Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-93-2015.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Andrej Kubinský v právnej veci navrhovateľa Q., občan SR, proti odporkyni J., občianka SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom F., zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR v Kežmarku takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa Q. a odporkyne J., uzavreté dňa XX.X.XXXX na Obecnom úrade v B. r o z v á d z a.
II. Z v e r u j e mal. deti Q. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca mal. detí prispievať na každé dieťa zákonným výživným, ktoré je t. č. 27,13 eur vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť.
IV. Styk otca s mal. deťmi súd n e u p r a v u j e.
V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konanie dožadoval vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo jeho manželstvo s odporkyňou rozvedené. Zároveň žiadal úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva.
Odporkyňa s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
Kolízny opatrovník nemal námietky voči návrhu na vykonanie úpravy práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v B. U navrhovateľa išlo o manželstvo druhé, u odporkyni o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú tri mal. deti. Obaja účastníci sú občania SR a ich posledné spoločné bydlisko bola obec B.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s odporkyňou sa spoznal už ako malé dieťa, bližší vzťah nadviazali až v roku 2002 po jeho rozvode. Postupom časom sa ich vzťahy prehĺbili a vznikli citové väzby. Podľa navrhovateľa a takmer po polroku chodenia spolu odporkyňa nečakane a neplánovane otehotnela, spolu sa rozhodli, že si dieťa nechajú a to bolo hlavným dôvodom prečo spolu ostali žiť a odporkyňa sa nasťahovala k nemu. Dňa X.X.XXXX sa im narodila dcéra F.. Navrhovateľ uvádza, že vo vzťahu s odporkyňou neboli vážnejšie problémy alebo konflikty.
Po roku spoločného bývania odporkyňa opäť otehotnela, vtedy sa účastníci konania rozhodli, že sa vezmú, svadbu naplánovali až po narodení druhého dieťaťa. Navrhovateľ uvádza, že v počiatočnej fáze manželstva bývali u jeho rodičov. Dňa XX.X.XXXX sa im narodilo ďalšie a to syn Q.. Po narodení tretieho dieťaťa sa odsťahovali účastníci konania do nového vlastného domu, ktorý ako navrhovateľ uvádza postavil na rodičovskom dvore.
Podľa navrhovateľa si po narodení tretieho dieťaťa odporkyňa začala na neho reagovať podráždene a začalo dochádzať k roztržkám ohľadom východy mal. detí. Manželka mu zakázala chodiť s deťmi na prechádzky do prírody a obviňovala ho zo snahy poškodiť zdravie spoločných detí. Odporkyňa začala dávať najavo nedôveru k osobe navrhovateľa odmietala mu zveriť deti v dobe kedy ho nemohla kontrolovať. Zároveň ho prestala uznávať ako manžela a otca spoločných detí. Podľa navrhovateľa od roku 2013 prestali intímne žiť, napriek tomu spoločne hospodária. Spolu s manželkou navštívili psychológa a manželskú poradňu, to nepomohla a kríza trvá.
Navrhovateľ v návrhu uvádza, že stratil ku odporkyni citový vzťah a neverí tomu, aby mohlo dôjsť k obnoveniu spolunažívaniu.
Na pojednávaní rozšíril dôvody, pre ktoré chce rozviesť manželstvo, tvrdil, že jeho manželka mala počas manželstva vzťah s iným mužom a to s jeho švagrom.
Pre prípad rozvodu navrhovateľ súhlasil s tým, aby mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a uznal, že je povinný platiť tzv. zákonné výživné. Úpravu styku s mal. deťmi nežiadal.
Odporkyňa s podaným návrhom na začatie konania súhlasila, súhlasila s tým, že jej manželstvo s navrhovateľom je vážne a dlhodobo rozvrátené natoľko, že jeho obnovenie nie je možné. Ona sama za príčinu rozvratu manželstva označila alkohol na strane odporcu a istý psychický nátlak, ktorý bol zo strany navrhovateľa cítiť dennodenne.
V priebehu pojednávania kategoricky odmietla, že by mala nejaký vzťah s iným mužom.
Pre prípad rozvodu súhlasila s tým, aby jej boli deti zverené, otec aby bol zaviazaný platiť výživné, rovnako ona úpravu styku otca s deťmi nežiadala.
Za tejto procesnej situácie po zistení, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich obnovenie nie je možné rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd je toho názoru, že odporkyňa je schopná náležite zabezpečiť zdravý, psychický a fyzický vývoj mal. detí, výška výživného je toho času primeraná možnostiam rodičov.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa ide o výšku výživného súd zohľadnil skutočnosť, že otec je nezamestnaný, pracuje na dohodu a jeho príjem je okolo 75 eur mesačne.
Úpravu styku otca s mal. deťmi účastníci konania nežiadali dôvodiac tým, že sú schopní tento stav a túto úpravu regulovať samostatne.
Procesný súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.
O Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).