Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36C/211/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: Ľ. P., bytom: U. Č.. XX, J., narodená: XX.X.XXXX, zastúpená advokátom: JUDr. Richard Kovalčík, sídlo: Rázusova č. 1, Košice, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., sídlo: Panónska cesta č. 39, Bratislava, IČO: 35 858 699, zastúpený advokátom: Mgr. Marián Baláž, sídlo: Tešedíkova č. 59, Bratislava, v konaní o zaplatenie 4.902,76 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4.091,56 eur istiny.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.091,56 eur vo výške 8,75% ročne od 13.7.2012 do zaplatenia.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.156,70 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne advokátovi JUDr. Richardovi Kovalčíkovi.

V. To všetko je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2013 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 4.902,76 eur s príslušenstvom. Túto svoju žalobu odôvodnila právom na nahradenie škody vo výške 2.902,76 eur a tiež právom na zaplatenie sumy 2.000,- eur titulom nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa v rámci príslušenstva žiadala priznať nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy 2.902,76 eur od 13.7.2012 do zaplatenia a tiež si uplatnila právo na nahradenie trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tak, že si od žalovaného na základe jeho inzerovanej ponuky, spočívajúcej v zabezpečení bezplatného povinného zmluvného poistenia osobného motorového vozidla pri zakúpení vozidla od žalovaného v cene nad 2.000,- eur, dňa 28.8.2009 zakúpila motorové vozidlo značky Citroen Xsara Picasso s evidenčným číslom P. XXX C. za kúpnu cenu 3.642,50 eur. Neskôr dňa 8.9.2009 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa vyššie uvedeným motorovým vozidlom spôsobila škodu vo výške 2.090,26 eur, pričom až následne žalobkyňa zistila, že táto škoda nemôže byť hradená z povinného zmluvného poistenia, nakoľko takéto poistenie nebolo zo strany žalovaného v prospech žalobkyne zabezpečené a v dôsledku tejto situácie vznikla žalobkyni škoda vo výške 2.902,76 eur spočívajúca v nahradení škody a tiež súdnych trov, pretože táto škoda bola od žalobkyne vymáhaná súdnou cestou. Nárok na zaplatenie 2.000,- eur žalobkyňa odôvodnila svojim tvrdením, že vyššie uvedené konanie

žalovaného (nezabezpečenie poistenia napriek verejne inzerovanému prísľubu) považuje za nekalú obchodnú praktiku, prípadne za klamlivé konanie, a preto si uplatnila tiež právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má povinnosť uzavrieť toto poistenie ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch, prípadne ten, kto je vlastníkom vozidla, pričom táto osoba je povinná poistnú zmluvu uzavrieť najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Z uvedeného teda, podľa stanoviska žalovaného povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu mala žalobkyňa a nie žalovaný. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobkyňou tvrdená marketingová akcia skutočne prebehla, ale podľa jeho stanoviska v danom prípade nešlo o verejný prísľub podľa § 850 Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa verejným prísľubom zaväzuje ten, kto verejne vyhlási že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednej osobe alebo bližšie neobmedzenému počtu osôb, ktoré splnia podmienky vo verejnom prísľube, avšak podľa žalovaného jeho marketingová akcia nebola verejným prísľubom a žalobkyňa sa v tomto smere nemohla domáhať poskytnutia plnenia v zmysle ustanovení o verejnom prísľube. Podľa stanoviska žalovaného predmetná marketingová akcia nie je klamlivou obchodnou praktikou, preto žalobkyňa nemá právo na uplatnené finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný neskôr na svoju obranu tiež vzniesol námietku premlčania a to s odôvodnením, že žalobkyňa sa o vzniku škody dozvedela najneskôr v deň vzniku dopravnej nehody, prípadne dňa 3.12.2010 od doručenia výzvy na nahradenie škody, respektíve už po dopravnej nehode alebo aj v rámci likvidácie poistnej udalosti.

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, predmetom činnosti ktorej okrem iných činností sú aj: maloobchod s motorovými vozidlami, maloobchod s použitým tovarom, samostatný finančný agent pre sektor poistenia alebo zaistenia a sektor poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Tieto skutočnosti súd zistil z výpisu z obchodného registra ohľadom osoby žalovaného.

Žalobkyňa a žalovaný dňa 28.8.2009 uzavreli Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako kupujúca zakúpila od žalovaného ako predávajúceho motorové vozidlo Citroen Xsara Picasso s evidenčným číslom P. XXX C. W. kúpnu cenu 3.642,50 eur. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej kúpnej zmluvy.

Žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia vyššie citovanej kúpnej zmluvy prezentoval svoju obchodnú činnosť marketingovou akciou, ktorou ponúkal povinné zmluvné poistenie zadarmo, a to v prípade zakúpenia vozidla s cenou nad 2.000,- eur. Konkrétna ponuka v rámci internetovej inzercie bola nasledovná: „Výnimočná príležitosť! V AAA AUTO teraz dostanete povinné zmluvné poistenie zadarmo! Povinné zmluvné poistenie Vám vybavíme zadarmo ku každému autu s cenou nad 2.000 EUR/60.252,- Sk. Rovno tak od nás odídete s poisteným autom a nebudete riskovať prípadné sankcie. ...“. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z kópie webovej stránky žalovaného, pričom žalovaný existenciu citovanej marketingovej akcie potvrdil tiež.

Dňa 8.9.2009 pri premávke vyššie citovaného vozidla žalobkyňa zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej na druhom poškodenom vozidle vznikla škoda vo výške 2.090,26 eur. Zodpovednosť za škodu spôsobenú zakúpeným motorovým vozidlom žalobkyne v čase vzniku škody nebola zákonne poistená, preto za žalobkyňu túto škodu uhradila Slovenská kancelária poisťovateľov. Slovenská kancelária poisťovateľov si neskôr v rámci súdneho konania uplatnila voči žalobkyni nárok na nahradenie tejto uhradenej škody. Žalobkyňa túto škodu na základe súdneho rozhodnutia (Unesenie Okresného súdu Košice II sp. značka zo dňa 6.3.2012) uhradila dňa 11.4.2012 a to nasledovnými platbami: 237,83 eur (úrok z omeškania), 573,37 eur (trovy súdneho konania) a 2.091,56 eur, z ktorých suma 2.090,26 eur predstavuje náhradu škody a suma 1,30 eur predstavuje bankový poplatok za zrealizovanie platby. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, tiež zo žaloby Slovenskej kancelárie poisťovateľov, z citovaného uznesenia súdu a tiež z potvrdenia o peňažných vkladoch žalobkyne na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na nahradenie svojej škody vo výške 2.902,76 eur listom zo dňa 21.6.2012. Na uhradenie škody žalobkyňa určila lehotu do 12.7.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu právneho zástupcu žalobkyne.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.3.2015 uviedla k veci nasledovné skutočnosti. So synom sme na internete hľadali nejaké auto, ktoré by som si pre seba zakúpila a on na stránke AAA AUTO našiel také vozidlo, ktoré by mi vyhovovalo a ešte mu tam aj vyskočila tá akcia, že pokiaľ kúpime auto nad 2.000,- eur, tak budem mať povinné zmluvné poistenie zadarmo, aj som si tú ponuku vytlačila. Neskôr som aj so synom prišla do predajne žalovaného v Košiciach - Nad jazerom a začala som sa zaujímať o to konkrétne auto, ktoré sme vybrali na internete. Venovala sa nám nejaká slečna, ktorej som ja ukázala vytlačenú tú ponuku z internetu, kde bola tá akcia poistenia zadarmo. Ja som sa vyslovene tej slečny pýtala, či budem mať to poistenie zadarmo a ona mi povedala, že áno, že auto budeme mať poistené. Ona sa nás pýtala, či chceme riešiť aj havarijné poistenie, pretože nám vedela ponúknuť aj toto. Ja som s tým súhlasila a ona začala vypisovať papiere a vypísala nám aj to havarijné poistenie, ale zrejme došlo k tomu, že sa zabudlo na zmluvu ohľadom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Auto som si potom prevzala o dva dni a oni mi dali do ruky aj papiere, s ktorými som mohla jazdiť. Prepis auta na dopravnom inšpektoráte som vykonala až niekedy v novembri 2009, lebo až vtedy mi žalovaný poslal potrebné papiere na prepis. K dopravnej nehode došlo niekedy v septembri 2009. O tom, že nemám povinné zmluvné poistenie som sa dozvedela až priamo pri tej dopravnej nehode, pretože policajt odo mňa pýtal číslo povinnej zmluvnej poistky, ja som vybrala celý šanón dokladov od žalovaného a predložila som im tú poistnú zmluvu, ale išlo o to havarijné poistenie. Policajt mi povedal, že nejde o toto poistenie, ale že on potrebuje odo mňa predložiť doklad o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, ja som prehľadala celý šanón, ale nič som nenašla. Volala som aj synovi a až potom som si uvedomila, že nemám povinné zmluvné poistenie, do vtedy som si myslela, že ho mám. Pokiaľ som uzavrela havarijnú poistku, tak určite by som uzavrela aj povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Kúpa vozidla prebiehala niekedy od obeda a až večer asi o pol siedmej nás zavolala tá slečna a rýchle nám povysvetľoval, čo a ako sa bude riešiť a potom som podpisovala zmluvu, to trvalo asi pol hodinu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

