Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/230/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: C. A., F.. XX.XX.XXXX, T. Q., D.. E. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti odporkyni: D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P., A. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu,

rozhodol:

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva, uzavretá dňa 19.11.2012 medzi D. Č., nar. XX.XX.XXXX ako darcom a D. E., S.. Č.O., F.. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v Správe katastra Topoľčany na LV č. XXXX, kat. územie P. ako parcely registra "C", evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 184/3 záhrady o výmere 539 m2, parc. č. 184/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, stavby - rozostavaná stavba rodinného domu bez súpisného čísla na parc. č. 184/4, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Topoľčany pod č. V2756/12 dňa 21.11.2012, je voči navrhovateľke právne neúčinná.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 466,19 eura (z toho za zaplatený súdny poplatok vo veci samej 99,50 eura, za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33 eur, a trovy právneho zastúpenia vo výške 333,69 eura), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi D. Č., F.. XX.XX.XXXX ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným v Správe katastra Topoľčany na LV č. XXXX, kat. územie P. ako parcely registra "C", evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 184/3 záhrady o výmere 539 m2, parc. č. 184/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, stavby - rozostavaná stavba rodinného domu bez súpisného čísla na parc. č. 184/4, vklad ktorej bol vykonaný Správou katastra Topoľčany pod č. V 2756/12 je voči navrhovateľke právne neúčinná. Návrh podala z dôvodu, že požičala D. Č., F.. XX.XX.XXXX dňa 03.12.2009 sumu 33.000 eur, ktorú sumu sa jej zaviazal vrátiť do 03.12.2010. Dňa 19.02.2010 poskytla D. Č. pôžičku vo výške 2.500 eur, ktorú sumu sa jej zaviazal vrátiť v lehote jedného mesiaca, t. j. do 19.03.2010. Dňa 14.06.2010 poskytla D. Č.O. pôžičku vo výške 10.000 eur, ktorú sumu sa jej zaviazal vrátiť v lehote jedného mesiaca, t. j. do 14.07.2010. Suma 33.000 eur spolu s dohodnutým ročným úrokom 15 %, ktorý predstavuje 4.950 eur spolu 37.950 eur, bola splatná dňa 03.12.2010. Suma 2.500 bola splatná 19.03.2010. Suma 10.000 eur bola splatná 14.07.2010. Keďže termín splatnosti pôžičiek uplynul požiadala D. Č. o zaplatenie pohľadávky , avšak bezvýsledne. Následne podala dňa 06.03.2012 na Okresný súd Topoľčany návrh. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2012 č. k. -51, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2013 a vykonateľnosť dňa 10.01.2013 bol zaviazaný D. Č. zaplatiť jej sumu 50.450 eur s

