Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-4-2014.pdf
PDF · 129.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, so sídlom v Bratislave, Košická 49, zastúpený advokátom Mgr. Danielom Čulmanom, Lietavská 3, Bratislava, proti odporcovi: T. A., narodený X.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Q.B.F. VYRVA, s.r.o., Mierová 48/B, Bratislava, o zaplatenie 33.282,01 eur s príslušenstvom a odmenou 100,94 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č.k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 19.8.2013 sa ruší v zmenkovej sume 15 561,72 eur s úrokom 6% ročne z nej od 14.11.2011 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 51,87 eur.
II. Vo zvyšku sa zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 19.8.2013, bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 33.282,01 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 14.11.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 100,94 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 3.204,86 eur. Odporca podal v zákonnej lehote námietky, zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť a konanie zastaviť. Vzhľadom na to, že zmenku vystavil ako podnikateľ, ale v návrhu tak označený nie je, namietol svoju pasívnu legitimáciu a mal za to, že v dôsledku toho trpí konanie neodstrániteľnou procesnou vadou. Za nedostatok návrhu považoval, že k nemu neboli okrem zmenky pripojené aj ďalšie listiny potrebné pre uplatnenie práva, ktorými podľa neho sú najmä zmluva o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/XX/ XXXXX/X, na ktorú zmenka odkazuje, keďže pôvodne išlo o blankozmenku, ktorú navrhovateľ dopísal, ďalej leasingová zmluva č. S./XX/XXXXX, keďže zmenkou boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa z nej, a vzhľadom na to, že ide o zmenku zabezpečovaciu, aj kompletná informácia o postupe pri predaji predmetu leasingu, včítane procesu jeho ohodnocovania, identifikácie nadobúdateľa a dôkazov o vynaložení nákladov, ktoré sú uvedené v záverečnom finančnom vysporiadaní, najmä v položke „iné náklady“. Poukázal na to, že nadobúdacia hodnota predmetu leasingu bola 35.979,65 eur, po ročnom užívaní predmet leasingu navrhovateľovi odovzdal vo funkčnom stave, ale predaný bol za 3.506,72 eur, čo nie je ani desatina nadobúdacej hodnoty. Nesúhlasil ani s ďalšími položkami záverečného finančného vysporiadania. Zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu považoval za neprimeranú, keďže predmet leasingu ostal v majetku navrhovateľa a mohol s ním nakladať v záujme zmenšenia škody na jeho strane. Obsah sankcie odúročeného ušlého zisku mu nie je známy a nemal možnosť jej výšku overiť, keďže navrhovateľ nepredložil súdu žiadne podklady. Úroky z omeškania sú v záverečnom finančnom vysporiadaní požadované vo výške 638,79 eur, bez špecifikácie sadzby úroku a doby omeškania, sadzbu úroku 0,2 % denne považoval za neprijateľnú. Nakoniec označil zmenkový platobný rozkaz za nevykonateľný v úroku z omeškania z dlžnej sumy od 14.11.2011, lebo zmenka je zročná 14.11.20111 a úroku z omeškania sa navrhovateľ bez rizika vzniku bezdôvodného obohatenia mohol domáhať najskôr od 15.11.2011. Odporca k námietkam pripojil vo fotokópiách leasingovú zmluvu číslo S./XX/XXXXX spolu so Všeobecnými leasingovými podmienkami ako jej prílohou a záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy. Dodatočne predložil výtlačky inzerátov z internetových stránok, ponúkajúcich na predaj jazdené návesy obdobného typu, ktorý bol predmetom leasingu, svoju žiadosť zo 16.1.2012, adresovanú navrhovateľovi, o zaslanie záverečného finančného vysporiadania leasingových zmlúv, preberací protokol potvrdzujúci, v akom stave navrhovateľovi predmet leasingu vrátil a znalecký posudok, ktorý si on dal v priebehu konania zhotoviť k cene predmetu leasingu. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm X/XXXX. