Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Sp-28-2015.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sp/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa Obec Krásnohorské Podhradie, Hradná 156, 049 41 Krásnohorské Podhradie proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: 1. U. A., G. A. XXX, 2. I. A., G.É. A. XXX, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 18.03.2015 č. OU-RV-KO2-2014/V 1373 Ge takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 18.03.2015 č. OU-RV-KO2-2014/V 1373-Ge.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č. účtu Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (BBAN: XXXXXXXX/XXXX), vedený v peňažnom ústave Poštová banka, a.s. Bratislava, súdny poplatok 35,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol návrh navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s tým odôvodnením, že označením dielu (časti pozemku) ako predmetu kúpy (predmetu občianskoprávneho vzťahu) účastníci práv k nehnuteľným veciam obišli zákon (zmysel znenia ustanovení v § 118 ods. 1 a § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Zb. v znení neskorších predpisov) v zmysle znenia ustanovení § 39 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože označením dielu (časti pozemku) ako predmetu kúpy (predmetu občianskoprávneho vzťahu) účastníci práv k nehnuteľnostiam označili za predmet plnenia objekt, ktorý nie je nehnuteľnou vecou a predmetom spôsobilým byť predmetom občianskoprávneho vzťahu, čo spôsobuje, že predmetom kúpy je nemožné plnenie a z nemožnosti plnenia vyplývajúca absolútna neplatnosť právneho úkonu, urobením ktorého bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 11.06.2014 v zmysle znenia ust. § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie odporcu bolo doručené navrhovateľovi dňa 23.03.2015.
Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľa zo dňa 20.04.2015, doručeným odporcovi dňa 22.04.2015, sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu a jeho vrátenia odporcovi na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom svoj opravný prostriedok odôvodnil tým, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, pričom s odkazom na ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ust. § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam („katastrálny zákon“) namietal, že: „účelom dostatočne odôvodneného rozhodnutia je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, dať im možnosť efektívne sa brániť
proti rozhodnutiu a napĺňať kontrolnú funkciu v prípade preskúmavania príslušným orgánom. Obec si predovšetkým dovoľuje namietať tú skutočnosť, že príliš všeobecné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ju ako účastníka katastrálneho konania neinformuje jasným, presvedčivým a obzvlášť nie zrozumiteľným spôsobom o tom, či si Správny orgán v súlade so zásadou materiálnej pravdy (§ 32/1, § 46 Správneho poriadku) úplne a presne zistil skutočný stav veci, a či si za tým účelom zaobstaral náležité právne podklady pre rozhodnutie. Správny orgán však už vôbec neuvádza, na základe ktorých konkrétnych ustanovení všeobecne záväzného predpisu dospel k vyššie citovaným záverom a akými úvahami bol vedený pri právnom posúdení veci. Správny orgán napr. vôbec neodôvodňuje, na základe akého konkrétneho ustanovenia zákona sa časť pozemku vytvorená geometrickým plánom (diel) nepovažuje za nehnuteľnú vec spôsobilú byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, v dôsledku čoho správny orgán posúdil predmet kúpno-predajnej zmluvy ako nemožné plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené obec zastáva názor, že Správny orgán neodôvodnil svoje rozhodnutie v intenciách ust. § 47/3 Správneho poriadku, a preto sa jej napadnuté rozhodnutie javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obec ako účastník konania nedostatočným spôsobom informuje o právnych záveroch, na základe ktorých Správny orgán meritórne vec posúdil a rozhodol, resp. neposkytuje jej jasnú, právne korektnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatnú otázku, aké rozhodujúce právne skutočnosti boli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné a právne významné. Nepostačuje, že administratívno-právne rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal. Skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu nie je náležite odôvodnené v súlade s ust. § 47/3 Správneho poriadku zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom pre jeho nepreskúmateľnosť (viď napr. R29/1996). Len pre poriadok by obec rada uviedla, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako správny orgán dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nie je len vadou samotného rozhodnutia, ale rozhodne patrí medzi závažné vady správneho konania (odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred správnym orgánom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Pod odňatím možnosti konať pred správnym orgánom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup správneho orgánu, ktorý znemožní účastníkovi vykonať v priebehu konania procesné práva priznané mu príslušnými právnymi predpismi, pričom ide o prípady, keď účastníkovi konania bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred správnym orgánom spočívajúca v práve argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci. Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obec tvrdí, že postupom Správneho orgánu došlo k porušeniu jej základných práv, konkrétne práva na spravodlivý proces garantovaný nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná“.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu 25.05.2015, pričom zotrval na svojom právnom názore tak, ako to uviedol v odôvodnení opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad a z toho istého dôvodu nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa, preto opravný prostriedok navrhovateľa predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.
Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu a postupom podľa § 250f O.s.p. za súhlasu účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu vrátane napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj opravného prostriedku navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, preto dňa 03.07.2015 vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.).
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu a vyššie označeného rozhodnutia odporcu, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.06.2014 medzi navrhovateľom a U. A. a I. A. na druhej strane.
Podľa ust. § 46 zákona č. 71/967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
Podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona v platnom znení ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy (11.06.2014) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druh pozemku a výmera pozemku, súpisné číslo stavby a parcelné číslo pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona v znení účinnom k 31.08.2009 zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel, pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.
Ako z vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. 1 písm. c) zákona vyplýva, od 01.09.2009 došlo k zmene citovaného zákonného ustanovenia, a teda ak navrhovateľ ako predávajúci a kupujúci U. A. a I. A. urobili predmetom kúpnej zmluvy tam uvedené časti parciel (diely) na základe geometrického plánu č.
XX/XXXX vyhotoveného V. C. Z..F..P.., T. XX, G. - G. D. S. zo dňa 25.06.2012, tak správne odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predmetom právneho úkonu spísaného na kúpno-predajnej zmluve je nemožné plnenie, pretože účastníkmi kúpno-predajnej zmluvy označené časti parciel (diely) nie sú spôsobilým predmetom kúpno-predajnej zmluvy v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona v znení účinnom od 01.09.2009.
Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Pokiaľ odporca na základe uvedeného nemožného plnenia predmetu kúpno-predajnej zmluvy návrh na vklad zamietol, postupoval v súlade so zákonom, pretože nebola splnená podmienka uvedená v ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona v platnom znení.
Súd v súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím odporcu zo dňa 21.07.2014 rovnakého čísla konania, ktoré rozhodnutie súd zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie rozsudkom zo dňa 31.10.2014 č.k. 1Sp 44/2014-19 uvádza, že aj keď toto skoršie rozhodnutie odporcu bolo pre súd zrozumiteľné, nebolo však zrozumiteľné pre účastníkov konania, to znamená navrhovateľa a ďalších účastníkov konania, pretože v ňom absentovalo odôvodnenie v súlade s ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku.
V danom preskúmavanom prípade odporca jasne formuloval, prečo nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu, keď vo svojom rozhodnutí na druhej a tretej strane uviedol, že označením časti pozemku ako predmetu kúpy účastníci práv k nehnuteľným veciam obišli v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona zákon. Taktiež ozrejmili právnu skutočnosť, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu, urobením ktorého bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 11.06.2014 v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporca správne ako dôvod nemožnosti plnenia predmetu právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.06.2014 dôvodil, že časť pozemku (diel) vytvorená geometrickým plánom nie je vecou spôsobilou byť predmetom občianskoprávnych vzťahov a objektom spôsobilým byť predmetom právneho úkonu, ako to vyplýva z ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona.
Preto súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určený podľa položky č. 10e Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.