Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-83-2015.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/83/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX/X, XXX XX W. A. W., o zaplatenie 684,75 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 494,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 494,75 eur od 13.12.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 24.2.2015 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 684,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 684,75 eur od 13.12.2013 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 66,00 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 2.7.2013 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131407 na sumu 500 eur za odplatu vo výške 190 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť celkovú čiastku 690 eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Do dňa podania žaloby odporkyňa uhradila celkovo 5,25 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,75 eur bola uhradená dňa 9.8.2013. Keďže odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 16.10.2013 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 9.5.2014 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 12.12.2013. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia zmluvných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac omeškania. Keďže istina úveru je vo výške 500 eur, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 16,50 eur za každý začatý mesiac omeškania.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320131407, predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy s podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 2.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131407 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver vrátane odplaty (zahŕňajúcej úrok a odmenu za poskytnutie úveru) v 13 splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Navrhovateľ predžalobnou upomienkou zo 16.10.2013 vyzval odporkyňu na úhradu dlhu vo výške 616,50 eur a oznámil jej, že v prípade neuhradenia dovtedy splatného záväzku do 15 dní bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči nej zmluvné sankcie. Oznámením z 9.5.2014 navrhovateľ oznámil odporkyni, že jej záväzok bol ku dňu 12.12.2013 zosplatnený. Odporkyňa do podania žaloby uhradila spolu 5,25 eur.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru (keďže samotná zmluva je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, navrhovateľ ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporkyňa je v nej identifikovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu; zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporkyne na účely jej povolania, podnikania alebo zamestnania), že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že tie z nich, ktoré stanovuje § 11 ods. 1, v zmluve uvedené nie sú, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou z 2.7.2013 neobsahuje jasné a presné vyjadrenie konečnej splatnosti úveru ani termínov jednotlivých splátok, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov.
Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tohto kľúča mala byť prvá splátka splatná dňa 12.7.2013, druhá dňa 11.8.2013, tretia dňa 10.9.2013, štvrtá dňa 10.10.2013, piata dňa 9.11.2013, šiesta dňa 9.12.2013, siedma dňa 8.1.2014, ôsma dňa 7.2.2014, deviata dňa 9.3.2014, desiata dňa 8.4.2014, jedenásta dňa 8.5.2014, dvanásta dňa 7.6.2014 a trinásta dňa 7.7.2014. Zároveň je v zmluve uvedené: „doporučený termín úhrady: 15. dňa v mesiaci“. Tieto dva spôsoby určenia dátumov splatnosti jednotlivých splátok si však vzájomne odporujú (podľa kľúča „10. deň a potom vždy +30 dní“ by mala byť posledná splátka splatná 7.7.2014, avšak podľa odporúčania, ktoré je takisto súčasťou zmluvy, až 15.7.2014 (ak by sa s úhradami splátok začalo v súlade s odporúčaním 15. dňa v mesiaci, prvá úhrada by bola 15.7.2013 a potom každý mesiac 15. dňa až do 15.7.2014), preto mal súd za to, že splatnosť jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom, čo má rovnaké dôsledky, ako keby nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie bodu 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy (v ktorý konkrétny deň) má nastať konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve vyjadrená presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany (v tomto prípade na vôli dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku).
Keďže zmluva neobsahuje jednoznačné a nepochybné určenie konečnej splatnosti úveru ani termínov splatnosti jednotlivých splátok, úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa teda bola povinná vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú istinu úveru, teda sumu 500,- eur. Keďže odporkyňa pred podaním žaloby vrátila navrhovateľovi sumu 5,25 eur, neuhradená zostala istina vo výške 494,75 eur. Túto sumu súd zaviazal odporkyňu uhradiť. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, pretože v zmysle vyššie uvedeného považoval úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ nepredložil súdu rozpis dátumov úhrady (resp. čiastočnej úhrady) jednotlivých splátok odporkyňou, uviedol iba celkovú uhradenú sumu pred zosplatnením dlhu. Preto súd nemohol priznať úroky z omeškania z každej splátky osobitne. Za preukázané však súd považoval doručenie predžalobnej upomienky a oznámenia o zosplatnení odporkyni. Navrhovateľ preukázal, že predžalobnú upomienku zo 16.10.2013, ktorou vyzval odporkyňu na úhradu sumy 616,50 eur, odoslal na adresu odporkyne uvedenú v zmluve dňa 17.10.2013, teda doručená jej mohla byť najskôr dňa 18.10.2013. Odporkyňa mala v nasledujúci deň (19.10.2013) plniť dlh dobrovoľne a keď tak neurobila, ďalším dňom (20.10.2013) sa dostala do omeškania. Keďže však navrhovateľ žiadal o úrok z omeškania až od 13.12.2013, súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 13.12.2013. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, základná úrokovej sadzba Európskej centrálnej banky platná k 20.10.2013 bola 0,5 %, preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Navrhovateľ však uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške (5,25 % ročne), preto mu súd priznal nárok na úrok z omeškania v ním uplatnenej výške, avšak prirodzene len z priznanej istiny 494,75 eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom neúspech žiadneho z účastníkov konania (vrátane neúspechu navrhovateľa pokiaľ ide o zmluvnú pokutu) nie je len nepatrný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.