Podľa § 850 Občianskeho zákonníka: „Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.“

Podľa § 794 Občianskeho zákonníka: „(1) Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. (2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.“

Podľa § 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu): „(1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. (2) V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento

zákon neustanovuje inak. (3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.“

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z.: „Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.“

Podľa § 27 ods. 7 prvá veta Zákona č. 381/2001 Z.z.: „Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.“

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný sa v rámci svojej marketingovej (obchodnej) kampane verejne zaviazal, že pokiaľ si nejaká osoba (t.j. bližšie neurčený počet osôb) u neho zakúpi motorové vozidlo v cene nad 2.000,- eur, tak tejto osobe (osobám) vybaví zákonné povinné zmluvné poistenie zadarmo. Podľa názoru konajúceho súdu v danom prípade na základe vyššie citovaného verejného prísľubu (§ 850 Občianskeho zákonníka) vznikla žalovanému vo vzťahu ku žalobkyni povinnosť zabezpečiť jej povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jej vozidla a to dokonca zadarmo, pretože žalobkyňa splnila podmienky určené vo verejnom prísľube žalovaného (zakúpila si u neho vozidlo v cene nad 2.000,- eur). Žalovaný túto svoju povinnosť z verejného prísľubu zabezpečiť žalobkyni zákonné poistenie nesplnil.

Pri prevádzke príslušného motorového vozidla po jeho zakúpení žalobkyňou neskôr vznikla škoda (za túto škodu zodpovedala podľa § 427 ods. 1 žalobkyňa), ktorú podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. uhradila Slovenská kancelária poisťovateľov a to z dôvodu, že nebolo uzavreté príslušné povinné zmluvné poistenie. Žalobkyňa neskôr ako osoba zodpovedná za spôsobenú škodu podľa § 27 ods. 7 prvá veta Zákona č. 381/2001 Z.z. dňa 11.4.2012 uhradila Slovenskej kancelárii poisťovateľov jej plnenie titulom náhrady škody.

Pokiaľ by žalovaný dodržal svoju povinnosť z poskytnutého verejného prísľubu a skutočne by zabezpečil povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla žalobkyne, tak žalobkyni neskôr nevznikne povinnosť zaplatiť Slovenskej kancelárii plnenie titulom náhrady spôsobenej škody, čím žalobkyni jednoznačne vznikla škoda, nakoľko o uhradenú sumu sa znížil jej majetok. Žalovaný teda porušením svoje povinnosti z verejného prísľubu a spôsobil žalobkyni škodu.

Škoda v zásade vznikla aj porušením zákonnej tzv. „prevenčnej“ povinnosti žalovaného danej ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej každý sa má správať tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku. K tomuto záveru súd dospel z obsahu vyššie uvedenej reklamnej kampane žalovaného, z ktorej budúci zákazník žalovaného (a teda aj žalobkyňa) musel nadobudnúť presvedčenie, že u žalovaného zakúpené vozidlo v hodnote nad 2.000,- eur má vybavené príslušné zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Obrana žalovaného v tom zmysle, že žalobkyňa mala zo zákona povinnosť uzavrieť príslušné zákonné povinné zmluvné poistenie (podľa § 3 Zákona č. 381/2001 Z.z.), nič nemení na protiprávnom konaní žalovaného v súvislosti s nesplnením jeho verejného prísľubu, resp. s nedodržaním jeho prevenčnej povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na možnosť danú § 794 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaný mal možnosť uzavrieť príslušnú poistnú zmluvu v prospech žalovanej a tiež poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný podľa predmetu svojej obchodnej činnosti poskytuje činnosť finančného agenta pre sektor poistenia.

