Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_31P-31-2015.pdf
PDF · 113.48 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/31/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Y.. R. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Č.. XX, Č. C., štátneho občana Č. C., korešpondečná adresa: C. XXC, Ž., proti odporkyni K.. L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, okres Ž., zastúpenej Y.. A. Q., advokátkou, Advokátska kancelária, Y. X, za účasti maloletých detí Q.Ý., V., nar. XX. XX. XXXX E. H., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž., v konaní o nariadenie návratu maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal toho, aby súd nariadil návrat maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu, t. j. do Č. republiky. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti sa narodili z manželstva s odporkyňou, obe deti sa narodili v L. C. W.. V čase podania návrhu otec detí tvrdil, že sú s matkou detí manželia, pričom dočasne prišli na územie L.j republiky a to po dobu realizácie ich investície a to výstavby športovo rekreačného centra. Poukázal na tú skutočnosť, že po dokončení U.a, matka detí podala žiadosť o rozvod manželstva a o vydanie predbežného opatrenia, pričom ho krivo obvinila z týrania blízkej a zverenej osoby. Vo svojich písomných, ako aj ústnych prejavoch poukazoval na tú skutočnosť, že na územie Slovenskej republiky prišli za účelom vybudovania detského centra v Y., ktoré chceli dať do prenájmu a chceli sa vrátiť späť. Potvrdil, že naposledy spoločne bývali v rodinnom dome, ktorý vlastnili na území L. C. W. v blízkosti hraníc s Č. republikou. Tu mali rodinný dom, v ktorom bývali 4 až 5 rokov. Maloleté deti navštevovali materskú škôlku striedavo v W. a ako aj na území Č.. Z územia L. C. W. sa sťahovali na územie Slovenskej republiky a to do času, pokiaľ nevybudujú športovo rekreačné centrum. Navrhovateľ tvrdil, že sa pôvodne s matkou detí dohodli tak, že sa po U. a po jeho oH. vrátia naspäť domov do Č. C.epubliky. Ďalej uvádzal, že na územie Slovenskej republiky neprišiel pracovať, prišiel ako investor, so záujmom vybudovať centrum a dať ho do prenájmu. Uviedol, že na území Č. v obci L. je byt. Potvrdil, že maloleté deti na tejto adrese nebývali, keďže žili spolu v rodinnom dome na území W. L. C.. Na územie L. sa presťahovali v R. XXXX a chceli sa vrátiť čo najskôr, najmä aby maloletá V. mohla začať navštevovať druhý krát prvú triedu ZŠ v W.. Matka detí prenajala byt v rodinnom dome v obci C., okres Ž. a on sa až dodatočne dozvedel, že do prenajatého bytu nemá byť vpustený. V čase, keď sa sťahovali z Nemecka na Slovensko, on predal rodinný dom v W., zmluvu uzavrel v Y. XXXX a kľúče od domu odovzdal asi XX. XX. XXXX a v ten istý deň, prakticky sa presťahovali na Slovensko. Sťahovali sa tak, že matka s deťmi už na Slovensku bola, žila u svojej matky a preberala veci a on ich v Nemecku balil a nákladné auto ich presťahovalo. V tom čase žili riadne ako rodina, matka varila, prespávala v prenajatom byte v obci C. a občas však prespávala aj u svojej matky, ktorá žije neďaleko prenajatého bytu. Takto spolu žili podľa tvrdenia navrhovateľa až do XX. XX. XXXX t. j. do doby pokiaľ matka nepodala návrh na rozvod manželstva. Poukázal na tú skutočnosť, že mu svedčí opatrovnícke právo k maloletým deťom, ktoré nadobudol zo zákona a ktoré aj v skutočnosti vykonával. Potvrdil, že síce sa často zdržiaval v práci, ale napriek tomu sa o deti staral a trávil s nimi