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že označenie odporcu v návrhu nie je neodstrániteľnou procesnou vadou, aj keď odporca zmenku vystavil ako živnostník, ide vždy len tú istú osobu a nie o odlišné subjekty. K návrhu pripojil originál zmenky, iné listiny neboli na uplatnenie práva zo zmenky potrebné. Vyplnením blankozmenky sa listiny stala riadnou zmenkou a v tomto konaní sa domáha jej zaplatenia, nebolo preto potrebné predkladať zmenkovú zmluvu, a keďže je zmenka dokonalý, abstraktný a nesporný listinný papier, nebolo potrebné predložiť ani leasingovú zmluvu. Zmenková suma zodpovedá výške pohľadávky zo záverečného finančného vysporiadania 24.055,71 eur a úroku z omeškania 9.226,30 eur. Predmet leasingu bol dlhodobo nepredajný, v snahe rýchlo a efektívne ho zhodnotiť a zabrániť tak vzniku ďalšej škody, bol predaný za cenu určenú trhovo. Položka „iné náklady“ zahŕňa náklady na poistenie predmetu leasingu po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, zákonné poistenie vozidla, prepis na dopravnom inšpektoráte a parkovné. Prostredníctvom zmluvných pokút si uplatňuje náhradu sumy, ktorú za odporcu uhradil, a ktorú by mu odporca postupne splatil, ak by zavinením odporcu nemuselo dôjsť k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Ak by výnos zo zhodnotenia predmetu leasingu dosiahol poskytnutú leasingovú sumu, nebol by si zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu uplatňoval. Zmluvná pokuta vo výške odúročeného ušlého zisku predstavuje rozdiel medzi hodnotou bankovej a leasingovej služby, t. j. je to strata, ktorú predčasným ukončením leasingovej zmluvy utrpel, keďže financie potrebné na poskytovanie leasingu získal od bankových inštitúcií za trhovú cenu. Do finančného vysporiadania bol zahrnutý úrok z meškania 0,1% denne dojednaný v leasingovej zmluve, a to za obdobie od predčasného ukončenia zmluvy do záverečného finančného vysporiadania. Nakoniec upozornil na to, že zmenkový úrok nie je úrokom z omeškania a podľa zákona je dlžník povinný platiť ho odo dňa splatnosti zmenky. K písomnému vyjadreniu navrhovateľ pripojil v kópii zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/ XX/XXXXX/X, zmenkový formulár a záver znaleckého posudku na cenu vozidla. Dodatočne doplnil fotokópiu úplného znaleckého posudku, kúpnu zmluvu o odpredaji predmetu leasingu spolu s faktúrou, ktorou kupujúcemu vyúčtoval kúpnu cenu, leasingovú zmluvu číslo S./XX/XXXXX, splátkový kalendár, Všeobecné leasingové podmienky, náhľad z internetovej aukcie predmetu leasingu a faktúru č. A./XX/ XXXXX z 2.9.2010. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu, výsluchom svedka R. E. a listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli. Z prvopisu zmenky, vystavenej v U. 13.2.2008, súd zistil, že sa odporca, v tom čase podnikajúci pod obchodným menom T. A., IČO: XXXXXXXX, A. č. XXX, zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v mieste jeho sídla dňa 14.11.2011zmenkovú sumu 33.282,01 eur, bez protestu. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej predložením navrhovateľ svoje práva preukázal. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa odporca bránil jednak námietkami procesného charakteru a ďalej námietkami upravenými v čl. I. § 10 a § 17 zmenkového zákona. Procesné námietky súd hodnotil ako nedôvodné. Označenie odporcu v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nemôže predstavovať neodstrániteľnú vadu konania len preto, že nie je uvedené jeho identifikačné číslo. O neodstrániteľnú prekážku postupu konania (§ 103 a nasl. OSP) by sa jednalo len vtedy, ak by navrhovateľ v návrhu ako odporcu označil osobu bez právnej subjektivity. Skutočnosť, že zmenku vystavila iná osoba, než je označená v návrhu, nie je otázkou procesnou, ale otázkou vecnej legitimácie. Odporca podnikal v čase vystavenia zmenky ako živnostník, nie ako právnická osoba, ide preto vždy len o jednu a tú istú osobu. Označeniu odporcu ako živnostníka s IČO: XXXXXXXX v návrhu zjavne bránila aj skutočnosť, že v tom čase mal odporca podnikateľskú činnosť pozastavenú. V priebehu súdneho konania podnikanie ukončil. Zmenkový platobný rozkaz považoval odporca za nevykonateľný v zmenkovom úroku (ním nesprávne označovanom za úrok z omeškania) z dôvodu, že bol úrok priznaný od splatnosti zmenky. Nevykonateľným by výrok mohol byť len vtedy, ak by bol neurčitý, resp. nezrozumiteľný. Pokiaľ odporca mienil, že je tento výrok v rozpore s hmotným právom, súd zhodne s navrhovateľom poukazuje na čl. I. § 48 ods. 1, bod 2., zmenkového zákona, podľa ktorého má majiteľ právo postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti. Ďalšou námietkou procesného charakteru je tvrdenie, že k návrhu neboli pripojené listiny potrebné pre uplatnenie práva. Za také odporca považoval zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/ XX/XXXXX/X, na ktorú zmenka odkazuje, leasingovú zmluvu a listiny preukazujúce výšku kauzálnej pohľadávky navrhovateľa a správnosť údajov doplnených do blankozmenky. Zmenkový platobný rozkaz súd v zmysle prvej vety § 175 ods. 1 OSP vydá len na návrh navrhovateľa, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práv. