Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-48-2019.pdf
PDF · 71.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3C/48/2019
Uznesenie
Okresný súd Svidník v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, XXX XX D. E., štátny občan SR, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, zastúpeného JUDr. Petrom Šturákom, nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. E. XX, XXX XX F. E., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX proti žalovanej Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 54 000 eur spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.4.2018 domáhal na Okresnom súde Bardejov náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 54 000 eur spôsobenej orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci
2. Uznesením Krajského súdu v Prešove bol spor vedený na Okresnom súde Bardejov, pod sp. zn. 3C/38/2018 prikázaný Okresnému súdu Svidník.
3. Rozhodnutím predsedu Okresného súdu Svidník zo dňa 12.7.2022 bola vec vedená pod sp. zn. 3C/48/2019 pridelená do senátu JUDr. Anny Frigovej.
4. Lustráciou v registri obyvateľov zo dňa 10.11.2022 súd zistil, že žalobca zomrel dňa XX.X.XXXX.
5. Lustráciou v registri tunajšieho súdu súd zistil, že zástupca žalobcu JUDr. Peter Šturák zomrel dňa X.X.XXXX.
6. Podľa § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 3C/48/2019 -2-
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,, procesné podmienka“)
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
12. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
13. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného (nie je spojená so znížením majetkového stavu, či jeho nezvýšením, hoci bolo predpokladané) a vedľa nepriaznivých dôsledkov vyvolaných neprimeranou dĺžkou súdneho konania, môže zahŕňať aj iné negatívne dopady nesprávneho úradného postupu, či nezákonného rozhodnutia, najmä do osobnostnej integrity poškodeného. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobcu počas súdneho konania o náhradu škody sa má konanie zastaviť, prerušiť, alebo sa má v ňom pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou žalobcu dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Právo na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Preto súdna prax dospela k záveru, že ak žalobca počas konania zomrie, súd konanie zastaví (§ 63 ods. 1 CSP). Tým vo všeobecnosti nie je dotknuté originárne právo osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ktoré vzniká smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Tieto osoby však nemajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného odškodnenia výlučne pre osobu, ktorá ťažko znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.
14. V zásade platí, že súd danosť alebo nedanosť procesných podmienok skúma z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Predmetom konania bola náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bola viazaná na osobu žalobcu. Vzhľadom na 3C/48/2019 -3-
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd konanie vo výroku I. tohto uznesenia zastavil.
15. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Súd o náhrade trov zastaveného konania rozhodol vo výroku II. tohto uznesenia podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zisťoval zavinenie sporových strán na zastavení konania. Zavinenie súd skúma iba z procesného hľadiska. Konanie bolo zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a nie pre procesné zavinenie niektorej sporovej strany, preto rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3C/48/2019 -4-
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.