Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-39-2022.pdf
PDF · 86.35 KB
Case nature
Subarea
7CoP/39/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, G., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Mgr. M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, G., zastúpená: Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Y. XX, G. a otca: M.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/150/2022-5 zo dňa 6. septembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie otca o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Výrokom I. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti matky. Vo výroku II. návrh matky vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324, § 325 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), § 360 ods. 1, ods. 2, § 365 ods. 1, ods. 2 ods. 3, ods. 4, § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“) ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa je čiastočne dôvodne podaný.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.08.2022 domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté dieťa do jej starostlivosti a súčasne žiadala zveriť maloleté dieťa do jej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 400,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v trvaní troch hodín v sobotu a troch hodín v nedeľu v prítomnosti matky. Matka svoj návrh zdôvodnila tým, že s maloletým dieťaťom bývala do 29.08.2022 v dome otca maloletého dieťaťa na adrese V. XX, C., s otcom majú komplikovaný vzťah sprevádzaný slovnými útokmi voči jej osobe a občasnými miernymi fyzickými roztržkami z jeho strany. K vyostreniu došlo dňa 29.08.2022, kedy vo večerných hodinách chystala maloleté dieťa kúpať a otec po slovnom osočovaní zobral maloleté dieťa a odmietol ho dať matke napriek tomu, že k nej maloleté dieťa pýtalo. Po tom, ako otec matku udrel a sotil, odišiel s maloletým dieťaťom k svojim rodičom na adresu V. XX, C., kde dieťa nechal a vrátil sa naspäť. Matka privolala políciu, ktorá s ňou išla na adresu V. XX, C., kde jej starám mama (matka otca) odmietla maloleté dieťa vydať a od toho času je matke bránené v starostlivosti o jej maloleté dieťa.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že maloleté dieťa sa ocitlo v situácii, kedy je ohrozený jeho zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin, zapríčinený najmä jeho násilným odlúčením od matky. Jedná sa
o maloleté dieťa, ktoré bolo doteraz vychovávané v rodinnom prostredí takmer výlučne matkou a s ohľadom na jeho vek je citovo naviazané predovšetkým na matku. Starostlivosť rodičov má prednosť pred náhradnou osobnou starostlivosťou starej matky, preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo vychovávané rodičmi. Nakoľko matka osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti, súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel. V časti návrhu, ktorým matka žiadala dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nevyhovel. Konštatoval, že z návrhu nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by preukazovali naliehavosť a akútnosť dočasnej úpravy pomerov, naviac nevyplývajú z neho ani dôležité informácie ako napríklad či rodičia žijú v spoločnej domácnosti, ktorý z rodičov a v akom rozsahu poskytuje maloletému dieťaťu starostlivosť, kto hradí jeho výdavky, kto a v akom rozsahu prispieva na jeho výživu, aké sú jeho citové väzby k rodičom a pod. Mal za to, že by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, najmä šetrením pomerov v rodine maloletého dieťaťa, ktoré však v 7 dňovej zákonnej lehote (§ 367 CMP) nie je možné zrealizovať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko im žiadne nevznikli.