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Pre listinné cenné papiere je typické, že forma, v ktorej sú vydané, zároveň určuje aj ich obsah (§ 13 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch).Zmenkové záväzky sú samostatné, akcesorické sú len k samotnej zmenkovej listine a nie sú závislé od príčinného vzťahu, aj keď bol takýto vzťah zmenkou zabezpečený. Preto listinami potrebnými na uplatnenie práv zo zmenky, ktorých predloženie predpisuje § 175 ods. 1 OSP ako predpoklad pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, sú len tie listiny, ktorými je podľa zmenkového zákona alebo všeobecného predpisu potrebné preukázať právo alebo povinnosť zo zmenky (najmä protestačné listiny alebo správy o odopretí prijatia alebo zaplatenia, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom, listiny preukazujúce mimozmenkový prechod práv alebo záväzkov zo zmenky a pod.). Pri hodnotení, či sú splnené predpoklady pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, nemôže súd, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky, posudzovať iné otázky, než tie, ktoré majú pôvod priamo v zmenkovej listine. Nemôže preto ani zisťovať, na základe akého príčinného vzťahu bola zmenka vystavená. Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, takže navrhovateľ ani podľa § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, nemá povinnosť tvrdiť a preukázať dôvod zmenky. Príčinným vzťahom sa súd môže zaoberať až po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade, ak odporca uplatní námietky podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona. Súd nemôže zisťovať ani to, či bola zmenka vydaná ako blankozmenka a či bola vyplnená v súlade s udeleným oprávnením. Doplnením chýbajúcich údajov sa blankozmenka stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, oprávnenosť a správnosť vyplnenia blankozmenky preto môže súd riešiť tiež až po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade, ak odporca uplatní námietku podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Ostatné námietky vyplývajú zo vzájomných mimozmenkových vzťahov účastníkov, založených leasingovou zmluvou č. S./XX/XXXXX, ktorú uzavreli 13.2.2008. Leasingová zmluva ako zmluvný typ nie je v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ) osobitne upravená, uzavretá bola podľa § 269 ods. 2 ObZ ako tzv. nepomenovaná. Vznikla okamihom, kedy sa účastníci dohodli na jej obsahu. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú všeobecné leasingové podmienky (VLP) a splátkový kalendár. Navrhovateľ sa zaviazal prenechať odporcovi do užívania náves PANAV na dobu 48 mesiacov. Nadobúdacia cena predmetu leasingu bola ku dňu uzavretia zmluvy 35.979,65 eur (30.235 eur bez DPH). Nebolo sporné, že navrhovateľ leasingovú zmluvu pre neplatenie leasingových splátok s okamžitou platnosťou ku dňu 31.3.2009 predčasne ukončil. Podľa preberacieho protokolu odovzdal odporca predmet leasingu navrhovateľovi 31.3.2009 s nešpecifikovaným poškodením na pravej strane paletovej debni, s opravou ryhy na pravej strane plachty a znečistený. Predmet leasingu odpredal navrhovateľ v roku 2010 nedatovanou zmluvou kupcovi z F. spolu s ďalšími vozidlami. Z celkovej kúpnej ceny 1.440.000 eur pripadla na náves PANAV podľa faktúry zo 16.3.2010 čiastka 3.506,72 eur. Záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy navrhovateľ vyhotovil 24.8.2010. Ako svoje pohľadávky v ňom uviedol neuhradené leasingové splátky splatné do dňa predčasného ukončenia zmluvy v celkovej výške 3.640,21 eur, zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu 19.268,15 eur, ktorú, po kompenzácii výnosu z predaja predmetu leasingu 3.506,72 eur, vyčíslil sumou 15.761,43 eur, ďalej zmluvnú pokutu vo výške odúročeného ušlého zisku 1.072,97 eur, úroky z omeškania úhrad súvisiacich s nájmom 638,79 eur, minimálnu paušálnu zmluvnú pokutu 165,50 eur, náklady na odobratie predmetu leasingu 395,01 eur, náklady za zhodnotenie predmetu leasingu 197,49 eur a iné náklady 2.184,30 eur, celkovo 24.055,71 