všetok svoj voľný čas a spoločne trávili Vianoce. V súčasnej dobe je stavba detského centra ukončená, toto je otvorené a prosperuje a tak bol presvedčený o tom, že je načase sa vrátiť. Podľa jeho názoru zo strany matky sa jednalo o jasný zámer zadržiavať deti na území Slovenskej republiky. Tento zámer vidí v samotnom konaní matky detí, ktorá v podstate toho času vlastní celý majetok, ktorý nadobudli, dokonca aj majetok, ktorý bol jeho súkromný. Poukázal na tú skutočnosť, že matka detí už v roku XXXX požiadala Okresný súd U. Ž. o zverenie mal.detí do jej starostlivosti a toto konanie bolo zastavené uznesením XXP/ XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX s tým, že si má podať riadny návrh na území Č. republiky. Navrhovateľ ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe má mal. V. X rokov, navštevuje X. triedu ZŠ na V. G. U. Ž.. Maloletá H. má X roky, navštevuje Y. Š. U. C.. Ďalej poukazoval na to, že v súčasnej dobe žije v dome, ktorý je vzdialený asi 100 m od školy, ktorú navštevuje maloletá V.. Uviedol, že v marci XXXX prvý krát navrhol matke detí návrat do Č. republiky, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že hala je už dostavaná a matka detí ju začala prenajímať. Prvý krát sa dozvedel o tom, že matka sa nehodlá vrátiť spolu s deťmi do Č. republiky, asi začiatkom R. XXXX, kedy sa aj dozvedel, že mal. V. bude chodiť do slovenskej ZŠ do X. ročníka v Ž.. Poukazoval na tú skutočnosť, že obec L.Ž. je len jednu zastávku vlakom vzdialená od nemeckej obce, kde predtým spoločne bývali. V obci L.X. je malotriedka, a aj v prípade jej zrušenia, nie je problém s dochádzkou mal. detí do ZŠ na území S. Potom, ako zistil, že sa matka s deťmi nehodlá vrátiť späť na územie Č. republiky, okamžite podal návrh na nariadenie návratu maloletých detí do Č. republiky, pričom Okresný súd v T., vydal rozhodnutie, ktorým ho upravil, že sa tohto návrhu mal domáhať na území Slovenskej republiky. Zároveň poukazoval na doklady, ktoré súdu ku konaniu pripojil a predložil.
Matka detí vo svojom písomnom podaní, ako aj vo svojich ústnych vyjadreniach popierala tvrdenia otca a uvádzala, že s návrhom otca na nariadenie návratu mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu nesúhlasí. Zásadne poukazovala na tú skutočnosť, že deti neboli neoprávnene premiestnené z miesta ich obvyklého pobytu na územie Slovenska, ale bola to dohoda oboch rodičov, že sa celá rodina presťahuje natrvalo na Slovensko, kde budú podnikať. Za účelom začatia žitia na Slovensku sa všetci, teda: otec, ona a obe maloleté deti presťahovali na Slovensko U. R. XXXX a od uvedenej doby tu sústavne žijú a bývajú všetci, t.j. aj otec mal. detí. Za účelom presťahovania sa na územie Slovenska, otec predal všetok majetok, ktorý vlastnili v cudzine, vrátane nehnuteľnosti a to všetko preto, aby neboli viazaní na cudzinu a mohli žiť na Slovensku. V tejto súvislosti poukazovala aj na výpoveď samotného otca dieťaťa vo veci Okresného súdu v Ž., vedeného pod spis. zn. 37P/36/2014 v ktorom uvádzal, že v jD. kvôli T. obaja aj s deťmi prišli bývať do Žiliny a prenajali si jedno poschodie v rodinnom dome v Rosine. Tak isto otec tvrdil v tomto konaní, že od N. XXXX, kedy sa presťahovali do SR z dôvodu spoločného T., žili v Ž.. Otec detí v tom čase poukazoval na tú skutočnosť, že matka po jeho presťahovaní sa na Slovensko odmietla žiť s ním v spoločnej domácnosti v byte v Rosine, ktorého prenájom spoločne