9 % úrokom z omeškania ročne z jednotlivých súm tak, ako je to uvedeného v rozsudku a opísané v návrhu. Zároveň bol zaviazaný na náhradu trov konania. Pretože D. Č. neuhradil pohľadávku ani na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, dňa 01.02.2013 podala návrh na vykonanie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom pod sp. zn. . Z výpisu LV č. XXX0 vyplýva, že D. Č. bol vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Je zrejmé z listu vlastníctva čl. 1050 aktualizovaného 29.05.2013, že dlžník D. Č. previedol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na odporkyňu a to darovacou zmluvou, ktorej vklad povolila správa katastra pod č. V 2756/12 -121/12. Je nesporné, že dlžník miesto toho, aby uhradil pohľadávku previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou na odporkyňu v čase, kedy prebiehalo súdne konanie o zaplatenie jej pohľadávky. V danom prípade sa jednalo o prevod na osobu blízku, keďže odporkyňa je jeho sestrou a tak tento majetok dostal z dosahu exekúcie. Z uvedeného dôvodu, keďže exekútor nezistil u dlžníka žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jej pohľadávku bola postupom dlžníka ako veriteľa ukrátená na svojich právach, pretože tento právny úkon - darovacia zmluvy obmedzuje jej práva a možnosti uspokojenia jej pohľadávky voči dlžníkovi v exekúcií.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.06.2013 č. k. - 19 súd zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v Správe katastra Topoľčany, na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území P., ako parc. registra "C", evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 184/3 záhrady o výmere 539 m2, parc. č. 184/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, stavby - rozostavaná stavba rodinného domu bez súp. čísla na parc. č. 184/4, a to najmä ich scudziť, zaťažiť záložným alebo iným právom, prenajať, vypožičať alebo vložiť ako vklad do spoločnosti. Predbežné opatrenie sa skončí uplynutím 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2013, potom ako uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.09.2013 č. k. - 43 bolo uvedené uznesenie potvrdené. Odporkyňa bola vo veci zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o. so sídlom Mostná 72, Nitra. Po dôjdení spisu z Krajského súdu v Nitre bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 15.11.2013 o 9.00 hod. s tým, že predvolaní boli navrhovateľka a predvolanie bolo doručené právnej zástupkyni odporkyne. Právna zástupkyňa odporkyne listom zo dňa 13.11.2013 oznámila súdu, že došlo k vypovedaniu plnej moci na zastupovanie odporkyne, ktorá jej odporkyňou bola udelená. Pojednávanie zo dňa 15.11.2013 bolo odročené na deň 05.02.2014 za účelom predvolania odporkyne, ktoré predvolanie bolo odporkyni doručené dňa 20.11.2013. Pojednávanie dňa 05.02.2014 bolo odročené na neurčito pre ochorenie sudcu konajúceho vo veci. Následne bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 11.04.2014, na ktoré bola odporkyňa riadne predvolaná dňom 17.02.2014. Listom zo dňa 10.04.2014, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014 požiadala odporkyňa o zrušenie a pozastavenie konania z dôvodu, že v konaní sp. zn. , z ktorého vyplýva aj uvedený návrh, D. Č. bolo požiadané o obnovu konania. Pojednávanie bolo následne odročené na neurčito za účelom posúdenia podania odporkyne.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2014 č. k. - 77 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom konaní bol podaný návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.11.2014 č. k. -84 bolo vyššie uvedené uznesenie tunajšieho súdu zmenené tak, že návrh na prerušenie konania bol zamietnutý. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a OZ. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že veriteľ má právo sa domáhať určenia, že dlžníkovi právne úkony sú voči nemu právne neúčinné, ak ukracujú jeho vymáhateľnú pohľadávku. K pojmu vymáhateľná pohľadávka zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 23.12.1999 a uviedol, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá pohľadávka, ktorú možno vymáhať pred súdom v základnom konaní. Z toho vyplýva, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu nie je dané len s pohľadávkou priznanou súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), ale to, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. S prijatím stanoviskom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. a z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenia zmenil a návrh na prerušenie konania zamietol.

Následne bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 27.03.2015, na ktorý termín bola odporkyňa riadne predvolaná s doručením predvolania 23.01.2015. Pojednávania dňa 27.03.2015

sa nezúčastnila odporkyňa napriek tomu, že mala doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nežiadala odročenie pojednávania, preto súd pojednával v neprítomnosti odporkyne, na ktorom pojednávaní právny zástupca navrhovateľky predniesol svoje stanovisko a vo veci bola vypočutá navrhovateľka. Pojednávanie bolo odročené na deň 05.06.2015 za účelom opätovného predvolania odporkyne pod hrozbou pokuty a predvedenia. Predvolanie bolo odporkyni riadne doručené dňa 14.04.2015. Listom zo dňa 27.05.2015, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 02.06.2015 odporkyňa uviedla, že podáva odpor voči predvolaniu na pojednávanie, nakoľko nevidí dôvod, aby sa pojednávalo, nakoľko toto pojednávanie je prepojené s pojednávaním pod sp. zn. a momentálne prebieha obnova konania a súd povolil aj odklad exekúcie. Pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 05.06.2015 bolo odročené na deň 03.07.2015 s tým, že odporkyni bola uložená poriadková pokuta vo výške 200 eur z dôvodu, že sa pojednávania nezúčastnila a najmä z toho dôvodu, že svoju neúčasť na pojednávania ani riadne neospravedlnila. Jej list, ktorý doručila tunajšiemu súdu dňa 02.06.2015 súd nepovažoval za riadne ospravedlnenie neúčasti a pokiaľ odporkyňa v liste uviedla, že nevidí dôvod, aby sa pojednávalo s poukazom na konanie vedené pod sp. zn. o obnove konania, súd v tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Nitre citovaného vyššie. Predvolanie a uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo odporkyni doručené dňa 15.06.2015. Odporkyňa sa pojednávania dňa 03.07.2015 nezúčastnila napriek tomu, že doručenie mala riadne vykázané. Listom zo dňa 17.06.2015 súdu oznámila, že sa na pojednávanie nedostaví, keďže podala riadne odpor voči pojednávaniu včas a zároveň odpor slúžil ako ospravedlnenie v prípade, že sa bude pojednávať.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p., Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Pretože odporkyňa napriek riadnemu predvolaniu sa pojednávania nezúčastnila, a neuviedla dôležitý dôvod pre jej neúčasť na pojednávaní, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporkyne.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podala z dôvodu, že požičala D. Č. finančné prostriedky s dohodnutou dobou vrátenia. Doposiaľ jej D. Č., v konaní sp. zn. označený ako odporca, finančné prostriedky nevrátil ani čiastočne, k čomu bol zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu, ktorým bol zaviazaný zaplatiť jej sumu 50.450 eur s príslušenstvom a tiež trovy konania. Po celú dobu ju menovaný stále zavádzal, že finančné prostriedky vráti. Pokiaľ ide o jeho majetok zistila iba nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti darovacou zmluvou daroval odporkyni. Má vedomosť o tom, že mal menovaný ešte byt v Nitre, ktorý daroval svojej manželke a voči nej bola podávaná rovnako žaloba na Okresnom súde v Nitre, kde je vec vedená pod sp. zn. . Podľa nej úkon menovaného darovať nehnuteľnosti odporkyni bol urobený od doby ako podávala návrh na súd voči menovanému a odporkyňa musela vedieť o úmysle D. Č., pretože z akého dôvodu by jej inak nehnuteľnosti daroval.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že dňa 09.03.2012 podala navrhovateľka návrh voči odporcovi D. Č. na zaplatenie sumy 50.450 eur titulom zmlúv o pôžičke, na základe ktorých požičala odporcovi dňa 03.12.2012 sumu 33.000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 03.12.2010. Dňa 19.02.2010 poskytla odporcovi pôžičku vo výške 2.500 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote jedného mesiaca, t. j. do 19.03.2010 a dňa 14.06.2010 poskytla odporcovi pôžičku vo výške 10.000 eur, ktorú sa jej odporca zaviazal vrátiť v lehote jedného mesiaca, t. j. do 14.07.2010. Rozsudkom pre zmeškania tunajším súdom zo dňa 31.10.2012 č. k. -51 bola odporcovi D. Č. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 50.450 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37.950 eur od 4.12.2010 až do zaplatenia,

