Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/854/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v pracovnoprávnej veci žalobcu: G. B., nar. XX.X.XXXX, bydlisko L. M. XX, Q., zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, Fedákova 6, Bratislava, proti žalovanému: ALFABAL, s. r. o., IČO: 36 215 414, Holubyho 12, Košice, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Habiňákom, Hviezdoslavova 7, Košice, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.7.2014 č. k. - 195

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy 6 746,60 € brutto.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcovi dané listom z 28.6.2010 označeným ako výpoveď pracovného pomeru podľa je neplatné. Žalovanému uložil povinnosť titulom náhrady mzdy žalobcovi zaplatiť 6 746,40 € a žalobu vo zvyšku zamietol. Poukazujúc na nezhodu dňa 28.6.2010 ústne vyjadrenej nespornej vôle zamestnávateľa so žalobcom skončiť pracovný pomer okamžite s tým, ako táto vôľa bola prejavená (výpoveď z pracovného pomeru) konštatoval neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru pre nedostatok písomnej formy. Pri posudzovaní platnosti sporného právneho úkonu aplikoval ustanovenia upravujúce skončenie pracovného pomeru výpoveďou v znení účinnom do 31.12.2010 a vec právne posúdil podľa článku 2, , 61 ods. 1 a 2, 62 ods. 1 a 2, 63 ods. 1 písm. e), ods. 4 a 6, 68 ods. 1, 70, 74, 77, 79 a 134 (ďalej len „“ alebo aj len „ZP“). Sporný zrušovací prejav žalobcovi ako zamestnancovi žalovaného doručený 28.6.2010 a daný mu podľa pre „závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom - neoprávnené použitie služobného motorového vozidla, nevyžiadanie povolenia na použitie služobného motorového vozidla na súkromné účely, zatajovanie danej skutočnosti vedeniu spoločnosti, zneužitie finančných prostriedkov spoločnosti“ považoval za dostatočne určitý, keďže vychádzajúc zo svedeckých výpovedí žalobcovi bolo dostatočne zrejmé, kedy a akým jeho konaním došlo k zneužitiu finančných prostriedkov zamestnávateľa (použitie služobného vozidla mimo pracovného času v sobotu 12.6.2010 na súkromné účely bez vyžiadania predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa a zneužitie finančných prostriedkov spojených s čerpaním pohonných hmôt na prejazdenie 34,4 km). S prihliadnutím na funkciu, ktorú žalobca vykonával (radový zamestnanec - obchodný zástupca), na jeho dovtedajší postoj k plneniu pracovných povinností (vyjmúc drobné nezrovnalosti ohľadom používania služobného telefónu, iné problémy s ním neboli), na situáciu, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo (žalovaný sám uviedol, že by nemal problém zamestnancom dať súhlas na použitie vozidla na súkromné účely, ibaže by oň požiadali vopred), na intenzitu porušenia konkrétnych povinností (preukázateľne sa to stalo len raz), na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa (vzhľadom na počet najazdených

kilometrov škoda max. 7 € a bez vplyvu na pracovnú morálku radových zamestnancov, pretože títo až do prepustenia žalobcu sa nedozvedeli o spornom porušení pracovnej disciplíny) a tiež s prihliadnutím na osobu a vek žalobcu (mladý, bez hlbších pracovných skúseností) dospel k záveru, že intenzita sporného porušenia pracovnej disciplíny nedosahovala stupeň jej závažného porušenia, ktorý by opodstatňoval zamestnávateľom zvolený sankčný prostriedok vo forme skončenia pracovného pomeru, ktorý nebol preto primeraný danému porušeniu. Z oboch týchto dôvodov vyhovel žalobe o určenie neplatnosti sporného skončenia pracovného pomeru.