plánovali. Matka detí ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že Okresný súd v Ž., vydal predbežné opatrenie dňa XX. XX. XXXX, ktorým boli mal.deti zverené do jej osobnej starostlivosti, keď otec detí bol zaviazaný prispievať predbežne na ich výživu mesačne sumou 50 € a zároveň bol upravený styk otca s deťmi. Otec toto predbežné opatrenie napadol odvolaním, ale len čo sa týka určenia výživného a úpravy styku. Otec v tom čase plne akceptoval pobyt detí na Slovensku a nemal proti tomu nič. Matka detí ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že otec detí v minulosti uvádzal, že nemá žiaden majetok, ani zárobky a ani bývanie, pretože U. do T. na Slovensku. Podľa jej názoru, bolo by absolútnym ohrozením života a zdravia detí, ak by bolo umožnené otcovi detí vziať deti do cudziny, pretože sa nemá o deti ako postarať, nemá sa kam vrátiť, nemá žiadne bývanie, nemá si z čoho zaplatiť bývanie a nemôže deťom poskytnúť ani len základnú starostlivosť, či potraviny. Podľa jej názoru, otec nie je ani schopný komplexne sa strať o deti, nevie variť, prať, nemá na deti dostatočnú trpezlivosť a dokonca ani neplatil riadne a načas súdom stanovené výživné. Ďalej matka poukazovala na tú skutočnosť, že otec sa voči nej návrhom podaným na Okresnom súde v Ž., pod spis. zn. 4C/335/2014 domáha určenia manželského výživného. Bola presvedčená o tom, že otec nie je motivovaný na návrat maloletých detí záujmami samotných mal. detí. Podľa jej názoru, existuje nebezpečenstvo, že by maloleté deti pri vyhovení návrhu otca boli vystavené nielen duševnej, ale aj fyzickej ujme a boli by takto privedené do neznesiteľnej situácie. Tiež poukazovala na to, že pokiaľ by deti boli nútené presťahovať sa zo Slovenska do cudzieho prostredia bez nej, deti by to negatívne zasiahlo aj po psychickej stránke. Obe deti sú už sžité a zviazané s prostredím na Slovensku, v ktorom aktuálne žijú už takmer X roky a majú tu vytvorené sociálne väzby, ktoré by sa pretrhli. Maloletá V. nastúpila v L. XXXX do X. ročníka ZŠ v Ž., pričom aj otec potvrdil, že dieťa spolu prihlásili do tejto ZŠ. Maloletá sa naučila používať jazyk slovenský, jeho gramatiku a pravopis, do inej ZŠ nikdy nechodila a sama si nevie predstaviť, ako by také malé dieťa prechádzalo do inej ZŠ do Č. prostredia, keď si oslovilo slovenský jazyk, vrátane pravopisu a gramatiky. Maloletá H. nastúpila do
materskej škôlky na Slovensku od L. XXXX, ktorú škôlku naďalej navštevuje. Matka poukazovala na tú skutočnosť, že deti sú zvyknuté na školský aj predškolský kolektív, majú tu spolužiakov, kamarátov, na Slovensku navštevujú rôzne krúžky, napr. gymnastiku, plávanie, lyžovanie, tvorivé dielne, lego krúžok, kde majú tiež nadviazané priateľské kontakty. Dobre vychádzajú s učiteľkami a vychovávateľkami ako aj inštruktormi. Obe plynule hovoria po slovensky. Okrem toho na území Slovenska, existuje aj širšia rodina mal. detí, žije tu stará matka mal. detí priamo v C., s ktorou majú deti vytvorený vrúcny citový vzťah. Po premiestnení detí do cudziny, by deti o tieto kontakty prišli a otec by podľa jej názoru nedokázal vykompenzovať uvedenú stratu, pretože kvôli zlým vzťahom má dlhodobo prerušené kontakty. Matka poukazovala na tú skutočnosť, že ona má slovenské štátne občianstvo, ako aj jej rodičia a ako aj mal. V. E. H. a všetci majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V obci L. na území Č. republiky, mali nahlásený trvalý pobyt na adrese obecného úradu. Poukazovala