Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/106/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcov: 1/ Š. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O., G. XXX/XX a 2/ J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O., G. XXX/XX, právne zastúpených JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie Osloboditeľov 10 proti žalovanému: BIO - plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, so sídlom Spišský Hrušov 195, IČO: 36183628, právne zastúpenom JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.2.2015 sa žalobcovia domáhali od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške každý zo žalobcov po 150 000,- eur. Návrh odôvodnili tým, že dňa XX.X.XXXX bol ich syn T. U., nar. XX.X.XXXX usmrtený pri plnení pracovných povinností na čerpacej stanici vo J. O.. Nebohý bol zamestnancom žalovaného, udalosť sa stala na pracovisku, pri plnení pracovných úloh a bola kvalifikovaná ako pracovný úraz. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, pričom nebohý sa svojim konaním nedopustil žiadneho protiprávneho konania a preto je nemožné, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za škodu. Žalovaný tak nesie plnú zodpovednosť za konanie neznámeho páchateľa. Strata najbližšieho člena rodiny je vážnym zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby t.j. do práva na súkromný a rodinný život. Nebohý žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, podieľal sa na nákladoch chodu domácnosti a rodičia by boli v budúcnosti odkázaní už len na jeho pomoc. Jeho smrťou im bola spôsobená nemajetková ujma, čo sa prejavilo najmä v citovej sfére. So synom tvorili rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, stretávali sa s ním každý deň. Smrťou syna stratili možnosť viesť s ním súkromný život a jeho stratu ťažko psychicky znášajú. Nebohý bol slobodný a nemal deti. V čase smrti mal nebohý len XX rokov. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch závisí od úvahy súdu. Cena ľudského života nie je vyčíslená v žiadnom právnom predpise, súd musí prihliadať na okolnosti prípadu a závažnosť vzniknutej ujmy.

Na pojednávaní žalobca v 1. rade uviedol, že syn T. mu veľmi chýba, má z toho psychické problémy. Po jeho smrti mu pribudli aj zdravotné problémy, čo musel riešiť aj návštevou lekárov. Ide o neznesiteľné stavy, býva nervózny. V dôsledku zdravotných problémov odpadol, následne od 5. do 23. marca bol aj hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice v Levoči, kde ho navštívil aj psychológ. Syn T. mu bol vždy nápomocný, vždy mu bol ochotný pomôcť. Má zdravotné problémy s chrbticou, pre ktoré bol prepustený z práce, pričom v dôsledku týchto zdravotných problémov mu nebohý syn o to viac pomáhal. Keď vojde do izby, ktorú užíval T. alebo vidí jeho fotografiu, stále plače. V súčasnej dobe navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Z. a užíva pravidelne lieky. Jej ambulanciu navštevoval aj pred smrťou

