Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-756-2014.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/756/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 7.7.2014 č. k. 19C/208/2012 - 40
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené (i) nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce konajúceho ako exekučný súd v konaní sp. zn. Ex/8309/2012 vedenom proti povinnému Jánovi Fénešovi tým, že o udelení poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol s omeškaním viac ako 95 dní (§44 ods. 2 EP) a tiež (ii) nezákonným rozhodnutím - uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Michalovce rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol bez potreby zaoberať sa správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej ujmy, keďže dospel k záveru, že nie je daný základ nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon“), a to tak titulom zodpovednosti za tvrdený nesprávny úradný postup (prieťahy), ako ani titulom zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie.
Vychádzal zo zistenia, že žiadosť súdneho exekútora sp. zn. Ex 8309/2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému Jánovi Fénešovi pre vymoženie 940,57 € s príslušenstvom, kde exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, na exekučný súd bola doručená 19.7.2012 a exekučný súd o nej rozhodol uznesením z 3.8.2012 tak, že ju zamietol. Vzhľadom na časový interval medzi doručením žiadosti a rozhodnutím exekučného súdu (15 dní), skutkové tvrdenia žalobcu o prieťahoch v exekučnom konaní v trvaní viac ako 95 dní vyhodnotil jednak ako nepravdivé a z hľadiska vzniku nároku žalobcu na náhradu škodu tiež za nerozhodné, a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým bola skutočnosť, že viazanosť exekučného súdu lehotou 15 dní na poverenie exekútora vykonaním exekúcie zakotvenou v §44 ods. 2 EP je daná len v tých prípadoch, keď výsledkom prieskumnej činnosti exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 EP je poverenie exekútora vykonaním exekúcie, nie je však daná pre prípady, ako je aj tento, keď žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a tiež (druhý dôvod), že táto neplatí, ani keď exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu [exekučný titul podľa §41
ods. 2 písm. d) EP]. Pokiaľ išlo o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, vychádzajúc zo skutočnosti, že na odvolanie oprávneného odvolací súd potvrdil uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, právne uzavrel, že absentuje minimálne jedna z kumulatívnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verenej moci pri výkone verejnej moci, a to zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že tento ich nevyčíslil v zákonnej lehote, pričom zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy (§142 ods. 1, 151 ods. 1 a 2 OSP).
Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že jeho postupom sprevádzaným množstvom procesných pochybení odvolateľovi ako účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom. Predovšetkým, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky (§101 ods. 2 OSP), a to vzhľadom na jeho žiadosť o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov, pričom predložil aj s nimi spájané listiny. Tvrdil tiež, že danú vec nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, že nebol poučený podľa §120 ods. 4 OSP, nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, k skutkovým a právnym otázkam veci, k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, nemal možnosť ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Na druhej strane namietal, že žalovaný sa nevyjadril k žalobe, a preto súd spor mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP. Namietal tiež, že neprípustne vo veci meritórne rozhodla vylúčená sudkyňa a navyše v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania.
Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 7.7.2015 o 13,00 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 1.7.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§156 ods. 1 a 3 OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§221 ods. 1 písm. f) OSP] vo všeobecnosti je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho procesných práv, v občianskom súdnom konaní mu priznaných za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101 ods. 2 OSP.
Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115 ods. 2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP).
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre to, aby na súdnom pojednávaní nariadenom na 7.7.2014 vec sa prejednala v neprítomnosti účastníkov, a preto pokiaľ súd tak urobil, jeho postupom účastníkom sa neodňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na dané pojednávanie (spolu s poučením o procesných právach účastníka, vrátane poučenia podľa §120 ods. 4 OSP) obom účastníkom i zástupcovi žalobcu bolo doručené 9.6.2014, to zn. u všetkých bola zachovaná zákonná lehota najmenej 5 dní na prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP). Na dané pojednávanie, na ktorom súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania, vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, žalobca sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, pričom jeho návrh na „zrušenie“ pojednávania nemal zákonné náležitosti v zmysle §119 ods. 2 OSP, s čím súd prvého stupňa správne a dostatočne sa vysporiadal na začiatku predmetného pojednávania, keď výslovne konštatoval, že „neboli splnené dôvody pre odročenie pojednávania“ a „zo
strany žalobcu ani nebol zachovaný postup podľa §119 ods. 2 OSP“ (viď zápisnica, č. l. 39 spisu). Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o zrušenie tohto pojednávania, konajúcemu súdu doručenú 4.7.2014 elektronickými prostriedkami, je potrebné mať na zreteli, že tu posudzovaná vec sp. zn. 19C/208/2012 na danom súde od 10.10.2012 do 9.12.2013 bola spojená na spoločné konanie s ďalšími 73 skutkovo obdobnými vecami tých istých účastníkov. Spoločné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19C/131/2012, v ktorom bol nariadený termín súdneho pojednávania na deň 9.12.2013, pričom žalobca prostredníctvom svojho zástupcu 5.12.2013 žiadal o zrušenie pojednávania z identických dôvodov, ako to následne urobil aj vo veci 19C/208/2012. Zákonný sudca zástupcovi žalobcu na jeho elektronickú adresu 6.12.2013 e-mailom pritom oznámil, že neakceptuje návrh žalobcu na odročenie pojednávania.
Pokiaľ teda žalobca ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o zrušenie pojednávania, hoci vedel, že súd ju neakceptuje, sám sa zbavil procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ žalobca súdneho pojednávania by sa bol zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené preto neboli.
V danej veci neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP, keďže žalovaný k žalobe písomne sa vyjadril podaním z 21.10.2013 k sp. zn. 19C/131/2012, jeho vyjadrenie zástupcovi žalobcu bolo doručené 19.11.2013. Vychádzajúc z týchto skutočností do termínu pojednávania žalobca mal viac než 7 mesiacov času na to, aby prípadne sa vyjadril k argumentom žalovaného či navrhol vykonať dokazovanie na ich vyvrátenie. Pokiaľ tak neurobil, sám sa zbavil tohto procesného práva, jeho realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu. Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že vyjadrenie žalovaného k žalobe mu nebolo doručené, a nemal preto možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie vo veci.
Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu, tomuto sa neodňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z 22.10.2012 sp. zn. 2NcC/73/2012 rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 19C/131/2012, a teda ani veci 19C/208/2012. Zástupcovi žalobcu uznesenie nadriadeného súdu bolo doručené 20.12.2012. Za danej procesnej situácie je preto nenáležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Keďže odvolacie námietky žalobcu sú právne irelevantné, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §219 OSP potvrdil, vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách konania. Pretože odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 OSP), pričom odvolacie námietky žalobcu sa týkali výlučne procesného postupu súdu v konaní, odvolací súd sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, pretože neboli na to splnené zákonné podmienky.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa nerozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nebol podaný návrh na prerušenie konania a súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom o takomto návrhu ani nerozhodoval, odvolací súd preto sa nezaoberal ani týmito odvolacími námietkami žalobcu. Odvolací súd vo veci plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP), pretože tento nepodal návrh na takéto rozhodovanie (§151 ods. 1 OSP a contrario) a neúspešnému žalobcovi náhradu trov nie je možné priznať.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.