4. Uvedené uznesenie napadol odvolaním čo do vyhovujúceho výroku (I.) otec . Dôvodil, že súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil len so skutkovými tvrdeniami matky a nijako ich neprešetril. Poprel, že by matke odňal maloleté dieťa a odmietol jej ho vydať. V daný večer sa s matkou pohádali, maloleté dieťa zobral k svojej matke z dôvodu nekontrolovateľného správania matky maloletého dieťaťa, ktorá na otca kričala, nadával mu, útočila na neho i fyzicky a preto sa bál sa, že matka ublíži sebe, jemu alebo maloletému dieťaťu. V rodičovskom dome zostal ešte niekoľko dní, pričom matka riadne za maloletým dieťaťom chodila a stretávala sa s ním. Uviedol, že matka z danej nehnuteľnosti nebola vyhodená, ale vzťah s otcom ukončila, a keďže je daná nehnuteľnosť vo vlastníctve otca, sama sa rozhodla odísť. K tvrdeniu matky o užívaní marihuany otec uviedol, že v minulosti marihuanu užíval a v súčasnosti ju dlhé roky neužíva, a poukázal na nadmerné užívanie alkoholu matkou, ktorá alkohol sporadicky užíva aj počas dňa. Uviedol, že maloleté dieťa vie nakŕmiť, prebaliť, okúpať alebo uspávať. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami súdu prvej inštancie, že maloleté dieťa je v situácii, kedy je ohrozený jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin, ktorý súd prvej inštancie prijal len na základe jednostranných tvrdení matky. Zároveň uviedol, že pracuje v zahraničí a zvykol chodiť na služobné cesty tak, že 3 týždne bol v zahraničí a 1 týždeň bol doma, a teda považuje za logické, že v tom týždni, kedy bol doma, sa snažil byť s maloletým dieťaťom čo najviac. V súčasnosti bude otec 2 týždne doma a 2 týždne v zahraničí. V závere navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh matky na nariadenie povinnosti otcovi odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti matky zamieta. Ďalej navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd upraví styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od nedele v treťom kalendárnom týždni v mesiaci od 09:00 hod. do nasledujúcej nedele v štvrtom kalendárnom týždni v mesiaci do 17:00 hod. a od piatku v prvom kalendárnom týždni v mesiaci od 09:00 hod. do nedele do 14:00 hod. Zároveň žiadal, aby súd určil, že matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a maloleté dieťa otcovi v stanovenom čase odovzdať a otec je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase matke vrátiť, pričom miestom odovzdania a prevzatia je miesto bydliska matky.
5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že súčasné stretávania sa otca s maloletým dieťaťom je nepostačujúce, jeho rozšírenie je potrebné a rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom. V súčasnosti otec nemá vytvorený dostatočný priestor, aby si maloleté dieťa postupne zvykalo na neprítomnosť matky. Podotkol, že ide o zdravé dieťa, ktoré si nevyžaduje žiadnu špeciálnu či výnimočnú starostlivosť. Záverom uviedol, že pokiaľ nedôjde k úprave styk bez prítomnosti matky, otec nemá možnosť a priestor udržiavať plnohodnotný vzťah s maloletým dieťaťom.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Dôvodila, tým že po tom, ako otec zobral maloleté dieťa k rodičom, jej kontakt umožňoval len v poobedných hodinách, resp. večerných hodinách, keď si išla k nemu do domácnosti zbaliť veci. Raz jej otec umožnil vidieť maloleté dieťa len cez videohovor a raz jej kontakt úplne odmietol. Uviedla, že nie je pravda, že otcovi bráni v styku s maloletým dieťaťom. Otec, keď je na Slovensku, sa s maloletým dieťaťom stretáva takmer každý deň, naposledy bol otec na Slovensku v dňoch 25.09.2022 až 09.10.2022 a s maloletým dieťaťom bol denne s výnimkou 25.09.2022 a 05.10.2022. Stretnutia realizujú buď v G. alebo v C. a vždy v matkinej prítomnosti a trvajú cca. dve a pol hodiny. Podľa matky sa otec o maloleté dieťa nevie postarať na celodennej báze a nepozná jeho režim a ani stravovacie návyky. Konštatovala, že neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy pomerov strán
sporu. Navrhla, aby súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Záverom uviedla, že na Okresnom súde Nitra je pod sp. zn. 13P/235/2022 vedené konanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
7. K vyjadreniu kolízneho opatrovník sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s názorom kolízneho opatrovník sa nestotožňuje. Uviedla, že otec s maloletým dieťaťom nikdy netrávil čas osamote. Poukázala na to, že stretnutia otca s maloletým dieťaťom prebiehajú aj napriek tomu, čo otec maloleté dieťa zadržiaval proti vôli matky osem dní, navyše otec nerešpektoval vykonateľné rozhodnutie súdu a dobrovoľne maloletého nevydal, ale vydal ho až po tom, čo sa matka dostavila na Obvodné oddelenie Policajného zboru Šurany za účelom podania trestného oznámenia.
