Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-232-2011.pdf
PDF · 117.84 KB
No categories available
19C/232/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: Q.. A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., O., B. XX, štátna príslušnosť ČR, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Martincom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému: Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., V. X, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o zaplatenie 15.004,96 EUR s prísl. a trovy konania, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 519,37 EUR z a s t a v u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 9.871,31 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.05.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
V r a c i a žalobkyni súdny poplatok vo výške 269,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku prevádzkovateľovi systému.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 25.07.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 15.004,96 Eur a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním bytu č. XX na V. ulici č. X v S.H. bez právneho titulu v období od 22.07.2008 do 23.06.2011.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť; vo vzťahu k uplatnenému žalobnému nároku vzniesol jednak námietku premlčania, pokiaľ ide o uplatňované obdobie od 22.07.2008 do 24.07.2009, tiež neuznal tú časť žalovanej čiastky, ktorá predstavuje investičné náklady a vo vzťahu ku časti žalovanej čiastky, uplatnenej titulom tzv. odplaty namietal, že realitné kancelárie, z ktorých stanovísk žalobca vychádzal pri stanovení tejto časti nároku, nezohľadnili stav predmetného bytu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 15.004,96 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému za obdobie od 22.07.2008 do 23.06.2011 za užívanie bytu č. XX na V. ulici č. X v S.H. bez právneho titulu, ktorý žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva v súvislosti s dedičským konaním sp. zn. 38D/998/1998.
Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskej veci po nebohej Y. W. v dedičskom konaní sp. zn. 38D/998/98 zo dňa 23.10.2007, pričom ide o trojizbový byt č. XX na 2. poschodí
v S., V. Č.. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX pre kat. územie W..
Medzi účastníkmi konania ďalej nebola spornou skutočnosť, že žalovaný predmetný byt vypratal dňa 24.06.2011, a to na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu S. H. zo dňa 03.11.2009, ktorým okrem iného bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, č. k. 31C/85/2008-158, pričom rozsudok v tejto výrokovej časti nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2010.
Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení z 10.11.2011 voči nároku uplatneného za obdobie od 22.07.2008 do 24.07.2009 vzniesol námietku premlčania, na základe čoho žalobkyňa zobrala žalobu v časti prevyšujúcej sumu 10.390,68 Eur, t.j. v časti nároku uplatneného za obdobie od 22.07.2008 do 22.07.2009 späť, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd rozhodol uznesením zo dňa 18.04.2012, č. k. 19C/232/2011-64 tak, že konanie o zaplatenie sumy 4.614,28 Eur zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2012.
Právny zástupca žalobkyne vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa 29.10.2012 vyšpecifikoval žalovanú čiastku na konečnú sumu 9.871,31 Eur a súčasne žalobu vo výške 519,37 Eur vzal späť. Požadovanú konečnú sumu 9.871,31 Eur vyšpecifikoval ako sumu 10,29 Eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 25.07.2009 do 18.12.2009 (t.j. 147 dní) vychádzajúc z faktúry č. 7411704880, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku plynu za obdobie od 19.12.2008 do 18.12.2009 v sume 25,55 Eur, ako sumu 25,53 Eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 19.12.2009 do 18.12.2010 (t.j. 365 dní), vychádzajúc z faktúry č. 74290056556, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku plynu za dané obdobie v tejto sume a vo výške 12,98 Eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 19.12.2010 do 23.6.2011 (t.j. 187 dní) vychádzajúc z faktúry č. 7413714698, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku plynu za obdobie od 19.12.2010 do 26.10.2011 v sume 21,66 Eur. Ďalej ako sumu 125,10 Eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovanú el. energiu za obdobie od 25.07.20009 do 01.07.2010 (t.j. 342 dní) vychádzajúc z faktúry č. 7260031296, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku elektriny za obdobie od 02.7.2009 do 01.7.2010 v sume 133,53 Eur a sumu 122,92 Eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 