s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.500 eur od 20.3.2010 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000 eur od 15.7.2010 až do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko odporca voči rozsudku odvolanie nepodal, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2013 a vykonateľnosť dňa 10.01.2013.

Z listu vlastníctva č. 1050 s dátumom vyhotovenia 23.01.2012 súd zistil, že ako vlastník nehnuteľností zapísaných na uvedenom LV č. XXXX v kat. území P., parc. č. 184/3 záhrady o výmere 539 m2, parc. č. 184/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, rozostavaná stavba rodinného domu na parc. č. 184/4/ bol vedený D. Č. vcelosti.

Z listu vlastníctva č. 1050 s dátumom vyhotovenia 01.06.2013 mal súd za preukázané, že ako vlastníčka vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je vedená odporkyňa titulom darovacej zmluvy V 2756/12 -121/12.

Z obsahu spisu Katastrálneho úradu v Nitre, Správy katastra Topoľčany č. V 2756/12 -121/12 súd zistil, že bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností odporkyňou D. E. dňa 19.11.2012. Z darovacej zmluvy súd zistil, že dňa 19.11.2012 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi D. Č. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou. Z článku I. darovacej zmluvy vyplýva, že darca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, v kat. území P., parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. 184/3 záhrady o výmere 539 m2, parc. č. 184/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, a ako stavby stavba bez súpisného čísla stojaca na parc. č. 184/4, popis stavby: rozostavaná stavba rodinného domu vo vlastníctve darcu v podiele 1/1. Z článku II. vyplýva predmet zmluvy a to, že darca daruje do výlučného vlastníctva obdarovaného nehnuteľnosti vcelosti. Obdarovaný dar s vďakou od darcu prijíma. Darca daruje dar bezplatne a bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Rozhodnutím Správy katastra Topoľčany zo dňa 21.11.2012 č. vkladu: V 2756/12 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie v prospech D. E..

Podľa § 42a ods. 1 - 5 OZ, Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa § 42b ods. 1-4 OZ, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi takéto úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, ale i darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu a ďalšie. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Pojem blízka osoba je uvedený v ustanovení § 116 a § 117 OZ, v zmysle ktorých blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a je zo strany žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia, t. j. exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, napr. preto, že osoba, ktorej v prospech dlžníka odporovaný právny úkon nie je už vlastníkom tejto hodnoty, môže sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Je nesporné, že navrhovateľka má voči D. Č. vymáhateľnú pohľadávku na základe toho, že zmluvou o pôžičke zo dňa 03.12.2009 mu požičala 33.000 eur, ktorú sumu sa zaviazal dlžník vrátiť do 30.12.2010 s dohodnutým 15 % ročným úrokom. Ďalej dňa 19.02.2010 mu poskytla pôžičku v sume 2.500 eur, s dohodnutou dobou vrátenia 19.03.2010 a nakoniec dňa 14.06.2010 poskytla mu pôžičku v sume 10.000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 14.07.2010 s tým, že spolu so sumou 33.000 eur si uplatňovala aj

