Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-154-2014.pdf
PDF · 80.24 KB
No categories available
20C/154/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci navrhovateľky U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, W. proti odporcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, O., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, priečinok 1, Kráľová, Banská Bystrica, v konaní o určenie otcovstva k maloletému H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Madácha č. 2, Veľký Krtíš t a k t o
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že otcom mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX z matky U. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX dcéry rodičov U. Š., rod. Q. a S. Š. je H. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, ktorého rodičmi sú U. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a neb. H. B..
II. Súd mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky U. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca H. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX 30 % zo sumy životného minima k rukám navrhovateľky U. Š., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
IV. Súd u p r a v u j e styk odporcu H. B. s mal. H. Š. bez obmedzenia.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa s týmto žila v družskom pomere, mala s týmto intímne styky a z tohto spolužitia sa im narodil Q.. H. Š..
Odporca písomne s návrhom súhlasil. Uviedol, že toho času je vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, kde je zaradený do pracovného procesu a výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu Q.. H. Š. súd zistil, že tento sa narodil XX.XX.XXXX a tento je zapísaný v knihe narodení matričného úradu Michalovce. Ako jeho matka je uvedená U. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, v kolónke otec nie je uvedené žiadne meno.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto s odporcom žila v družskom pomere od roku 2006 v W.. Táto skutočnosť bola všeobecne známa a z tohto spolužitia sa im narodila dcéra S. B. ku ktorej otcovstvo odporca uznal a syn H. Š., dňa XX.XX.XXXX. Otcovstvo k tomuto však odporca neuznal, nakoľko nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. V čase, kedy navrhovateľka otehotnela tento žil riadne s ňou v W. a mal s touto pohlavné styky. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca dňa 01.06.2015 otcovstvo k mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX uznal trvala na tom, aby súd určil tohto za otca mal. H., maloleté dieťa zveril do jej výchovy a odporcu zaviazal platením výživného. Keďže tento podľa vlastného udania je pracovne zaradený vo výkone trestu navrhla, aby platil na výživu Q.. H. 30 % zo sumy životného minima. Odporkyňa nepracuje, žije v komunálnom byte v W. so svojimi troma deťmi. Z prvého spolužitia sa jej narodila dcéra W. Š. dňa XX.XX.XXXX. Poberá aktivačný príspevok 63,- eur mesačne ako aj rodinné prídavky a jej celkový príjem spolu činí 370,- eur. Iný príjem nemá, o deti sa stará sama. Taktiež sa stará aj o syna H. Š.. Tento je zdravý, má s ním spojené primerané výdavky na zabezpečenie jeho stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia úmerného jeho veku. Keďže odporca je pracovne zaradený súhlasila s tým, aby bol zaviazaný platiť na výživu Q.. H. 30 % zo sumy životného minima. Navrhla, aby súd ďalšie dôkazy pominul a vo veci meritórne rozhodol.
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. ( Zákona o rodine ) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1, 2 citovaného zákona ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 24 ods. 4 uvedeného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ods. 5 tohto citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 citovaného zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 uvedeného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 tohto zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 uvedeného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Jej mal. syn H. Š., nar. XX.XX.XXXX v rodnom liste doposiaľ uvedeného otca nemal. Odporca písomne otcovstvo k mal. H. uznal a toto jeho uznanie korešponduje aj s výpoveďou navrhovateľky ako matky, ktorá jednoznačne uviedla, že s odporcom žila v družskom pomere od roku 2006 do roku 2010. Z tohto vzťahu sa narodili dve deti S. B., nar. XX.XX.XXXX ku ktorej odporca otcovstvo uznal. V čase narodenia Q.. H. Š. už účastníci nežili v družskom pomere a preto odporca otcovstvo k tomuto neuznal. Súd považoval návrh za dôvodný, keďže je v záujme maloletého dieťaťa, aby toto malo určené otcovstvo. Keďže prejavy oboch účastníkov ako rodičov ohľadom narodenia mal. Igora boli zhodné súd pominul ďalšie dokazovanie ohľadom určenia otcovstva a v tejto časti návrhu vyhovel na základe týchto zhodných prejavov účastníkov.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľka sa o dieťa stará a chce sa starať aj v budúcnosti. Má vytvorené optimálne podmienky na bývanie, keďže spolu s troma deťmi žije v komunálnom byte v W.. So synom H. má spojené primerané výdavky na zabezpečenie jeho stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia úmerného jeho veku. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa pri výchove syna H. osvedčila. Sama poberá dávku v rámci aktivačných prác 63,- eur a jej príjem spolu s rodinnými prídavkami na všetky deti činí 370,- eur. Zamestnaná nie je. Príjem odporcu vo výkone trestu nie je známy. Keďže navrhovateľka súhlasila s tým, aby odporca bol zaviazaný platiť na syna H. 30 % zo sumy životného minima súd preto zaviazal odporcu platiť mal. H. toto výživné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.