Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/5/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu: THERMO INDUSTRY, a.s., so sídlom Na Spravedlnosti 1533, Pardubice - Zelené Předměstí, IČO: 287 81 481, Česká republika, zast. splnomocnencom Barbora Nováková, Vrchovinská 949, Nové Mesto nad Metují, Česká republika, proti žalovanému: MIMAS s. r. o., so sídlom Pod Hôrkou 3311/23, Banská Bystrica, IČO: 44 351 305, právne zast. Mgr. Martin Vigaš, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 2.362,50 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2 362,50 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 17. 08. 2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 141,50 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 218,10 Eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Advokátska kancelária AK PRINC & PARTNERS s. r. o., Trnava) domáhal žalobou doručenou súdu dňa 07. 08. 2013 úhrady istiny 2.362,50 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal žalobcovi tovar AERO-THERM 31, termoizolačná stierka a AERO-THERM 51, termoizolačná stierka, dodávka tohto tovaru podľa objednávky v celkovom objeme 400 litrov. Žalobca v zmysle objednávky dodal tovar a to s jedinou výhradou - v množstve dodaného tovaru, nakoľko dodal len 375 litrov. Následne dodávku tovaru fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 08. 2010 splatnou 16. 08. 2010 v sume 2.520 Eur. Keďže žalobca dodal žalovanému o 25 litrov tovaru menej, než bola jeho objednávka, žalobca uvedenou žalobou požadoval uhradiť len sumu 2.362,50 Eur za 375 litrov dodanej termoizolačnej stierky. Dodávku tovaru žalovaný potvrdil priamo na faktúre. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú čiastku za tovar, obrátil sa žalobca na svojho právneho zástupcu, ktorý vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a to výzvou zo dňa 01. 08. 2012. Žalovaný aj napriek výzve dlžnú istinu neuhradil. Žalobca sa preto žalobným návrhom domáhal úhrady dlžnej istiny so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti faktúry až do zaplatenia a požadoval nahradiť trovy konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil neuhradenú faktúru zo dňa 11. 08. 2010, výzvu advokáta zo dňa 01. 08. 2012.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh žalobcom, tunajší súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. -21 zo dňa 09. 10. 2013, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaný namietal, že požadoval od žalobcu predloženie dokladu, na základe ktorého preukazuje dodanie tovaru a vo vyjadrení k výzve zo dňa 11. 09. 2012, poukázal na viaceré vady dodávky zo dňa 11. 08. 2010, v ktorom namietal nedodanie 25 litrov tovaru a potvrdil tú skutočnosť, že skutočná hodnota dodaného tovaru je len v sume 2.362,50 Eur a nie suma v zmysle vystavenej faktúry žalobcom. Ďalej poukázal, že na základe vyjadrenia pracovníka žalovaného pána Opatovského, tovar prebral od pána Španiela a to v meste Trenčín, pričom pán Opatovský nebol poučený a znalý, ako má tovar vyzerať, resp. ako má byť označený. V dobrej viere, že tovar je správne zabalený a nemusí byť označený, konal s tým, že nekoná v neprospech odberateľa. Žalovaný poukázal, že tovar dodaný dňa 11. 08. 2010 nebol označený, aby sa dalo identifikovať označenie výrobku, výrobcu, návod

na použitie, obsah látok, záručná doba výrobku, dátum výroby výrobku. Poukázal, že niektoré balenia tovaru boli označené po termíne 11. 08. 2012. Ďalej namietal, že nebola priložená dokumentácia o vykonaných ústavných testoch, ktoré potvrdzujú pre daný výrobok možnosť a rozsah použitia výrobku, osvedčenie, certifikovanie, ako i jeho zdravotnú nezávadnosť. Tvrdil, že neboli dodané iné technické, zdravotné a bezpečnostné hodnotenia, ktoré pre výrobok takéhoto druhu je výrobca povinný pred začatím poskytovania mať. Predmetná dokumentácia nebola doručená žalovanému ani samostatne pred termínom dodania tovaru. Žalovaný poukázal, že pred termínom dodania pán L. Š., K. XX, Č. T., Č. G., si od žalovaného zapožičal čiastku 2.500,- Eur, ktorá mu bola doručená osobne. Pôžička bola splatná k 08. 08. 2010. Jednou z dohodnutých foriem splatenia tejto pôžičky bola aj možnosť zápočtu oproti dodania tovaru zo spoločnosti QTHERM Španiel Group, a.s., Na Spravedlnosti 1563, Pardubice, Česká republika, v ktorej bol pán Petr Španiel hlavný akcionár a štatutárny zástupca. V odpore ďalej žalovaný uviedol, že tovar reklamoval podľa o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa ustanovení u pána Španiela telefonicky, aj písomne. Spoluprácu s L. Š. v septembri 2012 žalovaný ukončil z dôvodu nemožnosti plnenia dohodnutých povinných mesačných odberov, ako i z dôvodu, že L. Š. nebol ochotný predložiť doklady, hodnotenia, certifikácie ohľadne výrobku AERO- THERM, ktorú žalovaný potreboval pre zahájenie realizácie projektu pre zákazníka žalovaného. Ďalej tvrdil, že objednávka, ktorá by špecifikovala objem tovaru, označenie a miesto tovaru neexistuje. Tvrdil, že dodávka tovaru uvedená vo vystavenej faktúre žalobcom bola prijatá ako úhrada pôžičky poskytnutej žalovaným L. Š.. K svojmu podaniu doručil list zo 07. 08. 2013, vyjadrenie žalovaného z 11. 09. 2013, mailovú správu o reklamácii tovaru zo dňa 27. 10. 2010.

Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26. 03. 2014, v ktorom ozrejmil všetky skutočnosti spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom takisto poukázal, že pôvodná objednávka žalovaného bola vystavená na 1 000 litrov termoizolačnej stierky, ktorá bola dodaná dňa 22. 04. 2010, o čom svedčí dodací list č. XXXXXX a cenu tovaru podľa faktúry č. XXXXXXXXX žalovaný i uhradil dňa 23. 02. 2010. Žalovaný mal byť výhradným obchodným zástupcom pre žalobcu pre celé územie Slovenskej republiky, o čom predložil emailovú korešpondenciu zo dňa 27. 04. 2010. Žalovaný sa výhradným obchodným zástupcom žalobcu nestal, ale i napriek tomu, žalovaný u žalobcu objednal tovar v množstve 400 litrov termoizolačnej stierky AERO-THERM, ktorého žalobca je výrobcom. Na objednané množstvo bola vystavená faktúra, ktorá je predmetom súdneho sporu vo výške 2.520 Eur, ktorá bola odovzdaná žalovanému spolu s tovarom. Tovar i faktúru prevzal pán Opatovský, čo potvrdil svojím podpisom, pričom nepoprel tvrdenia žalovaného o tom, že tovar bol prevzatý v Trenčíne a to na základe vzájomnej dohody oboch účastníkov zmluvy. Žalovaný sám dal žalobcovi, konkrétne L. Š., vtedajšiemu predsedovi predstavenstva a osobe, ktorá dodávala tovar, kontakt na pána Opatovského, z ktorého dôvodu žalobca nepochyboval o tom, že sa jedná o osobu kompetentnú k prevzatiu tovaru. Z tohto dôvodu považoval námietku žalovaného o tom, že pán Opatovský nebol poučený o tom, ako má tovar vyzerať, za účelové, keďže ho mohol žalovaný o všetkom dostatočne dopredu informovať a poučiť. Žalobca ďalej poukázal, že na faktúre sám pán L. Š. dopísal, že ostáva dodať ešte 25 litrov výrobku a preto žalobca v žalobnom návrhu požadoval úhradu len sumy 2.362,50 Eur. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne potrebnej dokumentácie, žalobca uviedol, že žalobca mal etikety k dodanému tovaru vyrobené, o čom svedčí faktúra od spoločnosti EPEX s. r. o. zo dňa 15. 07. 2010. Predmetná spoločnosť vyrábala pre žalobcu etikety a z predloženej faktúry vyplýva, že predmetom tovaru dodávky boli i etikety pre Slovenskú republiku pred dodaním tohto tovaru žalovanému. Za žalobcu tovar vyrábal, balil a chystal k dodaniu N.. T. P., ktorý svojou výpoveďou mal potvrdiť, ako prebieha štandardná príprava tovaru k dodávke pre zákazníka. Ďalej poukázal, že všetky certifikáty, prehlásenia o zhode a ďalšie potrebné listiny vzťahujúce sa k dodávanému tovaru bolo možné nájsť na webových stránkach žalobcu www.qthermecz.eu <http://www.qthermecz.eu>, alebo www.aero-therm.cz <http:// www.aero-therm.cz>. Aj keď žalovaný si mohol všetky potrebné listiny z internetu stiahnuť zo strany žalobcu, tieto boli zaslané aj mailom zo dňa 17. 08. 2010 a 18. 08. 2010, o čom svedčia mailové správy a žalobca podľa nich dodal žalovanému tieto dokumenty i protokoly i v iných jazykoch. I z týchto listín je jednoznačné, že boli vyhotovené ešte pred dodaním výrobkov. Zároveň pripojil mail zo dňa 17. 08. 2010, 18. 08. 2010, certifikát výrobku č. -026498 zo dňa 28. 05. 