Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/212/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu O., s.r.o., so sídlom E. XXX/XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom kancelárie Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX O., zast. Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie 425 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy súdneho konania vo výške 25,50 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.10.2014 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 425 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 4.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.5.2012 poskytol žalobca žrebca menom A. V.alovanej na náklade jej požiadavky na pripustenie kobyly menom L. vo vlastníctve žalovanej. O pripustení svedčí pripúšťací lístok potvrdený žalobcom dňa 28.5.2012.Kobylu L. žalovaná nadobudla do vlastníctva na základe sprostredkovania kúpy uskutočneného žalobcom po predchádzajúcej dohode so žalovaným. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 3.10.2013 vyfakturoval žalovanej pripúšťací poplatok podľa cenníka žalobcu vo výške 300 eur a poplatok za sprostredkovanie kúpy kobyly L. vo výške 10 % kúpnej ceny kobyly, t.j. vo výške 125 eur. Celková vyfakturovaná suma predstavovala 425 eur so splatnosťou 3.11.2013. Dlžnú sumu žalovaná do dnešného dňa neuhradila, a to ani čiastočne, ani na základe dvoch doručovaných písomností s upomienkou na úhradu faktúry, ktoré si neprevzala.

V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 21.10.2014 č.k. -12, proti ktorému podala žalovaná včas a odôvodnený odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobkyňa ju dňa 28.3.2012 požiadala telefonicky, že z Českej republiky kúpila plemenného žrebca A. V. a nemá ho kde ustajniť. Ona s ustajnením súhlasila, pričom v tom čase už mala žalobkyňa u nej ustajnenú kobylu O. od 27.10.2011. Kobyla O. bola u nej ustajnená 6 mesiacov a žrebec A. V. cca 2 mesiace. Mesačné náklady na ustajnenie koňa predstavuje suma 100 eur, ktorá zahŕňa náklady na kŕmenie, jadro, vitamíny a fyzická starostlivosť o zviera. Žalobkyňa za ustajnenie koní neuhrádzala žiadnu odplatu. Medzi ňou a žalobkyňou došlo k dohode, že jej poskytne ustajnenie bezodplatne s tým, že ona si nebude požadovať pripúšťací poplatok ako kompenzáciu za ustajnenie. K žalobkyňou uplatnenej sume 125 eur ako odplaty za sprostredkovanie kúpy kobyly L., tak žalobkyňa nevyvíjala žiadnu činnosť smerujúcu k tomu, aby ona uzavrela kúpnu

zmluvu, ktorej predmetom mala byť kúpa kobyly L.. O skutočnosti, že kobyla L. je na predaj sa dozvedela dňa 15.9.2011 v Košiciach v predajni B. sport, ktorá sa zaoberá predajom jazdeckých potrieb.

Na pojednávanie nariadené na deň 3.7.2015 sa dostavili účastníci tohto konania aj ch právni zástupcovia.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 14.10.2014 s prílohami, a z nich najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, pripúšťacím lístkom 2012, potvrdením o pôvode koňa, faktúrou č. XXXXXXX, s odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením k podanému odporu, cenníkom služieb, výsluchom žalobcu prostredníctvom jeho konateľa ako i právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.5.2015 a 3.7.2015, výsluchom žalovanej a žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.5.2015 a 3.7.2015, výsluchom svedka P. U. a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca podľa jeho tvrdení poskytol dňa 28.5.2012 žrebca menom A. V. na základe požiadavky žalovanej na pripustenie kobyly menom L., pričom túto kobylu žalovaná nadobudla do vlastníctva na základe sprostredkovania kúpy uskutočneného žalobcom. Žalobca za pripustenie kobyly a za sprostredkovanie kúpy vyfakturoval žalovanej cenu vo výške 425 eur faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 3.10.2013, a to sumu 300 eur za pripustenie kobyly a sumu 125 eur ako odmenu za sprostredkovanie kúpy.

