Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-285-2013.pdf
PDF · 74.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/285/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: TI consulting s.r.o., naposledy so sídlom Hradišská 627/10, Liptovský Mikuláš, IČO: 46 111 026, pre vymoženie pohľadávky 3 052,56 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, Moyzesova 669/15, pod sp. zn. EX 702/2013, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 45,23 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 21.02.2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 702/2013 pre vymoženie pohľadávky vo výške 3 052,56 eura. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným výkazom nedoplatkov č. 1224680513 zo dňa 28.11.2012, vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*043794 zo dňa 15.03.2013, ktoré tunajší súd v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 3 052,56 eura a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 07.01.2015, postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Podaním z 16.12.2014 oprávnený navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku s uvedením, že povinná spoločnosť TI consulting s.r.o. bola na základe súdneho rozhodnutia zrušená bez likvidácie a následne vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 03.12.2014. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 50,33 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/146/2013-36 zo dňa 13.10.2014 bola obchodná spoločnosť TI consulting s.r.o. zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra dňa 03.12.2014.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie neprichádza do úvahy, keďže povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom konania je v takom prípade dôsledkom jeho nemajetnosti. Ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nedisponuje obchodným majetkom, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11.10.2012).
Nakoľko bol povinný zrušený bez likvidácie a zanikol bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, súd s prihliadnutím na podanie oprávneného v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 4,50 eura. Z predloženého exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,70 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením) a doručovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu povinnému a Tatra banke, a.s. - 2,80 eura (dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk; jedna po 1,40 eura). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z doručeniek v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. V spise sa nachádzajú aj ďalšie dve doručenky, preukazujúce doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu oprávnenému. Súdny exekútor však na doručenie uvedených listín nevyužil služby iného subjektu, ale listiny doručil účastníkovi osobne (na doručenkách chýbajú pečiatky podacej pošty), preto mu náhrada poštovného nepatrí.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu vo výške 37,69 eura o 20 % DPH, t. j. o 7,54 eura. Celkové trovy exekúcie súdneho exekútora potom predstavujú 45,23 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.