2010 - slovenská verzia ako i česká verzia, protokol o výsledku certifikácie výrobku č. XXX-XXXXXX zo dňa 28. 05. 2010, stavebné technické osvedčenie č. XXX-XXXXXX zo dňa 21. 05. 2010, bezpečnostný list AERO-THERM zo dňa 09. 04. 2010, osvedčenie od spoločnosti EKO-KOM a.s. zo dňa 16. 06. 2010, prehlásenie o splnení podmienok uvedeného obalu na trh zo dňa 09. 06. 2010, prehlásenie o zhode zo dňa 09. 06. 2010 ako i technický list výrobku AERO-THERM zo dňa 09. 04. 2010. Žalobca ďalej poprel, že by žalovaný nejakým spôsobom rozporoval a tovar reklamoval. Mail žalovaného zo dňa 27. 10. 2010, ktorý bol predložený

ako dôkaz o vykonaní reklamácie je falzifikát. Svoje tvrdenie opieral o tú skutočnosť, že tento mail nebol zistený v emailovej komunikácii pána L. Š., H. X. U.. Ďalej namietal žalobca i vzhľad emailu, ktorý absolútne neodpovedá štandardom emailovej komunikácie, čo presne špecifikoval v tomto podaní. Ďalej poukázal, že ak by i reklamoval žalovaný tovar dňa 27. 10. 2010, tieto dôvody mohol uviesť i v emailovej komunikácii po dodávke tovaru, čo žalovaný neučinil. Žalovaný takisto z týchto dôvodov dodaný tovar nevrátil a má ho stále k dispozícii. Vzhľadom na čas od dodania tovaru už uplynula expiračná doba tohto tovaru. K námietke žalovaného, že cenu tovaru žalovaný neuhradil z dôvodu, že pán L. Š. žalovanému neuhradil pôžičku vo výške 2.500,- Eur, žalobca uviedol, že túto si od žalovaného požičal ako fyzická osoba. Z tohto dôvodu nedošlo k poskytnutiu pôžičky žalobcovi a takisto s ním nebolo dohodnuté, že bude vykonaný zápočet pohľadávok. Ďalej poukázal, že možno započítať vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, ktoré sú rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú, pričom namietal totožnosť osoby veriteľa a dlžníka. Z tohto dôvodu zotrval na žalobe v celom rozsahu. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 01. 12. 2014 žalobca doplnil svoje vyjadrenia v tom smere, že je pravdou, že tovar v čase dodania nebol riadne oetikovaný, avšak etikety boli žalovanému odovzdané spolu s tovarom na základe vzájomnej dohody pána Š. U. L. U., keďže tovar bol hneď dodaný po jeho výrobe. Etikety, tak ako už uvádzal, mal zabezpečené, o čom svedčí faktúra spoločnosti Epex zo dňa 9. 7. 2010, splatná 29. 07. 2010, ktorú doložil do súdneho spisu. Takisto v zmysle mailovej komunikácie zo dňa 17. a 18. 8. 2010 je zrejmé, že žalobca dodal certifikáty a ďalšie doklady v rôznych jazykoch podľa požiadaviek žalovaného. Tieto boli v čase dodávky uverejnené na internetovej stránke žalobcu, ktorú označil súdu a zároveň predložil i dôkaz o existencii internetovej stránky žalobcu z roku 2010, ktorá svedčila o tom, že na tejto stránke boli uvedené i certifikáty ohľadne tovaru, ktorý bol dodaný žalovanému. V čase dodania tovaru žalovaný tovar nerozporoval a o vadách tovaru sa dozvedel žalobca až z odporu žalovaného. Zotrval na tom, že písomná reklamácia vo forme mailu je falzifikát, pričom tieto tvrdenia doplnil i o dôkazy a to vyjadrenie spoločnosti ESET OUTLOOK EXPRES zo dňa 19. 