syna z dôvodu problémov v práci. V súčasnej dobe je na čiastočnom invalidnom dôchodku, poberá len dôchodok 310,- eur mesačne. Radšej by však chcel naspäť svojho syna, ako peniaze. Peniaze, ktoré požaduje od žalovaného by im mohli nejakým spôsobom pomôcť ďalej žiť. Ich starší syn má totiž taktiež zdravotné problémy. Dá sa povedať, že boli na syna T. finančne odkázaní, keďže manželka nepracuje. Žili teda aj z príjmu mladšieho syna.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že dňa XX.X.XXXX tak ako aj iné dni ráno vyprevadila syna T. pred bránu domu. Bránu za ním zatvorila a večer sa ho už nedočkala. Pre matku je hrozne ťažké prežiť smrť svojho syna. Syna T. mala s 9,5 - ročným odstupom po jeho staršom bratovi. T. bol veľmi súcitný, stále sa ma pýtal, či niečo nepotrebuje. Ešte hodinu pred smrťou volal domov, pýtal sa čo robia, či otec nepríde na benzínku. T. bol veselý, jeho smiech jej stále chýba a aj to ako im vedel prejavovať svoju lásku. Po T. smrti stále musela chodiť za manželom, pretože odpadáva. Oboch ich to veľmi zasiahlo, užíva lieky na ukľudnenie, hoci musí užívať aj lieky na srdce a na tlak, pričom lieky na ukľudnenie pred smrťou syna neužívala. Od smrti syna nemôže ísť do T. izby, keď vidí jeho fotku stále sa jej to vracia. Keď vidí spolužiakov T. je jej smutno z toho, že mohol chodiť s nimi ešte vonku, mohol im pomáhať doma. S manželom ale aj s T. mali plány, že začnú chovať domáce zvieratá, T. im sľúbil pri tom pomoc. Pomáhal im aj pokiaľ sa týka záhrady. V čase keď neboli doma, o záhradu sa postaral aj sám. Jeho smrťou sa im zrútil celý svet. Zo Sociálnej poisťovne im bola poskytnutá suma 644,20 eur, ide o náklady pohrebu nebohého syna. Je nezamestnaná, bývajú v rodinnom dome, s čím sú spojené výdavky. Syn T. prispieval na domácnosť tým spôsobom, že im dával stravné lístky, robil nákupy do domácnosti.

Štatutárny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila právna zástupkyňa, žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto podľa pojednával v neprítomnosti žalovaného. V písomnom vyjadrení, ako aj prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2015 uviedol, že nebohý T. U. dňa XX.X.XXXX vykonával ako jeho zamestnanec prácu na čerpacej stanici podľa pracovnej zmluvy, kedy došlo k jeho usmrteniu doposiaľ neznámym páchateľom a vec je vyšetrovaná políciou. Ako zamestnávateľ nahlásil udalosť Inšpektorátu práce Prešov a tiež Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves. Inšpektorát práce vykonal šetrenie pracovného úrazu so záverom, že zo strany poškodeného a jeho zamestnávateľa neboli zistené nedostatky. Ďalej uviedol, že k usmrteniu zamestnanca na pracovisku došlo úmyselným zranením inou osobou, zo strany žalovaného ako zamestnávateľa nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, k žiadnemu neoprávnenému zásahu. V prípade smrti zamestnanca majú príbuzní osobitný nárok, ktorý je výsledkom platenia poistného zamestnávateľom t.j. nárok na pozostalú rentu a jednorazové odškodnenie. Smrť zamestnanca pri pracovnom úraze na rozdiel od smrti spôsobenej inými protiprávnymi skutočnosťami je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorú si zamestnávateľ poisťuje. Uplatnenie nárokov nemajetkovej ujmy sa týka iným právnych vzťahov, kedy došlo k neoprávneným zásahom do práv na ochranu konkrétnej osobnosti.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to úmrtným listom nebohého T. U., článkom z denníka Nový čas zo dňa XX.X.XXXX, Záznamom o registrovanom pracovnom úraze zo dňa XX.X.XXXX, Pracovnou zmluvou zo dňa 12.3.2013 a jej Dodatkom č. 3 zo dňa 27.11.2014, Uznesením Krajského riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov zo dňa 3.2.2015, Oznámením poistnej udalosti zo dňa 3.2.2015, Protokolom Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 17.3.2015, lekárskymi správami žalobcu v 1. rade a zistil tento skutkový stav:

T. U., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J. O., G. XXX/XX zomrel dňa XX.X.XXXX. Krajským riaditeľstvom PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , preto, že dňa 29.1.2015 v čase od 18.00 hod. do 18.05 hod. doposiaľ nezistený páchateľ po tom, čo vstúpil s doposiaľ nezistenou krátkou guľovou zbraňou do objektu čerpacej stanice Bio - plus, s.r.o., Spišská Nová Ves na E. S. Č.. XXX vo J. O., pristúpil k predajnému pultu, za ktorým stál zamestnanec T. U. a po krátkej slovnej výmene s ním z bezprostrednej blízkosti vystrelil zo zbrane do hrudníka T. U., ktorý po výstrele spadol na zem. Následne páchateľ obišiel predajný pult, na registračnej pokladni otvoril zásuvku a vybral z nej časť finančnej hotovosti po čom odišiel na nezistené miesto. Svojím konaním spôsobil T. U. strelné poranenie hrudníka, následkom čoho menovaný dňa XX.X.XXXX v čase o 19.50 hod. v Nemocnici Poprad zomrel.

