a úhradu vo výške 70,- Eur. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 70,70 Eur doposiaľ neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku zo dňa 23.06.2014, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky.
Uznesením č.k. 14C/193/2015-41 zo dňa 02.07.2015 súd žalovanému pre toto súdne konanie ustanovil opatrovníčku v osobe Jany Sekerešovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen, na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov podľa § 29 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p. podľa ktorých, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur (ďalej len „drobné spory“). Žalovaný sa na adrese označenej žalobcom v žalobe, Obrancov mieru 877/16, Detva dlhodobo nezdržiava, a to už po dobu 10 rokov ako súd zistil zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Detva zo dňa 01.07.2015. Na uvedenej adrese býva otec žalovaného, so synom však nie sú v kontakte, tento by sa mal zdržiavať na neznámej adrese v Českej republike. Žalovaný podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR je prihlásený k trvalému pobytu Detva. Súd žalovanému doručoval súdne zásielky i podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z.z., v znení
neskorších predpisov, keďže žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Detva, o doručenie bolo požiadané Mesto Detva, keď adresa Mestského úradu Detva je adresou žalovaného na doručovanie podľa tohto zákona, ani takýmto spôsobom sa žalovanému nepodarilo súdne zásielky doručiť. Nakoľko pobyt žalovaného sa nepodarilo súdu zistiť, u žalovaného bol dôvodný procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p..
Po opatrovníckom konaní súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.07.2015. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas (čl. 15 spisu), tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, opatrovníčka žalovaného sa tohto pojednávania tiež nezúčastnila, na toto pojednávanie bola predvolaná riadne a včas (čl. 42 spisu), táto neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní ak keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd vec prejedná v neprítomnosti takéhoto účastníka, pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. A934887, variabilný symbol 1414782 zo dňa 12.05.2014 (čl. 2 spisu), ktoré žalobca pripojil k žalobe súd zistil, že žalovaný sa dňa 12.05.2014 o 16.45 hod. na linke MHD č. 9, číslo voza nečitateľné, v Bratislave na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, cestoval bez platného cestovného lístka, cena platného cestovného lístka predstavovala sumu 0,70 Eur, keď k hláseniu bol dokladovaný žalobcom kontrolný cestovný lístok s platným kódom.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 23.06.2014 (čl. 4 spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 71,80 Eur z titulu nezaplateného cestovného, poštovného a úhrady s odôvodnením, že sa ako cestujúci dňa 12.05.2014 na linke MHD č. 9 v Bratislave na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, keď túto sumu žiadal uhradiť do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Odoslanie výzvy žalovanému žalobca preukázal (čl. 5 spisu).
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 56/2012 Z.z.“), dopravca v pravidelnej doprave je povinný a) prevádzkovať pravidelnú dopravu na autobusovej linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou a so zmluvou o službách vo verejnom záujme po celý čas ich platnosti b) prepravovať cestujúcich podľa tarify a vydať cestujúcemu cestovný lístok alebo iný doklad potvrdzujúci zaplatenie cestovného alebo ho zaevidovať v elektronickom systéme, ak sa na zaplatenie cestovného použilo elektronické médium c) uzatvoriť zmluvu o preprave osôb s každým cestujúcim pripraveným na zastávke na trase autobusovej linky v čase odchodu autobusu podľa cestovného poriadku; to neplatí, ak je vyčerpaná kapacita autobusu podľa osvedčenia o evidencii, cestujúci nie je podľa prepravného poriadku spôsobilý na prepravu alebo prepravu na trase autobusovej linky dočasne znemožňuje aktuálny technický stav, priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 56/2012 Z.z., vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2 zákona.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičov, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný namieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z., pravidelná doprava na autobusovej linke sa uskutočňuje podľa cestovného poriadku.