02.07.2010 do 23.6.2011 (t.j. 357 dní) vychádzajúc pritom z faktúry č. 7247077987, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku elektriny za obdobie od 02.07.2010 do 01.07.2011 v sume 125,67 Eur. Žalovaná čiastka ďalej pozostáva zo sumy 618,34 Eur ako náhrada za úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie od 25.07.2009 do 31.12.2009 (t.j. 160 dní), vychádzajúc z vyúčtovania za kalendárny rok 2009 ako náklady vo výške 1.410,57 Eur, zo sumy 1473,27 Eur ako náhrada za úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie kal. rok 2010, vychádzajúc z vyúčtovania za kalendárny rok 2010 ako náklady v tejto výške a zo sumy 568,91 Eur ako náhrada za úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 23.06.2011 (t.j. 174 dní) vychádzajúc z vyúčtovania za kalendárny rok 2011, vo vzťahu ku ktorému náklady predstavovali čiastku 1.092,06 Eur. Žalovaná čiastka ďalej pozostáva z odplaty za užívanie predmetného bytu bez právneho titulu poukazujúc pritom na stanovisko realitnej kancelárie Kolesár a Lagin, podľa ktorého bola výška nájomného trojizbového bytu v lokalite Košice - Juh v roku 2009 v sume 270 Eur mesačne, v roku 2010 v sume 300 Eur mesačne a v roku 2011 v sume 330 Eur mesačne, na základe čoho odplata v období od 25.07.2009 do 23.06.2011 predstavuje žalovanú čiastku 6.913,97 Eur.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré žalobkyňa urobila vyššie uvedeným podaním ohľadne sumy 519,37 Eur, s ktorým právny zástupca žalovaného súhlasil, v súlade s ust. § 96 ods. 1, ods. 2 OSP súd konanie v tejto časti zastavil (1. výrok rozsudku).
Z pripojeného listinného dokladu - ocenenie nehnuteľností spoločnosťou Kolesár a Lagin realitná kancelária so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2 z 21.07.2011 vyplýva, že predmetné ocenenie bolo vypracované na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 19.07.2011 ohľadne výšky nájomného za nehnuteľnosť: 3 izbový byt, plus kuchyňa, podlahová plocha bytu 68 m2, 6m loggia, špajza, pivnica, kumbál na chodbe, byt v pôvodnom stave, zariadený, nachádza sa na 2 poschodí s výťahom, lokalita
- V. ulica v S. nasledovne:
- cena prenájmu v roku 2009 za 3 izbový byt s podobnými parametrami nachádzajúci sa v lokalite Košice
- Juh bola cca 400,- Eur/mesiac vrátané médií (cca 130,- Eur médiá)
- cena prenájmu v roku 2010 za 3 izbový byt s podobnými parametrami nachádzajúci sa v lokalite Košice
- Juh bola cca 450,- Eur/mesiac vrátane médií (cca 150,- Eur médiá)
- cena prenájmu v roku 2011 za 3 izbový byt s podobnými parametrami nachádzajúci sa v lokalite Košice
- Juh bola cca 500,- Eur/mesiac vrátane médií (cca 170,- Eur médiá) s tým, že ceny nezariadených bytov v danej lokalite a s danými parametrami sú o cca 80,- Eur nižšie.
Z pripojeného listinného dokladu - Faktúra č. 7411704880 z 28.12.2009 vyplýva, že predmetnou faktúrou bol žalobkyni vyúčtovaný plyn za fakturačné obdobie 19.12.2008 až 18.12.2009 v podobe preplatku s tým, že prijaté preddavkové platby za opakované dodávky predstavovali čiastku 69,55 Eur a fakturovaná suma predstavovala čiastku 25,55 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Faktúra č. 742905656 z 23.12.2010 vyplýva, že predmetnou faktúrou bol žalobkyni vyúčtovaný plyn za fakturačné obdobie od 19.12.2009 do 18.12.2010 v podobe preplatku s tým, že prijaté preddavkové platby za opakované dodávky predstavovali čiastku 26 Eur a fakturovaná suma predstavovala čiastku 25,53 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Faktúra č. 7413714698 z 09.11.2011 vyplýva, že predmetnou faktúrou bol žalobkyni vyúčtovaný plyn za fakturačné obdobie od 19.12.2010 do 26.10.2011 v podobe preplatku s tým, že prijaté preddavkové platby za opakované dodávky predstavovali čiastku 26 Eur a fakturovaná suma predstavovala čiastku 21,66 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Faktúra za elektrinu zo 07.07.2010 vyplýva, že predmetnú faktúru vystavil VSE žalobkyni za odber elektriny za obdobie od 02.07.2009 do 01.07.2010 s preplatkom pri celkovej fakturácii 133,53 Eur a prijatých platbách 144 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Faktúra za elektrinu zo 07.07.2011 vyplýva, že predmetnú faktúru vystavil VSE žalobkyni za odber elektriny za obdobie od 02.07.2010 do 01.07.2011 s preplatkom pri celkovej fakturácii 125,67 Eur a prijatých platbách 141,40 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 vyplýva, že správca účtoval žalobkyni za kalendárny rok 2009 skutočné náklady vo výške 1.410,57 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 vyplýva, že správca účtoval žalobkyni za kalendárny rok 2010 skutočné náklady vo výške 1.473,27 Eur.