eur. Táto pohľadávka sa v zmysle bodu 9.5. VLP stala splatnou do 10 kalendárnych dní od doručenia záverečného finančného vysporiadania a po dni splatnosti podliehala úroku z omeškania podľa bodu 6.3. VLP. Keď odporca pohľadávku nezaplatil, navrhovateľ využil oprávnenie, ktoré mu odporca udelil zmluvou o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/XX/XXXXX/X a v blankozmenke doplnil chýbajúce údaje. Zmenková suma je podľa vyjadrenia navrhovateľa súčtom pohľadávky zo záverečného finančného vysporiadania 24.055,71 eur a úroku z omeškania 9.226,30 eur, vypočítaného v sadzbe 0,1 % denne za 394 dní omeškania od splatnosti záverečného finančného vysporiadania 16.10.2010 do splatnosti zmenky 14.11.2011. Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy o vyplnení a použití zmeniek č. C/XX/XXXXX/X zo dňa 13.2.2008 mal navrhovateľ právo vyplniť v blankozmenke zmenkovú sumu s uvedením jej meny, platobné miesto a dátum splatnosti v prípade, ak mu odporca neuhradí riadne a včas jeho splatnú pohľadávku v lehote stanovenej v leasingovej zmluve alebo v lehote, ktorú určí písomne. Ako zmenkovú sumu bol podľa čl. II. ods. 1 písm. a) zmluvy oprávnený doplniť sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradených pohľadávok alebo ich časti ku dňu uplatnenia vyplňovacieho práva. Zmenkou boli okrem iného zabezpečené aj pohľadávky navrhovateľa a ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy a ktoré sú obsiahnuté vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, a to vrátane náhrady všetkých škôd a všetkých výdavkov veriteľa a vrátane zmluvných pokút, na ktorých uhradenie je dlžník v zmysle leasingovej zmluvy povinný (čl. I. ods. 4 zmluvy). Navrhovateľ mal preto právo doplniť do blankozmenky sumu, ktorá sa rovná súčtu všetkých jeho splatných pohľadávok z leasingovej zmluvy. Z jednotlivých položiek záverečného finančného vysporiadania odporca spochybnil právo navrhovateľa požadovať:
- zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu 19.268,15 eur, ktorú považoval za neprimeranú už aj vzhľadom na to, že vlastníkom predmetu leasingu bol navrhovateľ a vzniku škody mohol zabrániť, ak by pri predaji predmetu leasingu konal s potrebnou odbornou starostlivosťou
- zmluvnú pokutu vo výške odúročeného ušlého zisku 1.072,97 eur, lebo mu je obsah tejto sankcie neznámy a nemal možnosť overiť správnosť jej výpočtu
- úroky z omeškania úhrad súvisiacich s nájmom 638,79 eur, lebo mu nie je jasný ich výpočet, sadzba a obdobie, za ktoré sa uplatňuje, t. j. úrok nebol vyčíslený, ani mu faktúra nebola doručená a
- náklady za odobratie predmetu leasingu 395,01 eur, náklady za ohodnotenie predmetu leasingu 197,49 eur a iné náklady 2.184,30 eur, keďže všetky tieto náklady ovplyvňujú výšku jeho záväzku a navrhovateľ mu ich vynaloženie nezdokladoval, ani nepreukázal ich účelnosť. K obom zmluvným pokutám treba uviesť, že podstatou leasingu je umožniť príjemcovi leasingu dlhodobo užívať za odplatu, s možnosťou následnej kúpy, predmet leasingu, ktorý zo svojich finančných prostriedkov obstaral leasingový prenajímateľ. Odplatou sú leasingové splátky, ktoré v tomto prípade podľa splátkového kalendára pozostávali z troch zložiek: splátka istiny, splátka finančnej činnosti a poistné. Zaplatením všetkých splátok by odporca uhradil obstarávaciu cenu vozidla spolu dohodnutou sumou za finančnú činnosť. Predčasným ukončením leasingovej zmluvy navrhovateľ stráca možnosť uspokojiť návratnosť vložených finančných prostriedkov prostredníctvom leasingových splátok a získať odplatu za finančnú činnosť. Zmluvné pokuty, zabezpečujúce návratnosť investície aj pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy , sú upravené vo Všeobecných leasingových podmienkach, v jeho ustanoveniach upravujúcich predčasné ukončenie leasingovej zmluvy: v bode 9.4. písm. c) vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu, ktorej výškou je súčet splátok istiny tých leasingových splátok, ktoré by sa stali splatnými, ak by k predčasnému ukončeniu zmluvy nedošlo (v tomto prípade splátok č. 12. až 48.) a v bode 9.4. písm. d) vo výške ušlého zisku, ktorej základom je súčet splátok finančnej činnosti tých leasingových splátok, ktoré by sa stali splatnými, ak by nedošlo k predčasnej splatnosti (v tomto prípade tiež od 12. do 48. splátky). Zmluvné pokuty sú dojednané tak, aby bola pokrytá škoda, ktorá