O vražde nebohého T. U. bol zverejnený článok v denníku Nový čas dňa XX.X.XXXX s názvom "Toto bola posledná minúta jeho života !", v ktorom sú uvedené aj vyjadrenia rodičov nebohého.

Nebohý T. U. bol v čase jeho smrti zamestnancom žalovaného a to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 12.3.2013 a jej Dodatku č. 3 zo dňa 27.11.2014, v zmysle ktorých bol u žalovaného zamestnaný od 12.3.2013 s dohodnutým druhom práce: obsluha čerpacej stanice a miestom výkonu práce: Čerpacia stanica PHM J. O.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 27.11.2015. Dňa XX.X.XXXX bol spísaný Záznam o registrovanom pracovnom úraze, podľa ktorého k úrazu nebohého T. U. došlo na pracovisku dňa XX.X.XXXX, kedy o 18.00 hod. došlo k prepadnutiu Čerpacej stanice J. O.. V uvedený deň pracovná zmena poškodeného trvala od 7.00 hod. do 19.00 hod. Pri tejto udalosti bol menovaný postrelený neznámou osobou jednou strelnou ranou do hrude. Následkom postrelenia v Nemocnici v Poprade podľahol. Uvedená udalosť - smrteľný pracovný úraz bola žalovaným ako zamestnávateľom oznámená Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves Oznámením o poistnej udalosti zo dňa 3.2.2015 vrátane denného vymeriavacieho základu poškodeného zamestnanca.

Dňa 17.3.2015 bol spísaný Protokol Inšpektorátu práce Prešov o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu s následkom smrti u poškodeného T. U.. Podľa bodu G. uvedeného protokolu Inšpektorátom práce neboli zistené žiadne nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného, ani zamestnávateľa. Zamestnávateľovi bolo navrhnuté, aby opätovne a preukázateľne poučil všetkých zamestnancov o možných rizikách spojených s ich prácou na pracovisku.

Nebohý T. U. v čase smrti žil v spoločnej domácnosti s rodičmi - žalobcami v tomto konaní. Z výpovedí žalobcov je zrejme, že ich nebohý syn im v domácnosti pomáhal. Oboch jeho smrť vážne zasiahla, u oboch nastali aj ďalšie zdravotné problémy. Podľa lekárskych správ žalobca v 1. rade bol dňa 18.2.2015 vyšetrený v Internej ambulancii Nemocnice v Kežmarku, kde bol privezený v sprievode príbuzných pre predkolapsový stav v.s. dozvedel sa informácie ohľadom vraha jeho syna z čoho sa psychicky zrútil, je mu ťažko, cíti sa nevládny. Lekárom bolo navrhnuté psychiatrické vyšetrenie ev. hospitalizácia s čím pacient nesúhlasil. Dňa 27.2.2015 bol žalobca v 1. rade vyšetrený v Neurologickej ambulancii Nemocnice v Poprade, podľa ktorej mal náhle odpadnúť na zem, podobný stav pred 2 týždňami kedy sa prebral až v nemocnici. Záver bol stanovený ako akútna stresová reakcia s tým, že u pacienta je nutná psychiatrická intervencia. Žalobca bol v čase od 5.3.2015 do 23.3.2015 hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči. Podľa prepúšťacej správy žalobca bol v evidencii MUDr. Z. pre protrahovanú depresívnu reakciu a škodlivé užívanie alkoholu a jeho psychický stav sa zhoršil po tragickej smrti syna.

