Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/56/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci navrhovateľky: W. M., W.. XX.XX.XXXX, F. E. L. XX, XXXX Y. E. Y., V.Š. E.: L. XX, XXX XX F., zast. Erben&Erben, advokátska kancelária, Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 724 111 proti odporcovi: N. M., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XXXX/XXC, XXX XX U. W. M., zast. Mgr. Viliam Hajduk, advokát, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné o návrhu na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC/XXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX tak, že výživné, ktoré je povinný platiť odporca na navrhovateľku zvyšuje zo sumy 900 Sk na sumu 55 eur mesačne počnúc od 01.07.2014 do budúcna s tým, že uvedené výživné je povinný platiť odporca k rukám navrhovateľky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred a dlžné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 03.07.2015 v sume 300 eur je povinný odporca zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami straty výhody splátok.

Čo do zvyšku návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.01.2014 domáhala zvýšenia výživného určeného zo strany odporcu na sumu 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Z. XXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo jej rodičov rozvedené. Rozsudkom bola zverená do výchovy a starostlivosti matke, pričom odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 900 Sk ( 29,87 eur) mesačne. Ďalej uviedla, že jej pomery sa od toho času podstatne zmenili a odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Dňa 16.10.2012 sa stala plnoletou. Toho času je študentkou U. G.. Jej fixné mesačné výdavky sú vo výške 683,90 eur. Žije spoločne s matkou v Rakúsku, pričom ich mesačné náklady domácnosti sú vo výške 1684 eur. vzhľadom na študijne povinnosti nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ani nemá žiadne príjmy. Všetky jej výdavky hradí matka. Výšku výživného, ktoré súd určil v roku 1996, považuje za nedostatočné, a to najmä z hľadiska uplynutia značného časového obdobia od jeho určenia, zmenou jej pomerov a výškou nevyhnutných výdavkov. Napriek priaznivým majetkovým pomerom si odporca svoju vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne. K 31.08.2006 predstavoval odporcov dlh na výživnú sumu 45 400 Sk. Svoj dlh odporca uhradil až na základe podaného trestného oznámenia a účinnej ľútosti. Až do 07.11.2013 bol odporca opäť dlžný na výživnom, konkrétne jeho dlh predstavoval výšku 209,37 eur. Predmetný dlh uhradil až na základe výzvy právneho zástupcu navrhovateľky.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť tak ako to uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 31.03.2014 s tým, že toho času je nezamestnaný a od 11.01.2013 vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou ako uchádzač o zamestnanie, ktorá evidencia trvá. Žije v spoločnej domácnosti v prenajatom 2-izbovom byte so svojou družkou a ich maloletou dcérou, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť vo výške 26,55 eur mesačne určenú rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2008. Všetky životné náklady, ktoré predstavujú cca 600 eur mesačne, uhrádzajú len z príjmov, ktoré dosahuje jeho družka, ktorá pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Ich mesačné výdavky len na bývanie predstavujú sumu 255,20 eur a preto mu jeho majetkové pomery neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 eur mesačne. Spolu s vyjadrením predložil aj potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.03.2014 o tom, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.01.2013 a evidencia trvá.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, rozsudkom Okresného súdu v Trnave, rodným listom navrhovateľky, dokladmi týkajúcimi sa štúdia, rozpisom výdavkov, dokladmi ohľadom absolvovania štúdia, hotových výdavkov, výzvou na plnenie, kópiou trestného oznámenia, spisom I. L. M. L.. A.. XXC XXX/XX, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou- odbor sociálnych vecí a rodiny, správou Sociálnej poisťovne, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odbor služieb zamestnanosti Vranov nad Topľou, písomným vyjadrením odporcu, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 12.05.2014, zápisnicou o výsluchu navrhovateľky, lustráciou v Sociálnej poisťovni, výpoveďou odporcu, pracovnou zmluvou spolu s prílohami, písomným podaním navrhovateľky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava- oddelenie služieb pre občana a zistil tento skutkový stav.

