Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-718-2012.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/718/2012
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: ZARA REAL, s.r.o., IČO: 44 318 014, Chmeľová 222/20, 955 01 Veľké Bedzany, o vymoženie sumy 1772,47 eur, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Anny Michnicovej, Sartorisova 21, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1676/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Anne Michnicovej náhradu trov exekúcie v sume 43,79 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdnej exekútorky proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava, pobočka Topoľčany č. 1209156513 zo dňa 3.5.2012, číslo 1109254613 zo dňa 9.5.2012, číslo 1209044113 zo dňa 9.5.2012, číslo 1209076813 zo dňa 9.5.2012, číslo 1209114713 zo dňa 9.5.2012, pre vymoženie sumy 1772,47 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 50,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdna exekútorka požiadala na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej súd udelil dňa 30.7.2012.
Súdna exekútorka dala podaním zo dňa 17.12.2014 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Súčasne si voči oprávnenému uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 60,- eur.
Z výpisu z Obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/184/2013-29 zo dňa 23.12.2014 (ďalej len uznesenie o zrušení povinného), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne dňom 20.1.2015 bol vymazaný z Obchodného registra. Z uznesenia o zrušení povinného bolo zistené, že povinný podal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb naposledy za rok 2012, v ktorom vykázala hospodársky výsledok - stratu vo výške 39218,62 eur, Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany ku dňu 17.10.2014 evidoval voči povinnému daňové nedoplatky vo výške 1648,59 eur, záložné právo na majetok daňového dlžníka však nezriadil, nakoľko nezistil žiaden majetok spoločnosti, povinný nebol vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a nebol vlastníkom nehnuteľností.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 3 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, proti ktorému by sa mala exekúcia vykonávať.
Povinný v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Povinný bol zrušený bez likvidácie, z čoho vyplýva, že nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí (v čase jeho zániku nestačil) ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Nemajetnosť povinného v čase jeho zániku vyplýva aj z uznesenia o zrušení povinného.
Podľa § 196 EP účinného do 31.12.2011 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 43,79 eur. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur (minimálna odmena, § 14 ods. 1 vyhlášky),
z náhrady hotových výdavkov vo výške 3,30 eur (poštovné 3,10 eur, poplatok 0,20 eur, § 22 vyhlášky) a z dane z pridanej hodnoty vo výške 7,30 eur (20% zo sumy 36,49 eur, § 196 EP). Trovy exekúcie priznal súd súdnej exekútorke podľa Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, za exekučnú činnosť, ktorú vo veci vykonala, pričom vychádzal z exekútorkou predloženého vyúčtovania trov a exekučného spisu. Pri rozhodovaní súd posúdil aj účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
Súdna exekútorka si uplatnila paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, ktorá vyplýva z ustanovenia § 14 vyhlášky, preto jej táto odmena bola priznaná.
V rámci náhrady výdavkov si exekútorka uplatnila náhradu poštovného v sume 6,78 eur. Z exekučného spisu mal súd za preukázaný vznik poštovného vo výške 3,10 eur, preto bola exekútorke priznaná náhrada poštovného iba v tejto výške. Pri rozhodovaní o náhrade poštovného súd vychádzal z exekučného spisu - dokladov o doručení, doručovaných písomností (spôsobu ich doručenia) a ceny poštovného v čase doručovania. Náhrada poštovného, o ktorom sa v exekučnom spise nenachádzal doklad, exekútorke priznaná nebola, pretože nebolo preukázané, či a akým spôsobom bolo doručenie vykonané a teda, či a v akej výške vzniklo exekútorke poštovné (príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov trom bankám - Prima banka, BRE bank, SLSP). Za doručenie písomností, ktoré nebolo vykonané prostredníctvom pošty, náhrada poštovného priznaná nebola (žiadosť o udelenie poverenia - v exekučnom spise sa nenachádza doručenka, ktorá by preukazovala, že žiadosť bola doručovaná prostredníctvom pošty). Náhrada poštovného tak bola priznaná za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene do VR za 1,70 eur a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie doporučene do VR za 1,40 eur.
