Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo súkromných lesov a pasienkov Snežnica, so sídlom Snežnica 246, IČO: 42 350 913, právne zastúpený TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, o určenie, že voľby a výsledky volieb sú neplatné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.03.2022 domáhal sa súdneho výroku, ktorým by súd určil, že voľby a výsledky volieb do orgánov Pozemkového spoločenstva súkromných lesov a pasienkov Snežnica zo dňa 6.04.2019, prepočítané 24.04.2019, sú neplatné.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je členom pozemkového spoločenstva a dňa 6.04.2019 sa v kultúrnom dome v obci Snežnica konalo valné zhromaždenie členov žalovaného, kde pod bodom 7/ pozvánky boli voľby do orgánov žalovaného. Voľby do orgánov žalovaného boli tajné, bola odsúhlasená volebná komisia a volilo sa sedem členov do výboru. Žalobca kandidoval ako kandidát do výboru žalovaného. Po spočítaní volebných lístkov volebnou komisiou bolo zistené, že sčítanie všetkých hlasov volebných lístkov bolo nesprávne, nakoľko toto bolo spočítané na počty členov žalobcu (pozn. správne má byť žalovaného) a nie na výšku podielov jednotlivých členov žalobcu (pozn. správne má byť žalovaného) tak, ako to ukladá zmluva o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 15.11.2013 v bode čl. VIII. ods. 4. Volebná komisia skonštatovala, že je nutné volebné lístky prepočítať a po schválení uznesenia bolo valné zhromaždenie ukončené. K opätovnému prepočítaniu volebných lístkov na valnom zhromaždení dňa 6.04.2019 nedošlo a dňa 24.04.2019 sa malo uskutočniť prepočítanie volebných lístkov, ktoré mala prepočítať volebná komisia, pričom volebná komisia v odsúhlasenom zložení volebné lístky neprepočítala a žalobca výsledky volieb pokladá za zmanipulovanie volieb a výsledkov. Na základe zistených výsledkov a vyhotovenia správy volebnej komisie, ktorá bola podpísaná len určitým členom volebnej komisie došlo k zmene zápisu do registra pozemkových spoločenstiev v roku 2019, ktorý vedie Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor. Žalobca má zato, že voľby do orgánov spoločenstva žalovaného (spočítanie volebných lístkov a následné vyhlásenie výsledkov volieb) nebolo v súlade so v znení neskorších predpisov, ako aj nebolo v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva, obchádzalo dobré mravy, keď sčítanie volebných lístkov a následne vyhlásenie výsledkov volieb nebolo uskutočnené komisiou na to zvolenou, pričom zo strany žalovaného bolo deklarované, že sa tak stalo.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho písomných podaní. Na doplnenie odôvodnenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení uviedol, že samotný zákon o pozemkových spoločenstvách udáva, že nie je potrebné odôvodnenie naliehavého právneho záujmu, a pokiaľ ide o naliehavý právny záujem do orgánu spoločenstva boli zvolené osoby, ktoré neustále znižujú majetok spoločenstva, za posledné roky boli udelené spoločenstvu niekoľkonásobné pokuty. K voľbe do orgánov spoločenstva uviedol, že každý člen pozemkového spoločenstva obdržal jeden hlasovací lístok a na hlasovacom lístku počet kandidátov a bola napísaná výmera a počet hlasov k stanovenej výmere. Voľby prebiehali tajne vložením hlasovacieho lístka, pričom urna nebola zapečatená a následne hlasovacie lístky spočítala volebná komisia. Na konci valného zhromaždenia bolo prijaté uznesenie, v ktorom sa mali schváliť jednotlivé body programu valného zhromaždenia a po vykonaní programu valného zhromaždenia bolo prijaté uznesenie. Pod bodom 10/ programu je uvedené, že po sčítaní volebných lístkov sa zistilo, že volebné lístky je nutné prepočítať, nakoľko sa neprepočítavalo v zmysle zmluvy o pozemkovom spoločenstve ani v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách. Uznesenie bolo prijaté, o tomto uznesení sa nehlasovalo, hlasovalo sa len o jednotlivých bodoch programu, a teda uznesenie z valného zhromaždenia zo dňa 6.04.2019 nekorešponduje so zápisnicou, kde sa uvádza, že sčítanie hlasov nebolo správne a v uznesení zo dňa 6.04. sa uvádza, že pozemkové spoločenstvo schvaľuje voľbu výboru, čo nekorešponduje so správou volebnej komisie, ktorá mala byť vytvorená 6.04.2019, pričom k prepočítaniu hlasov podľa tejto správy malo dôjsť až 24.04.2019. Pri sčítaní a prepočítaní výsledkov volebná komisia prepočítala volebné lístky nie na výšku podielov, ale len podľa množstva zakrúžkovaných volených členov spoločenstva do orgánov spoločenstva a z tohto dôvodu jej nie je možné uznať výsledky volieb za regulárne.