Právny zástupca navrhovateľky v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.05.2014 k vyjadreniu odporcu uviedol, že skutočnosť, že odporca je nezamestnaný, neznamená, že nemá nijaký príjem. Nevylučuje ani jeho povinnosť prispievať na výživu svojej dcére, dokonca ani jej odôvodnenú požiadavku toto výživné zvýšiť. Vyživovacia povinnosť sa od roku 1996 nezvyšovala. Je evidentné, že potreby a náklady navrhovateľky sa od tej doby výrazne zmenili a zvýšili. Keďže navrhovateľka je študentkou, nemá nijaký príjem a všetky jej výdavky hradí výlučne matka a preto bola nútená požiadať o zvýšenie výživného. Navrhovateľka má navyše informáciu o tom, že odporca naďalej vykonáva prácu sklenára, z ktorej má príjem, avšak oficiálne je evidovaný ako nezamestnaný. Prácu vykonáva v prevádzke svojho brata, a to bez pracovnej zmluvy, čím sa dopúšťa ďalších protiprávnych krokov. Skutočnosť, že odporca nemá nijaké finančné prostriedky na úhradu zvýšeného výživného vyvracia aj fakt, že pri telefonickej komunikácii s právnym zástupcom navrhovateľky uviedol, že by bol ochotný prispievať dcére viac, pokiaľ by sa s ním častejšie stretávala. Odporca má zároveň všetky predpoklady, aby sa zamestnal a sú toho názoru, že sa zaevidoval do evidencie nezamestnaných len z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že je študentkou vysokej školy, čo obnáša náklady, nepracuje a svoje výdavky uhrádza z vreckového, ktoré jej poskytuje matka. Otec ju nepodporuje. Má pocit, že otec sa úmyselne vyhýba plateniu výživného, nakoľko sa po podaní návrhu zaevidoval na úrade práce. Od jej 5 rokov ju otec kontaktoval len sporadicky, pričom to bolo asi 4 krát a aj to v nej zanechalo negatívne pocity. Prestal platiť výživné od jej 18 rokov, aj napriek skutočnosti, že si bol vedomý jej ďalšieho štúdia. Kvôli tomu pristúpila k podaniu trestného oznámenia. Býva u matky, kde dostáva vreckové 200 eur. V ďalšom uviedla, že všetky náklady na život uhrádza jej matka, ktorá ju vo všetkom podporuje aj napriek zákonnej povinnosti otca na výživné. Otec ju nijakým spôsobom nekontaktuje ani sa nijakým spôsobom nedožaduje osobného kontaktu. Podrobne sa vyjadrila aj k ňou predloženým dokladom preukazujúcim jej výdavky.

Odporca na pojednávaní dňa 19.05.2015 uviedol, že je zamestnaný od júla 2014 s tým, že tento projekt je financovaný prostredníctvom Európskej únie a v podstate by mal byť zamestnaný rok a pol. Čo sa týka jeho výdavkov tak 125 eur mesačne uhrádza na byt teda polovicu z predpísanej sumy 250 eur, ďalej navrhovateľke platí výživné navrhovateľke 30 eur mesačne, na druhú dcéru platí 24 eur mesačne. Medzi ďalšie výdavky patria výdavky na stravu okolo 100 eur, 30 eur na základné hygienické potreby,

15 eur na mimoškolské aktivity jeho druhej dcéry, 30 eur na lieky, 12 eur internet a ďalšie výdavky na poistky, telefón a komunálny odpad. V súčasnosti zarába cca 350 eur a viac- menej nepokrýva všetky výdavky a vo veľkej miere sa na úhrade výdavkov podieľa družka, ktorá zarobí v Rakúsku viacej. Výživné navrhovateľke posiela štvrťročne a to vzhľadom na to, že za poukazovanie finančných prostriedkov sa platia vysoké poplatky, nakoľko jej peniaze zasiela do Rakúska. Bol by schopný platiť výživné vo výške 50 eur mesačne.

Zo spisu I. L. M. L.. A.. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom č.k. XXC/XXX/XX-XX A. H. XX.XX.XXXX bolo manželstvo odporcu a matky navrhovateľky rozvedené, pričom vtedy maloletá navrhovateľka bola zverená do výchovy a opatery matky a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 900 Sk mesačne, ktorú bol povinný platiť vždy do 15.dňa daného mesiaca, k rukám matky vopred.

Z rodného listu vyplýva, že odporca je otcom navrhovateľky.

Na základe predloženého potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou Viedenskej univerzity.

V rozpise výdavkov navrhovateľka uviedla, že náklady na spoločnú domácnosť, v ktorej žije s matkou predstavujú za nájom sumu 900 eur mesačne, za energie 104 eur mesačne, komunálne služby 71,75 eur polročne, stravu a drogériu 650 eur a internet 42,28 eur mesačne. V ďalšom navrhovateľka rozpísala fixné náklady, ostatné náklady a náklady na voľný čas, ktorých jednotlivé sumy doložila aj dokladmi.

