Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-441-2011.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/441/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Z..V.. W., M..L..T.., M. M. O. XX, IČO: 44 210 191, v konaní o vymoženie 345,80 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, so sídlom exekútorského úradu v Humennom, Kukorelliho 1505/50 (EX 687/2011) z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške 50,63 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 26.4.2011 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-Q. zo dňa 16.2.2011 vydaného oprávneným a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 17.6.2011 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 13.11.2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania vykonal úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Správa katastra uviedla, povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Z odpovede OR PZ, ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, povinný však na účtoch nemal žiadne finančné prostriedky. Sociálna poisťovňa uviedla, že povinný bol zamestnávateľom od 16.2.2009 do 31.7.2011, v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Povinný má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok 3 148,20 eur. Exekútorský úrad Mgr. Petrušku vedie voči povinnému celkovo 21 exekučných konaní a k dnešnému dňu eviduje len čiastočné úhrady. Dňa 31.3.2014 bola v exekučnom konaní vymožená suma 94,- eur pripísaná priamo na účet oprávneného. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu pripojeného spisu EX 687/2011, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané.
V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné - spolu vo výške 19,70 eur. Vychádzajúc z exekučného spisu EX 687/2011 má súd za preukázané tieto úkony doručovania: žiadosť o udelenie poverenia - doručovaná v jednej obálke pre 12 konaní, exekútorovi teda patrí náhrada vo výške 1/12, t.j. 0,12 eur, upovedomenie o začatí exekúcie povinný + výzva na poskytnutie súčinnosti - doručované v jednej obálke pre 8 konaní, náhrad vo výške 1/8, t.j. 0,18 eur, príkaz na začatie exekúcie banka 1,40 eur, exekučný príkaz prikázanie pohľadávky z účtu v banke povinný 1,70 eur, exekučný príkaz prikázanie pohľadávky z účtu v banke banka 1,40 eur, návrh na zastavenie exekúcie 1,40 eur, žiadosť o vyznačenie ppl. 1,40 eur, vrátenie poverenia 1,40 eur. Spolu teda priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 9,00 eur, túto sumu poštovného považuje súd za hospodárnu a účelnú, preukázanú pripojeným exekučným spisom.
Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia hotových výdavkov na poštovné je predloženie rozpisu kedy, komu a čo bolo zasielané so špecifikáciou ceny zásielky, zároveň predloženie dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojených doručeniek. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky na poštovné, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné), v tomto konkrétnom prípade ide o doručovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálna poisťovňa, Správa katastra Kežmarok, Daňový úrad, pričom žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni a daňovému úradu chýbajú vôbec, k žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresovanej Správe katastra Kežmarok doručenka chýba. Taktiež chýba doručenka preukazujúca doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému.
Exekučný súd nepovažoval za účelné a hospodárne doručovanie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučných príkazov naraz do viacerých bánk, a to bez bližšej špecifikácie účtu povinného. Preto súd priznal príslušnú náhradu hotových výdavkov za poštovné len v súvislosti s jedným príkazom na začatie exekúcie a jedným exekučným príkazom. Vypracovanie EP - zrušenie bankovým subjektom bez toho, aby mal súdny exekútor preukázané vedenie účtu povinného v týchto bankách, považoval súd za neúčelné.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis, obal, etikety, papier, toner, obálky v celkovej uplatnenej výške 10,- eur. Náhrada za takto spotrebovaný kancelársky materiál je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto trov exekúcie. Taktiež dôvodom na nepriznanie týchto nákladov administratívy je skutočnosť, že exekútor nepreukázal skutočnú vynaloženú výšku týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných dokladov či spísaním úradného záznamu. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi súd považuje za potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu vyúčtovania trov aj v iných svojich exekúciách (napr. 2Er 526/2011, 2Er 527/2011, 8Er 979/2011) kde pri odlišnom rozsahu exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením spisu v rovnakej výške 10,00 eur, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak oprávnenú pochybnosť, či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov je reálna. Súd zároveň pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto exekučnom
konaní a nie nejakú paušálnu náhradu, k výške ktorej exekútor dospel pravdepodobne spriemerovaním z iných exekučných konaní.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 8,44 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 50,63 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. /§ 202 ods. 2 OSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.