dohodnutý úrok 15 %, ktorý predstavoval 4.950 eur. Túto pohľadávku si úspešne navrhovateľka uplatnila podaním návrhu na súd, ktorý návrh podala dňa 09.03.2012. Pohľadávka jej bola priznaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2012 č. k. -51, ktorým bola uložená povinnosť D. Č. zaplatiť navrhovateľke sumu 50.450 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37.950 eur od 4.12.2010 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.500 eur od 20.3.2010 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000 eur od 15.7.2010 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2013. V krátkom čase po rozhodnutí súdom o priznaní nároku navrhovateľky D. Č. C. XX.XX.XXXX uzatvoril s D. E., rod. Č., teda so svojou sestrou, v predmetnom konaní odporkyňou, darovaciu zmluvu, na základe ktorej previedol na odporkyňu vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie, zapísaným na LV č. 1050, v kat. území Krnča. Z uvedeného tak vyplýva priamy úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku ako veriteľa, vzhľadom na krátky čas, ktorý uplynul od rozhodnutia súdu, ktorým bola pohľadávka navrhovateľky voči dlžníkovi priznaná a uzatvorením darovacej zmluvy medzi dlžníkom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou. V konaní nebolo preukázané, žeby dlžník D. Č., brat odporkyne, disponoval s iným hnuteľným a najmä nehnuteľným majetkom, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky navrhovateľky, ktorej dlžník predmetnú pohľadávku neuhradil ani čiastočne. Úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku je zrejmý tiež z toho, že previedol svoje vlastnícke právo k bytu, nachádzajúceho sa v Nitre, ktorý daroval svojej manželke a navrhovateľka bola nútená, ako uviedla vo svojej výpovedi, rovnako podať návrh voči manželke dlžníka na určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Pretože k právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a odporkyňou ako osobe jemu blízkou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany, teda odporkyne o tomto úmysle sa predpokladajú. Druhá strana, osoba dlžníkovi blízka, má možnosť preukázať a na nej je dôkazné bremeno, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Odporkyňa však v danej veci takéto dôkazné bremeno neuniesla. Uvedené skutočnosti nepreukázala, zaujala v konaní pasívny postoj a práve naopak z jej strany si to vyžadovalo aktívny prístup ak mala záujem preukázať, že ani pri vynaložení konkrétnych iniciatív o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, teda navrhovateľku nevedela a ani vedieť nemohla a to ani pri náležitej starostlivosti v čase odporovateľného právneho úkonu. Pretože odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno s poukazom na vyššie uvedené, ktoré spočívalo na jej strane súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 13a ods. 1 písm. a) až d), ods. 4 citovanej vyhlášky, Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, Za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil náhradu trov konania v celkovej výške 527,99 eura a to za šesť úkonov: tri úkony po 61,87 eura (rok 2014) a tri úkony po 64,53 eura (rok 2015), režijný paušál 3-krát po 8,04 eura (rok 2014), trikrát po 8,39 eura (rok 2015) a to za prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 11.04.2014, podanie odvolania voči uzneseniu súdu z 25.06.2014, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 27.03.2015, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 05.06.2015, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 03.07.2015. Odmena advokáta s režijným paušálom bola vyčíslená na sumu 428,49 eura a ďalej bol uplatnený súdny poplatok z návrhu 99,50 eura.

Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh vo veci samej 99,50 eura a za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 eur. Titulom odmeny a náhrady právneho zástupcu za zastupovanie patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtové základu , ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V danej veci bol úkon právnej služby v roku 2014 vo výške 61,87 eura a v roku 2015 vo výške 64,53 eura.

V zmysle uvedeného súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 61,87 eura, za zastupovanie na pojednávaní dňa 11.04.2014, ktoré pojednávanie však bolo odročené bez prejednania veci. Preto právnemu zástupcovi patrí odmeny vo výške 1-iny, čo predstavuje sumu 15,47 eura. Ďalej priznal právnemu zástupcovi odmenu za podanie odvolania voči uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2014 č. k. - 77 vo výške 61,87 eura. Za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.03.2015 priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu vo výške 64,53 eura, za zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 05.06.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci odmenu v 1-ine, t. j. vo výške 16,13 eura a ďalej za zastupovanie na pojednávaní dňa 03.07.2015 odmenu vo výške 64,53 eura. Spolu odmena advokáta tak predstavuje sumu 284,40 eura, ku ktorej mu patrí režijný paušál 3-krát po 8,04 eura, t. j. 24,12 eura a 3-krát po 8,39 eura, t. j. 25,17 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 333,69 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.