Výzvou zo dňa 15.10.2013 právny zástupca navrhovateľky vyzval odporcu na doplatenie dlžného výživného vo výške 209,37 eur, najneskôr do 31.10.2013 a zároveň o pravidelné a najmä včasné platenie výživného v budúcnosti a upozornil ho, že inak bude vymáhať dlžné výživné súdnou cestou.

Dňa 05.11.2013 podala právny zástupca navrhovateľky trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou- odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 06.03.2014 vyplýva, že odporca nepoberá sociálne dávky.

Podľa správy Sociálne poisťovne Vranov nad Topľou zo dňa 12.03.2014 odporca nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani žiadneho dôchodku a nie je ani evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa- platiteľa poistného ako poistenec ani ako SZČO.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - odbor služieb zamestnanosti zo dňa 19.03.2014 vyplýva, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR vo Vranove nad Topľou odo dňa 11.01.2013 a evidencia trvá.

Z lustrácie v SP súd zistil, že odporca je zamestnancom vo firme T. M.- L. U. U. W. M. I. XX.XX.XXXX.

Z pracovnej zmluvy odporcu vyplýva, že do práce nastúpil 01.07.2014 ako sklenár s tým, že jeho mzda predstavuje 423 eur mesačne. Jeho príjem za 15 mesiacov v čistom predstavoval sumu 3655,37 eur, čo súd zistil z predloženého potvrdenia o príjme.

Podľa potvrdenia zo školy zo dňa 02.06.2015 navrhovateľka nepodala žiadosť o štipendium.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava- oddelenie služieb pre občana vyplýva, že navrhovateľka nepoberá žiadne sociálne dávky a nemajú vedomosť o tom, či poberá nejaké dávky v zahraničí.

Navrhovateľka spolu so svojim návrhom predložila súdu kópie dokladov preukazujúcich jej výdavky a to či už v súvislosti s osobnými výdavkami ( hygiena, strava, oblečenia), ako aj štúdiom ( cestovné výdavky, kurz anglického jazyka, školské výlety, lístok na mestskú dopravu, náklady na prevádzku vozidla, poplatok za navigáciu, doučovanie, poplatky za učebnice ), so zdravotným stavom ( operačný zákrok, poplatok za pobyt v nemocnici ), osobným vyžitím ( poplatok za fitness centrum, náklady na kameru, film ) ako aj iné ( napr. krmivo pre domáce zvieratá, mobilné služby, odvoz odpadu ). Predmetné doklady boli vystavené v nemeckom jazyku a po ozrejmení údajov na týchto dokladoch, najmä týkajúcich sa vyšších položiek navrhovateľkou ako aj vzhľadom na vyjadrenie odporcu, že netrvajú na vyhotovení ich prekladu, súd vychádzal z týchto predložených dokladov a vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania nepovažoval na potrebné vykonať preklad dokladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine ).

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 154 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ).

Kritéria na posúdenie plnenia vyživovacej povinnosti na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa, pričom odôvodnenosť potrieb vyžaduje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a psychickej

vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, formy prípravy na budúce povolanie.

Vyživovacia povinnosť voči deťom je prvoradou povinnosťou rodiča, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie alebo zníženie príjmu rodičov. Určenie výšky výživného je individuálne v každom prípade.

Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že ostatná úprava výživného na vtedy maloletú navrhovateľku bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XX-XX, kedy bola v predškolskom veku. V čase podania návrhu ako aj v súčasnosti je navrhovateľka študentkou Viedenskej univerzity. Súd mal preto za preukázané, že navrhovateľka ako dieťa odporcu je dieťaťom, ktoré nie je schopné sa samo živiť, teda je nepochybné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke trvá. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese - prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita a navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na povolanie.

Ako už súd uviedol, v čase ostatnej úpravy výživného bola navrhovateľka v predškolskom veku, od tohto obdobia absolvovala základnú a strednú školu a pokračuje v štúdiu na Viedenskej univerzite. Teda možno konštatovať, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá so sebou prináša aj podstatné zvýšenie nákladov, ktoré súvisia predovšetkým so štúdiom. So štúdiom na univerzite má navrhovateľka nevyhnutne výdavky spojené s cestovaním do školy a späť, ako aj výdavky na zabezpečenie ubytovania, učebných pomôcok, nákladov na hygienu, stravovanie a zdravotnícku starostlivosť. Neoddeliteľnou súčasťou každého mladého človeka vo veku navrhovateľky ako formujúcej sa osobnosti je aj kultúrny a spoločenský život a aj náklady s tým súvisiace.