na tú skutočnosť, že na území Č. republiky, maloletá Karolína nikdy nechodila do ZŠ v Č. deti nemajú žiadne zázemie, kamarátov, ani príbuzných a ani spomienky na bývanie, pretože tam nikdy nebývali. Odvolávala sa na záujem mal. detí, ktorý má byť hlavným kritériom pri rozhodovaní o návrate mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu. Matka však potvrdila, že po návrate na Slovensko sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva s otcom mal. detí. Uviedla, že po presťahovaní sa do SR istý čas žili s otcom detí v spoločnej domácnosti u jej rodičov v C.. Otec detí zabezpečil nájom rodinného domu, zmluvu jej dal na podpis, avšak ona v tom čase odmietla s ním zdielať spoločnú domácnosť, zmluvu nepodpísala. Otec v predmetnom dome býval až do E. XXXX a potom sa presťahoval inde, ale v rámci Ž. a žije neďaleko od jej bydliska. Matka tvrdila, že obaja rodičia zvolili pre deti, ako obvyklý pobyt, pobyt na Slovensku. Matka ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že počas vzájomného spolužitia, bol otec k nej drsný, ponižoval ju, urážal, zastrašoval ju, stalo sa, že zbil ju aj maloletú V. v dôsledku čoho sa ho deti boja. Podľa jej názoru mal. deti majú z otca strach, najmä mal. V., ktorá si viac veci pamätá. Matka poukazovala na tú skutočnosť, že deti sa s otcom stretávajú v rámci nariadeného predbežného opatrenia, ale často k otcovi ani ísť nechcú a robia predtým plačlivé scény. Matka pripojila opisy návrhov a vyjadrení, ktoré prebiehajú na Okresnom súde v Ž. a ďalšie doklady.
Kolízny opatrovník podal súdu správu zo sociálneho zisťovania v rodine mal. detí v Y. a uvádzal, že v tom čase matka s deťmi bývala v prenajatom X-izbovom byte na adrese Y. XXX, ktorý je vkusne zariadený na požadovanej hygienickej úrovni. Matka má svoje lôžko, avšak deti si vyžadujú spávanie s ňou. Deti majú množstvo hračiek, kníh, majú u matky vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin a riadne zabezpečovanú starostlivosť. V tom čase maloletá V. navštevovala X. ročník na ZŠ V. G. U. Ž., mal. H. navštevovala Materskú škôlku v C.. Obe deti boli prihlásené u detského pediatra MUDr. R. U. C. a deti sú zdravé. Maloletá V. navštevovala gymnastiku, plávanie, lyžovanie. Otec mal zabezpečený styk s deťmi na základe vydaného predbežného opatrenia. V tom čase matka poukazovala na tú skutočnosť, že deti v ČR nikdy nežili, žili vždy v W., i keď dočasne navštevovali materskú škôlku súbežne v W. E. U. Č.. V tom čase matka tvrdila, že deti sú na ňu naviazané. Kolízny opatrovník vo svojej správe potvrdil, že otec v tom čase býval od XX. XX. XXXX v prenajatej garsónke na adrese C. XXC, Ž., s nájomným 200 € mesačne, plus 50 € mesačne energie. Garsónka bola štandardne zariadená, otec mal v izbe rozkladaciu povahu, skrinkovú zostavu, kde mali deti uložené svoje hračky. Byt bol udržiavaný na požadovanej hygienickej úrovni. Zo šetrenia vyplynulo, že deti majú počas pobytov u otca riadne zabezpečenú starostlivosť. Otec detí v tom čase tvrdil, že s deťmi bývali U. F. do konca R.W. XXXX a potom sa dočasne presťahovali za účelom výstavby detského centra bývať na Slovensko na adresu: C. XXX, pričom sa mali vrátiť späť H. F. a uvedené detské centrum dať do prenájmu. ÚPSVR v Ž. vykonal pohovor s oboma mal. deťmi, súčasne vzhľadom na nízky vek mal. H.. Maloletá V. potvrdila, že je žiačkou X. ročníka ZŠ, v škole sa jej páči, má tam veľa kamarátok, po skončení školy dochádza na krúžok gymnastiky, ktorý máva