03. 2014, z ktorého je zrejmé, že údaj v zátvorke pod mailom je označenie dátumu a času, z ktorého pochádzala výroba databázy 955. na klientskej stanici, ktorý by email skontroloval. V nej z uvedeného čísla je zrejmé, že uvedený dátum a čas je nižší, než obsahuje mailová korešpondencia medzi účastníkmi konania zo dňa 17. až 18. 8. 2010, čo podporuje tvrdenia žalobcu, že mail z 27. 10. 2010 od pána U. je falzifikátom. Zároveň potvrdzoval skoršie tvrdenia, že mail žalovaného zo dňa 27. 10. 2010 sa v mailovej komunikácii pána Š., ako i u žalobcu nenachádza. O pôžičke Petra Španiela voči žalovanému sa takisto žalovaný dozvedel až v priebehu konania po doručení odporu, pričom zotrvával na svojom právnom vyhodnotení tohto úkonu. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že žalovaný sám uviedol osobné údaje L. Š. ako fyzickej osoby a táto bola takisto poskytnutá pred dodaním tovaru žalobcom žalovanému. V závere poukázal, že žalovaný po dodaní tovaru nežiadal dodať chýbajúce množstvo tovaru oproti dohodnutému, ani v prípade mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania žalovaný neuplatnil vady tovaru ani nároky z nich. Vady podľa žalobcu boli uplatnené len v odpore a teda nie bez zbytočného odkladu potom, čo žalovaný tovar prevzal, resp. sa o vadách tovaru žalovaný dozvedel. Z tohto dôvodu žiadal žalobca, aby súd na námietky žalobcu neprihliadol. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ohľadne doplnení skutočností nevyjadril, pojednávaní vo veci sa nezúčastnil, preto súd dňa 06. 07. 2015 vyhlásil rozhodnutie bez prítomnosti účastníkov, pričom len žalobca svoju neúčasť ospravedlnil.

Podľa ustanovenia kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa 448 kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov platí, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR v znení neskorších predpisov platí, že ak sa počas trvania meškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov

z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

V zmysle ustanovenia , právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu potom, čo kupujúci vady zistil.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu a preto zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny 2.362,50 Eur žalobcovi spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17. 08. 2010 do zaplatenia a takisto zaviazal súd žalovaného nahradiť trovy žalobcovi. Súd pri rozhodovaní v danej veci vychádzal z písomného a ústneho vyjadrenia žalobcu, jeho plnomocenstva, ako i ním predložených listinných dôkazov do súdneho spisu, ktoré boli vykonané na pojednávaniach v danej veci a z písomného vyjadrenia žalovaného nazvaného odpor proti vydanému platobnému dôkazu s pripojenými listinnými dôkazmi, ktoré podanie bolo jediné v danom konaní, ktoré podal žalovaný . Žalovaný ani jeho právny zástupca sa k ďalším písomným vyjadreniam žalobcu ako i k jeho výpovedi na pojednávaní, uskutočnenom dňa 01. 12. 2014 nevyjadrili a z neúčasti ďalších pojednávaní sa neospravedlnili.

