Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/15/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: Q. P., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. O. XXX/X, Ž. A. M., v konaní o zaplatenie sumy 195,66 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015 žiadal pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s. uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 195,66 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 195,66 € od 17.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nevrátenej pôžičky.

Uznesením č. k. - 24 zo dňa 21.04.2015 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok vstúpil do konania navrhovateľ.

Odporca sa k návrhu, ktorý prevzal dňa 06.05.2015 nevyjadril.

Vo veci súd rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 22.06.2015.

Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok a odporca uzavreli dňa 14.12.2010 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 856,97 € za účelom kúpy spotrebného tovaru. Odporca sa v zmluve zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v 10-tich mesačných splátkach po 79,37 € s tým, že ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 45,22 %, RPMN vo výške 45,22 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 42,46 %. V zmluve je uvedené, že ide o akciu „60 dní neplatíte“ a termín konečnej splatnosti je december roku 2011.

V zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca mal splácať v mesačných splátkach po 79,37 € splatných k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2011 a posledná dňa 20.12.2011. Z poskytnutej sumy 856,97 € odporca preukázateľne uhradil sumu 639,44 €, a to sumu 79,37 € dňa 10.06.2011, 13.07.2011, 10.08.2011, 30.08.2011, 18.10.2011 a 02.02.2012. Dňa 23.03.2011 realizoval úhradu v sume 100 €, dňa 10.05.2011 v sume 58,74 €, dňa 13.11.2014 v sume 4,48 €. Okrem toho zaplatil dňa 14.12.2010 dojednanú akontáciu v sume 85,67 €.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu č. 2 k zmluve. Súdu bola predložená spolu so zmluvou identifikácia postúpenej pohľadávky, v ktorej je uvedená pohľadávka voči odporcovi vo výške 195,66 € zo zmluvy zo dňa 14.12.2010 týkajúcej sa úveru vo výške 856,97 €.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a odporcom, ktorého obsahom bola povinnosť odporcu najneskôr v termíne konečnej splatnosti dňa 20.12.2011 vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s dojednanými úrokmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len čiastočne, keď právnemu predchodcovi navrhovateľa splnil len sumu 639,44 € (plus akontáciu v sume 85,67 €).

Aj keď zmluva bola označená ako zmluva o pôžičke, z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa po právnej stránke nejednalo o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Peňažné prostriedky na jej podklade totiž neboli poskytované priamo odporcovi ako dlžníkovi ale slúžili na úhradu kúpnej ceny spotrebného tovaru (notebook Sony Vaio), ktorý odporca zakupoval v predajni Nay Elektrodom spoločnosti Nay, a.s. vystupujúcej ako sprostredkovateľ veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.

Preto išlo o úverovú zmluvu majúcu právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy (ako vopred pripraveného tlačiva s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, poskytovanej sumy a podmienok jej splácania) je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver majúci právny základ v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľa definoval cit. zákon v § 2 písm. a) ako fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľa v § 2 písm. b) ako fyzickú alebo právnickú osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pôvodný navrhovateľ pri jej uzavretí vystupoval v pozícii

dodávateľa a odporca v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 14.12.2010, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy dňa 14.12.2010 platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol navrhovateľovi prisúdiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Splátky, v ktorých mal odporca vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné v období od 20.03.2011 do 20.12.2011. Od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keď podľa ust. § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba na uplatnenie nároku tak v prejednávanej veci uplynula najneskôr dňom 21.12.2014 (počítajúc tri roky odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky 20.12.2011). Preto keď návrh bol podaný na tunajší súd dňa 19.01.2015, bolo to po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo potom možné prisúdiť navrhovateľovi ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu zo spisu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.