Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-372-2013.pdf
PDF · 122.4 KB
No categories available
5C/372/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: S. R., H.. XX.X.XXXX, C. H. D. XXX, R..Č.. C., T. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 2.674,35 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 560,- € s prísl. a poplatku vo výške 125,25 € zastavuje.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.6.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2674,35 €, úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2100,45 € od 5.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.9.2012 uzavrel so spoločnosťou GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 ( ďalej len „postupca“ ) zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka s príslušenstvom a s právami s ňou spojenými voči žalovanému zo zmluvy spotrebný úver medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom ( ďalej len „zmluva“ ), na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3319,39 €, splatný v 60 mesačných splátkach vo výške 81,19 € a postúpenie bolo žalovanému písomne oznámené. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti, spoločnosť GE MONEY, a.s. vypovedala žalovanému zmluvu dňa 15.6.2011. Pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 2674,35 €, tvorí ju istina 2100,45 €, úroky z omeškania 448,65 € a poplatky 125,25 €.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd vykonal výsluch žalovaného, ktorý uviedol, že je pravdou, že po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 560 € a 125,25 € a tiež zaplatil sumu 2.463,15 €, načo žalobca reagoval e-mailom, že jeho pohľadávka je uhradená.
Podaním doručeným súdu 19.7.2013 oznámil svoj vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2013 vzniesol námietku premlčania všetkých splátok žalovanej pohľadávky, ktoré sa stali zročnými v období viac než troch rokov od doručenia žaloby súdu. Ďalej vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že Zmluva o úvere zo dňa 16.10.2008 neobsahuje zákonom požadované náležitosti a to konkrétne ročnú úrokovú sadzbu, čím sa poskytnutý úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 druhá veta zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
Postupca a žalovaný ako zákazník uzavreli dňa 16.10.2008 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorou sa postupca zaviazal, že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok poskytne v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaviazal takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V ostatnom určovali obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,39 €, ktorý mal splatiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 81,19 €, pričom dátum prvej splátky bol do 16.11.2008 s tým, že dátum každej ďalšej platby bol určený k 16. dňu v mesiaci. V ďalších ustanoveniach bola dojednaná forma splácania úveru.
Z Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom súd zistil, že túto uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník s tým, že v časti Postúpená pohľadávka - záväzok boli uvedené údaje ohľadom postúpenej pohľadávky a postupcovi, číslo zmluvy, výška pohľadávky, istina úveru a príslušenstvo pohľadávky a sankcie , v časti Splátkový kalendár bol uvedený počet mesačných splátok, splatnosť splátky a výška mesačnej splátky a v časti Súčasti dohody bolo uvedené, že neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy tvoria Zmluvné ustanovenia na zadnej strane tohto listu. Žalovaný dohodu podpísal dňa 30.8.2013 v Bratislave.
Podľa Zmluvných ustanovení sa účastníci dohodli v bode 1.1, že účelom tejto dohody je úprava vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom, ktorému bola postúpená pohľadávka voči dlžníkovi, ktorá vznikla z titulu úverovej zmluvy špecifikovaná vyššie. Podľa bodu 1.2 predmetom tejto dohody je úprava úhrady záväzku dlžníka voči veriteľovi a uznanie takéhoto záväzku čo do dôvodu a výšky dlžníkom a úprava ďalších práv a povinností účastníkov dohody.
Podľa bodu 2.2 Zmluvných ustanovení dlžník vyhlasuje, že týmto neodvolateľne uznáva svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky špecifikované v čl. C v celkovej výške podľa tejto dohody. Toto vyhlásenie dlžník robí s vedomím, že záväzok alebo jeho časť sú v zmysle právnych predpisov premlčané. Dlžník si je vedomý skutočnosti, že ani premlčaním jeho záväzok alebo jeho premlčaná časť nezanikol, trvá naďalej a chce celý záväzok uhradiť. Dlžník si je vedomý právnych dôsledkov uznania premlčaného záväzku alebo jeho premlčanej časti.
V zmysle bodu 6.1 Zmluvných ustanovení v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky záväzku podľa splátkového kalendára podľa tejto dohody o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade, že dlžník porušil niektoré z ustanovení tejto dohody a) stávajú sa okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto dohody, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti, pokiaľ veriteľ upozornil dlžníka na uplatnenie toto práva v lehote najmenej 15 dní a b) je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia previesť na tretiu osobu pohľadávku voči dlžníkovi spočívajúcu v nároku na úhradu záväzku alebo jej časť, prípadne ju inak zaťažiť právami tretích osôb c) veriteľ je oprávnený jednostranne okamžite vypovedať túto dohodu na základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi, okamžitou výpoveďou sa táto dohoda ruší ku dňu doručenia písomného oznámenia dlžníkovi.