6. Žalovaný prostredníctvo právneho zástupcu na pojednávaní vo vzťahu k podanej žalobe žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, nakoľko v danom prípade nejde o nejaké osobitné uznesenie zhromaždenia vlastníkov pozemkového spoločenstva, išlo výslovne o voľbu členov výboru a členov dozornej rady a náhradníkov s tým, že samotný žalobca sa uchádzal o voľbu ako kandidát, pričom dosiahol 132,34 hlasov. V danom prípade je práve otázka, či vôbec má aktívnu legitimáciu, nakoľko nie je zrejmé, že či teda je vôbec prehlasovaným spoluvlastníkom. Žalobca v žalobe výslovne uvádza len všeobecné tvrdenia, že nebolo v súlade so zákonom, ale konkrétne ustanovenie, s ktorým by mala byť daná voľba v rozpore netvrdí a nepreukazuje. V prípade voľby do orgánov pozemkového spoločenstva tak, ako ustanovuje § 15 ods. 2 sa rozhoduje o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom v prípade rozhodovania jednotlivých členov o pozemkových spoločenstvách tak, ako vyplýva z § 12 ods. 5 zákona o pozemkových spoločenstvách pri výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva, ten je vyjadrený podielom výmery nehnuteľnosti patriacej členovi a celkovej výmere spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, pričom tak, ako z dnešného vyjadrenia vyplýva, uvedené ustanovenia vo vzťahu k hlasovaniu zachované boli. Čiže aj pri voľbe sa rozhodovalo podielom, ktorý vyplýva jednotlivému členovi na spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca uvádza alebo má nejaké námietky vo vzťahu k samotnému hlasovaniu, spôsob hlasovania ani zákon ani zmluva neupravuje, a teda nemá byť niečím v rozpore, pokiaľ to uvedené nie je. Bolo na jednotlivých členov, akým spôsobom budú vykonávať toto volebné právo s tým, že volebné právo bolo vykonané vložením hlasovacieho lístka do urny s tým, že jednak neupravuje sa, že by to mala byť tajná voľba, ani akým spôsobom, či tá urna má byť zapečatená, nemá byť zapečatená, pričom žalovaný výslovne popiera, že by niekto vôbec manipuloval s hlasovacími lístkami, a teda uvedené tvrdenia pozostávajú len v rodine tvrdení samotného žalobcu. Je teda na samotnom žalobcovi, aby preukázal tieto skutočnosti a k takejto manipulácii nedošlo, a teda neexistuje dôvod prečo by to rozhodnutie o voľbách malo byť neplatné. Práve pre bod 10/ všeobecnej proklamácie zo zápisnice, kde volebná komisia podala správu po sčítaní hlasov, ktoré bolo nesprávne, bolo na počty členov, nie na výšku podielov, preto pristúpili k prepočítaniu hlasov dňa 24.04. Teda, ak žalobca tvrdí, že malo byť prepočítané inak, tak nech dá konkrétne skutkové tvrdenia. 7. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je členom pozemkového spoločenstva a žalovaný je zapísaný ako združenie a právnická osoba ako Pozemkové spoločenstvo súkromných lesov a pasienkov Snežnica. Zhromaždenia dňa 6.04.2019 sa žalobca osobne zúčastnil (prezenčná

listina valného zhromaždenia čl. 34) a je ako známy spoluvlastník vedený pod por. č. 205 s výmerou 761 m2, hlasy 0,68.

