Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-61-2014.pdf
PDF · 118.01 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: UltraLux Central Europe s.r.o., Na Revíne 29/C, Bratislava 831 01, IČO: 35 941 324 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s. Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO 35 855 673 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 284,71 €, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 € podľa priloženého príkazu na úhradu na účet O. a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca, UltraLux Central Europe s.r.o., Na Revíne 29/C, Bratislava 831 01, IČO: 35 941 324, sa žalobou zo dňa 10.03.2014, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 19.03.2014, domáhal proti žalovanému Orange Slovensko, a.s. Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270, zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, zo dňa 28.01.2014 podľa v § 40 ods.1, písm. c), g) a j) zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a uhradenia trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že rozsudkom sp. zn. CS 862/2013 zo dňa 28.01.2014, Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie v ňom uvedených súm a trov konania.
Žalobca sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. CS 862/2013 zo dňa 28.1.2014 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 235 268 zo dňa 28.01.2014 (ďalej len rozhodcovský súd“), podľa v § 40 ods.1, písm. c) zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase (ďalej len „ZRK“), z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol predávajúcim t.j. žalovaným oboznámený o rozhodcovskej doložke, ktorá mu bola podsunutá na podpis s množstvom ďalších dokumentov. Spotrebiteľská zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné podmienky, ktoré zakladajú dôvod na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK. Ide o neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. j), k), r) Občianskeho zákonníka, ďalej § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
(jednostranná zmena zmluvných podmienok, riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, zjavná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán). Ďalej žalobca uviedol, že pri rozhodovaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko rozhodcovský súd vyzval žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), na podanie žalobnej odpovede v lehote 10 dní, žalobca však písomne namietal v tejto lehote časovú tieseň, vzhľadom na potrebu získania potrebných dôkazov a žiadal o predĺženie lehoty. Rozhodcovský súd na jeho žiadosť nereagoval a vydal rozhodcovsky rozsudok. Podľa názoru žalobcu, rozhodcovský súd nemal záujem objektívne preskúmať objektívnosť tvrdení žalobcu, a poškodil žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), tým, že nemal možnosť preukázať neoprávnenosť žaloby. Žalobca na základe uvedených dôvodov žiada, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, zo dňa 28.01.2014 a vyslovil, že rozhodcovská doložka je neplatná.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 22.12.2014, doručeným súdu do spisu a žalovanému, dňa 29.05.2015. Žalovaný v prvom rade poukazuje na to, že predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu no právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Navrhovateľ nemá postavenie spotrebiteľa, a teda odôvodnenie jeho návrhu s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c) resp. j) zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, je irelevantné. Navrhovateľ sa totiž nemôže dovolávať ochrany poskytovanej spotrebiteľom, keďže nie je subjektom tejto ochrany. V odôvodnení neprijateľnosti rozhodcovskej doložky žalobca uvádza jedine to, že mu bola podsunutá s množstvom dokumentov. Dôkaz k tomuto tvrdeniu však nepredložil žiaden. Žalovaný 34Cb/61/2014 - 93 odmieta, že by bol žalobca nútený k podpisu zmluvných dokumentov, a teda nič nebránilo žalobcovi ani v tom, aby si zmluvné dokumenty riadne prečítal a prípadne s rozhodcovskou doložkou vyjadril svoj nesúhlas. A navyše, v prípade podnikateľa sa očakáva, že pri uzatváraní zmlúv bude konať s odbornou starostlivosťou. K namietanej zásade rovnosti strán v rozhodcovskom konaní je toho názoru, že neposkytnutie dlhšej lehoty pre predloženie dôkazov ešte nemusí znamenať porušenie tejto zásady. Žalovaný uviedol, že nakoľko nemá prístup k doručenej žiadosti nemôže sa vyjadriť k okolnostiam tejto žiadosti, napr. kedy bola doručená súdu. Z hľadiska jej obsahu však považuje za problematické najmä to, že žiadateľ - účastník rozhodcovského konania nešpecifikoval, o aké dôkazy sa má jednať, ktoré neumožňujú ich zabezpečenie pre účely konania v stanovenej lehote. Žalovaný uviedol, že necháva na posúdení súdu, či došlo k porušeniu tejto zásady a procesného postupu rozhodcovského súdu, a to vzhľadom na všetky okolnosti. Žalovaný návrh žalobcu na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, preto považuje na základe vyššie uvedených argumentov za nedôvodný, pretože nie je daný legitímny dôvod pre jeho zrušenie, a to najmä preto, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa ani v predmetnom zmluvnom vzťahu, ani v tomto konaní. Žalovaný na základe vyššie uvedeného, navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žiada, aby bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania.