každý deň. Maloletá potvrdila, že sa s otcom stretáva každý druhý utorok a piatok, otec si pre ňu chodieva do Y. na aute, potom išli k otcovi domov, alebo sa išli korčuľovať. Maloletá uviedla, že niekedy sa k otcovi bojí ísť a niekedy jej je u otca dobre a niekedy nie. Ako dôvod uviedla, že sa bojí, že by ju vzal do Č.. S otcom sa veľa nerozpráva, len sa hrajú, ak sa rozprávajú tak len v aute. Maloletá potvrdila, že otec vie variť varené jedlo. Maloletá H. uviedla, že u otca sa hráva pexeso, hráva sa na kuchárku, ale to sa hráva väčšinou so sestrou. Keď je zdravá tak k otcovi ide vždy, keď pre ňu príde. Maloleté deti potvrdili, že niekoľko hračiek si nechali aj u otca a ostatné hračky si vzali domov a otec im to dovolil. Maloleté deti potvrdili, že u otca nespávajú a na otázku, či by tak chceli urobiť, obe deti kývali hlavou záporne. Na otázku prečo, mal. V. uviedla, že sa bojí, keď nie je s mamou. Úrad konštatoval, že počas pohovoru boli deti spontánne, neprejavovali strach, kreslili si obrázky a zhovárali sa medzi sebou. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi pred tunajším súdom konštatoval, že úrad nespozoroval, že by deti mali obavy alebo strach zo svojich rodičov.
V danej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom otca mal. detí, výsluchom matky mal. detí, ako kolízneho opatrovníka, ďalej listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. H. Q. a rodným listom mal. V. Q., fotokópiou uznesenia Krajského súdu U. F., č.k. 20Nc/164/2014-21 zo dňa 08. 09. 2014, správou kolízneho opatrovníka zo dňa XX. XX. XXXX, kópiou vyjadrenia otca k veci 37P/36/2014 vedenom na Okresnom súde U. Ž., opisom návrhu otca na úpravu styku s mal. deťmi zo dňa XX. XX. XXXX vo veci 37P/36/2014 Okresného súdu U. Ž., uznesením Okresného súdu U. Ž., vo veci 37P/36/2014 o nariadení predbežného opatrenia, uznesením Krajského súdu v Ž.K., č.k. 9CoP/31/2014 zo dňa 15. 04. 2014, odvolaním otca voči nariadenému predbežnému opatreniu zo dňa XX. XX. XXXX,. trestným rozkazom Okresného súdu U. Ž., 22T/1/2015, kópiou návrhu na určenie výživného pre manžela, zo dňa 24. 10. 2014, potvrdením N. V. L. T. Ž. A. 03. 03. 2015, s potvrdením W. L.. L..C..I.., Ž. A. dňa XX. XX. XXXX, s potvrdením Y.. K. R., všeobecným lekárom pre deti a dorast z 26. 02. 2015, s potvrdením ZŠ s materskou školou U. C. zo dňa 26. 02. 2015, hodnotením mal. V. zo A. V. G., Ž. z XX. XX. XXXX, potvrdením ZŠ s materskou školou v C., zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj potvrdením ZŠ V. G., Ž. zo dňa XX. XX. XXXX., osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky zo dňa 0X. XX. XXXX u mal. H. Q., a z toho istého dňa aj u mal. V. Q., potvrdením o pobyte mal. detí, zmluvou o nájme rodinného domu zo dňa 1X. XX. XXXX a zmluvou o nájme bytu zo dňa XX. XX. XXXX,. podaním trestných oznámení z čísla listu 66 a 67 spisu, zápisnice o trestnom oznámení z čísla listu 68 až 69 spisu, správou z psychologického vyšetrenia z čísla listu 70 a 71 spisu, žiadosťou o poskytnutie úveru z čísla listu 77 spisu, zápisnicou o trestnom oznámení z čísla listu 78 až 83 spisu, podnetom na začatie konania podľa ustanovenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku, z čísla listu 107 spisu, potvrdením Obecného úradu L. zo dňa XX. XX. XXXX, potvrdením ZŠ a Materskej školy v obci L., zo dňa 24. 03. 2014 ako aj z potvrdením o bydlisku z 2X. XX. XXXX, potvrdením hotelu T. L. H. a uznesením Krajského súdu v Ž., č.k. 37P/36/2014.