8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 6.04.2019 sa uskutočnilo a konalo zhromaždenie Pozemkového spoločenstva súkromných lesov a pasienkov Snežnica a zo zhromaždenia spoločenstva zo dňa 6.04.2019 bola spísaná zápisnica v znení tak, ako ju predložili strany sporu (dôkaz produkovaný č.l. 7 a 32). Súd zistil, že predmetom zhromaždenia bol program v zmysle bodu 1/ až 13/, kde pod bodom 7/ voľby výboru a dozornej rady PS a boli schválení členovia komisií – mandátovej, volebnej komisie a zapisovateľka zápisnice. V zápisnici je opísaný priebeh rokovania jednotlivých bodov programu a pod bodom 10/ správa komisie „volebná komisia podala správu po sčítaní hlasov za členov do výboru a do dozornej rady s vyjadrením, že sčítanie hlasov nebolo správne, bolo na počty členov, nie na výšku podielov, volebné lístky je nutné prepočítať“. Pod bodom 12/ návrh na uznesenie a jeho schválenie, ktorý predniesol predseda a členovia schválili prednesený návrh. Zápisnica zo dňa 6.04.2019 podpísaná predsedom PS, overovateľmi (D., A.) a zapisovateľom.

9. Z obsahu správy volebnej komisie na zhromaždení Pozemkového spoločenstva súkromných lesov a pasienkov Snežnica (žalovaný) konanom 6. apríla 2019 datovanej v Snežnici dňa 6.04.2019, prepočítané 24.04.2019 ( dôkaz produkovaný žalobcom čl. 14, žalovaným čl. 47) súd zistil, že volebná komisia pracovala v zložení odsúhlasenom zhromaždením PS, volilo sa tajným spôsobom, 7 členov do výboru a 3 členovia do DR. Výsledky volieb po opätovnom prepočítaní hlasov podľa veľkosti podielov sú zaznamenané pre členov výboru por. č. 1 až 9 (pod bodom 9/ uvedený žalobca s počtom 132,34 hlasov) a za členov výboru bolo zvolených 7 členov s najväčším počtom hlasov a dvaja náhradníci. Volebná komisia potvrdzuje platnosť volieb členov výboru, náhradníkov do výboru a členov dozornej rady, pripojené podpisy členov volebnej komisie. (E., B., A.).

10. Z obsahu uznesenia zo zhromaždenia členov Pozemkového spoločenstva súkromných lesov a pasienkov Snežnica konaného dňa 6.04.2019 (dôkaz produkovaný žalobcom č.l. 5 a dôkaz produkovaný žalovaným č.l. 49) vyplýva, že zhromaždenie okrem iného schvaľuje - voľbu členov výboru, náhradníkov a členov dozornej rady. Uznesenie zo dňa 6.04.2019 podpísané predsedom PS, overovateľmi (D., A.).

11. Z aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev vedeného Okresným úradom Žilina, pozemkový a lesný odbor zo dňa 10.07.2019 ( dôkaz produkovaný žalovaným čl. 40) súd zistil, že pri Pozemkovom spoločenstve súkromných lesov a pasienkov Snežnica je vedený zápis 7 členov výboru spoločenstva (menovite predseda a 6 členovia) od 7.04.2019, dozorná rada od 7.04.2019, iné orgány spoločenstva od 7.04.2019.

12. Z obsahu čestného prehlásenie zo dňa 10.09.2022 F. A. a čestné prehlásenia B. D. zo dňa 5.11.2022 (obaja členovia mandátovej komisie - overovateľ zápisnice, uznesenia – dôkaz produkovaný žalobcom čl. 52), vyplýva, že dňa 6.04.2019 sa zúčastnili valného zhromaždenia, boli zvolení za overovateľov zápisnice, na uvedenom zhromaždení došlo k zvoleniu nových orgánov spoločenstva (výbor a dozorná rada), neboli členmi volebnej komisie a dňa 24.04.2019 sa neboli prítomní na prepočítavaní volebných lístkov. Pokiaľ sa nachádza ich podpis na listinách (uznesenie, správa volebnej komisie) k tomu uviedli, že k uznaniu výsledkov volieb zo dňa 6.04.2019 nedošlo, čo potvrdzuje aj zápisnica z uvedeného valného zhromaždenia a pri podpise obsahu dokumentu nevenovala pozornosť.

13. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Ustanovenie o pozemkových spoločenstvách v odseku 1 ustanovuje tri obligatórne povinné orgány, ktoré musí mať každé spoločenstvo podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Ide o valné zhromaždenie, výbor, a napokon povinne zriaďovaným orgánom je aj dozorná rada. Podrobnosti o orgánoch spoločenstva, spôsobe ich ustanovenia, vzniku a zániku spoločenstva týchto orgánov, nastupovaní náhradníkov, členov týchto orgánov a o ich činnosti upraví zmluva o spoločenstve alebo stanovy (odsek 5). Členovia spoločenstva prejavujú svoju vôľu v určených

záležitostiach na zhromaždení. Ide o najvyšší orgán spoločenstva, ktorý pozostáva zo všetkých členov spoločenstva. Výbor je podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách výkonným a štatutárnym orgánom, a teda vykonáva rozhodnutia zhromaždenia, riadi činnosť spoločenstva a vo vzťahu k tretím osobám koná spoločenstvo prostredníctvom tohto orgánu. Napokon dozorná rada je kontrolným orgánom spoločenstva.