navrhovateľovi vznikne predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Postup podľa § 301 ObZ by preto nebol namieste ani v prípade, ak by predmetom konania bolo zaplatenie pohľadávok z leasingovej zmluvy. Výhrady odporcu v skutočnosti nesmerujú proti zmluvnej pokute ako takej, ale proti výške výnosu z predaja predmetu leasingu, ktorý mal navrhovateľ podľa bodu 9.4. VLP použiť na uspokojenie a následné zníženie svojich pohľadávok. V dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy mal navrhovateľ podľa bodu 9.4. písm. b) VLP právo požadovať od odporcu všetky ďalšie záväzky, ktoré dovtedy vznikli a tiež zmluvnú pokutu vo výške priamych nákladov súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím predmetu leasingu, s jeho predajom, so sprostredkovaním predaja, prehlásením v evidencii motorových vozidiel, parkovné atď. Odporca osobitne namietol sadzbu úroku z omeškania, ktorá je podľa bodu 6.3. VLP vo výške 0,2% denne. Z ustanovenia § 273 ods. 2 ObZ vyplýva, že dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok. V článku 5. leasingovej zmluvy si jej účastníci dohodli úrok z omeškania za oneskorenú úhradu leasingových splátok 0,1 % denne. Navrhovateľ mal preto právo žiadať od odporcu zaplatenie úroku z omeškania len v tejto sadzbe. Odporca dodatočne, poukazom na § 369d ObZ, aj tento úrok z omeškania označil za neprijateľný. Leasingová zmluva bola dojednaná dňa 13.2.2008 a v zmysle § 368k ods. 3 ObZ sa ustanovenia § 369d, účinné od 1. februára 2013, nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. Podpísaním leasingovej zmluvy včítane Všeobecných leasingových podmienok vyjadril odporca s ich obsahom súhlas. Sám potvrdil, že nešlo o prvú leasingovú zmluvu, ktorú s navrhovateľom uzavrel (celkovo mal od navrhovateľa 16-20 leasingových súprav), dôvodný je teda predpoklad, že s obsahom zmluvných podmienok bol dostatočne oboznámený. Obe strany zmluvu uzatvárali ako podnikatelia a zmluva sa týkala ich podnikateľskej činnosti, takže výška úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 ObZ závisela len od ich dohody. Námietku proti sadzbe úroku z omeškania súd preto považoval za nedôvodnú. Naproti tomu treba súhlasiť s odporcom, že spôsob, ktorým si navrhovateľ uplatnil ostatné nároky, vyplývajúce z bodu 9.4. písm. b) VLP a úrok z omeškania úhrad súvisiacich s nájmom 638,79 eur, odporuje zmluve ale aj zásadám poctivého obchodného styku. Podľa poslednej vety bodu 4.5. VLP sa všetky jednorazové pohľadávky (poplatky, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, náklady vyplývajúce z neplnenia zmluvy a iné), mali stať splatnými do 10 dní od doručenia výzvy na ich zaplatenie alebo faktúry príjemcovi leasingu. Nároky vyplývajúce z bodu 9.4. VLP mal navrhovateľ podľa druhého odseku tohto bodu písomne vyčísliť a odporca sa zaviazal ich uhradiť. Tieto sumy sa mali podľa bodu 9.5. stať splatnými do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na ich zaplatenie dlžníkovi a po dni splatnosti podliehali úroku z omeškania podľa bodu 6.3. Z vyššie citovaných ustanovení bodov 4.5., 9.4. a 9.5. VLP vyplýva, že každý z tam uvedených nárokov je nárokom samostatným, každý z nich vznikol z iného dôvodu, a preto mal byť vyčíslený jednotlivo, s uvedením dôvodu vzniku a špecifikáciou výšky. Zo zmluvy nevyplýva, aký obsah má mať výzva na zaplatenie, ani čo sa má rozumieť pod písomným vyčíslením nárokov. Navrhovateľ, zjavne preto, že mu zmluva žiadne iné povinnosti neukladá, len oznámil odporcovi, aké má voči nemu pohľadávky a k jednotlivým položkám priradil výsledné sumy. Takýto postup by bol namieste, ak by odporca priamo zo zmluvy mohol identifikovať, či je nárok oprávnený a overiť správnosť výpočtu. Nemôže však postačovať v tých prípadoch, v ktorých sú v zmluve nároky označené len príkladmo a odporca nemal bez podrobnejšieho vysvetlenia a zdôvodnenia možnosť zistiť, či je nárok dôvodný ani či jeho výška bola určená správne. Ak teda navrhovateľ žiadal náhradu nákladov, ktoré už na ťarchu odporcu vynaložil, okrem výšky pohľadávky mal vo vyčíslení uviesť, z akého dôvodu vznikla, prečo bolo potrebné náklady vynaložiť a vznik pohľadávky aspoň v minimálnom rozsahu zdokladovať. Rovnako v prípade úroku z omeškania nepostačovalo vo vyčíslení uviesť len výslednú sumu, bez špecifikácie, akú platbu navrhovateľ považuje za omeškanú, v akej výške, za aké obdobie