Súd uznesením č.k.34 Cb 61/2014-50, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, zo dňa 28.01.2014, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej - č.k.34 Cb 61/2014 v právnej veci žalobcu: UltraLux Central Europe s.r.o., IČO:35941324 Na Revíne 29/C 83101 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s. Metodova 8 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.05.2015, na ktorom sa zúčastnili žalobca a žalovaný (pojednávanie bolo odročené z dôvodu nepredloženia plnomocenstva súdu udeleného splnomocniteľom substitučnému splnomocnencovi).
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.06.2015, na ktorom sa zúčastnili žalobca a právna zástupkyňa žalovaného.
Žalobca na pojednávaní dňa 19.06.2015 uviedol, že je toho názoru, že žaloba je dôvodná nakoľko aj keď uzatváral Zmluvu o poskytovaní služieb so žalovaným ako právnická osoba je spotrebiteľom, pretože slovenský právny poriadok mu poskytuje ochranu. Poukázal na zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol v tom čase platný a to § 2 ods. 2., ktorý hovorí, že sa priznáva aj právnickej osobe ochrana ako spotrebiteľovi, a to v tom prípade, ak právnická osoba nakupuje výrobky alebo ich využíva, alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. V roku 2014 bola právnická osoba vypustená z tohto ustanovenia, žalobca je toho názoru, že je spotrebiteľom v danej veci, nakoľko obchodná spoločnosť nevyužívala služby žalovaného, pretože v tom čase nevykonávala podnikateľskú činnosť, nepoužívala SIM karty k predmetným dvom telefónom, ktoré kúpila na základe kúpnych zmlúv a zaplatila za ne v hotovosti a daná zmluva bola uzatvorená ako na fyzickú osobu a bola poskytnutá záručná lehota 24 mesiacov tak ako fyzickým osobám, keďže im bola poskytnutá záručná lehota 24 mesiacov ako fyzickým osobám. Žalobca ďalej uviedol, že keďže obchodná spoločnosť neplatila za služby, boli odpojení. Žalobca uviedol, že nemali rovnocenné postavenie so žalovaným, nakoľko zmluvy boli štandardné, rovnaké pre všetkých zákazníkov, nemali skúsenosti s uzatváraním zmlúv, nepoznali presne tieto postupy. Žalobca založil do spisu v jednom vyhotovení čestné prehlásenie o tom, že spoločnosť nevyužívala žiadnu z poskytovaných služieb za účelom podnikateľskej činnosti a teda dosiahnutia zisku, doložil do spisu v dvoch vyhotoveniach záručné listy a dal súdu k nahliadnutiu kúpnopredajné zmluvy na dva telefóny (zo dňa 28.10.2011a zo dňa 06.12.2011). Žalobca ďalej zdôraznil, že nakoľko žalobca a žalovaný sú právnickým osobami, ich vzťahy sa primárne riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, vzťahy neupravené v Obchodnom zákonníku sa riadia Občianskym zákonníkom ako všeobecná právna úprava. Zákon o ochrane spotrebiteľa však, ako ex specialis, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka a v tomto konaní je potrebné aplikovať zákon 250/2007 § 2 ods. a), kde je priznané právo ochrany spotrebiteľa aj pre právnické osoby napriek tomu, že smernica EHS 93/1, považuje spotrebiteľa za fyzickú osobu, slovenský zákonodarca rozšíril mieru ochrany aj o právnickú osobu. Žalobca žiadal súd, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 19.06.2015 uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 22.12.2014. Uviedla, že sa nejedná sa o spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o právnickú osobu, neprijateľné podmienky sú definované v Občianskom zákonníku. Poukázala na smernicu EHS 93/1, ktorá bola transformovaná do Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 4. a nasl. V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľa, preto je vylúčená ochrana žalobcu ako spotrebiteľa. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadala náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu, rozhodcovským spisom - rozhodcovského rozsudku sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, zo dňa 28.01.2014, písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu a prednesom právnej zástupkyne na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:
Povinnosťou súdu je v prvom rade skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá ZRK v platnom znení v rozhodnom čase, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 - dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. ZRK v platnom znení, na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom.
Súd z predložených dôkazov rozhodcovského spisu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, zo dňa 28.01.2014 a z doručenky, zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 28.01.2014 a žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), bol doručený dňa 24.02.2014.