Podľa článku 1 Dohovoru o medzinárodných aspektoch únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. 10. 1990 (publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z. z., ďalej len " Dohovor "), cieľom tohto dohovoru je:
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa článku 3 Dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak :
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Podľa článku 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.
Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3. a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj keď sa konanie začalo aj po uplynutí lehoty 1 roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do znesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku, justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, mal. deti Q., V., nar. XX. XX. XXXX E. H., nar. XX. XX. XXXX sú deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, z ktorých otec je štátnym občanom Č. republiky a matka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a ako to vyplýva z osvedčenia o štátnom občianstve, obe mal. deti sú štátnymi občiankami Slovenskej republiky, viď. doklad číslo listu 57 a 58 spisu. Obe maloleté deti sa narodili na území L. C. W., kde rodičia spolu s mal.deťmi žili v rodinnom dome v obci Q., na adrese N. L.. XX. Podľa potvrdenia obce L. (číslo listu 112 spisu) zo dňa XX. XX. XXXX otec detí mal s celou rodinou úradne, trvalý pobyt v obci L.. Rodina však žila v F. obci Q. vzdialenej 5 km od obce L.. Obe strany v konaní potvrdili, že sa sťahovali na územie Slovenskej republiky z územia L. C. W., najmä s úmyslom začatia podnikania. Maloletá H. Q., ako to vyplýva z potvrdenia Materskej škôlky C., zo dňa XX. XX. XXXX bola do tejto materskej škôlky prijatá dňa XX. XX. XXXX, zo začiatku sa ťažšie prispôsobovala prostrediu, vzhľadom k tomu, že nevedela dobre po slovensky, postupom času si zvykla na prostredie, na deti, našla si kamarátov, začala komunikovať slovensky, dobre sa prispôsobila kolektívu.
Z potvrdenia ZŠ V. XX, Ž., zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, maloletá V. je v škol. roku 2014/2015 žiačkou X. X. triedy tejto ZŠ, pričom do školy podľa potvrdenia z XX. XX. XXXX nastúpila v školskom roku XXXX/XXXX. Aj z potvrdenia tejto školy súd zistil, že dieťa sa na vyučovanie pripravuje zodpovedne, zapája sa do školských aj mimoškolských aktivít a súťaží, do školy chodí rada, v kolektíve detí sa cíti dobre, má dobrý vzťah k pani učiteľke. Dňa XX. XX. XXXX otec maloletých detí uzavrel s prenajímateľmi rodinou Y.u, dohodu o prenájme rodinného domu pozostávajúceho z X izieb a príslušenstva, nachádzajúceho sa v kat. území Žilina, zapísaného na LV č. XXX, na parcele č. XXX v obci C. na ulici I. XXX. Túto zmluvu však matka mal. detí nepodpísala a uzavrela dňa XX. XX. XXXX a s prenajímateľmi Ď., zmluvu o prenájme rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici I. Č.. XXX v obci C. a do ktorého sa presťahovala spolu s maloletými deťmi. Od uvedenej doby rodičia mal. detí spolu nežijú. V súčasnej dobe vedú voči sebe viaceré konania, najmä konanie o rozvod a na Okresnom súde v Žiline sa vedie aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré však doposiaľ nie je právoplatne skončené.