Z pripojeného listinného dokladu - Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 30.11.2011 vyplýva, že správca účtoval žalobkyni za kalendárny rok 2011 skutočné náklady vo výške 1.092,06 Eur.
Z pripojených listinných dokladov - Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za kalendárne roky 2009 až 2011 vyplýva, že ich predmetom bolo účtovanie skutočných nákladov nasledujúcich položiek: správna réžia, fond prevádzky údržby a opráv, servis PRVN, servis meracej a regulačnej techniky, upratovanie, príjem TV signálu, náklady samosprávy, poistenie domu, rozúčtovanie podľa PRVN, SIPO a bankové poplatky, elektrická energia v spoločných priestoroch, ústredné kúrenie, ohrev vody, teplá úžitková voda, studená voda a zrážková voda; pri vyúčtovaní za rok 2010 tiež položky: fond prevádzky údržby a opráv - balkón/loggia, neuhradené zálohové platby 2010, náklad na digitalizáciu STA/TKR a nedoplatok na správnej réžií z dôvodu zmeny sadzby DPH; pri vyúčtovaní za kalendárny rok 2011 tiež položka fond prevádzky údržby a opráv - balkón/loggia a oprava za rok 2010 - studená voda.
Na základe písomného dotazu súdu vo vzťahu k realitným kanceláriám s naformulovanými otázkami: 1. V akej výške sa pohybovali ceny nájmu (zaujíma nás čisté nájomné ako odmena za užívanie bytu, t.j. bez nákladov za služby a podobne) v rokoch 2009, 2010 a 2011 (osobitne vo vzťahu k týmto rokom) za porovnateľné byty s nehnuteľnosťou: 3 izbový byt (plus kuchyňa, pivnica, kumbál na chodbe, dve loggie) na 2. poschodí s výťahom v S., V. T., o výmere 68,28 m2, zariadeného pôvodným nábytkom a v pôvodnom stave (t.j. nezrekonštruovaný: pôvodné okná, pôvodné bytové jadro, pôvodné dvere, linoleum, pôvodná kuchynská linka, pôvodná maľovka a podobne),
2. Či možno konštatovať rozdiel v cene nájmu za tieto roky za porovnateľný byt v pôvodnom stave, ktorý bol súčasne neudržiavaný a za porovnateľný byt v pôvodnom stave, ktorý bol súčasne udržiavaný (bežná údržba), realitná kancelária INFOREAL s.r.o. so sídlom v Košiciach uviedla, že výška čistého nájmu za užívanie predmetného bytu sa v rokoch 2009 až 2011 pohybovala na úrovni 200,- Eur a že je možné konštatovať rozdiel v cene pri prenájme udržiavaného bytu, ale rozdiel v cene je v závislosti od konkrétneho zariadenia (listinný doklad z 15.05.2014), realitná kancelária ATOMIA s.r.o. so sídlom v Košiciach uviedla, že cena výšky nájmu za porovnateľný byt s vyššie špecifikovaným bytom sa pohybovala v jednotlivých rokoch nasledovne: v roku 2009 v rozpätí od 390,- Eur do 430,- Eur mesačne bez energií, v roku 2010 v rozpätí od 400,- Eur do 450,- Eur mesačne bez energií a v roku 2011 v rozpätí od 420,- Eur do 460,- Eur mesačne bez energií, a že rozdiel vo výške ceny nájmu v závislosti od toho, či byt je udržiavaný by mohol byť vo výške 20,- Eur mesačne (listinný doklad z 29.07.2014).
Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, uplatnené BO nezodpovedá výške nájomného, ale predstavuje obvyklé nájomné, ktoré je možné zistiť aj získaním informácie od realitných kancelárií, prípadne na základe znaleckého posudku, pričom realitné kancelárie alebo znalci vychádzajú z priemerných cien, v akých sa obdobné byty v obdobných lokalitách poskytujú do nájmu, pričom podľa jej názoru pri stanovení tohto bezdôvodného obohatenia nie je možné sa brániť tým, že ten, kto užíva byt bez právneho titulu ho nemôže užívať pre určité nedostatky, alebo že byt nie je plne užívania schopný. V tejto súvislosti poukázala na to, že pokiaľ žalovaný spolu s jej bratom ako správcom dedičstva uzatvorili písomnú nájomnú zmluvu, vtedy žalovaný bol uzrozumený a oboznámený s technických užívacím stavom bytu a pokiaľ bol spokojný vtedy, nie je dôvod, aby to neskôr namietal. Tiež vychádzala z toho, že do nájmu bolo možné dať iba byt, ktorý je spôsobilý a užívaniaschopný. Poukázala na to, že predmetný byt bol plne užívaniaschopný už v čase, kedy žalovaný sa doň nasťahoval, pričom ešte v čase, kedy v ňom bývala jej teta, konkrétne v poslednom roku svojho života mala aj dve opatrovateľky, ktoré sa starali o ňu a súčasne sa starali o predmetný byt. V tejto súvislosti poukázala tiež na čestné prehlásenie pani O. ako dlhoročnej priateľky jej tety a tiež na e- mailovú komunikáciu medzi ňou a žalovaným, kde v jednom z týchto e-mailov žalovaný uvádza, že byt je neudržiavaný a súčasne poukázala na to, že predsa sám žalovaný užíval a obýval predmetný byt, takže v prvom rade údržbu bytu mal zabezpečovať žalovaný. Okrem toho realitné kancelárie na stanovenie výšky obvyklého nájomného mali k dispozícií všetky relevantné informácie, tiež vedomosť o tom, že byt je v pôvodnom stave. Poukázala na to, že žalovaný celú dobu 12 rokov užíval predmetný byt výlučne sám a aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1504/2005 z 29.11.2007 vyplýva, že rozhodujúcim pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je stav veci v dobe, keď bol tento vzťah založený a nie stav v čase neskôr. Okrem toho aj § 689 Občianskeho zákonníka stanovuje povinnosť byt užívať riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Pokiaľ by byt bol naozaj v takom zlom stave, ako sa snaží prezentovať žalovaný, nebolo by možné zrejme tento byt po tom, čo sa z neho žalovaný vysťahoval, tak skoro predať inej osobe, pričom podotkla, že predmetný byt sa podarilo predať v priebehu jedného týždňa. Pokiaľ žalovaný predkladal do konania fotodokumentáciu bytu, kde sa mala zobrazovať miestnosť zaprataná nábytkom, uviedla, že sám žalovaný si takýmto spôsobom predmetnú miestnosť zapratal, čo nemôže ísť na ťarchu jej ako žalobkyne a nemôže to mať súvis následne na stanovenie výšky predmetného bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že predmetný byt využíval iba jeden deň v týždni, prespával v jednej izbe, a že byt bol zariadený pôvodným nábytkom ešte po nebohej pani W.. Neskôr, po dohode so správcom, nábytok bol vyprataný do dvoch izieb a jemu k užívaniu zostala jedna izba. Podotkol, že byt odovzdával v takom stave, v akom ho prevzal a pokiaľ preberal byt do nájmu, byt bol v stave, ktorý zodpovedal jeho veku. Záležitosti, pokiaľ ide o modernizáciu bytu a podobne, podľa jeho názoru mala na starosti žalobkyňa ako vlastník bytu. Tiež vyslovil názor, že byt na každodenné užívanie nebol užívaniaschopný. Potvrdil, že vlastníka bytu na túto skutočnosť neupozornil. Uviedol tiež, že ešte v máji roku 2007 ho sama žalobkyňa poprosila, aby naďalej býval v predmetnom byte, pričom dovtedy realizoval úhrady za užívanie bytu správcovi; po tom čo sa vlastníčkou stala žalobkyňa, správca mu povedal, že akékoľvek platby je potrebné realizovať priamo žalobkyni s tým, že napriek pokusom o posielanie platieb do Brna, po tom čo sa mu dve platby vrátili späť ako nezrealizované, prestal za predmetný byt platiť. Neskôr mal tiež prisľúbené zo strany žalobkyne, že tento byt mu bude ponúknutý na odkúpenie do osobného vlastníctva, medzitým prišla kríza, stúpli ceny bytov a k samotnému odkúpeniu
bytu už nedošlo. Na zdôvodnenie, prečo určitú dobu ešte užíval predmetný byt a sa z neho nevysťahoval uviedol, že potreboval si v prvom rade vyriešiť bytovú otázku.
Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že za celé rozhodné obdobie od 25.07.2009 do 23.06.2011 žalovaný predmetný byt užíval bez právneho titulu, a že za celé rozhodné obdobie sa žalovaný nepodieľal žiadnou čiastkou na platbách v súvislosti s užívaním bytu, ktoré platila výlučne žalobkyňa.
Právny zástupca žalovaného vo vzťahu k tej časti nároku, ktorá predstavuje náhradu za spotrebu zemného plynu a za spotrebu elektriny namietal, že pokiaľ príslušné fakturačné obdobie sa nezhoduje s obdobím uplatňovaným predmetnou žalobou, nemožno s určitosťou tvrdiť, že práve v takomto období spotreba za žalované obdobie mohla byť aj nižšia.
Právny zástupca žalobkyne k nároku uplatňovaného titulom tzv. čistého nájomného vo svojom písomnom vyjadrení z 21.05.2015 poukázal na to, že pri priemerovaní cien z vyjadrení realitných kancelárií obstaraných súdom, pri priemerovaní cien zo všetkých vyjadrení realitných kancelárií, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a pri priemerovaní cien z vyjadrení realitných kancelárií ATOMIA a Kolesár a Lagin vyplýva, že za rozhodné obdobie výška čistého nájomného predstavuje stále vyššiu čiastku, aká je uplatňovaná predmetnou žalobou. Na základe toho mal za to, že nárok v tejto časti je odôvodnený. Súčasne predmetným podaním žalobkyňa rozšírila žalobný nárok o 9 % úrok z omeškania zo sumy 9.871,31 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia s tým, že predmetné rozšírenie súd pripustil svojim uznesením na pojednávaní konanom dňa 26.05.2015.
Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2015 zástupkyňa žalovaného nespochybnila, že zhodnotenie technického stavu, vo vzťahu ku ktorým mali podať príslušné stanovisko súdom oslovené realitné kancelárie, sa zhoduje s reálnym technickým stavom bytu a na dotaz súdu, aby odôvodnila z akého dôvodu žalovaný spochybňuje žalovaný nárok v tejto časti, a či žalovaný má k dispozícií iné údaje od realitných kancelárií, zástupkyňa žalovaného uviedla, že napriek skutočnosti, že nemajú k dispozícií iný údaj, pokiaľ ide o stanovenie výšky ceny nájmu realitnou kanceláriou za porovnateľný byt s prihliadnutím na daný technický stav bytu, uplatňovaná výška z tohto titulu sa im naďalej zdá vysoká.
Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže predmetné konanie je konaním s cudzím prvkom (žalobkyňa je štátnou príslušníčkou ČR), súd posúdil právomoc slovenských súdov v súlade s Čl. 2 ods. 1 Kapitoly II., Oddiel 1. Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodné právo súd určil podľa Nariadenia (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007 o práve rozhodnom pre mimozmluvné záväzky tak, že ním je právny poriadok krajiny, na území ktorej vznikla škoda (v tomto prípade v ponímaní ako následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia; Článok 4 ods. 1 Kapitoly II. v spojení s Čl. 2 ods. 1 Kapitoly I.), t.j. právny poriadok Slovenskej republiky.
Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný za rozhodné obdobie (žalované obdobie) užíval predmetný byt, v tom čase už vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, bez právneho dôvodu, a preto je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré takto na jej úkor získal. Výška tohto bezdôvodného obohatenia môže zodpovedať výške primeraného nájomné ako odplaty za užívanie, ako aj z nákladov na byt. Pokladom pre ustálenie tohto bezdôvodného obohatenia môžu byť aj informácie od realitných kancelárií s tým, že tieto by nemali vychádzať iba z určitého odhadu, ale mali by mať základ v konkrétne realizovaných nájomných zmluvách s porovnateľnými bytmi, na základe čoho požiadavka na poskytnutie informácie od realitných kancelárií musí byť dostatočne konkrétna na všetky hľadiská, ktoré majú byť porovnávané tak, aby aj účastníci konania mali možnosť posúdiť, či ide o porovnateľné byty.
Podľa názoru súdu, súd získal informácie od realitných kancelárií pri poskytnutí informácií, ktoré túto požiadavku spĺňajú, na základe čoho tieto môžu byť podkladom pre posúdenie nároku v časti tzv. odplaty za užívanie bytu (Realitné kancelárie Kolesár a Lagin, ATOMIA REALITY s.r.o.); súd neprihliadol na údaje získané od spoločnosti INFOREAL s.r.o., podľa ktorej výška čistého nájmu mala byť nezmenená v období troch kalendárnych rokov, čo súd považuje minimálne vzhľadom na posudzované časové rozpätie za nehodnovernú informáciu. Sama právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 potvrdila, že informácie poskytnuté realitným kanceláriám zo strany súdu sa zhodujú s reálnym technickým stavom predmetného bytu a tiež uviedla, že žalovaný nedisponuje iným údajom, pokiaľ ide o stanovenie výšky ceny nájmu za porovnateľný byt s prihliadnutím na daný technický stav bytu od realitných kancelárií. Z uvedeného vyplýva, že obrana žalovaného spočívajúca v tom, že v konaní zabezpečené listinné doklady ( vrátane informácie od realitnej kancelárie získanej na základe žiadosti žalobkyne ) v podobe poskytnutých údajov od realitných kancelárií nemôžu byť podkladom pre posúdenie tohto nároku, neobstojí a súd túto obranu považuje za účelovú. Navyše súd predmetnú obranu považuje za nepreukázanú z pohľadu neunesenia dôkazného bremena, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené prešlo na žalovaného. Za nepreukázanú a súčasne účelovú súd považuje tiež obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že byt nebol užívania schopný; je nelogické, aby niekto, kto je bez právneho vzťahu k bytu (v podobe vlastníckeho práva, nájomného vzťahu alebo podnájomného vzťahu), užíval neužívania schopný byt, tak ako sa to snaží prezentovať žalovaný, pričom súčasne nemožno opomenúť tú skutočnosť, že žalovaný byt užíval takmer 12 rokov.
Preto pokiaľ žalobkyňa si uplatňuje túto časť nároku za rozhodné obdobie vo výške 6913,97 Eur, porovnaním s vykonaným dokazovaním v tejto časti nároku- už uvádzané údaje od realitných kancelárií Kolesár a Lagin, ATOMIA REALITY s.r.o., tento nárok si uplatňuje odôvodnene.
Predmetom konania je ďalej časť nároku, ktorú si žalobkyňa uplatňuje za rozhodné obdobie titulom úhrad za služby spojené s užívaním bytu.
S užívaním bytu je nepochybne spojené tiež prijímanie (poberanie) služieb ako sú dodávka plynu, elektriny, všetkých ďalších plnení, ktoré majú spotrebný charakter, pričom žalovaný, pokiaľ užíval byt bez právneho titulu za celé rozhodné obdobie, nepochybne aj tieto služby získal bez právneho titulu, súčasne ich spotreboval. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočíva v tom, že vzhľadom na spotrebný charakter týchto služieb, žalovaný za rozhodné obdobie za ich spotrebu nezaplatil, čím sa jeho majetkové pomery nezmenšili. Bezdôvodné obohatenie tak vzniklo na úkor žalobkyne, ktorá za tieto služby zaplatila.