Podľa § 16 ods.4 zákona č. 56/2012 Z.z., cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z.z., cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z., tarifa upravuje a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim, d) ceny za prepravu autobusových zásielok, e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do 100-násobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
V prejednávanej veci dospel súd na základe listinným dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe k záveru, že pokiaľ sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 70,70 Eur, podal žalobu dôvodne. Žalovaný dňa 12.05.2014 cestoval na linke MHD č. 9 v Bratislave a na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ktorého cena predstavovala sumu 0,70 Eur. Na základe uvedeného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné v sume 0,70 Eur a úhradu (sankčnú) pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 100-násobku základného cestovného bez príplatkov, čo v prejednávanej veci predstavuje sumu 70,- Eur, a to s poukazom na § 760 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 12 ods. 2 písm. d/, § 14 ods. 2, § 16 ods. 4 písm. b/ a § 17 ods. 1 písm. a/, písm. e/ a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., o cestnej doprave, v znení neskorších predpisov, tiež s odkazom na článok 6. Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článok 5. Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Nakoľko žalovaný uvedenú sumu žalobcovi nezaplatil, súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, keď nárok žalobcu mal súd za preukázaný na základe listín, ktoré žalobca doložil do súdneho konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže súd ich nepriznať, alebo znížiť.
Náhrada nákladov konania má svoje miesto najmä tam, kde účastníci stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného, teda keď ide o súdne sporové konanie. V ustanovení § 142 O.s.p. sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok konania. Základom pre rozhodnutie súdu o trovách konania je miera úspechu vo veci. V súdenej veci mal žalobca vo veci plný úspech. Preto žalobca v zásade by mal mať nárok voči žalovanému na plnú náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania.
Žalobca si uplatnil v podanej žalobe náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p., a to za zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 Eur a za náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 16,60 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, pokus o zmier, písomné podanie na súd), režijný paušál 3-krát po 8,04 Eur a DPH počítanej z odmeny za právne služby, tiež z režijného paušálu. Trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia tak vyčíslil na sumu 88,70 Eur. Z týchto mu však nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia pozostávajúca z odmeny za pokus o zmier v sume 16,60 Eur, k tomu režijný paušál 8,04 Eur a k tomu z tohto DPH, pretože AT (Vyhláška č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov) s odmenou za takýto úkon nepočíta.
Dôvodne potom žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia len za 2 úkony právnej služby, ktorými boli príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd, teda žaloba, k tomu 2-krát režijný paušál, z týchto tiež DPH.
V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. však „ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť“.
Uvedené ustanovenie upravuje možnosť súdu trovy konania v drobných sporoch, pokiaľ sú tieto voči pohľadávke neprimerané, nepriznať alebo ich znížiť. Neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, ale nie je nejakým spôsobom zákonom špecifikovaná. Je potom na úvahe súdu, aké trovy považuje voči pohľadávke za neprimerané. Súd má za to, že žalobca ako účastník konania má právo zvoliť si na zastupovanie vo veci advokáta, nemožno spravodlivo od neho požadovať, aby trovy konania, ktoré mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením vznikli znášal bez akéhokoľvek nároku na ich náhradu. Súd pri rozhodovaní o trovách konania žalobcu vzal na zreteľ toto zákonné ustanovenie, pričom vzal do úvahy charakter sporu, keď ide o tzv. „drobný spor“, zložitosť právnej problematiky, ale i tú skutočnosť, že nejde o ojedinelý spor, nakoľko obdobné spory sú pomerne častou agendou rozhodovacej právomoci súdov.
S ohľadom na uvedené súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. v sume 46,07 Eur, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 29,57 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia 16,60 Eur, režijný paušál 8,04 Eur a DPH 4,93 Eur, t.j. 20 % zo sumy 16,60 Eur a zo sumy 8,04 Eur), ktorú sumu súd považoval za účelne vynaložené trovy konania pri zachovaní práva žalobcu zvoliť si advokáta na zastupovanie. Spolu so zaplateným súdnym poplatkom v sume 16,50 Eur priznal súd žalobcovi potom náhradu trov konania spolu v sume 46,07 Eur, ktorú sumu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ako súd vyššie dôvodí, o trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)