Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27P-76-2015.pdf
PDF · 70.26 KB
Case nature
Subarea
27P/76/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti: W. O., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX deti rodičov I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X/XX, I. X. A., Rakúsko zastúpená advokátkou Mgr. Zinou Hlbočanovou, Vajnorská 20, Bratislava a Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Bratislava o zníženie výživného takto
rozhodol:
Okresný súd Bratislava II nemá právomoc konať vo veci zníženia výživného na mal. W. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. Ľ. O. nar. XX.XX.XXXX. Konanie s a z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa otec detí Ľ. O. domáhal zníženia výživného na mal. W. zo sumy 200,- euro na 28,- euro mesačne a na mal. Ľ. zo sumy 250,- euro na 28,- euro mesačne. Vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.4.2014 s tým, že obe deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. W. sumou 250,- euro mesačne a na výživu mal. Ľ. sumou 200,- euro mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva. Návrh na zníženie výživného zdôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov jeho strane v tom, že za mu zhoršil zdravotný stav, z ktorého dôvodu je od 31.03.2015 práceneschopný a jeho jediným príjmom súd nemocenské dávky. Poukázal tiež na to, že okrem mal. Karin a mal. Ľubomíra má ďalšie tri vyživovacie povinnosti Lustráciu v Registri obyvateľov súd zistil, že matka maloletých detí má hlásenú adresu trvalého pobytu v Rakúskej republike, Z. X/XX, I.. Na výzvu súdu matka maloletých detí uviedla, že s deťmi žije v Rakúsku na adrese Z. X/XX z dôvodu, že otec detí jej znemožňuje vstup do bytu Na W. XX v Bratislave. Deti navštevujú v Rakúsku aj základnú školu - P. I.. Z uvedeného je zrejmé, že obvyklý pobyt maloletých detí je v Rakúskej republike. 2 27P/76/2015
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 24a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18. 5. 2011, (ďalej len "Nariadenie"), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo. Podľa článku 10 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. V súlade s ustanovením § 103 Občianskeho súdneho poriadku, súd kedykoľvek za konania prihliada k tomu, či sú splnené podmienky konania. Ak súd zistí nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, konanie zastaví. Jednou zo základných podmienok, za ktorých súd môže vo veci konať (podmienok konania), je právomoc súdu vo veci konať. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok povinnosť súdu konanie vo veci zastaviť. Súd na posúdenie právomoci konať vo veci aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien ako aj Nariadenie Rady (ES)č. 4/2009, nakoľko predmetom konania je 3 27P/76/2015
vyživovacia povinnosť. Súd mal v konaní preukázané, že miesto obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré sú zároveň osobami oprávnenými na výživné a z hľadiska procesného postavenia v konaní odporcami, je v Rakúskej republike. Z uvedeného dôvodu nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci zníženia výživného v zmysle článku 3 Nariadenia. Preto súd, v súlade s článkom 10 Nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 4 27P/76/2015
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.