Žalobca v konaní zhrnul priebeh spolupráce medzi účastníkmi konania, o čom súdu predložil príslušné dôkazy a to objednávku žalovaného zo dňa 23. 02. 2010 adresovanú od žalovaného žalobcovi na dodávku Q-THERM v množstve 1000 litrov pri cenovej jednotke 7,28 Eur za liter. Na základe tejto objednávky žalobca následne dodal žalovanému tovar dňa 23. 02. 2010 v požadovanom objeme, o čom svedčí faktúra č. 1XXXXXXXX zo dňa 23. 02. 2010 v sume 7.280,- Eur. Žalobca takisto zdokladoval mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania, konkrétne medzi X. U. za stranu žalovaného a T. P. H. L. Š. zo dňa 27. 04. 2010 ohľadne možnosti uzavretia zmluvy pre regionálne zastúpenie, na základe ktorej zmluvy sa mal žalovaný stať výhradným obchodným zástupcom žalobcu pre celé slovenské územie ohľadne dodávky termoizolačnej stierky Q-THERM. Podľa tvrdenia žalobcu k uzavretiu predmetnej zmluvy nedošlo, avšak následne došlo medzi účastníkmi konania k dodávke termoizolačnej stierky v zmysle faktúry č. 100100106 zo dňa 11. 08. 2010 splatnej 16. 08. 2010 v sume 2.520,- Eur , ktorá následne bola i dodacím listom pre dodanie tohto tovaru. Za žalobcu tovar odovzdával L. Š. a za žalovaného prevzal pán C. na základe dohody so žalobcom. Uvedené osoby opatrili faktúru svojím podpisom. Keďže žalovaný pri dodávke tohto tovaru zistil, že nebolo dodané celé množstvo tovaru a chýbalo 25 litrov, na základe požiadavky žalovaného žalobca vpísal túto skutočnosť priamo do faktúry, o čom svedčí text „zbíva dodat 25 litrov AERO-THERMu“ s potvrdením podpisu žalobcom. Miestom dodania tovaru bolo mesto Trenčín, kde uvedené oprávnené osoby za účastníkov zmluvy odovzdali a prevzali tovar podľa vzájomnej dohody. Keďže žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil, žalobca vyzýval aj prostredníctvom zvolených právnych zástupcov na úhradu predmetnej istiny, o čom svedčí výzva z 1. 8. 2012. Žalobca v predžalobnej výzve požadoval uhradiť celú istinu v zmysle faktúry vo výške 2.520,- Eur do 5 dní. Dňa 7. 8. 2012 sa žalovaný v predžalobnej výzve vyjadril v tom smere, že žiadal zaslať kópiu dokladu, na základe ktorého bolo možné preukázať dodanie tovaru, keďže sa jedná o cezhraničnú komunikáciu. I po zaslaní tohto dokladu, žalovaný predmetnú istinu neuhradil. Dňa 11. 9.2012. odovzdal žalobcovi následne list, v ktorom uvádzal svoje námietky voči fakturovanej cene (nedodanie 25 litrov AERO THERMU, nepriloženie dokumentácie o vykonaných ústavných testoch, pôžička L. Š. zo dňa 9. 6. 2010 so splatnosťou 8. 8. 2010) pre ktoré žalovanú istinu neuhradil. Tieto námietky žalovaný uplatnil i v odpore proti vydanému platobnému rozkazu súdom v skrátenom konaní. K nim sa podrobne vyjadril žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26. 03. 2014, i s pripojením listinných dôkazov na svoje tvrdenia, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe týchto tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobca na základe námietok žalovaného uplatňoval v žalobcom návrhu doručenom súdu dňa 07. 08. 2013 len úhradu dlžnej istiny za skutočne dodaný tovar, t. j. za dodanie 375 litrov termoizolačnej stierky v sume 2.362,50 Eur, čo je cena zodpovedajúca cene dohodnutej v zmysle objednávky žalovaného z februára 2010. K neoznačeniu tovaru priamo na tovare žalobca uviedol, že etikety boli dodané k tovaru priamo s tovarom a tieto odovzdané oprávnenému zástupcovi žalovaného pánovi C. podľa ich vzájomnej dohody so štatutárnym zástupcom žalovaného. Túto skutočnosť žalobca odôvodňoval tým, že tovar dodávaný žalovanému dňa 11. 08. 2010 pochádzal priamo z výroby a z dôvodu nedostatku času nedošlo k nalepeniu etikiet na obal. Tieto etikety podľa vzájomnej dohody si mal nalepiť priamo na tovar žalovaný. O tej skutočnosti , že etikety k tovaru mal žalobca k dispozícii žalobca preukázal i faktúrou od spoločnosti EPEX s. r. o. zo dňa 15. 07. 2010