V danom prípade žalobca mohol podať na súde žalobu najneskôr do 26.03.2014, t. j. do tejto lehoty mala byť reálne doručená žaloba na súde. Súd zistil, že žaloba bola žalobcom podaná 34Cb/61/2014 - 94
žalobcom na poštovú prepravu dňa 11.03.2014 a na súd bola doručená 19.03.2014 a teda bola zachovaná lehota na jej podanie v zmysle § 41 ods. l veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. ZKR.
Súd sa zaoberal dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa v § 40 ods.1, písm. c), písm. g) a j) ZKR.
Súd sa v prvom rade zaoberal žalobcom vznesenou námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní ako dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, t.j. či bola platná dohoda medzi zmluvnými stranami o dojednaní rozhodcovskej doložky, t.j. že všetky, vzniknutá spory na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalobcom a žalovaným budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Súd pri posudzovaní tejto skutočnosti skúmal skutočnosť, či žalobca v rozhodcovskom konaní ako žalovaný, vzniesol podľa ust. § 21 ods.2 ZRK, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
Súd mal v konaní preukázané z rozhodcovského spisu sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava a nebolo to ani sporné, že žalobca (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný), si neuplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, hoci výzva rozhodcovskému súdu zo dňa 25.09.2013 na doručenie žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní vo veci sp. zn CS 862/2013 žalobcu Orange Slovensko, a.s. Metodova 8 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270 proti žalovanému UltraLux Central Europe s.r.o., IČO:35941324 Na Revíne 29/C 83101 Bratislava o zaplatenie 661, 18 €, mu bola riadne doručená dňa 30.09.2013. Žalobca (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný), tak neučinil ani v svojom podaní zo dňa 08.10.2013, adresovanej rozhodcovskému súdu ako žiadosť o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede (čl.18 s.sp.).
V danom prípade nešlo o vec, ktorú nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, preto nemohla byť použitá druhá veta citovaného ustanovenia, kedy bolo možné uplatniť námietku až do skončenia veci samej v rozhodcovskom konaní.
Z uvedeného vyplýva, že oneskorenú námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z iného dôvodu než pre nedostatok arbitrability by musel rozhodcovský súd zamietnuť. Súd sa zaoberal ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom v žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, a to či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z dôvodov, ktoré v žalobe uviedol žalobca. Súd mal v konaní, preukázané, že žalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému), bola rozhodcovským súdom doručená žaloba spolu s výzvou na zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 25.09.2013, a to dňa 30.09.2013 (čl.20 s.sp.).
Súd dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g) ZPK), nakoľko rozhodcovský súd poskytol žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), dostatočnú lehotu na zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 25.09.2013, s tým aby sa vyjadril k žalobe žalobcu (v súdnom konaní žalovaného) v rozhodcovskom konaní sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, nakoľko predmetná výzva mu bola rozhodcovským súdom reálne doručená dňa 30.09.2013 (doručenka č.l.20 s.sp.), pričom rozhodcovský rozsudok sp. zn. CS 862/2013 bol Stálym rozhodcovským súdom Curia Slovakia, zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., so sídlom Medená 21, 811 01 Bratislava, vydaný až 28.01.2014. Ak aj žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), rozhodcovský súd neposkytol predĺženie lehoty na zaslanie žalobnej odpovede a predloženie dôkazov, žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), mal dostatok času, aby tak učinil vo vlastnom záujme do 28.01.2014, t.j. do doby, kedy až rozhodcovský súd rozhodol. Podľa § 27 ods. 1 ZRK rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, pričom pasivita
účastníka pri dokazovaní je procesne sankcionovaná tak, že rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.