a aká je sadzba úroku z omeškania. Iný výklad pojmu „ písomné vyčíslenie“ zákonite vzbudzuje zdanie svojvôle a mohol by viesť až k absurdným záverom, že je odporca povinný zaplatiť akúkoľvek sumu len preto, že ju navrhovateľ vyčíslil (v zmysle uviedol peňažnú čiastku) a výzvu na jej zaplatenie odporcovi doručil. Navrhovateľ argumentoval tým, že pri pochybnostiach o správnosti vyčíslenia mal odporca možnosť informovať sa o výške nákladov a žiadať ich preukázanie, ktoré právo odporca do začatia súdneho konania nevyužil. Podľa názoru súdu však mal primárne navrhovateľ svoju pohľadávku vyčísliť takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti, či vyčíslená suma reálne zodpovedá jeho oprávneným nárokom. Ani pasivita odporcu pred začatím súdneho konania nie je dôvodom, pre ktorý by súd nemal na šikanózny postup navrhovateľa pri výkone jeho práv prihliadať. Jednotlivé nároky, vyplývajúce z bodu 9.4. písm. b) VLP, sa mohli stať splatnými až po ich riadnom vyčíslení a po doručení výzvy na ich zaplatenie odporcovi. Záverečné finančné vysporiadanie nie je možné považovať za riadne vyčíslenie týchto pohľadávok, keďže k nemu neboli pripojené žiadne iné listiny, z ktorých by bolo zrejmé, ako bol stanovený úrok z omeškania úhrad súvisiacich s nájmom 638,79 eur, z čoho pozostávajú náklady na odobratie predmetu leasingu 395,01 eur, náklady za ohodnotenie predmetu leasingu 197,49 eur a iné náklady 2.184,30 eur, ani doklady preukazujúce, že navrhovateľ tieto náklady reálne vynaložil. Navrhovateľ netvrdil, že by tieto svoje pohľadávky iným spôsobom než záverečným finančným vysporiadaním, resp. faktúrou č. A./XX/XXXXXX z 2.9.2010, vyčíslil. Špecifikácia nákladov a úroku z omeškania však nie je ani v tejto faktúre uvedená. Preto, bez ohľadu na to, či navrhovateľ náklady skutočne vynaložil, resp. či mal právo požadovať úrok z omeškania, sa pohľadávka v celkovej výške 3.415,59 eur ku splatnosti zmenky ešte nestala zročnou a navrhovateľ nebol oprávnený ju ako zmenkovú sumu do zmenky doplniť. Ako dôvodnú hodnotil súd aj kauzálnu námietku proti cene, za ktorú navrhovateľ odpredal predmet leasingu po jeho odňatí odporcovi. Predmetom leasingu bol náves PANAV v nadobúdacej cene 35.979,65 eur, vyrobený v roku 2008. Podľa znaleckého posudku č. 231/2010 súdneho znalca Ing. X. E., CSc. zo dňa 27.6.2010, ktorý posudok vypracoval na objednávku navrhovateľa, bol náves do prevádzky uvedený prvý krát 16.5.2008, čo znamená, že odporca bol jeho prvým užívateľom. Predmet leasingu odporca odovzdal navrhovateľovi 31.3.2009 a navrhovateľ ho ďalej odpredal zrejme dňa 2.3.2010 za 3.506,72 eur, keďže tento deň je uvedený vo faktúre č. A./XX/XXXXX zo 16.3.2010, ktorou kupujúcemu kúpnu cenu vyúčtoval, ako deň odovzdania tovaru. Výšku kúpnej ceny navrhovateľ odôvodnil tým, že vychádzala zo znaleckého posudku, podľa ktorého bola ku dňu 10.3.2010 všeobecná hodnota vozidla 5.036 eur, ale najmä tým, že v čase predaja nebol v dôsledku krízy o vozidlá tohto typu záujem a vyššiu cenu sa mu dosiahnuť nepodarilo. Ku spôsobu, akým predmet leasingu ponúkal na predaj, navrhol vypočuť svojho zamestnanca R. E., do ktorého pracovnej náplne patrilo zabezpečovať odpredaj odobratých predmetov leasingu. Svedok potvrdil, že v čase, kedy bol ponúkaný na predaj predmetný náves, vrcholila kríza a záujem o kúpu nákladných vozidiel bol veľmi nízky. Pred krízou mávali na sklade mesačne okolo 100 vozidiel, počas nej až do 500, v súčasnosti je ich asi 30. Uviedol, že odňaté predmety leasingu navrhovateľ odpredáva prostredníctvom elektronickej aukcie, na ktorú využíva svoj internetový portál, jeho prevádzkovateľ je z Rakúska. Na aukcii sa môže zúčastniť každý, kto sa na portáli zaregistruje, v súčasnosti je zo Slovenska zaregistrovaných do 3.000 záujemcov, ale portál využívajú záujemcovia z celého sveta. Vyvolávacia cena zodpovedá cene určenej znaleckým posudkom, zvýšenej cca o 10-15%, predaj sa uskutoční za najvyššiu ponuku, pri nízkom záujme najprv čakajú, či sa ponuka nezvýši, potom príjmu najvyššiu ponuku, aby sa šetrilo na parkovnom, ostatných nákladoch a na poistení. Vozidlá, ponúkané do aukcie, sú prezentované jednak fotografiou na portáli a jednak informáciou, kde je vozidlo pristavené, takže záujemcovia majú možnosť vozidlo si obzrieť a oboznámiť sa s jeho stavom. Iné internetové portály na predaj odňatých vozidiel nevyužívajú, ani