pod č. XXXXXXXX, ktorou uvedená spoločnosť žalobcovi fakturovala grafický návrh, spracovanie a tlač etikiet 4x700 ks pre Slovenskú republiku a 4x800 ks pre Českú republiku v celkovej sume 25.176,- Kč. Túto skutočnosť potvrdil i samotný N.. T. P. ako predseda predstavenstva žalobcu pred súdom. Súdu takisto potvrdil, že potrebné certifikáty, prehlásenia o zhode a ďalšie potrebné listiny, vzťahujúce sa k dodanému tovaru bolo v čase dodávky možné nájsť na stránkach žalobcu, ktoré sú uvedené v podaní doručenom súdu dňa 26. 03. 2014 a tieto takisto i v ďalších jazykoch doručoval žalovanému mailom dňa 17. 8. a 18. 8. 2010. Z uvedených mailov je zrejmé, že tieto doklady zasielal v angličtine a poľštine. Tieto následne i doložil vytlačené z webovej stránky žalobcu k podaniu 26. 3. 2014, ktoré preukazujú si splnenie povinnosti žalobcu i ohľadne dodania potrebných dokladov k dodávanému tovaru. Žalobca tvrdil, že žalovaný dodaný tovar nerozporoval, nereklamoval a mail predložený žalovaným v odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 27. 10. 2010 nikdy žalobca neobdržal. Zároveň poukázal na to, že uvedený dôkaz predložený žalovaným považuje za falzifikát. Tieto námietky doplnil i na pojednávaní, uskutočnenom dňa 01. 12. 2014, o čom predložil o príslušné listinné dôkazy ohľadne vyúčtovania zálohy poskytovateľom služby ohľadne predĺženia domény qthermcz.eu o jeden rok zo dňa 23. 08. 2010. Ďalej vzniesol žalobca námietku, že žalovaný nereklamoval vady včas, t. j. po ich zistení (dodávke tovaru). Vzhľadom k skutočnosti, že dodávka tovaru sa uskutočnila dňa 11. 8. 2010, pričom na základe požiadaviek žalovaného boli následne doručené i ďalšie doklady požadované žalovaným dňa 17. a 18. 8. 2010, pričom k reklamácii tvrdenej žalovaným došlo až dňa 27. 10. 2010, ktorú žalobca popiera, mal súd za preukázané, že žalovaný nereklamoval predmetné vady, uvádzané v maily zo dňa 27. 10. 2010 včas. Poslednou námietkou zo strany žalovaného bola tá skutočnosť, že L. Š. žalovanému neuhradil pôžičku vo výške 2.500,- Eur, ktorú si od žalovaného požičal. Žalobca poukázal, že pôžička bola poskytnutá L. Š., X. K. XX, Č. T.Í. ako fyzickej osobe a nie ako štatutárnemu zástupcovi žalobcu, z ktorého dôvodu žalovaný nemohol započítať túto pohľadávku, ktorú mal voči L. Š. voči žalobcovi. V danom prípade dlžníkom je L. Š. a nie spoločnosť žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca namietal tvrdený zápočet učinený žalovaným. Súd i v danom prípade sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu ohľadne vzájomných pohľadávok, z ktorého nemal preukázané, že žalovaný má pohľadávku vo výške 2.500,- Eur voči žalobcovi. Predmetom zápočtu nemohla byť neexistujúca pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, pričom súd konštatuje, že súdu žalovaný nepredložil ani dôkaz o vykonaní tohto úkonu voči žalobcovi tak, ako to ustanovuje , nakoľko je nutné, aby niektorý z účastníkov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Žalovaný takýto dôkaz o tomto úkone nepredložil, preto k zápočtu ani nedošlo. Súd pritom konštatuje, že žalovaný nepreukázal ani existenciu tejto pohľadávky voči žalobcovi. Na základe všetkých týchto uvedených skutočností mal súd preto za preukázané, že žalobcova pohľadávka v zmysle vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 8. 2010 splatná 16. 8. 2010 je dôvodná len vo výške 2.362,50 Eur, ktorú žalobca požadoval v zmysle podanej žaloby i uhradiť od žalovaného, keďže žalovaný tovar prevzal a jeho kúpnu cenu žalobcovi dodnes neuhradil. Splatnosťou predmetnej faktúry sa dostal do omeškania s jej úhradou a preto dňom 17. 8. 2010 je v omeškaní, za čo žalobcovi prislúcha ním uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej istiny 2.362,50 Eur až do zaplatenia tejto istiny žalovaným. Súd ako už vyššie uviedol k námietkam žalovaného neprihliadol, nakoľko tieto nepreukázal, resp. boli tieto vyvrátené žalobcom a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok sumu 141,50 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 218,10 Eur advokátskej kancelárie H. L. &. L. U.. G..C.. , Š.P. XX, O., N.: XX XXX XXX, ktorá zastupovala žalobcu len ohľadne podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a nie na ďalšie úkony. Tieto boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu vo výške 218,10 Eur, t. j. za každý úkon suma 101,25 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, pričom súd priznal tomuto právnemu zástupcovi náhradu trov za dva úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.