Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17C-7-2015.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/7/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín 911 01, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX S., zastúpenému ustanoveným opatrovníkom: Mesto Martin, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 1 949,32 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.368,16 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.368,16 €, od 20.6.2013 do zaplatenia.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 132,40 €, spočívajúce v trovách za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 46,60 € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 85,80 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 949,32 € s príslušenstvom.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca s ním uzavrel zmluvu o úvere, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Uznesením zo dňa 11.06.2015, č.k. 17C/7/2015-62, súd ustanovil odporcovi opatrovníka, nakoľko jeho pobyt nie je známy.
Na pojednávanie, konané dňa 03.07.2015, sa žiaden z účastníkov konania nedostavil ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu.
Odporca ani jeho ustanovený opatrovník svoju neprítomnosť na konanom pojednávaní neospravedlnili a k návrhu navrhovateľa na začatie konania sa žiadnym spôsobom nevyjadrili.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.07.2015, navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, súhlasil s jeho vykonaním v jeho neprítomnosti, pričom na svojom návrhu na začatie konania trval v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 05.01.2015, zmluvou o úvere zo dňa 02.07.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru zo dňa 28.05.2013, výpisom z úverového účtu odporcu, ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca ako dlžník dňa 02.07.2012 uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom úverovú zmluvu č. 4206129502, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1 600,00 € s úrokovou sadzbou vo výške 31,13 % ročne, ktorý sa zaviazal vrátiť 60 mesačnými splátkami vo výške po 57,96 €, s prvou splátkou splatnou do jedného mesiaca od poskytnutia úveru, s ďalšími splátkami splatnými 15. dňa v mesiaci a s konečnou splatnosťou 15. dňa 60. mesiaca po poskytnutí úveru.
Odporca si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas neplnil, preto navrhovateľ dňa 28.05.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a vyzval odporcu, aby svoj dlh, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, zaplatil do 15 dní od odoslania oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, teda do dňa 19.06.2013.
V zmysle návrhu na začatie konania a výpisu z úverového účtu odporcu dlh odporcu ku dňu spísania návrhu na začatie konania, teda ku dňu 05.01.2015, predstavoval nevrátenú časť poskytnutého úveru vo výške 1 570,22 €, úrok vo výške 291,62 €, poplatky vo výške 87,48 € a úrok z omeškania vo výške 256,48 €. Odporca zaplatil navrhovateľovi splátky poskytnutého úveru v celkovej výške 231,84 €.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd teda mal za preukázané, že odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu o úvere.
Uzavretá zmluva o úvere však neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver je preto potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Uzavretá zmluva o úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v znení „od 38,9 % do 40,9 %“. Takéto určenie ročnej percentuálnej miery nákladov nemožno považovať za dostatočné, spĺňajúce požiadavku ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ pri jej výpočte zjavne nezohľadnil časť splátky poskytnutého úveru, predstavujúcej náhradu poistného (viď nižšie), čo uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov navyše robí nesprávne uvedenou v neprospech odporcu - spotrebiteľa.
Uzavretá zmluva o úvere ďalej obsahuje nesprávnu hodnotu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Hodnota celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedená v uzavretej zmluve o úvere nezohľadňuje náhradu poistného, ktorá je súčasťou splátok poskytnutého úveru. Ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (a tým aj celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) nepokladá poistné, ak spotrebiteľ uzavrie zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby spočívajúcej v poistení, avšak túto zmluvu uzavrieť povinný nie je. Odporca však neuzavrel zmluvu o doplnkovej službe, spočívajúcej v poistení. Podľa uzavretej zmluvy o úvere odporca len súhlasil s tým, aby navrhovateľ ako poistník uzavrel poistnú zmluvu, z ktorej poisteným bude odporca. Odporca teda nie je povinný platiť poistné, poistné je povinný platiť navrhovateľ ako poistník. Odporca je povinný platiť navrhovateľovi len náhradu poistného, ktorá je súčasťou splátky poskytnutého úveru. Takúto náhradu je potrebné považovať za „poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,“ ktoré sú súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (a tým aj celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť). Skutočná výška poistného, ktorú je povinný platiť navrhovateľ poisťovateľovi, nie je zo zmluvy ani zrejmá, keďže táto sa môže líšiť od jej náhrady („úhrady za poistenie“), ktorú navrhovateľ požaduje od odporcu.
Odporca je teda na základe uzavretej zmluvy o úvere vrátiť navrhovateľovi len sumu poskytnutého úveru.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1 600,00 € a že odporca mu vrátil jeho časť vo výške 231,84 €. Rozdiel sumy poskytnutého úveru a sumy jeho vrátenej časti, teda časť poskytnutého úveru, ktorú je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť a do dnešného dňa ju nevrátil, predstavuje sumu vo výške 1 368,16 € (1 600,00 € - 231,84 €). V tejto časti súd nárok navrhovateľa považoval za preukázaný a jeho návrhu na začatie konania v tejto časti vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády), účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c, prechodného ustanovenia nariadenia vlády k úprave, účinnej od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.01.2013, aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pred 01.02.2013. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie časti žalovanej sumy priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nej odo dňa nasledujúceho po jej predčasnej splatnosti.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 05.01.2015 vo výške 256,48 € a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 06.01.2015 do zaplatenia. Ako však bolo uvedené, súd navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania len z časti žalovanej sumy.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V konaní mal navrhovateľ úspech len čiastočný, a to v rozsahu 70 % (predstavujúcom pomer vydaným rozsudkom odporcovi uloženej povinnosti k žalovanej sume). Čistý úspech navrhovateľa vo veci potom predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a úspechom odporcu (70 % - 30 % = 40 %).
Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 116,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 214,49 €, pričom tieto pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia podľa ust. § 13a ods. 1 písm a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a písomné podanie návrhu na začatie konania na súd zo dňa 05.01.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) vo výške po 81,33 €, vypočítanej podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty veci vo výške 1 949,32 € a z režijnej náhrady podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby vo výške po 8,04 € a z dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 35,75 €.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi v rozsahu jeho čistého úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.