8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, že s jeho závermi súhlasí. Nemôže sa však stotožniť s tvrdením, že maloleté dieťa si má postupne zvykať na neprítomnosť matky. Uviedol, že do decembra 2022 trávil úplne bežne čas s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, postaral sa o neho celý deň alebo aj vo večerných hodinách, v jednom prípade aj celý týždeň vrátane nocí. Podľa otca v správe kolízneho opatrovníka absentujú závery zo šetrení pomerov v domácnostiach rodičov. Konštatoval, že aj starí rodičia maloletého dieťaťa sú v súčasnosti v styku s ním obmedzovaní. Záverom uviedol, že v súčasnosti neexistuje žiadny racionálny dôvod, pre ktorý by maloleté dieťa nemohlo s otcom tráviť rovnaký čas ako trávi s matkou. Otec sa zároveň vyjadril aj k vyjadreniu matky. Dôvodil, že stretnutia s maloletým dieťaťom trvajú 1 až 2 hodiny denne a nie sú postačujúce na realizovanie rodičovských práv a povinností otca a zachovávanie vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom a stretáva sa s ním podľa toho, ako to matka určuje. Teda nejde o dohodu, ale otec musí podmienky zo strany matky rešpektovať, keď sa chce s maloletým dieťaťom stretávať. Uviedol, že maloletému dieťaťu vie pripraviť stravu, dať ho spať a postarať sa o neho.
9. V ďalšom vyjadrení otec uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal rýchle osvedčenie rozhodujúcich skutočností, čo mohol spraviť aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Dôvodil, že deň po incidente, teda 30.08.2022 navštívili 2 pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny otca na jeho adrese, pričom jedna z nich si robila aj poznámky a teda otec mal za to, že vedeli riadne a s určitosťou osvedčiť rozhodné skutočnosti, že maloletému dieťaťu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Tvrdil, že pokiaľ súd prvej inštancie ustanovil kolízneho opatrovníka až 05.09.2022, nemohol tak zabezpečiť osvedčenie rozhodných skutočností o pravdivosti tvrdení matky. Zároveň uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.
10. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie otca bolo podané včas.
11. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
12. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
13. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
14. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
15. Pri posudzovaní včasnosti odvolania, odvolací súd najskôr skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo stranám doručené zákonným spôsobom, a či odvolateľ podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote. Zároveň sa zaoberal tým, či súd prvej inštancie strany sporu správne poučil o možnosti podať opravný prostriedok proti jeho rozhodnutiu. V danej veci z dokladov o doručení napadnutého uznesenia založených v spise vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené otcovi dňa 12.09.2022 do vlastných rúk (č. l. 9 spisu). Lehota na podanie odvolania v rozsahu 15 dní začala plynúť nasledujúci deň, t. j. 13.09.2022 a uplynula dňom 27.09.2022, ktorý bol riadnym pracovným dňom (utorok). Odvolanie otca zo dňa 29.09.2022 bolo odoslané aj doručené súdu elektronicky dňa 29.09.2022 (č. l. 35 a 37 spisu),
to znamená, že bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, ktoré na to, aby bolo podané včas, malo byť najneskôr dňa 27.09.2022 odovzdané na súde alebo orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (osobne na súde, na pošte alebo elektronickými prostriedkami). Z napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že súd prvej inštancie otca správne poučil o možnosti podať voči rozhodnutiu odvolanie.
16. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie otca podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorené odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní.
17. Z obsahu odvolania otca odvolací súd zistil, že súčasťou odvolania otca je zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáha úpravy styku s maloletým dieťaťom. Odvolací súd k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že podľa ust. § 367 ods. 1 CSP, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastala 15. deň od doručenia uznesenia otcovi, t. j 17.09.2022, dôsledkom čoho je, že odvolacie konanie nezačalo, pretože v odvolacej lehote nebolo účastníkmi konania podané odvolanie. Suspenzívny účinok odvolania nastáva len v prípade včas podaného odvolania oprávnenou osobou. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď predložil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 362 CMP, ktorý bol súčasťou odvolania, na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý nie je príslušný rozhodnúť. V zmysle ust. § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný odvolací súd rozhodnúť, len ak bol takýto návrh podaný v priebehu odvolacieho konania, čo v danom prípade nenastalo. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bol súdu prvej inštancie doručený potom, čo otcom napadnuté uznesenie už nadobudlo právoplatnosť, preto o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je príslušný rozhodnúť súd prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).