Súd, sa zaoberal aj ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom v žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, a to, či boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Súd dospel k záveru, že uzatvorené zmluvy žalobcu so žalovaným - Zmluva o pripojení č.A6018088 zo dňa 06.12.2011, Dodatok Zmluve o pripojení č.A6018088 zo dňa 06.12.2011, Zmluva o pripojení č.A5936852 zo dňa 28.10.2011, Dodatok Zmluve o pripojení č.A5936852 zo dňa 28.10.2011, Všeobecné zmluvné podmienky, nie sú spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko v čase ich uzatvorenia bol účinný Občiansky zákonník, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). V právnej úprave platnej a účinnej v čase uzatvorenia predmetných zmlúv v ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľ definovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že za spotrebiteľa môže byť považovaná aj právnická osoba, avšak iba ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. V zmysle smernice článku 2 písm.b) Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, definuje za spotrebiteľa iba fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že predmetom zmlúv, ktoré uzatvoril žalobca so žalovaným bolo poskytnutie služieb (napr, Clip, internet v mobile TV, Roaming a pod.), ktoré právnická osoba využívala pri svojej podnikateľskej činnosti, (žalobca nepreukázal opak žiadnym hodnoverným dôkazom). Žalobca ďalej podporne ani nepreukázal súdu žiadnym dôkazom zo svojej účtovnej evidencie, že nákup predmetných telefónov nezahrnul do účtovníctva obchodnej spoločnosti, t.j. že si náklady za ich úhradu žalovanému
34Cb/61/2014 - 95
neodpočítal od základu dane z príjmu, resp. či si neuplatnil odpočet DPH.
Súd preto dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným navrhovateľmi podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Na základe uvedeného súd vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko nepreukázal zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase:
§ 3 ods. 1 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
§ 4 ods.1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
§ 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy .
§ 4 ods.3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
§ 12 ods. 6 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
§ 17 ods.2 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
§ 21 ods. 1 rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
§ 21 ods. 2 účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
§ 21 ods. 3 rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.
§ 27 ods. 1 rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Pasivita účastníka pri dokazovaní je procesne sankcionovaná tak, že rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.
§ 40 ods. l písm. c) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
§ 40 ods. 1 písm. g), len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
§ 40 ods. 1 písm. j), len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
§ 41 ods. l veta prvá, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom,
34Cb/61/2014 - 96
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v čase uzavretia zmlúv (účinný od 01.07.2011), spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie je fyzická osoba, ktorá nakupuje a používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Na základe uvedeného súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko nepreukázal zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní mal plný úspech žalovaný voči žalobcovi, preto súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní voči nemu plne úspešný, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie v zmysle ust. § 1 ods. 3 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajúcu z nasledujúcich úkonov právnej služby:
1) 1 úkon právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 61,87 € (z neurčitej hodnoty predmetu sporu vo výške 1/13 výpočtového základu) + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH,
2) 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.12.2014 vo výške 61,87 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 3) 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 19.06.2015 vo výške 64,53 € + režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH, 4) 1 úkon právnej služby (1/4) - účasť na účasť na pojednávaní dňa 07.07.2015, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia dňa 07.07.2015 vo výške 16,13 € (účasť na pojednávaní na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia) + režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH.
SPOLU: 284,71 €.
Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej služby 1 - účasť na pojednávaní dňa 12.05.2015, nakoľko predmetné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že prítomná substitučná právna zástupkyňa žalovaného, nepredložila súdu plnú moc na zastupovanie od splnomocniteľa Advokátskej kancelárie Bobák, Bollová a spol. s.r.o. a táto sa nenachádzala ani v súdnom spise. Súd nevzal do úvahy tvrdenie právnej zástupkyne, že plnú moc zaslali spolu s vyjadrením súdu zo dňa 22.12.2014, nakoľko z kópií dokladov založených v spise na č. l. 62-64, táto skutočnosť nebola preukázaná. Predmetná plná moc bola súdu predložená žalovaným až na pojednávaní dňa 19.6.2015. Súd nemal uvedenú skutočnosť preukázanú ani z nájdeného vyjadrenia zo dňa 22.12.2014 (viď. úr. záznam č. l. 88)
Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby za písomné vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 27.05.2015, nakoľko sa nejednalo o vyjadrenie vo veci samej, ale iba o prípis, v ktorom odporca vysvetľuje súdu, že vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.12.2014 zaslal na súd poštou, spolu s plnou mocou už v decembri v roku 2014, nakoľko sa tieto nenachádzali v súdnom spise do dňa prvého pojednávania. Ak by súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaného za uvedený úkon právnej služby, potom by priznal náhradu trov právneho zastúpenia za rovnaký úkon za to isté vyjadrenie dvakrát.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka za vyššie uvedené úkony právnej služby nie je splnená.
Súd zaviazal žalobcu na uhradenie súdneho poplatku vo výške 331,50 € za návrh, ktorý neuhradil v stanovenej lehote na základe výzvy súdu zo dňa 12.06.2014 a to podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Súd z týchto dôvodov rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho 34Cb/61/2014 - 97
doručenia na súd proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).