Žalovaná v podanom odpore namietala tú skutočnosť, že žalobkyňa nevyvíjala činnosť na sprostredkovanie kúpy kobyly L., a preto jej nevzniklo právo na zaplatenie odplaty vo výške 125 eur. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenej sume 300 eur ako pripúšťací poplatok sa odvolávala na dohodu medzi ňou a žalobkyňou, ktorá spočívala v tom, že žalovaná poskytne ustajnenie pre kone žalobkyne bezodplatne, a to kobylu O. a žrebca A. V. a žalovaná nebude požadovať pripúšťací poplatok.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu doručenom súdu dňa 24.2.2015 uviedol, že dňa 15.9.2011 bola konateľka žalobcu so žalovanou v predajni jazdeckých potrieb B. sport v Košiciach, kde sa od majiteľa predajne dozvedeli, že jeho známy má na predaj nejaké kone. Konateľka žalobcu si vypýtala kontakt a adresu na predajcu koní, pána Z.. Keďže v tom čase žalovaná len začínala s chovom koní a žalobca reprezentovaný jeho konateľkou mal v tom čase dhoročné skúsenosti s chovom koní, dohodli sa, že pri kúpe kobyly jej konateľka žalobcu pomôže. V tom čase žalovaná nebola ešte plnoletá, preto po konzultácii s jej otcom jej ten ozrejmil, že majú vyberať koňa do 2.000 eur a konateľka žalobcu pri kúpe kobyly súhlasila. Kobyla L. sa však predávala iba spolu so staršou kobylou O., a preto žalobca vyšiel žalovanej v ústrety s tým, že sa kúpia obe kobyly za cenu 2.500 eur , žalobca obe kobyly vyplatil, a následne otec žalovanej vyplatil 1.250 eur žalobcovi. Ako odmena za služby žalobcu pri sprostredkovaní kúpy kobyly L. ako aj za podiel na kúpe oboch koní, z ktorých kobyla s vyššou hodnotou pripadla žalovanej, nakoľko bola mladšia bolo dohodnuté, že kobyla L. bude pripustená žrebcom vo vlastníctve žalobcu a prvé žriebä sa stane vlastníctvom žalobcu. V opačnom prípade by žalovaná bola povinná zaplatiť pripúšťací poplatok 300 eur a poplatok za sprostredkovanie kúpy vo výške 125 eur. Žalovaná však po narodení žriebäťa A. L., vzhľadom na zhoršenie vzťahov medzi konateľkou žalobcu a žalovanou uviedla, že dohoda z jej vôle padá a žriebä nevydá. Toto je dodnes u žalovanej. Dňa 25.2.2013 napísala žalovaná konateľke žalobcu sms: Meno si vyberaj pre svoje kone nie pre moje. Poprosím číslo účtu, vyrovnám za pripustenie a viac sa s vami nemám o čom baviť. Tvrdenia žalovanej ohľadom protihodnoty za ustajnenie koní považoval za účelové. Poukazoval pritom na to, že žalovaná nebola v tom čase vôbec prevádzkovateľom farmy, ktorá je oprávnená na ustajnenie a chov koní, pričom registrovanú farmu má od 23.10.2013 a žrebec A. V. sa u žalovanej nachádzal iba krátku dobu cca mesiac, ktorá bola nevyhnutná na pripustenie kobyly.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.5.2015 trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