V danej veci medzi účastníkmi konania zostala spornou otázka, či presťahovanie sa rodiny z územia Nemeckej spolkovej republiky na územie Slovenskej republiky bolo presťahovaním trvalým, alebo len dočasným tak ako to tvrdil otec detí. Matka tvrdenia otca o tom, že by sa sťahovali na územie Slovenskej republiky len dočasne zásadne popierala. Otec detí vo svojej výpovedi tvrdil, že na Slovensko sa presťahovali za účelom začatia podnikania s tým, že keď sa detské centrum dostavia a toto sa prenajme vrátia sa späť. Sám potvrdil, že rodinný dom, ktorý v W. vlastnili sa odpredal, pričom zmluva o odpredaji bola uzavretá v Y. XX. XX. XXXX odovzdal aj kľúče od predmetného domu a v ten istý deň prakticky prišiel aj na Slovensko, kde v tom čase už bola matka s mal. deťmi. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že asi v marci v roku 2014 prvý krát navrhol matke detí návrat do ČR s tým, že predmetné centrum už bolo dostavané a matka ho začala prenajímať. Prvý krát sa dozvedel o tom, že sa matka nehodlá vrátiť
naspäť na územie do Č. v R. XXXX, kedy sa dozvedel, že mal. Karolínka bude navštevovať aj X.ročník ZŠ na území Slovenskej republiky. Matka tieto tvrdenia otca dieťaťa zásadným spôsobom popierala a tvrdila, že na územie Slovenska sa presťahovali s úmyslom tu žiť a podnikať a potvrdila, že asi po dobu 3 týždňov bývali u jej matky v jej rodinnom dome, avšak ich spolužitie už nebolo dobré, pomery boli zlé, vzťahy aj pre stavbu detského centra boli medzi nimi vyostrené. Medzi účastníkmi zostalo nesporné, že na území L. C. W., naposledy spolu žili X až X rokov.
V danej veci tak súd musí na základe hore uvedených skutočností konštatovať, že obom rodičom svedčí opatrovnícke právo voči obom mal. deťom a že toto opatrovnícke právo sa nepretržite vykonávalo pred presťahovaním aj po presťahovaní sa mal. detí na územie SR. Maloleté deti sa na území SR zdržiavajú nepretržite už po dobu X rokov. V žiadnom prípade v danej veci nemožno hovoriť o neoprávnenom premiestnení mal. detí s územia ich pôvodného obvyklého pobytu, t.j. z územia W. L. C. na územie Slovenska. Premiestnenie mal. detí na územie Slovenskej republiky bolo v súlade so zhodným prejavom a súhlasom oboch rodičov mal. detí, ktorí za tým účelom aj odpredali všetok svoj majetok na území Spolkovej republiky Nemecko a presťahovali sa na územie Slovenskej republiky, kde pôvodne určitý čas žili v rodinnom dome starej matky detí zo strany matky a neskôr sa snažili prenajať si samostatné bývanie. Tak isto súd musí konštatovať, že určite nedošlo k porušeniu opatrovníckeho práva otca mal. detí, pretože otec mal. detí svoje opatrovnícke práva vykonáva aj doposiaľ tak, že sa s mal. deťmi stretáva a na Okresnom súde v Ž. sa vedie aj konanie o úprave práva povinností rodičov k mal. deťom, pričom o takéto konanie požiadal aj samotný otec detí, čím prakticky uznal tú skutočnosť, že došlo k presťahovaniu sa rodiny na územie Slovenskej republiky. Tomuto nasvedčuje aj tvrdenie samotného otca detí, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu v Ž. vo veci 37P/36/2014 ( číslo listu 37 a nasledujúce spisu), kde vo svojom bode 2. 