Vo vzťahu k tej časti žalovanej čiastky, ktorá predstavuje nárok uplatňovaný titulom úhrad za služby spojené s užívaním bytu na základe vyúčtovaní, pokiaľ ide o tzv. nespotrebované položky súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti tohto nároku použitím ust. § 3 ods. 1 OZ nasledovne:
Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou, o ktorej nerozhoduje jednotlivec, jeho názor, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Pri posúdení, či je konanie účastníka právneho vzťahu v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi, zákon nestanovuje žiadne kritériá; ust. § 3 ods. 1 OZ je potrebné v každom konkrétnom prípade v medziach zákona aplikovať na základe voľnej úvahy súdu, ktorá súčasne musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a presvedčivá čo do záverov o súlade alebo nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi. Zásada dobrých mravov je vlastne právny prostriedok, ktorý dáva v konkrétnom prípade sudcovi do rúk nástroj na nastolenie rovnovážnej situácie v právnom vzťahu podľa zásad spravodlivosti.
Súd má preukázané, že všetky okolnosti svedčia o tom, že žalovaný v rozhodnom období žalobkyni bránil v užívaní bytu (žalobkyňa dala žalovanému najprv výpoveď v decembri roku 2007, neskôr ho vyzývala na vypratanie, súčasne podala v júni 2008 žalobu na vypratanie a v konaní bola úspešná). Na základe tohto skutkového stavu, t.j. pokiaľ žalovaný žalobkyni bránil v užívaní jej vlastníctva, je pre spravodlivé vyriešenie pomerov medzi účastníkmi konania nevyhnutné tie položky, ktoré reálne nemajú spotrebný charakter (napr. správna réžia, poistenie domu a pod.), chápať a vnímať ako prijaté plnenie zo strany žalovaného, a teda plnenie spotrebované v rámci reálneho užívania bytu žalovaným, hoci bez právneho titulu. Opačný výklad by predstavoval “výkon práva“ žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ktorý ako taký nemôže nepožívať právnu ochranu a nemožno ho priznať, resp. právne akceptovať.
Z tohto dôvodu, pokiaľ žalobkyňa aj tieto položky - ich náklady platila výlučne sama, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na jej úkor, pretože faktickým užívaním predmetného bytu bez právneho titulu za súčasného bránenia žalobkyni v jeho užívaní ako vlastníčky bytu, ich spotreboval (reálne poberal tieto služieb), čím sa jeho majetkové pomery nezmenšili.
Žalobkyňa súčasne predloženými listinnými dokladmi: faktúry za dodávku plynu, elektr. energie, vyúčtovania nákladov za rozhodné obdobie preukázala skutočné náklady týchto plnení (Pri určovaní rozsahu vydania tohto bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na nájomné a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, vynaložených jedným z nájomcov, a nie z preddavkov na ne - Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005, pozn. súdu), pričom v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa tieto vynaložila ( zaplatila ), na základe čoho súd považuje za odôvodnenú tiež zvyšnú časť nároku uplatnenú vo výške 2957,34 Eur.
Za neopodstatnenú súd považuje tiež obranu žalovaného v tom, že pokiaľ príslušné fakturačné obdobie sa nezhoduje s obdobím uplatňovaným predmetnou žalobou, nemožno s určitosťou tvrdiť, že práve v takomto období spotreba za žalované obdobie mohla byť aj nižšia. Ani v tomto prípade žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali spochybniť správnosť výpočtu nároku v tejto časti, jeho obrana je založená iba na nejakej hypotéze a preto súd na túto námietku neprihliadol.
Pretože žalovaný je s úhradou žalovanej sumy spolu vo výške 9.871,31 Eur stále v omeškaní, popri istine je povinný zaplatiť tiež uplatnený úrok z omeškania, t.j. v jeho zákonnej výške od požadovaného dátumu 21.5.2012 do zaplatenia (pri posúdení dátumu, od ktorého sa žalovaný dostal s úhradou žalovanej časti do omeškania možno vychádzať z dátumu, kedy prevzal žalobu, ktorú v tomto prípade možno považovať za výzvu na plnenie; žalovaný prevzal žalobu dňa 24.10.2011).
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Účastníci mali v konaní čiastočné úspechy ( žalobkyňa bola neúspešná v konaní čo do zastavujúcich častí konania ), preto súd žiadnemu z nich náhradu nepriznal.
Výrok o vrátení časti súdneho poplatku sa opiera o ust. § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zák. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, a to v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 4.614,28 Eur urobeného pred začatím prvého pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).