pri tvorbe ceny ju s inými portálmi nekonfrontujú. Z náhľadu internetovej aukcie, ktorý svedok predložil, súd zistil, že náves PANAV bol do aukcie zaradený 26.6.2009 s vyvolávacou cenou 9.000 eur, záujemcovia ponúkali 1.000, resp. 2.000 eur, vyvolávacia cena bola postupne znižovaná až na sumu 5.000 eur dňa 1.2.2010, koniec ponuky je vyznačený k 25.2.2010 a ako dátum predaja je uvedený 4. marec 2010. Podľa náhľadu bola posledná vyvolávacia cena 4.300 eur, nevyplýva však z neho, kedy k zníženiu došlo. Kupujúci dňa 4.3.2010 ponúkol 3.507 eur, ktorú sumu navrhovateľ v čase totožnom s ponukou akceptoval. Navrhovateľ nepredložil súdu znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre stanovenie vyvolávacej ceny a ani netvrdil, že takýmto posudkom disponuje. Znalecký posudok, ktorý do spisu založil, znalec vyhotovil až 27.6.2010, t. j. po predaji návesu. Posudok bol vypracovaný bez ohliadky vozidla a spracovaný bol podľa podkladov poskytnutých navrhovateľom ako zadávateľom. Znalec vychádzal z toho, že je vozidlo značne poškodené, technický stav je horší, než úmerný dobe prevádzky a počtu najazdených kilometrov a jeho pneumatiky sú opotrebované, určenie koeficientu predajnosti 0,3 znalec odôvodnil len všeobecným poukazom na situáciu v predajnosti ojazdených vozidiel. Podľa názoru súdu týmito dôkazmi nebolo preukázané, že navrhovateľ postupoval pri predaji predmetu leasingu s potrebnou odbornou starostlivosťou, ani že by pri vynaložení štandardného úsilia, ktoré bolo možné od neho očakávať, nemal možnosť náves predať za vyššiu cenu. Znalecký posudok, ktorý predložil, nemá ani len informatívnu hodnotu, keďže jeho závery vychádzajú z nepravdivých, resp. nepreukázaných údajov o technickom stave a poškodeniach. Podľa preberacieho protokolu mal náves dňa 31.3.2009, kedy ho odporca navrhovateľovi odovzdal, len zanedbateľné poškodenia, za prípadné poškodenia po tomto dni už odporca nezodpovedá. Znalcom určený koeficient dopytu na trhu 0,3 nie je ničím odôvodnený. Podľa bodu 16.5. prílohy č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec musel vychádzať z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistil z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov. Podľa bodu 16. tejto prílohy bol povinný postup pri výpočte náležite zdôvodniť. Stav dopytu na trhu nie je možné hodnotiť len poukazom na to, že navrhovateľ na internetovom portáli, ktorý používa, nedostal vyššiu ponuku, než za akú predmet leasingu predal. Ak by navrhovateľ mal skutočnú vôľu vozidlo predať za primeranú cenu, ako tvrdil, bol by ponuku rozšíril aj na ďalšie internetové portály, ktoré takúto službu zabezpečujú, alebo predaj inzeroval v tlači, či iným vhodným spôsobom, aby sa ponuka dostala k čo najširšiemu okruhu záujemcov. Súd vzal do úvahy, že v čase odňatia predmetu leasingu sa u nás začali prejavovať dôsledky krízy, ktoré mali negatívny dopad aj na leasingový sektor, leasingové spoločnosti odobrali nájomcom množstvo vozidiel a vzhľadom na útlm autodopravy nebol dopyt vysoký. Prihliadol aj na to, že leasingové spoločnosti museli vozidlá predať, aby vozidlá nestrácali hodnotu a nezvyšovali sa náklady spojené s ich uskladnením, dôsledkom čoho boli nižšie predajné ceny. Ale predaj rok užívaného návesu za necelú desatinu jeho nadobúdacej hodnoty tým spôsobom, aký zvolil navrhovateľ, nie je možné pripočítať jedine na vrub krízy. Odporca preto dôvodne namietal, že navrhovateľ pri predaji postupoval s hrubou nedbanlivosťou. Z bodu 9.4. VLP je zrejmé, že výška záväzku bola závislá aj od toho, za akú cenu navrhovateľ odobratý predmet leasingu ďalej odpredal. Napriek tomu leasingová zmluva neukladá navrhovateľovi žiadne povinnosti, ako má pri predaji predmetu leasingu postupovať, ani mu v tejto súvislosti neukladá žiadne obmedzenia. Predmet leasingu bol vo vlastníctve navrhovateľa, mohol s ním disponovať podľa vlastného uváženia, ale keďže pri predaji vedel, že dôsledky predaja sa prejavia v majetkovej sfére odporcu, musel pri predaji postupovať tak, aby odporca nebol zaťažený nad nevyhnutne potrebnú mieru ani neprimerane na svojich právach poškodený. Ak týmto spôsobom svoje práva nevykonával, konal proti zásadám poctivého obchodného styku, na ktorú skutočnosť aj odporca v námietkach poukázal. Podľa § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa názoru súdu mohol navrhovateľ pri