Žalobkyňa si uplatnila nárok na nahradenie škody vo výške 2.902,76 eur, pričom táto čiastka pozostávala z: 237,83 eur (úrok z omeškania), 573,37 eur (trovy súdneho konania) a 2.091,56 eur, z ktorých suma 2.090,26 eur predstavuje náhradu škody a suma 1,30 eur predstavuje bankový poplatok za zrealizovanie platby. Z tejto čiastky je však oprávnený iba nárok na nahradenie škody žalobkyne vo výške 2.091,56 eur, ktorá zodpovedá priamej náhrade škody (za opravu poškodeného vozidla) vo výške 2.090,26 eur a sumu 1,30 eur, ktorú žalobkyňa musela zaplatiť peňažnému ústavu Slovenskej kancelárie poisťovateľov

z dôvodu bankového poplatku za vloženie finančnej čiastky 2.090,26 eur. Tieto nároky vyplývajú z protiprávneho konania žalovaného a vznikli v priamej súvislosti s týmto konaním.

Nárok žalobkyne na nahradenie škody v časti zodpovedajúcej 237,83 eur titulom úroku z omeškania uhradeného Slovenskej kancelárii poisťovateľov a tiež nárok na nahradenie trov konania kancelárie vo výške 573,37 eur, súd nepovažuje za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný, pretože tieto nároky by nevznikli, pokiaľ by si žalobkyňa riadne splnila svoje zákonné povinnosti voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov dané § 27 ods. 7 prvá veta Zákona č. 381/2001 Z.z.. Toto porušenie povinnosti žalobkyne nezavinil žalovaný, preto tu neprichádza do úvahy ani nejaká zodpovednosť za škodu. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto neoprávnenej časti zamietol.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“

Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietku premlčania a to s tvrdením, že žalobkyňa sa o škode dozvedela v deň vzniku dopravnej nehody (prípadne neskôr ako je to uvedené v jeho vyššie uvedenom stanovisku). Podľa názoru konajúceho súdu nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní nie sú premlčané, preto súd nepovažoval námietku premlčania za právne relevantnú.

S ohľadom na deň podania žaloby (15.11.2013) ako aj na skutočnosť, kedy došlo u žalobkyne ku vzniku škody, súd konštatuje že ku dňu podania žaloby neuplynula zákonná objektívna trojročná premlčacia lehota a ani subjektívna dvojročná premlčacia lehota. K tomuto záveru súd dospel z dôvodu, že škoda žalobkyne reálne vznikla až dňa 11.4.2012, kedy uhradila Slovenskej kancelárii poisťovateľov jej plnenie (t.j. škoda nevznikla ku dňu dátumu dopravnej nehody, ale nevznikla ani v rámci rokovaní žalobkyne so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

Dňa 13.7.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 0,75% ročne. Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska.

Na nahradenie škody nie je zákonom stanovená špeciálna lehota a účastníci konania si čas nahradenia škody zjavne nedohodli. Z uvedeného dôvodu s poukazom na znenie § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný nahradiť žalobkyni škodu v lehote určenej výzvou žalobkyne. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa vyzvala žalovaného na nahradenie škody svojim listom zo dňa 21.6.2012 a to v lehote do 12.7.2012. Uplynutím tejto lehoty (dňom 13.7.2012) sa teda žalovaný dostal do omeškania s uhradením tejto pohľadávky žalobkyne.

Dňa 13.7.2012 (prvý deň omeškania žalovaného) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 0,75% ročne, z uvedeného dôvodu vznikol žalobkyni voči žalovanému podľa § 517

Občianskeho zákonníka v spojení s §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne a to od vzniku omeškania do zaplatenia.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (Práva spotrebiteľa): „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (Nekalé obchodné praktiky): „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.“

Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (Nekalé obchodné praktiky): „Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.“

Podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie): „Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte.