15. Žalovaný - Pozemkové spoločenstvo súkromných lesov a pasienkov Snežnica je v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách právnickou osobou, ktorá bola založená zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou medzi vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Vo všeobecnosti takéto spoločenstvo vzniká s cieľom zabezpečiť správu spoločnej nehnuteľnosti a pri výkone svojich právomocí, ktoré sú zverené jeho jednotlivým orgánom, nejde o výkon verejnej správy, ale o správu veci jeho členov, ktorí sú vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, o ktorých rozhoduje v zmysle právnej úpravy zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva.

16. Podľa a , najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Do pôsobnosti zhromaždenia patrí voliť a odvolávať členov a náhradníkov orgánov spoločenstva uvedených v až d).

17. Členovia spoločenstva na zasadnutiach zhromaždenia prejavujú svoju vôľu v určených záležitostiach (§ 14 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách), práve na zasadnutiach zhromaždenia členovia spoločenstva rozhodujú o základných otázkach činnosti spoločenstva, určujú jeho ďalší osud. Právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia a hlasovať na ňom je jedným z najdôležitejších práv členov spoločenstva. V odseku 7 je ustanovená pôsobnosť zhromaždenia spoločenstva, teda okruh otázok, o ktorých rozhoduje zhromaždenie. Ide tu o výlučnú pôsobnosť zhromaždenia, a teda rozhodovanie o týchto otázkach nemôže byť zverené do pôsobnosti iných orgánov spoločenstva.

18. V danej veci žalobca sa domáha neplatnosti voľby a výsledkov volieb do orgánov pozemkového spoločenstva dňa 6.04.2019, prepočítané 24.04.2019 a má zato, že voľby do orgánov spoločenstva (spočítanie volebných lístkov a následné vyhlásenie výsledkov volieb) nebolo v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách, keď sčítanie volebných lístkov a následne vyhlásenie výsledkov volieb nebolo uskutočnené komisiou na to zvolenou, pričom zo strany žalovaného bolo deklarované, že sa tak stalo. Možno konštatovať, že žalobca chce požadovaným určením neplatnosti volieb dňa 6.04.2019 dosiahnuť to, aby výsledky volieb boli vyhlásené za neplatné, domáha sa teda určenia (deklarovania) neplatnosti uskutočnených volieb na zhromaždení pozemkového spoločenstva a spochybňuje v súčasnosti zapísaný štatutárny orgán.

19. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či spornosť odstraňuje, resp. len vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

20. Do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia patrí voľba a odvolávanie členov výboru a dozornej rady, prípadne aj iných volených orgánov zriadených zmluvou o spoločenstve. V prípade rozhodovania o voľbe, resp. o odvolávaní členov orgánov, resp. ich náhradníkov je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov členov s výnimkou hlasov fondu a správcu. Na to, aby bolo zhromaždenie uznášaniaschopné, musí byť na jej zasadnutí zúčastnených taký počet členov, ktorí disponujú hlasmi potrebnými na to, aby bolo vôbec možné prijímať rozhodnutia. Nie je teda dôležitý počet členov, ale počet hlasov, ktorými disponujú. Nadpolovičná väčšina hlasov počítajúca sa zo všetkých hlasov členov

spoločenstva okrem hlasov, ktoré pripadajú fondu a správcovi, sa vyžaduje v prípade rozhodovania o voľbe resp. odvolaní členov a náhradníkov členov volených orgánov.

21. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nesporne zistenej skutočnosti, že dňa 6.04.2019 došlo k zhromaždeniu Pozemkového spoločenstvo súkromných lesov a pasienkov Snežnica, v ktorého programe bolo ( okrem iného) voľba kandidátov do výboru a dozornej rady spoločenstva s ich následnou voľbou s tým, že sa ho zúčastnilo „z celkového počtu 1000 hlasov je prítomných 311,11 hlasov, pričom údaje o percentuálnom zastúpení 52,84 % uvádzané žalovaným vyplývajú zo zápisnice zo zhromaždenia (bod 2) ako i schválení predneseného návrhu uznesenia (bod 12). Ani jedna strana sporu netvrdila, že valné zhromaždenie nie je uznášania schopné, zhromaždenia sa žalobca osobne zúčastnil. V tajnom hlasovaní o konkrétnych členoch výboru a dozornej rady prebehli voľby, kde boli členovia výboru i dozornej rady zvolení. Takto zvolený výbor i dozorná rada boli zapísaní v Registri pozemkových spoločenstiev vedenom Okresným úradom Žilina (tvrdenie rozporované nebolo). Žalobca nespochybnil, že voľby členov výboru a dozornej rady prebehli tajným spôsobom hlasovacími lístkami, na ktorých má každý člen uvedený počet hlasov. Výsledky volieb po opätovnom prepočítaní hlasov 24.04.2019 podľa veľkosti podielov sú zaznamenané pre členov výboru por. č. 1 až 9 (pod bodom 9/ uvedený žalobca s počtom získaných hlasov 132,34 hlasov) a za členov výboru bolo zvolených 7 členov s najväčším počtom hlasov a dvaja náhradníci. Platnosť volieb členov výboru, náhradníkov do výboru a členov dozornej rady potvrdili členovia volebnej komisie ako i overovateľ. Valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva Snežnica bolo uznášaniaschopné a bola na ňom vyjadrená vôľa jeho členov na zložení výboru tak, ako bol zvolený na valnom zhromaždení dňa 6.04.2019. Samotná skutočnosť, že výsledky volieb do orgánov svedčili v neprospech žalobcu, nemožno dospieť k záveru, že práva žalobcu boli porušené. V danom prípade tajného hlasovania je i z hľadiska aktívnej legitimácie na podania žaloby o určenie neplatnosti ( v danom prípade neplatnosti volieb a nie neplatnosti prijatého uznesenia) ťažké preukázať, že daný člen bol prehlasovaný. Pokiaľ sa v zápisnici zo zhromaždenia v bode 10/ správy komisie uvádza, že „po sčítaní volebných lístkov sa zistilo, že volebné lístky je nutné prepočítať, nakoľko sa neprepočítavalo v zmysle zmluvy o pozemkovom spoločenstve ani v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách“ nemožno z toho vyvodzovať pochybnosti o platnosti zvoleného výboru a teda by malo ísť automaticky o výbor nelegitímny. Súd môže len konštatovať, že žalobca nepreukázal, že súčasné orgány žalovaného, zapísané v Registri pozemkových spoločenstiev vedenom Okresným úradom Žilina, vykonávajú alebo mienia vykonať akékoľvek úkony nesúce znaky nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami alebo majetkom žalovaného, čím by došlo k ohrozeniu práv žalobcu ako podielnika (spoluvlastník s výmerou 761 m2 - hlasy 0,68), ani že by ich konaním mohlo dôjsť k nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujme na strane žalobcu.

22. Právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk, ale tiež občiansko-právnych predpisov (hmotných a procesných). Právo na súdnu ochranu treba preto chápať aj ako dodržanie zákonom predpísaného procesného postupu. Uplatnenie práva podlieha v konaní pred súdom procesným pravidlám, ktoré nemožno prehliadať alebo opomínať. Uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jej žalobného návrhu.

23. Procesná úprava vyžaduje, aby v prípade žaloby o určenie právnej skutočnosti naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu, čo však v prejednávanej veci (žaloba o určenie neplatnosti vyhlásených volieb) nepochybne naplnené nie je. Súd je toho názoru, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Rozhodovanie o vyslovení neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia zákon o pozemkových spoločenstvách zveruje do právomoci súdu ( tretia veta - „prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia“), kedy žaloba o určenie právnej skutočnosti v zmysle je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva konkrétne z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia spoločenstva zakladá priamo tretia veta zákona o pozemkových spoločenstvách, a teda v tomto prípade nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jej podaní. V danej veci sa o tento prípad nejedná.

24. Možno konštatovať, že žalobcom zvolený procesný prostriedok ochrany práva člena spoločenstva vykazuje nedostatok zákonom požadovanej náležitosti naliehavého právneho záujmu uplatneného nároku. Z týchto dôvodov bolo potrebné považovať žalobu o určenie neplatnosti voľby a výsledkov volieb do orgánov pozemkového spoločenstva dňa 6.04.2019, prepočítané 24.04.209 za nevhodný (procesne

neprípustný) nástroj ochrany a uplatnenia práv žalobcu a preto už bez zaoberania sa meritom veci (z hmotnoprávneho hľadiska) žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa (o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí), v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).