Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-80-2014.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, , zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému J. K., nar. X.XX.XXXX, P. XX/XX, V., v konaní o zaplatenie 1.087,02 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 603,90 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 31,58 eur a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 603,90 eur od 21.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,23 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18,47 eur na účet právneho zástupca žalobcu TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.2.2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.087,02 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do 20.5.2012 v sume 105,72 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.087,02 eur od 21.5.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
.
Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzatvoril dňa 1.6.2007 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu č. XXXXXXXXX ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté formou úveru peňažné prostriedky. Úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 1.493,73 eur mal byť podľa žalobcovho tvrdenia vrátený žalovaným tak, že tento sa mal splácať v splátkach vo výške 40,26 eur mesačne splatných vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.5.2012 v počte 27 a celkovej výške 1.087,02 eur. Zvyšné splátky úveru si neuplatnil. Uplatnil si aj úroky z omeškania, a to jednak z jednotlivých splátok vo výške 40,26 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.3.2010 do dňa 20.5.2012, čo činí podľa žalobcu spolu úrok z omeškania vo výške 105,75 eur ako aj pokračujúci úrok z omeškania zo sumy 1.087,02 eur vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky úveru, t.j. odo dňa 21.5.2012 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že pohľadávku zo zmluvy o úvere nadobudol jej postúpením od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012, pričom po postúpení pohľadávky žiadne úhrady mu realizované neboli. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na skutočnosť, že ním uplatnený nárok má základ v zmluve o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy sa podľa jeho názoru spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom prípade použitie ustanovenie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani v prípade posudzovania premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá aj Obchodnom zákonníku.
Podaním doručeným súdu dňa 4.6.2014 bližšie špecifikoval žalobou uplatnený nárok a predložil súdu prehľad transakcií na úverovom účte žalovaného
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 23.5.2014 v priebehu konania nevyjadril.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel dňa 1.6.2007 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v písomnej forme zmluvu označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru žalovanému vo výške 45.000,- Sk (1.493,73 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutom čase. Ďalej sa žalovaný zaviazal platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Úver mal žalovaný splácať v splátkach vo výške 1.213,- Sk (40,26 eur) mesačne splatných vždy k 20.dňuv mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.6.2007 a posledná dňa 20.5.2012. Dohodnutá výška úrokov bola 18,40 % ročne. Za správu úveru mal byť žalovaným hradený poplatok 60,- Sk mesačne (1,99 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2007 na žalobcu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil iba splátky úveru splatné od 20.3.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 20.5.2012, teda 27 splátok spolu v sume 1.087,02 vrátane príslušenstva.
Nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou bolo treba právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka, čo zodpovedá aj vôli zmluvných
.strán, ako to vyplýva z označenia zmluvy o úvere. Zároveň však nemožno opomenúť, že žalovaný do záväzkového vzťahu vstupoval ako spotrebiteľ (§ 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 23a zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX) preto vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v týchto právnych predpisoch bolo treba na daný záväzkový vzťah aplikovať aj osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov podľa Obchodného zákonníka. Aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje, či už ex lege alebo ex contractu ustanoveniami Obchodného zákonníka totižto nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim kogentné ustanovenia t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa ( v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) ktorý v § 23a výslovne stanovil, že spotrebiteľskou zmluvou môže byť aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka.
Úver je absolútnym obchodom, tak ako to v žalobe tvrdil žalobca a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však ako už bolo uvedené o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je teda náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279 zo 14. februára 2013 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013-10, ktorými bolo rozhodnuté v obdobnej veci a v ktorom je vyslovené, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami - dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne
.vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najm
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <javascript:%20fZzSRInternal('14610',%20'18506920', %20'18506920',%20'114068',%20'114078',%20'0')>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiťzvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými
.zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <javascript:%20fZzSRInternal('22023',%20'19443908',%20'19443909', %20'4548402',%20'4548421',%20'0')>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <javascript:%20fZzSRInternal('22023',%20'19444973',%20'19444974', %20'3343973',%20'3343996',%20'0')>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
.
V zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení uplatneného nároku v zmysle zákonných ustanovení vyššie citovaných dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je iba čiastočne
dôvodný, a to v časti splátok, ktoré nie sú premlčané. Dlh žalovaného z nepremlčaných splátok predstavuje spolu sumu 603,90 eur, čo je 15 splátok po 40,26 eur splatných od 20.3.2011 do 20.5.2012.
Povinnosťou žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o úvere bolo úver splácať v splátkach po 1.213,- Sk (40,26 eur) mesačne vždy k 20 dňu v mesiaci a to od 20.6.2007 do 20.5.2012.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.5.2012, teda do konečnej splatnosti úveru dohodnutej v zmluve o úvere, spolu v sume 1.087,02 eur.
Od splatnosti každej jednotlivej splátky úveru plynula žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi samostatne trojročná premlčacia doba.
Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nároky z úverovej zmluvy bola tunajšiemu súdu doručená dňa 27.2.2014. Súd vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby považoval splátky žalobcom uplatnené za obdobie od 20.3.2010 do 20.2.2011 za premlčané, teda žalobca si
.v tejto časti uplatnil svoj nárok po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Súd vzhľadom na premlčanie nárokov žalobcu postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu jeho premlčania z úradnej povinnosti a zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 483,12 eur, čo je suma 12 splátok vo výške 40,26 eur žalobcom uplatnených a splatných od 20.3.2010 do 20.2.2011. Zároveň zamietol nárok žalobcu na príslušenstvo uplatňované z tejto sumy, a to kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 74,17 eur ako aj pokračujúci úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 21.5.2012 do zaplatenia.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru splatných od 20.3.2011 do 20.5.2012, čím žalobcovi priamo zo zákona vzniklo právo na úrok z omeškania ktorého sadzba požadovaná žalobcom (9 % ročne) je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie pokračujúceho úroku z omeškania z priznanej istiny. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný kapitalizovaný úrok z omeškania predstavujúci 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru počnúc dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti (t.j. vždy od 21 dňa v mesiaci počnúc 21.03.2011 do 20.5.2011) súd taktiež považoval za dôvodný a priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z jednotlivých nepremlčaných splátok za obdobie od 21.3.2011 do 20.5.2012 spolu vo výške 31,58 eur.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 1.087,02 eur s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie o žalobe zamietnuté. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 603,90 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 31,58 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 603,90 eur od 21.5.2012 do zaplatenia, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 483,12 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania zo sumy 74,17 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 486,72 eur od 21.5.2012 do zaplatenia bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný.
Žalobca bol teda úspešný v 55,56 % a žalovaný v 44,44 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 44,44 % od úspechu žalobcu v rozsahu 55,56 %, jeho čistý úspech je 11,12 %. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %.
V prípade plného úspechu žalobcu v konaní trovy konania žalobcu považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané by pozostávali z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 65,00 eur a z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške spolu 166,68 eur.
Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby oba vo výške spolu 122,82 eur (1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; 2./ písomné podanie na súd - žaloba doručená súdu dňa 27.2.2014) pri sume 61,41 eur za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/ a c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné /režijný paušál/ podľa § 16 ods.3 cit. vyhlášky za 2 hore uvedené úkony právnej služby v roku 2014 vo výške 8,04 spolu vo výške 16,08 eur. Keďže advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil jemu priznanú odmenu v zmysle ním predloženého vyčíslenia o daň z pridanej hodnoty vo výške 27,78 eur podľa § 18 ods.3 cit vyhlášky. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 166,68 eur
Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p. patrí len 11,12 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,23 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 18,47 eur. Trovy konania spolu vo výške 25,70 eur.
Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.