vynaložení potrebnej odbornej starostlivosťou predať predmet leasingu za vyššiu cenu a z výnosu uspokojiť svoju pohľadávku vo väčšej miere, v dôsledku čoho by bol záväzok odporcu z leasingovej zmluvy podstatne nižší. Odporca súdu predložil znalecký posudok č. 1/2015, ktorý ku všeobecnej hodnote návesu na jeho objednávku vypracoval súdny znalec Ing. Róbert Hromík dňa 20.1.2015. Znalec vychádzal z popisu vozidla, ako vyplýva z osvedčenia o evidencii, z leasingovej zmluvy, z preberacieho protokolu a z fotodokumentácie. Všeobecnú hodnotu určil k 10.3.2010 vo výške 11.435 eur bez DPH. Technický stav hodnotil s prihliadnutím na zdokumentované závady, na vek a predpoklad, že náves nebol do 10.3.2010 opravovaný ani pozmeňovaný. Koeficient dopytu na trhu 0,67 určil s poukazom na výsledky štatistickej analýzy reálnych predajných cien súboru 28 ojazdených vozidiel rovnakého typu, porovnateľného stavu a veku. Koeficient predajnosti vozidla 0,67stanovil na dolnej hranici štandardnej chyby a vzhľadom na začínajúcu ekonomickú depresiu v rokoch 2008-2009 ho znížil o 10%. Navrhovateľ namietal, že znalecký posudok bol robený bez ohliadky vozidla a len podľa popisu, ako ho znalcovi podal odporca. Zrejme opomenul, že posudok, ktorý on súdu predložil a od ktorého sa údajne odvíjala pri elektronickej aukcii vyvolávacia cena, bol vyhotovený až po predaji návesu, tiež bez ohliadky a len podľa údajov zadávateľa, o správnosti ktorých sú dôvodné pochybnosti. Znalecký posudok, ktorý odporca predložil, síce nie je jednoznačným dôkazom o tom, aká bol všeobecná hodnota vozidla v čase jeho predaja, ale preukazuje pravdepodobnú cenu, ktorú by navrhovateľ pri riadnej starostlivosti mohol jeho predajom dosiahnuť. Odporca práve poukazom na to, že všeobecná hodnota predmetu leasingu, určená znaleckým posudkom č, 1/2015, je len pravdepodobná a navrhovateľ svojim postupom zmaril možnosť zistiť skutočnú hodnotu návesu, a tým aj výšku pohľadávky z leasingovej zmluvy, mal za to, že ho zmenka nezaväzuje, lebo nebola vyplnená podľa dojednania. Skutočnosť, že zmenka nebola vyplnená v súlade s udeleným oprávnením, bez ďalšieho ešte neznamená, že navrhovateľ nemá právo na jej zaplatenie. Zmenka odporcu nezaväzuje len v tom rozsahu, v ktorom sa navrhovateľ od udeleného oprávnenia odchýlil. Právnu ochranu nie je možné navrhovateľovi poskytnúť len v tom rozsahu, v ktorom, zanedbaním potrebnej starostlivosti pri predaji predmetu leasingu, poškodil odporcu na jeho právach. Porovnaním všeobecnej hodnoty vozidla 11.435 eur bez DPH, určenej znaleckým posudkom znalca Ing. F. a ceny 3.506,72 eur, za ktorú navrhovateľ predmet leasingu predal, dospel súd k záveru, že právnu ochranu nepožíva kauzálna pohľadávka navrhovateľa v rozsahu 7.928,28 eur Preto ak len táto časť pohľadávky z leasingovej zmluvy nepožíva právnu ochranu, nie je možné právnu ochranu priznať právam zo zmenky, ktorou bola pohľadávka zabezpečená, iba v tejto časti. Navrhovateľ do zmenkovej sumy zahrnul pohľadávku 24.055,71 eur zo záverečného finančného vysporiadania, z ktorej časť 3.415,59 eur ešte nebola splatná a časť 7.928,28 eur nepožíva právnu ochranu. Po odpočítaní týchto súm (spolu 11.343,87 eur) ostala pohľadávka vo výške 12.711,84 eur. Len z tejto sumy bol odporca povinný platiť úrok z omeškania 0,1% denne za obdobie 394 dní od 16.10.2010 do 14.11.2011, čo je celkovo 5.008,46 eur. Proti povinnosti platiť úrok z omeškania z pohľadávky vyčíslenej v záverečnom finančnom vysporiadaní odporca výslovne nenamietal. Do blankozmenky bol teda navrhovateľ oprávnený doplniť zmenkovú sumu 17.720,29 eur. Preto, okrem trov konania, súd len v tejto sume, v zmenkovom úroku 6% ročne z nej od 14.11.2011 do zaplatenia a na ňu sa viažucej zmenkovej odmene59,07 eur, ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a vo zvyšku ho zrušil. Odporca na ostatnom pojednávaní namietol absolútnu neplatnosť zmenky pre rozpor so zákonom, keďže jej prostredníctvom navrhovateľ určuje novú splatnosť pohľadávkam, ktoré mali inú splatnosť. Na námietky, ktoré neboli uplatnené do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, nemohol súd v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP prihliadať. O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na v podstate rovnakú mieru úspechu účastníkov v konaní, vyslovil súd, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..