Ďalej si exekútorka uplatnila náhradu cestovného za doručovanie písomností bankám a oprávnenému, a to príkazu na začatie exekúcie banke (ZUNO) v sume 0,90 eur, príkazu na začatie exekúcie bankám (OTP, Ľudová banka, Poštová banka, VÚB) v sume 3,29 eur, exekučného príkazu bankám (ZUNO, Ľudová banka) v sume 1,59 eur, exekučného príkazu bankám (OTP, Poštová banka, VÚB) v sume 2,83 eur, upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie oprávnenému 0,52 eur (2 x 0,16 eur). Uplatnenú náhradu cestovného exekútorka preukazovala internými dokladmi o vnútropodnikovom zúčtovaní výdavkov na exekúciu, ku ktorým pripojila doklad o priemerných cenách pohonných látok vytlačený z internetovej stránky www.benzin.sk <http://www.benzin.sk> a osvedčenie o evidencii vozidla. Z dokladov vyplýva, že exekútorka mala služobným vozidlom so spotrebou 7,4 litrov na 100 km vykonať pracovné cesty, a to dňa 9.8.2012, za ktorú si zaúčtovala 0,90 eur (8,6 km, cena PHM 1,408 eur/l), dňa 10.8.2012, za ktorú si zaúčtovala 3,29 eur (31,6 km, cena PHM 1,408 eur/l), dňa 27.8.2012, za ktorú si zaúčtovala 0,26 eur (2,4 km, cena PHM 1,454 eur/l), dňa 7.9.2012, za ktorú si zaúčtovala 1,59 eur (14,6 km, cena PHM 1,474 eur/l), dňa 10.9.2012, za ktorú si zaúčtovala 2,83 eur (25,6 km, cena PHM 1,492 eur/l) a dňa 5.10.2012, za ktorú si zaúčtovala 0,26 eur (2,4 km, cena PHM 1,479 eur/l).
Aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, náhrada cestovného, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne uskutočnené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik cestovného (vrátane jeho výšky) preukázaný. Cestovné, ktoré malo exekútorke vzniknúť v súvislosti s doručovaním písomností (jeho výška a účelnosť) v tejto veci nebol exekútorkou preukázaný - z interných dokladov o vnútropodnikovom zúčtovaní nevyplýva účel vykonaných ciest a ani to, akým spôsobom exekútorka dospela k výslednej výške cestovného, ktoré jej pri jednotlivých cestách malo vzniknúť v tejto konkrétnej veci. Súdu je pritom z jeho činnosti známe, že pri osobnom doručovaní sa doručujú písomnosti týkajúce sa väčšieho počtu konaní, a to v rámci vykonávania aj iných úkonov v mieste sídla doručovania, pričom za takto vykonané doručovanie nie je možné priznať náhradu cestovného, ktoré pri ceste vzniklo, v každej veci v plnej výške, resp. vo výške, ktorú nie je možné jednoznačne preukázať. Osobné doručovanie každej písomnosti osobitne (či už hromadným dopravným prostriedkom, alebo motorovým vozidlom) je zase nehospodárne a teda neúčelné. Pokiaľ ide o doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov (bankám), exekučného príkazu na vykonanie exekúcie (bankám a účastníkom), toto bolo posúdené aj za neúčelné. Súdna exekútorka uvedené písomnosti vydala a doručovala napriek tomu, že z exekučného spisu nevyplýva, že by zistila, či povinný má v bankách vedené účty (podľa § 95 ods. 1 EP má exekútor doručiť príkazy na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej má preukázané, že vedie účet povinného).
Vydanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má vôbec vedené účty (práve za týmto účelom slúži elektronická lustrácia účtov, za ktorú si exekútorka uplatnila náhradu poplatku, ktorá však z exekučného spisu nie je preukázaná), je potom neúčelné a nehospodárne a exekútorke nemožno preto ani priznať náhradu nákladov, ktoré jej pritom vznikli. Vzhľadom na uvedené náhrada cestovného za doručovanie písomností exekútorke priznaná nebola.
V rámci náhrady hotových výdavkov si exekútorka uplatnila náhradu poplatkov za elektronické zisťovania účtov (SCB) dňa 2.8.2012 vo výške 0,70 eur a poplatku za elektronické zisťovanie motorových vozidiel (EVO) dňa 7.8.2012. Náhrada poplatku SCB vo výške 0,70 eur exekútorke nebola priznaná, pretože z jej spisu vynaloženie takéhoto poplatku nebolo preukázané. V exekučnom spise sa nenachádzala žiadna písomnosť, ktorá by preukazovala, že exekútorka elektronické zisťovanie účtov vykonala. Náhrada poplatku EVO exekútorke bola priznaná, pretože z exekučného spisu mal súd za preukázané vykonanie elektronickej lustrácie motorových vozidiel, v súvislosti s ktorým vznikli exekútorke výdavky na poplatok vo výške 0,20 eur.
Daň z priadnej hodnoty (DPH) bola exekútorke priznaná podľa § 196 EP z odmeny a priznaných náhrad, t. j. vo výške 20% zo sumy 36,49 eur (odmena 33,19 + náhrady 3,30 eur).
Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 197 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie, ak zaviní zastavenie exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1 a ods. 2 prvá veta, ods. 3 EP). V tejto veci povinného na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať, pretože v priebehu exekúcie zanikol. Povinný zanikol, pričom bolo preukázané, že nemal majetok a exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Vzhľadom na to bol náhradu trov exekúcie zaviazaný zaplatiť súdnej exekútorke oprávnený - podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.