Priemerný mesačný zárobok žalobcu 562,20 € brutto zistil z odpracovanej doby (224 hodín) a zúčtovanej mzdy (723,75 € brutto) od vzniku zamestnania v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku (22.2.2010) do konca marca 2010 tak, že priemerný počet pracovných hodín v mesiaci (174), ako súčin nemenného priemerného počtu kalendárnych týždňov pripadajúcich na jeden mesiac (4,35) a 40 hodinového týždenného pracovného času, vynásobil priemerným hodinovým zárobkom 3,2310 € (725,75 : 224). Žalovanému uložil preto povinnosť žalobcovi titulom náhrady mzdy za 12 mesiacov zaplatiť 6 746,40 € (12 x 562,20). S odôvodnením, že už od 1.11.2010 žalobca bol zamestnaný u iného zamestnávateľa, na žiadosť žalovaného žalobcovi vôbec nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov odo dňa, keď žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného ( ) a žalobu vo zvyšku preto zamietol. Podľa rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Poukazujúc na dohodu o zverení motorového vozidla a smernicu na používanie služobných motorových vozidiel argumentoval, že išlo o úmyselné, závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktorý si musel byť vedomý, že zamestnávateľovi pri vykonávaní súkromných záležitostí či už v dôsledku dopravnej nehody alebo krádeže vozidla môže spôsobiť škodu veľkého rozsahu a finančné problémy spoločnosti, nesúhlasil preto so záverom súdu o takom stupni intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorý zamestnávateľa neoprávňoval na skončenie pracovného pomeru. Žalobca počas 4 mesiacov trvania pracovného pomeru u žalovaného (ústne) bol upozornený na neoprávnené používanie služobného telefónu na súkromné účely a tiež boli uňho zistené väčšie náklady na nákup pohonných hmôt. Pokiaľ ide o súhlas s použitím služobného vozidla zamestnancami na súkromné účely namietal, že tento on udeľoval len za podmienky, že zamestnanci náležite odôvodnia použitie dodávkového auta a uhradia spotrebované pohonné hmoty, a nie absolútne, ako jeho výpoveď súd nesprávne vyhodnotil. Pri posudzovaní dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny podľa odvolateľa súd sa mal zaoberať aj otázkou vzniku možnej škody a následkov z nej, ktoré pre zamestnávateľa mohli mať existenciálny rozmer. Dĺžka vykonanej cesty nemá preto žiaden význam pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Z týchto dôvodov sa nestotožnil preto ani s výrokom zaväzujúcim ho k povinnosti žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy 6 746,40 €.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, pretože súd dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou (, 202 a 204 ) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie ( ) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. O odvolaní rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 7.7.2015 o 12,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 1.7.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu ( a za použitia ).

Odvolanie nesmerovalo proti výroku, ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá, ani proti rozhodnutiu o trovách konania, tieto nadobudli právoplatnosť a neboli preto predmetom odvolacieho prieskumu ( ).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa vrátane záveru o porušení pracovnej disciplíny nedosahujúcom stupeň závažného porušenia, zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu

vyplývajúceho zo spisu. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný, nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv účastníka konania. Súd v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam, dostatočne, mimoriadne precízne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd v napadnutom rozsahu vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa preto potvrdil. V celom rozsahu pritom sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa tak v otázke posúdenia intenzity vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, ako aj v otázke neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje.

Žalovaný proti záverom súdu namietal, že protiprávne konanie žalobcu z 12.6.2010 spočívajúce v svojvoľnom použití služobného vozidla na súkromné účely dosiahlo stupeň intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho boli preto splnené zákonné podmienky, aby zamestnávateľ pracovný pomer so zamestnancom mohol skončiť či už okamžite, alebo výpoveďou podľa . Ako vyplynulo z výsledkov dokazovania vykonaného po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, v posudzovanom prípade zamestnávateľ zamestnancovi po doručení zrušovacieho prejavu 28.6.2010 už vôbec, t. j. ani v priebehu plynutia výpovednej doby neumožnil vykonávať pracovné povinnosti. Pracovný pomer medzi účastníkmi konania zanikol preto okamžite dňom doručenia písomného zrušovacieho prejavu zamestnávateľa zamestnancovi, t. j. výpovedná doba v zrušovacom prejave nielenže nebola uvedená, ako sa bránil žalovaný, táto žalobcovi nebola ani poskytnutá, a to napriek tomu, že písomné vyhotovenie zrušovacieho prejavu zamestnávateľa posudzujúc ho podľa jeho obsahu nasvedčuje tomu, že ide o výpoveď podľa , pri ktorej v zmysle pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Vzhľadom na to, že v skutočnosti došlo k skončeniu pracovného pomeru s okamžitými účinkami, napriek označeniu zrušovacieho úkonu zamestnávateľa, nemožno však hovoriť o výpovedi z pracovného pomeru, ale jedine o jeho okamžitom skončení. Keďže zákon pre okamžité skončenie pracovného pomeru pod následkom neplatnosti vyžaduje o. i. písomnú formu ( ), súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné pre nedostatok jeho písomnej formy. Súd prvého stupňa správne preto rozhodol, keď vyhovel žalobe o určenie neplatnosti sporného skončenia pracovného pomeru a na správnosti jeho skutkových záverov odvolacie námietky žalovaného aj z toho dôvodu nie sú spôsobilé nič zmeniť. Z tohto dôvodu je bez právneho významu polemizovať či už o vplyve hypotetického vzniku škody a jej rozsahu na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny alebo zaoberať sa predchádzajúcimi údajnými porušeniami pracovnej disciplíny, v súvislosti s ktorými zamestnanec v rozpore so zákonom nebol upozornený na možnosť výpovede, v dôsledku čoho tieto zamestnávateľa neoprávňujú dať zamestnancovi výpoveď [ ].

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o nároku zamestnanca na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, a to aj pokiaľ ide o jej výšku ( v spojení s a nasl. ) a aj pokiaľ náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznal ( ). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.