Konateľka žalobcu E. K. Ž. na tomto pojednávaní uviedla, že niekedy v septembri 2012 ju oslovila žalovaná s tým, že si vyhliadla nejakého koňa a či by s ňou nešla tohto koňa pozrieť. Ona spolu so svojím bývalým spoločníkom K. A. išli pozrieť rôzne kone v rôznych staniciach, zastavili sa v predajni v Košiciach, kde im majiteľ povedal, že jeho kamarát má na predaj koňa. Keď chodili pozerať kone, tak o cene sa nerozprávali vôbec, pretože boli kamarátky. Potom šli do Jasova, kde sa rozprávali o predaji koní s pánom Z., avšak ten predať obe kobyly, jedna bola staršia a jedna mladšia. Potom sa s ním dohodli na cene 2.500 eur za obe kobyly. Kúpne zmluvy robili dňa 17.2.2012. Jedna kúpna zmluva na predaj kobyly O. sa robila na žalobcu kupujúceho. Druhú kúpnu zmluvu má žalovaná. Dňa 17.9.2011 keď šli smerom do Humenného, v ten deň pán Z. zabezpečil prevoz koní sa s otcom žalovanej dohodli, že si vyberú koňa, ktorého chcú. Dohodli sa, že žalovaná si vyberie mladšiu kobylu s tým, že žalobca si nájde žrebca, pripustia túto kobylu a prvé žriebä bude patriť žalobcovi. Vtedy im povedala, že bežne sa za sprostredkovanie kúpy berie 10% z ceny koňa, avšak keďže sa dohodli tak, že prvé žriebä pôjde žalobcovi, tak nemusia platiť nič. Kone boli vyložené v Kolonici, pretože žalovaná ešte nemala pripravené stajne, a následne dňa 22.5.2012 boli privezené k žalovanej. Zároveň dňa 22.5.2012 tam bol privezený aj žrebec A. V. na pripustenie. Tento žrebec bol u žalovanej od 22.5.2012 až do pripustenia, čo sa stalo dňa 28.5.2012, kedy bol vyhotovený pripúšťací lístok. Ku žalovanej bola privezená aj kobyla O. zhruba dva týždne po kúpe po 17.9.2011 z Kolonice, následne zabezpečila žrebca dňa 22.5.2012 až do 28.5.2012. Potom žrebca odviezla preč a kobylu O. odviezla niekoľko dní pred tým. Následne sa dozvedela o tom, že sa narodilo žriebä zo sociálnej siete, žalovaná jej to nedala vedieť. Žalovaná jej odmietla vydať žriebä s tým, že dohoda padla. Pri prívoze koní bol prítomný aj otec žalovanej.

Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.5.2015 uviedla, že žalobkyňa predložila pripúšťací lístok z roku 2012, kde je uvedené, že pripúšťací poplatok bol v podstate 0 eur a tento bol zaplatený. Preto dôvod, prečo nebol zaplatený poplatok bol v tom, že pripustenie bolo dojednané ako bezodplatné a to ako protislužba za ustajnenie žrebca A. V.. Pokiaľ ide o uplatnenú odmenu za sprostredkovanie kúpy tak podľa jej názoru nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní a žalobca nepreukázal vznik takejto zmluvy.

Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že je pravdou, že boli s konateľkou žalobcu priateľky s tým, že táto vedela, že má vyhliadnutého koňa, bola na neho zvedavá, a preto sa išli spolu s jej otcom a bývalým spoločníkom žalobcu pánom A. na tohto koňa pozrieť, avšak tohto nekúpili, pretože žiaden majiteľ nebol presvedčený, že ho predá a konateľka žalobcu ani pán A. komentovali, že tohto koňa nemajú kúpiť. Pokiaľ ide o predajňu jazdeckých potrieb v Košiciach, tak tam bola ona, konateľka žalobcu a pán A. s tým, že tam sa dozvedela od majiteľa predajne, že jeho známy chce predať kone. Ona si spolu s pánom A. vypýtala číslo na majiteľa koní pána Z.. Telefónne číslo pánovi Z. na konateľku žalobcu poskytla práve ona. Potom išli pozrieť do Jasova k pánovi Z. na dve kobyly. Pán A. v tom čase tiež hľadal koňa pre svoje deti a práve on si vybral staršiu kobylu z dôvodu, že je kľudnejšia a pokojnejšia na jazdenie. Zhruba o týždeň po tom, ako boli po prvý krát v Jasove sa dohodli na kúpe koní, pričom pán Z. ich priviezol do Kolonice. Tam sa kone vyložili a vtedy sa podpísali aj kúpne zmluvy a výdavkové doklady. Tam sa vyplácala aj kúpna cena za oba kone, pričom túto vyplatil pán A. za obidva kone a neskôr v ten istý večer mu dal jej otec polovicu kúpnej ceny. Jej otec nikdy v Jasove nebol, preto sa s ním konateľka žalobcu nemohla na ničom dohodnúť. Zhruba po troch týždňoch sa kobyly previezli k nej do Jasenova z dôvodu, že žalobca nemal podmienky pre ustajnenie koní, kone mal ustajnené u pána H.Á., kde platil 100 eur mesačne za ustajnenie. Pri prevoze koní z Kolonice sa dohodli tak, že kone budú ustajnené u nej s tým, že nebude za ustajnenie koní brať žiadne peniaze od žalobcu, pokiaľ pripustí žalobca jeho žrebca s jej kobylou a nechá žalovanej žriebä. Žalobca mal u nej kobylu od 27.10.2011 do 1.5.2012, t.j. 6 mesiacov. Žrebca žalobkyňa priviezla dňa 28.3.2012, o čom svedčia fotografie s dátumom, kedy bol žrebec u nej vykladaný a bol u nej do 30.5.2012, t.j. 2 mesiace. Bola pokrytá jej kobyla aj kobyla žalobcu. Žrebec sa pripúšťal už 28.3.2012. Dohodli sa tak počas prevozu koní z Kolonice za prítomnosti nej, konateľky žalobcu a jej spoločníka pána A.. Následne sa jej otec pohádal s pánom A. a padli všetky dohody. Čo sa týka sms, ktorú poslala, tak to bolo z dôvodu, že to tak chcel jej otec. Jej otec sa chcel so žalobcom dohodnúť, avšak k žiadnej dohode nedošlo.

Na pojednávaní dňa 3.7.2015 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania, mala za to, že ide o plnenie bez právneho dôvodu s tým, že žaloba bola podaná 16.10.2014, pričom ku kúpe koňa malo dôjsť 17.9.2011 a k pripusteniu malo dôjsť 28.5.2012, preto uplynula dvojročná

premlčacia doba pre bezdôvodné obohatenie. Zároveň ako námietku započítania si uplatnil cenu za mesačné ustajnenie koní vo výške 100 eur mesačne do výšky žalovanej sumy.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k námietke premlčania a započítania uviedol, že splatnosť záväzku nastala splatnosťou faktúry, a nie dátumami, ktoré uvádzala žalovaná, a to z dôvodu, že dňa 25.2.2013 došlo k zmene obsahu záväzku medzi účastníkmi tohto konania, čoho dôkazom je sms poslaná žalovanou, že zaplatí pripúšťací poplatok. Čo sa týka námietky započítania tak, v uvedenom rozhodnom období, kedy malo dôjsť k ustajneniu žalovaná nevykonávala ako podnikateľka predmet tejto činnosti, a preto nebola oprávnená za odplatu poskytovať takého služby. Nikdy nevystavila žiadnu faktúru za takého služby ani žiadnym spôsobom nevyzvala žalobcu na zaplatenie tejto sumy. Nebola žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovanou ohľadom ustajnenia koňa.

Konateľka žalobcu doplnila svoju predchádzajúcu výpoveď v tom smere, že od 12.10.2010 je jej firma oprávnená robiť činnosť spojenú s chovom koní a s ich ustajnením, preto mala zabezpečené priestory ako aj živnostenské oprávnenie na túto činnosť. V tom čase žalovaná nebola plnoletá a všetky veci za ňu vybavoval jej otec a na jeho výslovnú žiadosť boli kone u žalovanej v tom čase. V septembri minulého roku 2014 jej telefonovala mediátorka s tým, že pán U. sa chce dohodnúť a ponúka jej 150 eur, čo odmietla prijať. Žalobu podali na súde až v roku 2014 preto, že otec žalovanej ich stále presviedčal, že sa to vyrieši, a z rovnakého dôvodu bola faktúry vystavená až v októbri roku 2013.

