Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-248-2014.pdf
PDF · 74.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/248/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne Z. W., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, štátna občianka SR proti žalovanému N. W., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX, t.č. na neznámom mieste, občan SR, zastúpený opatrovníkom pre toto konanie Obcou Z., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Z. W., rod. P. a N. W. uzavreté dňa 8.5.1993 v Hniezdnom a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne, vo zväzku 4, ročník 1993, na strane 168, pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2014 žiadal aby súd jej manželstvo so žalovaným rozviedol. Žalobu odôvodnil tým, že z manželstva pochádza dcéra U., nar. X.XX.XXXX. Po manželských nezhodách manžel odišiel zo spoločnej domácnosti začiatkom mája 1995. V roku 1996 jej bola dcéra zverená do výchovy. Od tejto doby sa so žalovaným párkrát stretla a to kvôli neplateniu výživného na dcéru, už roky ho nevidela a nemá o ňom žiadne informácie. Manželstvo žiada rozviesť, pretože je nefunkčne.
Uznesením sp. zn. 2C/248/2014-15 zo dňa 21.1.2015 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu uznesením č.k. 2C/248/2014-26 zo dňa 16.4.2015 v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre toto konanie a to Obec Z..
Pojednávania vytýčeného na deň 2.7.2015 sa opatrovník žalovaného nezúčastnil, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností. .
Na pojednávaní žalobkyňa na podanom návrhu trvala uviedla, že manželstvo uzatvorila mladá, z dôvodu tehotenstva. V spoločnej domácnosti so žalovaným žili len dva roky, asi od júna 1995 nevedú spoločnú domácnosť, so žalovaným nekomunikuje, spolu nehospodária, nemá o ňom žiadnu vedomosť. Žalovaná kategorický odmietla možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom a potvrdením o spoločnom pobyte na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Hniezdnom dňa 8.5.1993 a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Hniezdnom vo zväzku 4, ročník 1993 na strane 168 pod poradovým číslom 4. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa dňa X.XX.XXXX U., ktorá je plnoletá.
Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po ročnej známosti, jeho uzatvorenie bolo ovplyvnené tehotenstvom žalobkyne. Účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť zhruba od júna 1995, od tejto doby spolu nehospodária, nekomunikujú. Za dobu cca 20 rokov sa stretli len párkrát z dôvodu neplatenia výživného zo strany žalovaného. V súčasnosti žalobkyňa o žalovanom nemá žiadnu vedomosť. Žalobkyňa vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia, nechce zotrvať v manželskom zväzku.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochrana a ako právny vzťah riadi sa príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je .umelým zásahom súdu do manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik manželstva rozvodom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania spolu už 20 rokov nežijú, nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže žalobkyňa túto možnosť vylučuje, naviac o žalovanom nemá žiadnu informáciu.
Posudzovaním príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi v predmetnej veci, súd dospel k záveru, že tieto spočívajú v subjektívnom správaní sa oboch účastníkov konania.
Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na súde proti rozhodnutiu, ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté .dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Žalobkyňa môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.