Žalobkyňa si svojou žalobou voči žalovanému tiež uplatnila nárok na zaplatenie 2.000,- eur, ktorý odôvodnila svojim tvrdením, že vyššie uvedené konanie žalovaného (nezabezpečenie poistenia napriek verejne inzerovanému prísľubu) považuje za nekalú obchodnú praktiku, prípadne za klamlivé konanie, a preto si uplatnila právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Marketingová kampaň žalovaného (ponuka v rámci internetovej inzercie v tomto znení: „Výnimočná príležitosť! V AAA AUTO teraz dostanete povinné zmluvné poistenie zadarmo! Povinné zmluvné poistenie Vám vybavíme zadarmo ku každému autu s cenou nad 2.000 EUR/60.252,- Sk. Rovno tak od nás odídete s poisteným autom a nebudete riskovať prípadné sankcie.“) podľa tvrdenia žalobkyne ovplyvnilo jej rozhodnutie v tom zmysle, že od žalovaného zakúpila jeho motorové vozidlo. Podľa vyššie citovaného ustanovenia v § 8 ods. 1 písm. b) Zákona č. 250/2007 na naplnenie klamlivosti konania žalovaného však postačuje už iba existencia možnosti, že sporná obchodná praktika ovplyvní rozhodnutie spotrebiteľa. S ohľadom na obsah predmetnej marketingovej kampane (zabezpečenie povinného zmluvného poistenia vozidla a to dokonca zadarmo) je zrejmé, že takéto konanie žalovaného bolo klamlivým konaním podľa § 8 Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré je podľa § 7 ods. 1a 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakázané.

Žalobkyňa ako spotrebiteľka v rámci tohto súdneho konania si úspešne uplatnila porušenie svojho práva, respektíve povinnosti žalovaného ustanovenej Zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preto jej podľa § 3 ods. 5 príslušného zákona vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného. S ohľadom na výšku škody žalobkyne ako aj na pomerne dlhý čas existencie sporu vzniknutého nekalým konaním žalovaného (od novembra v roku 2009) a tiež určite nepríjemnou skúsenosťou žalobkyne v súvislosti so vznikom dopravnej nehody a jej následkov, súd považuje

žalobkyňou uplatnené finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur za primerané a teda oprávnené v celom jeho rozsahu.

Nárok žalobkyne na uhradenie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. až v prípade úspešného uplatnenia tohto práva na súde. Z uvedeného dôvodu premlčacia lehota ohľadom tohto nároku žalobkyne nemohla uplynúť, pretože toto právo vzniká až na základe rozhodnutia súdu.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa zastúpená advokátom bola vo svojej žalobe v konaní v prevažnej miere úspešná, preto súd na náhradu trov konania žalobkyne v pomere jej úspechu zaviazal žalovaného. Úspech žalobkyne po matematickom prepočte predstavuje úspech v rozsahu 66,90% (žalobe bolo vyhovené v časti 83,45%

- zamietnutá časť žaloby v pomere 16,55%).

Náhrada trov konania žalobkyne teda predstavuje 66,90% z jej trov konania, konkrétne z trov právneho zastúpenia v sume 1.728,99 eur, pretože bola v konaní zastúpená advokátom.

Trovy právneho zastúpenia pred ich pomerným krátením predstavujú nasledovné nároky: 1. odmena za 7 úkonov právnej pomoci v hodnote po 170,97 eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby, písomné podanie z 19.5.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014, účasť na pojednávaní dňa 10.3.2015, písomné podanie z 31.3.2015 a účasť na pojednávaní dňa 7.7.2015); 2. odmena za 2 úkony právnej pomoci v hodnote 1 zo 170,97 eur (písomné podanie zo dňa 29.11.2013 a písomné podanie zo dňa 7.7.2015); 3. náhrada tzv. režijného paušálu: 3 x po 7,81 eur, 2 x po 8,04 eur a 4 x po 8,39 eur a 4. príslušná daň z pridanej hodnoty (20% z hodnoty úkonov a režijných paušálov). To všetko v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 13a ods. 1 písmeno c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania aj za vykonanie nasledovných úkonov právnej pomoci: písomné podanie z 21.2.2014 (žiadosť o doručenie odporu) a písomné podanie z 5.3.2014 (oznámenie o nesúhlase rozhodnutia bez pojednávania vo veci samej). Odmenu za tieto úkony súd žalobcovi nepriznal z dôvodu ich neúčelnosti. Žiadosť o doručenie odporu zo dňa 21.2.2014 bola neúčelná preto, lebo súd mal povinnosť doručiť žalobkyni odpor aj bez výslovnej žiadosti žalobkyne, pričom konajúci sudca dal pokyn na doručenie odporu už 15.1.2014 spolu s nariadením pojednávania vo veci samej. Oznámenie žalobkyne zo dňa 5.3.2014 o jej nesúhlase s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania bol tiež neúčelný a to z dôvodu, že žalobkyňa v čase zaslania tohto oznámenia už mala vedomosť, že konajúci sudca nariadil pojednávanie vo veci samej (predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni doručené dňa 27.2.2014).

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že nebolo žiadnym z účastníkov navrhnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.