V čase ostatnej úpravy príjem odporcu predstavoval sumu 8080 Sk (268 eur), v súčasnej dobe je to suma 423 eur. Odporca v súvislosti s navrhovaným zamietnutím návrhu dôvodil najmä tým, že jeho príjem by mu neumožňoval vzhľadom na jeho výdavky plniť si vyživovaciu povinnosť v navrhovanom rozsahu, v priebehu konania, potom čo sa zamestnal uviedol, že bol by schopný plniť vyživovaciu povinnosť v sume 50 eur mesačne.

Za vyššie popísanej zmeny pomerov jednak na strane navrhovateľky ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti ako aj na strane odporcu ako osoby povinnej a najmä riadiac sa tým, že vyživovacia povinnosťou je prvoradou povinnosťou rodiča má súd za to, že návrh navrhovateľky je v časti dôvodný a to v časti o zvýšenie výživného v sume 25 eur mesačne, ale až odo dňa 1.7.2014, kedy nastala u odporcu v priebehu konania zmena jeho pomerov v súvislosti so vznikom jeho pracovného pomeru a v tejto časti bolo potrebné návrhu vyhovieť, preto zaviazal odporcu na platenie výživného od 01.07.2014 ( t.j. odo dňa nástupu do práce) sumou po 55 eur mesačne, keď od uvedeného dňa príjem odporcu oproti ostatnej úprave vzrástol zo sumy 268 eur na sumu 423 eur, teda o 155 eur.

Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto súd pri určovaní sumy výživného prihliadol aj na také výdavky odporcu, ktoré podľa súdu nie sú nevyhnutné, aj keď je pravda, že ich odporcovi nemožno uprieť a to na platenie poistenia či už životného alebo zodpovednosti za škodu.

Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že mimo odporcu žije v byte, v súvislosti s ktorým deklaroval výdavky, aj jeho družka, ktorá sa podieľa na úhrade predmetných výdavkov ako aj na výdavkoch súvisiacich či už so školskými povinnosťami alebo mimoškolskými aktivitami jeho mladšej dcéry.

Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur odo dňa podania návrhu ( návrh bol súdu doručený dňa 27.1.2014 ), teda o sumu 270 eur oproti ostatnej úprave 29,87 eur, čo pri zaokrúhlení predstavuje sumu 30 eur, pričom súd jej návrhu o zvýšenie v sume 25 eur vyhovel a to za obdobie od 1.7.2014 do budúcna a vo zvyšku, teda o zvýšenie výživného v sume o 240 eur mesačne od 1.7.2014 a za obdobie od 27.1.2014 do 1.7.2014 zamietol.

Čo sa týka dlžného výživného, tak navrhovateľ v súčasnej dobe prispieva navrhovateľke súdom určenou sumou 30 eur mesačne a suma dlžného výživného tak za jeden mesiac predstavuje sumu 25 eur ( 55 eur priznaná zvýšená suma - 30 eur suma poskytovaná odporcom ).

Za rok 2014 dlžné výživné predstavuje spolu sumu 150 eur a to za šesť mesiacov - od 01.07.2014 ( t.j. až odo dňa, kedy odporca začal pracovať) do decembra v sume 150 eur ( 6 x 25 eur ) a za rok 2015 sumu 150 eur za šesť mesiacov - január až jún v sume 150 eur ( 6 x 25 eur ). Ku dňu vyhlásenie rozsudku dlžné výživné za mesiac júl nevzniklo, nakoľko povinnosť zaplatiť zvýšené výživné má odporca do 15. dňa v mesiaci a teda za mesiac júl môže svoju vyživovaciu povinnosť splniť riadne do uvedeného dňa. Takto dlžné výživné predstavuje sumu 300 eur, ktorú sumu dlžného výživného povolil súd zaplatiť odporcovi spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur pod následkami straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel, čo predstavuje 9% ( pri zvýšení 25 eur o uplatňovanú sumu zvýšenia o 270 eur ) a vo zvyšku, v ktorej súd návrh zamietol, sa jedná o úspech odporcu ( zamietnutie návrhu v sume o 245 eur pri uplatňovanej sume zvýšenia o 270 eur ), čo predstavuje úspech odporcu 91%, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania, no tento sa ohľadom prípadného nároku na náhradu trov konania vyjadril, že by to nebolo morálne a teda náhradu trov konania si neuplatňoval a navrhovateľka nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,

e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.