Podľa článku 19 ods. 1, 2 SR č. , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom /pracovný úraz/, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa , , tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia .

Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a to titulom zásahu žalovaného do ich osobnostných práv v dôsledku smrti ich syna pri pracovnom úraze dňa XX.X.XXXX. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k zásahu, ktorý bol neoprávnený a jednak to, že tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením . Podmienkami priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy teda sú:

- existencia ujmy

- porušenie právnej povinnosti alebo protiprávny úkon spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv

- príčinná súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním resp. porušením povinnosti.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva fyzických osôb, kde predmetom ochrany sú nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti fyzickej osoby (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, vážnosť, rodinný život a pod.) a prejavy osobnej povahy (písomnosti, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Súčasťou práva na súkromie je právo na nerušený osobný život, život jednotlivca v kruhu jeho najbližších, teda aj právo na rodinný život, ktorého podstatou je právo utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založenej na citových väzbách. V danej veci je zrejme, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov spočívajúcom v narušení ich súkromného života, ktorého súčasťou je aj život rodinný. Smrť blízkej osoby je pre pozostalých a hlavne rodinu nepochybne vždy veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia s ich nebohým synom T., pred jeho smrťou, tvorili plne fungujúcu rodinu. So synom žili v spoločnej domácnosti a je nepochybné, že medzi nimi navzájom boli vytvorené a existovali silné sociálne a citové vzťahy. Smrť syna žalobcom nepochybne zmenila ich dovtedajší spôsob fungovania rodiny, ale aj spôsob ich dovtedajšieho života. Syn žalobcov zomrel v mladom veku, pracoval a do budúcna mohol byť aj naďalej oporou rodičov a to nie len po citovej, ale určite aj finančnej stránke. Je nepochybné, že u žalobcov stratou syna došlo k citovej ujme vo forme smútku zo straty blízkej osoby a straty spoločenstva s blízkou osobou t.j. došlo k neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život.

Pri posudzovaní druhej z uvedených podmienok priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia vychádzali z objektívnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa ich nebohého syna. Dokazovaním mal súd nesporne preukázané, nebohý syn žalobcov bol v čase jeho smrti zamestnancom žalovaného na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Taktiež je nepochybne preukázané, že k usmrteniu T. U. došlo pri plnení pracovných úloh, na pracovisku podľa pracovnej zmluvy a v riadnom pracovnom čase, nezávisle od jeho vôle. Z týchto dôvodov bola aj daná udalosť hodnotená žalovaným ako pracovný úraz. Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je pritom objektívnou zodpovednosťou, nevyžaduje sa teda existencia zavinenia.

Súd má však za to, že nie je možné zamieňať zodpovednosť zamestnávateľa podľa ustanovení s občianskoprávnou zodpovednosťou podľa ustanovení a tiež nie je možné použiť analógiu objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa s objektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľa motorových vozidiel podľa Občianskeho

zákonníka. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je totiž len ten, kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti podľa .

Účelom objektívnej zodpovednosť zamestnávateľa podľa pracovnoprávnych predpisov je ochrana zamestnanca, ktorého princíp objektívnej zodpovednosti zbavuje povinnosti preukazovať porušenie právnej povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným úrazom. Účelom objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je nútiť konať zamestnávateľov tak, aby na ich pracoviskách pracovné úrazy nevznikali. Je pravdou, že žalovaný ako zamestnávateľ nebohého T. U. zodpovedá podľa pracovnoprávnych predpisov objektívne za pracovný úraz syna žalobcov, avšak len v medziach jeho pracovnoprávnej zodpovednosti. V pracovnoprávnych vzťahoch o sociálnom poistení na rozdiel od priznáva určeným príbuzným osobám zomrelého zamestnanca nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a jednorazové odškodnenie - takýto nárok ale nie je predmetom tohto konania.