Svedok P. U., otec žalovanej na pojednávaní dňa 3.7.2015 uviedol, že v tom čase bola žalovaná maloletá a všetky veci za ňu vybavoval on. V roku 2011 koncom augusta mali s dcérou vyhliadnutého koňa v obci Hodkovce, kde sa na tohto išli pozrieť spolu s konateľkou žalobcu a pánom A.. Pán A. išiel z dôvodu, že dcéra sa s ním dohodla, aby jej pomohol vybrať koňa. V aute sa bavili o tom, aký kôň je pre dcéru vhodný, čo by im odporúčal, ale žiadna dohoda ústna ani písomná medzi nimi nevznikla, čo sa týka sprostredkovania koňa. Pán A. sa ponúkol sám, hoci on ho o to nežiadal. Následne po nejakej dobe mu dcéra volala z Košíc, že je v predajni s pánom A. a konateľkou žalobcu a že predajca im odporučil, že sú na predaj dve kobyly. Následne mu dcéra volala z Jasova s tým, že pán A. chce kúpiť staršiu kobylu pre svoje deti a je tam aj druhá kobyla za 1250 eur, s čím súhlasil. Následne mu telefonoval pán A., že sú s koňmi na benzinke, kde sa mali stretnúť. Išla tam jeho dcéra, kone boli vyložené v Kolonici z dôvodu, že pán A. nemal kde ustajniť kone a on tiež nemal pripravené priestory. Večer sa stretol s pánom A. v reštaurácii, kde mu vyplatil sumu 1300 eur, a to sumu 1250 eur za kobylu a 50 eur za prepravu. Následne po dvoch-troch týždňoch od kúpy koní sme obidve kobyly previezli z Kolonice do Jasenova a vrátane kobyly žalobcu, ktorá u nich bola až do mája 2012. Na základe dohody s pánom A. priviezol tento koncom marca 2012 žrebca, ktorý bol u nich dva mesiace z dôvodu, že pán A. v tom čase staval ranč v Ptičom s konateľkou žalobcu svojpomocne, pričom sa dohodli, že pokiaľ bude žrebec u neho a bola by žrebná kobyla, tak tým budeme vyrovnaní za ustajnenie. Keď mal pán A. funkčný ranč tak dcéra odviedla koncom mája žrebca a koncom apríla - začiatkom mája 2012 kobylu. O tom, že žalobca pýta od jeho dcéry pripúšťací poplatok sa dozvedel v jeseni roku 2013, kedy mu telefonoval pán A., že si ho žiada žalobca.

Následne žalobca žiadal vypočuť dvoch svedkov, a to manžela konateľky žalobcu pána V. K. ohľadom tej skutočnosti, že pán U. ho mal osloviť ohľadom urovnania tejto záležitosti a mediátorku pani M. B., ktorá mala byť oslovená zo strany žalovanej, aby spor urovnala, avšak súd tento návrh na výsluch týchto svedkov zamietol, pretože mal za to, že ich výsluch by bol nadbytočný vo vzťahu k dostatočne zistenému skutkovému stavu.

Podľa ustanovenia § 97 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ustanovenia § 775 Občianskeho zákonníka, Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa §40a.

Sprostredkovateľská zmluva je neformálnou zmluvou, ktorá sa uzatvára medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Pri tejto zmluve sa jednak sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi odmenu za uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje túto odmenu poskytnúť sprostredkovateľovi vtedy, keď výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pri tejto zmluve tak vznikne sprostredkovateľovi právo na zaplatenie odplaty len vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa, napr. zistením, či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy.

