Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/313/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, P.O.BOX 41 proti žalovaným: X/ N. C., T.. XX.X.XXXX, H. C. XXX Z. X/ S. C., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, o zaplatenie 218,64 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade, Združeniu na ochranu spotrebiteľov Obrana, Košice trovy právneho zastúpenia vo výške 56,62 eur na účet právneho zástupcu, Mgr. Petra Masaroviča do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť mu sumu 218,64 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300031006 zo dňa 23. 9. 2010 žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 510 eur. Žalovaní nedodržali dohodnuté zmluvné podmienky a podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastala okamžitá splatnosť úveru, pretože žalovaní nedodržali platobnú disciplínu.

Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaných, Združenie na ochranu spotrebiteľov Obrana, Park Angelinum 2, Košice, o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. -43, zo dňa 29. 4. 2015.

Žalobca, žalovaní a vedľajší účastník sa pojednávania určeného na deň 2. 7. 2015 nezúčastnili, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300031006 zo dňa 23. 9. 2010, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, oznámením o zosplatnení zo dňa 22. 12. 2013, kartou klienta a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 23. 9. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300031006. Žalobca dňa 23. 9. 2010 oznámil ako veriteľ schválenie úveru dlžníkovi a spoludlžníkovi - žalovaným. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 510 eur. Poskytnutý úver sa zaviazali splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 27,33 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve, vždy v 9. deň

príslušného mesiaca. Dátum splatnosti prvej splátky dňa 9. 11. 2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 9. 4. 2014.Na základe žiadosti žalovaných sa žalobca so žalovanými dohodol na odklade splátok č. 12, 13, 14, 20 pôžičky a tieto sa žalovaní zaviazali splatiť ako splátky č. 43, 44, 45 a 46. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 7, napokon zaplatili len sumu 929,22 eur.Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo im doručené dňa 30. 12. 2013 oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 16. 4. 2014, kedy boli žalovaní povinní uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu žalovaných voči žalobcovi predstavuje 218,64 eur pozostávajúca z istiny 121,50 eur a časti úroku vo výške 97,14 eur.

V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Preto si žalobca uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 1,025 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút.

Podľa názoru súdu v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah t.j. túto zmluvu je potrebné posudzovať v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a podľa všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nepriateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Súd uplatňovaný nárok žalobcu posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, predovšetkým z pohľadu, či žalobca neuplatňuje svoje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná.

V právnej veci si žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300031006 zo dňa 23. 9. 2010. Zo zmluvy je možné predpokladať, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 510 eur, ktorý mali uhradiť v 42 mesačných splátkach vo výške 27,33 eur a vrátiť tak žalobcovi sumu 1 147,86 eur.

Ako dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru je však nutné pripočítať sumu 73,46 eur, ktorú žalovaní uhradili pri podpise zmluvy v zmysle bodu 8 8.1 Dohody o poskytnutí služby zmluvy, čo spolu predstavuje celkovú sumu 1 221,32 eur.

Žalovaní riadne úver nesplácali a tak žalobca v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 16. 4. 2014 a to listom zo dňa 22. 12. 2013, ktorí žalovaní prevzali dňa 31. 3. 2014.

Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v zákone NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01% resp. revolvingu 76,21%, čo niekoľko násobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi, pretože tie sa v danom období pohybovali okolo 15,47% ročne. Uvedené dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej, a preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky a keďže v tomto prípade výška úrokov dojednaná v zmluve medzi účastníkmi podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú a určenú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, tak je potrebné úrokovú sadzbu dojednanú medzi účastníkmi hodnotiť ako takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná.

Zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 ako aj s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi žalobcom zastúpeným splnomocnencom a žalovanými bola spísaná žiadosť o poskytnutie úveru a následne žiadosť bola podpísaná žalovanými. Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená. Žalovaným došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere s dátumom 23. 9. 2010, ale uvedené oznámenie nie je nimi podpísané.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca so žalovanými neuzavrel písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola dodržaná len v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaní nepodpísali. Takýto spôsob uzatvárania

spotrebiteľskej zmluvy sa považuje za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaní nevedia, v akej výške a s akými podmienkami im bude schválený úver, pretože vypisujú len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru má byť oznámené následne dodávateľom služby, keď už nemajú možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v § 9 ods. 2 cit. zákona. Medzi tieto obligatórne náležitosti patrí podľa § 9 ods. 2 písm. j) ročná percentuálna miera nákladov (ďalej v texte iba RPMN).

Ako vyplýva z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23. 9. 2010 výška RPMN je v nej uvedená nesprávne.

Podľa výpočtu by pri poskytnutom úvere vo výške reálne vyplatenej sumy 436,54 eur a sume 73,46 eur, ktorú uhradili žalovaní pri podpise zmluvy a ktorá predstavuje dodatočný náklad k spotrebiteľovi k poskytnutému úveru (bod 8 8.1 zmluvy) čo spolu predstavuje schválený úverový rámec 510 eur, by RPMN predstavovala hodnotu 127,92% a nie v zmluve schválený údaj vo výške 70,01% pri úvere a 63,32% pri revolvingu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.

Z vyššie uvedenej zmluvy vyplýva, že výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, ktorá suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v dikcii § 9 odsek 2 písm. k) cit. zákona a taktiež zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania zmluvy v zmysle § 9 odsek 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. čo podľa § 11 odsek 1 písm. a) tohto zákona taktiež zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru.

Na základe uvedeného je potrebné zmluvu z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Žalobca z poskytnutého úverového rámca 510 eur odpočítal pri podpise zmluvy sumu 73,46 eur ako odmenu za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru v súlade s čl. 8 bod 8.1 zmluvy a žalovaným teda reálne vyplatil iba sumu 436,54 eur.

Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola už judikovaná v rozhodnutiach viacerých súdov. Uvedené dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o revolvingovom úvere je zároveň nutné považovať za neurčitý právny úkon a teda v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon a to aj preto, že odporuje dobrým mravom a obchádza zákon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu čo do základu a výšky je nedôvodný, poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, reálne bola žalovaným poskytnutá suma 436,54 eur a na poskytnutý úver zaplatili až sumu 929,22 eur, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaným, ktorí mali v konaní úspech žiadne trovy nevznikli, preto súd v zmysle citovaného ustanovenia vyriekol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 56,62 eur. Predpokladom na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočíva v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvoma významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto

združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovaných a priznal mu trovy konania vo výške 56,62 eur vypočítané z tarifnej hodnoty veci 218,64 eur, hodnota 1 úkonu právnej služby vo výške 19,92 eur, režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 eur a to za dva úkony právnej služby, prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie vo veci, 2 x po 19,92 eur + 2 x režijný paušál po 8,39 eur spolu 56,62 eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.