Súd má za to, že uvedený osobitný systém objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa vylučuje použitie všeobecného odškodnenia vyplývajúceho z práva na ochranu života podľa ustanovenia v spojení s 13 ods. 2 . Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je totiž zodpovednosťou občianskoprávnou a túto je potrebné vyvodiť z predpisov občianskeho práva.

V danom prípade nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa nebohého v zmysle ustanovení . Žalovaný je právnickou osobou, o zodpovednosť ktorej za nemajetkovú ujmu podľa a nasledujúcich , ktorá bola spôsobená žalobcom smrťou ich syna, by mohlo ísť jedine v prípade, ak by neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov bol spôsobený niekým, kto bol použitý žalovaným ako právnickou osobou na realizáciu jeho činnosti a to podľa resp. . Len vtedy by teda bolo možné tento zásah považovať za zásah spôsobený právnickou osobou, ak by zásah bol spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou pri jeho činnosti resp. zamestnancom tejto právnickej osoby. Toto však v konaní preukázané nebolo a preto na daný prípad nie je možné aplikovať ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré žalobcovia v návrhu poukázali. Toto rozhodnutie sa totiž týka zodpovednosti zamestnávateľa ako prevádzkovateľa motorového vozidla podľa , kedy škoda bola spôsobená jeho zamestnancom. Okrem už uvedeného zodpovednosť zamestnávateľa za nemajetkovú ujmu žalobcov by prichádzala do úvahy, ak by sa stal pracovný úraz preto, že zamestnávateľ porušil predpisy (napr. o bezpečnosti práce). Za takéto porušenie nesie zodpovednosť zamestnávateľ. V danom prípade však porušenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa nebohého preukázané nebolo a porušenie povinnosti z jeho strany vylúčilo aj vyšetrovanie pracovného úrazu Inšpektorátom práce.

Z dokazovania je tiež zrejme, že zločin vraždy nebohého T. U. je vyšetrovaný políciou, ktorou doposiaľ nebol zistený páchateľ. Žalobcovia v konaní nepoukázali na žiadne protiprávne konanie žalovaného a zodpovednosť žalovaného za smrť ich syna neodvodzovali z jeho protiprávneho konania, ale len zo samej skutočnosti existencie pracovného vzťahu ich syna so žalovaným a toho, že na jeho pracovisku došlo k pracovnému úrazu. Zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz teda nevyplýva z jeho konania alebo opomenutia, a preto ani nemôže založiť vzťah, v ktorom by žalobcovia mali voči žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie sú splnené predpoklady priznania nemajetkovej ujmy žalobcom žalovaným t.j. neoprávnené konanie resp. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a bezprostredný vzťah t.j. príčinná súvislosť medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou a konaním žalovaného a preto súd návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol.

Návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním správ z Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov a Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves súd zamietol poukazujúc na to, že správa, v akom štádiu je vyšetrovanie zločinu vraždy nebohého a aké a v akej výške bolo žalobcom poskytnuté plnenie Sociálnou poisťovňou súd nepovažoval za právne relevantné pre rozhodnutie v tejto veci. Súd nevykonal ani dôkazy na preukázanie výšky nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcami a to vzhľadom na dôvody zamietnutia ich návrhu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia . V danej veci sú splnené predpoklady podľa na priznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Súd má však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov žalovanému nepriznal. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy výnimočne, pričom táto výnimočnosť môže spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa v danej veci súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu práva na súde. Žalobcovia sa ocitli v životnej situácii, ktorá na nich dolieha po citovej stránke, ale aj v situácii, kedy sa obávajú budúcnosti aj z hľadiska ich finančného zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal a žalobcom náhrada trov konania priznaná nebola pre ich neúspech vo veci.

Žalobcovia boli pre toto konanie oslobodení od platenia súdnych poplatkov v zmysle . Žalovaný bol v konaní úspešný. Súd preto poukazujúc na ustanovenie uvedeného zákona nezaviazal žalovaného úhrade súdneho poplatku z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.