9. uvádzal: „ odmietam aj tvrdenia, že odídem s deťmi do Č. republiky, táto informácia je lživá a nezmyselná, nakoľko obe deti sa narodili v W.. Od narodenia bývali v W. kde majú kamarátov a kde je to ich prirodzené prostredie, kde vyrastali. V. E. H. navštevovali aj W. materskú škôlku. V S. nikdy nebývali. Okrem úradnej adresy trvalého bydliska L. XX, čo je adresa obecného úradu a čX. občianstva nemajú s S. nič spoločné. Informácia, že sme s deťmi žili v Č. republike je nepravdivá, nikdy sme s deťmi v Č. nebývali. Rovnako aj zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná deťom v W.. Po rozbehnutí biznisu na Slovensku sme sa s matkou maloletých plánovali do W.a vrátiť, aby tam deti mohli chodiť do školy, neskôr požiadať o nemecké občianstvo. V.a v škole aj s kamarátmi rozprávala po nemecky s perfektnou výslovnosťou“.
Ďalej súd konštatuje, že ani jedno z mal. detí nepresiahlo vek 16 rokov.
Rodina sa presťahovala na územie SR v júni 2013 pričom otec mal. detí podal návrh na začatie konania o nariadenie návratu mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu, ako o tom svedčí prezenčné razítko podateľne tunajšieho súdu, až dňa 03. 02. 2015 teda v zmysle článku 12. po uplynutí viac ako 1 roka. V danej veci súd poukazuje aj na hodnotenie materskej školy a ZŠ, ktorú mal. deti navštevujú o tom, že deti sa už zžili s novým prostredím. V danej veci sa jedná o deti pomerne útleho veku, ktoré, ako to vyplýva aj z hodnotenia samotného kolízneho opatrovníka, sú citovo naviazané na matku mal. detí, i keď je nepochybné, že majú určitý citový vzťah aj k otcovi. Návrat detí takto útleho veku do miesta ich obvyklého pobytu t.j. do L. republiky W. E.ni do Č. republiky by nebol v najlepšom záujme mal. detí a deti by mohol vystaviť duševnej ujme a priviesť ich do neznesiteľnej situácie, kedy by boli odlúčené od svojej matky. Otec detí doteraz žije na území SR, s mal. deťmi sa osobne kontaktuje, i keď zatiaľ len čiastočne na základe vydaného predbežného opatrenia, ale naďalej si uplatňuje a realizuje svoje opatrovnícke práva k mal. deťom a mal. V. sa vyjadrila, že má obavu z presťahovania sa do Č. republiky. Na území Č. republiky, ako to vyplýva z pripojených dokladov, rodičia mali len evidenčný trvalý pobyt a v skutočnosti tam maloleté deti nikdy nebývali. Určitý čas mal. deti navštevovali po dobu niekoľkých mesiacov materskú škôlku aj v Č. republike ale prevažnú časť predškolské zariadenie navštevovali v W., kde mali aj ošetrujúceho lekára. Deti majú na území Slovenskej republiky aj širšiu rodinu zo strany matky detí, najmä starú matku detí, s ktorou sú v kontakte.
Zhodnotiac všetky hore uvedené tvrdenia a dôkazy, súd dospel k záveru, že návrh otca mal. detí na nariadenie návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu nie je dôvodný a preto ho zamietol v plnom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, keďže rozhodnutie v danej veci bolo najmä na úvahe súdu a nezhody vo vzájomných vzťahoch zavinili svojim doterajším správaním obe strany.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, proti ktorému uzneseniu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda uznesenie, v čom je uznesenie alebo postup okresného súdu nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods.1 a 2 OSP, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.