Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-165-2015.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 315,56 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 200,-EUR s 5,25%-ným ročným úrokom z omeškania od 21.3.2014 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 4,96 EUR a trovy právneho zastúpenia 17,84 EUR.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.3.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 315,56 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 66,58 EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako spotrebiteľ uzavreli dňa 28.2.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca ako spotrebiteľ prijal návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany navrhovateľa, na základe čoho mu navrhovateľ ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 EUR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany navrhovateľa sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to odporcovi ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaný odporca ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporcovi sumu 315,56 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 200 EUR, ktorá bola poskytnutá odporcovi ako spotrebiteľovi, z celkových nákladov za poskytnutie úveru
vyjadrených pevnou sumou vo výške 50,56 EUR, ktoré predstavujú RPMN, ktorej výška je uvedená v zmluve a zároveň si uplatňuje voči odporcovi ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 EUR. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 20.3.2014 a odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu, že je odporca v omeškaní, uplatnil si navrhovateľ voči nemu aj náhradu úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to zo sumy 250,56 EUR (suma 200 EUR + náhrada nákladov za poskytnutie úveru vo výške 50,56 EUR).
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 3.7.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 26.6.2015, t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.2.2014; výpisom z bankového účtu navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 27.3.2014; urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 3.4.2014; upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 10.4.2014; poslednou výzvou zo dňa 17.4.2014; výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:
Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/V bolo zistené, že navrhovateľ je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47243368 a jeho predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany navrhovateľa a z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytuje odporcovi ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý navrhovateľom ako veriteľom, odporcovi ako spotrebiteľovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v celej výške.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.2.2014 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany navrhovateľa ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi krátkodobý bezúročný úver vo výške 200 EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 250,56 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 20.3.2014. RPMN je stanovená na 6012,3%, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 50,56 EUR a teda celková čiastka, ktorú sa zaviazal odporca ako spotrebiteľ vrátiť navrhovateľovi je suma 200 EUR a suma 50,56 EUR, teda spolu 250,56 EUR.
Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX za účtovné obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 bolo zistené, že dňa 28.2.2014 poskytol navrhovateľ na protiúčet s číslom účtu uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako účet odporcu, s variabilným symbolom 0000990796 s dátumom splatnosti dňa 20.3.2014 sumu vo výške 200 EUR.
Z navrhovateľom predložených upomienok a výziev, a to z upomienky zo dňa 27.3.2014, z urgencie zo dňa 3.4.2014, upozornenia zo dňa 10.4.2014 ako aj poslednej výzvy zo dňa 17.4.2014 bolo zistené, že týmito opakovane vyzýval odporcu na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, pričom v každej z týchto upomienok uviedol aj administratívne náklady vymáhania, a to v upomienke zo dňa 27.3.2014 sumu 35 EUR, v urgencii zo dňa 3.4.2014 sumu vo výške 10 EUR, v upozornení zo dňa 10.4.2014 vo výške 10 EUR a vo výzve zo dňa 17.4.2014 vo výške 30 EUR.
Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu 31 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z.z. mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď navrhovateľ tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu s odporcom elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov a navyše súd poukazuje aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.2.2014, kde je uvedené, že veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady a to RPMN v hodnote 6012,3%. Vzhľadom k tomu súd odmenu, teda celkové náklady tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 50,56 EUR súd posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Nakoľko bolo v konaní preukázané (výpisom z účtu navrhovateľa), že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu vo výške 200 EUR, ktorú odporca neuhradil, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal odporcu len na úhradu sumy 200 EUR.
Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti navrhovateľom požadovanej sumy odmeny vo výške 50,56 EUR, a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom aj na to, že tento úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh navrhovateľa čo do sumy náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 EUR, nakoľko navrhovateľ ničím súdu nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve z nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom navrhovateľ označil len sumy tak, ako sú uvedené v jednotlivých upomienkach a výzvach, t.j. suma 35 EUR, 10 EUR, 10 EUR, 30 EUR, pričom vychádzajúc z článku 4 bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálne sumy a nie o skutočne vynaložené náklady tak ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou ( je teda považovaná za bezúročnú a bez poplatkov ) a ani neboli individuálne dojednané žiadne poplatky, súd za nedôvodný považoval aj návrh v časti, ktorou sa domáhal navrhovateľ náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 EUR.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu úrokov z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995. Keďže odporca mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 1 mesiaca vychádzajúc zo zmluvy do dňa 20.3.2014, dňom 21.3.2014 sa dostal do omeškania. Výšky úrokov z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadby ECB v tom čase 0,25% + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5,25 % ročne na úhradu ktorých z dlžnej sumy 200 EUR odo dňa splatnosti až do zaplatenia zaviazal súd odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko mal navrhovateľ v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Tým, že súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 200 EUR, súd vyhovel jeho návrhu v rozsahu 63,40%. Čistý úspech navrhovateľa po odrátaní úspechu odporcu vo výške 36,60% tak predstavuje 26,80%, preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 26,80%. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 18,50 EUR z čoho 26,80% predstavuje 4,96 EUR. Nakoľko bol navrhovateľ v konaní zastúpený právnym zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 66,58 EUR pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba) t.j. 2 x 24,90 EUR + režijný paušál vo výške 2 x 8,39 EUR, trovy právneho zastúpenia potom predstavujú 66,58 EUR, z čoho 26,80% je 17,84 EUR.
Priznaná náhrada trov konania tak pozostáva z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,96 EUR a z náhrady trov vynaložených na trovy právneho zastúpenia vo výške 17,84 EUR, spolu 22,80 EUR.
O povinnosti nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa ustanovenia § 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).