Žalobca si žalobou uplatňoval právo na zaplatenie odmeny vo výške 125 eur za sprostredkovanie kúpy kobyly Daily pre žalovanú. Táto odmena bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXX zo dňa 3.10.2013 so splatnosťou dňa 3.11.2013, pričom táto odmena predstavuje 10 % kúpnej ceny kobyly. Žalobca toto svoje právo na zaplatenie odmeny odvíjal od sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Súd však na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané, žeby medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, na základe ktorej by žalobca mohol požadovať od žalovanej odplatu. Sama konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2015 uviedla, že po tom, čo boli v predajni v Košiciach a išli pozrieť kone do Jasova sa o cene za sprostredkovanie nerozprávali, pretože boli so žalovanou kamarátky. Z výpovede samotnej konateľky žalobcu je teda zrejmé, že k dohode o odplate ako podstatnej náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy medzi ňou a žalovanou nedošlo. Zároveň súd dáva do pozornosti i tú skutočnosť, že i keby bola medzi účastníkmi uzavretá sprostredkovateľská zmluva, právo na zaplatenie odplaty by žalobcovi nebolo vzniklo, pretože nebola preukázaná tá skutočnosť, žeby žalobca zoznámil žalovanú s treťou osobou, t.j. pánom Z., ktorý chcel predať kobyly, t.j. nebolo preukázané, žeby pričinením žalobcu ako sprostredkovateľa došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť je zrejmá tak z výpovede žalovanej, ktorá tvrdila, že o pánovi Z. sa dozvedela v predajni jazdeckých potrieb od jej majiteľa, teda nie od žalobcu, a rovnako tak táto skutočnosť vyplýva i z výpovede konateľky žalobcu. Dokonca žalobca pri tejto kúpe sám vystupoval ako druhý kupujúci.

Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Žalobca si v podanej žalobe voči žalovanej uplatňoval i zaplatenie pripúšťacieho poplatku vo výške 300 eur vyúčtovaného žalobcom žalovanej vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 3.10.2013 splatnej dňa 3.11.2013 za pripustenie jej žrebca A. V.. Ako dôkaz o pripustení žrebca súdu predložil pripúšťací lístok potvrdený žalobcom zo dňa 28.5.2012. V tomto smere sa však súdu javí ako pravdepodobné tvrdenie žalovanej ohľadom dohody o bezodplatnom pripustení žrebca A. V. za protihodnotu, a to ustajnenie kobyly O., ktorá bola u žalovanej ustajnená od 27.11.2011 do 1.5.2011 (6 mesiacov) a žrebca A. V. od 28.3.2012 do 30.5.2011 (dva mesiace), pričom ustajnenie koňa A. V. a jeho pripustenie už dňa 28.3.2012 mal súd za preukázané zo žalovanou predložených fotografií. Uvedený záver podporuje aj žalobkyňou predložený pripúšťací lístok potvrdený konateľkou žalobcu dňa 28.5.2012, kde je uvedené, že cena za pripustenie bola zaplatená, pričom na tomto lístku nie je uvedená žiadna suma. V zmysle uvedeného tak súd vyhovel kompenzačnej námietke žalovanej ohľadom započítania vznesenej žalovanou ako protinávrh do výšky žalobkyňou uplatnenej sumy, pretože mal za preukázané ustajnenie kobyly O. i žrebca Ka V. u žalovanej spolu v rozsahu 8 mesiacov pri mesačných nákladoch za ustajnenie vo výške 100 eur. V tomto smere neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa tej skutočnosti, že žalovaná v rozhodnom čase nevykonávala ako podnikateľka predmet tejto činnosti, a preto nebola oprávnená za odplatu poskytovať takého služby,

pretože bez ohľadu na túto skutočnosť žalovanej ustajnením koní vznikli náklady, ktoré musela vynaložiť v súvislosti so starostlivosťou o tieto kone (napr. na kŕmenie, vitamíny). V zmysle vyššie uvedeného súd námietku premlčania z titulu bezdôvodného obohatenia vznesenú žalovanou považoval v zmysle vyššie uvedeného za právne bezvýznamnú.

Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná mala v tomto konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania nevyhnutných na bránenie svojho práva. Právny zástupca si trovy právneho zastúpenia v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil, a preto súd mohol priznať žalovanej iba trovy konania vyplývajúce zo spisu okrem trov právneho zastúpenia. Trovy konania žalovanej tak pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 25,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.