V prílohe č. 1 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok bola uvedená pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy s celkovým dlhom 2674,35 €.
Listom zo dňa 5.10.2012 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky postupca žalovanému oznámil, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávky vyplývajúca zo zmluvy o úvere postúpená žalobcovi, ktorý sa stal veriteľom pohľadávky a že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svoje záväzky zo zmluvy plniť výhrade postupníkovi - žalobcovi.
Podaním doručeným súdu 4.3.2015 žalobca súdu oznámil, že žalovaný vykonal na úhradu pohľadávky žalobcu úhrady a to dňa 23.9.2013, 26.11.2013, 17.2.2014, 17.4.2014, 29.9.2014, 16.10.2014, 21.11.2014 a 16.12.2014 vo výške po 70 €, ktoré boli započítané na úhradu istiny, preto žalobca zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie sumu 560 € s prísl. a poplatkov vo výške 125,25 € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Žalovaný podaním zo dňa 8.4.2015 súdu uviedol, že dňa 13.2.2015 uhradil spoločnosti Profidebt Slovakia dlh vo výške 2463,15 €. Úhradu si overil aj telefonicky v uvedenej spoločnosti, kde mu pracovníčka potvrdila, že platbu obdržali a nie je už potrebné, aby sa dostavil na súdne pojednávanie. Z pripojeného výpisu z účtu súd zistil, že dňa 13.2.2015 bola vykonaná žalovaným úhrada vo výške 2463,15 € v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
K uvedenej skutočnosti žalobca podaním zo dňa 24.4.2015 uviedol, že číslo účtu, na ktoré boli žalovaným peňažné prostriedky poukázané nepatrí do dispozície žalobcu. Žalovaný bol upovedomený o platobných údajoch, ktoré má v prípade nadchádzajúcich transakcií používať a posledná platba od žalovaného, ktorú žalobca obdržal je zo dňa 16.12.2014 vo výške 70 €, Číslo účtu, na ktorý bola vykonaná úhrada v sume 2463,15 € nikdy nebola súčasťou komunikácie medzi stranami a v súvislosti s logickou nadväznosťou platieb žalobcovi nie je jasné, prečo žalovaný po úhradách na správne číslo účtu, následne poukázal čiastku 2463,15 € na účet s odlišnými identifikačnými údajmi.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52, ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy podľa ust. § 3 ods. 3 ktorého, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu ( § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ). Keďže žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie 560 € s prísl. a poplatkov vo výške 125,25 € späť, a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, aj keď tento vznikol na základe zmluvy o úvere ako absolútneho obchodného záväzkového vzťahu.
Žalobca oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje z uznania záväzku žalovaným v dohode o uznaní a následného porušenia predmetnej dohody, v dôsledku čoho sa stal splatným celý záväzok žalovaného ako ho v predmetnej dohode uznal.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom a jej neoddeliteľnou súčasťou tvorili Zmluvné dojednania na zadnej strane listu.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.
Zo Zmluvných dojednaní ako ich súd uviedol vyššie vyplýva, že žalovaný ako dlžník robil vyhlásenie s vedomím, že záväzok alebo jeho časť sú premlčané, v samotnej dohode na prednom liste sú uvedené len údaje týkajúce sa pohľadávky a plátkového kalendára. Uznanie dlhu žalovaným je uvedené len v zmluvných dojednaniach, ktoré sú taktiež pretlačou vyhotovenou žalobcom.
Takéto označene dohody o uznaní záväzku so splátkovým kalendárom môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť síce dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane, no v ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým
ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď tieto si vykonané v prílohe k samotnej dohode pretlačovo vyhotovenej žalobcom.
V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 30.8.2013 žalovaným hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver súdu podporuje aj skutočnosť, že žalobca sám kontaktoval žalovaného ako je to uvedené v karte klienta, teda že mu bol zaslaný list s možnosťou splátkového kalendára a následne list žalovaného so žiadosťou o splátkový kalendár, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktoré bolo žalovanému zaslané do miesta bydliska, ktoré tento podpísal s vedomím uzavretia splátkového kalendára, ktorý úkon bol žalovaným vykonaný bez náležitého upozorneniami na jednotlivé dojednania dohody a zmluvných podmienok, ktoré boli jej súčasťou a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorom žalovaný nemal vedomosť.
K takémuto úkonu - podpísania dohody o uznaní dlhu s uzavretím splátkového kalendára žalobca pristúpil v čase po uplynutí všeobecnej premlčacej trojročnej doby podľa Občianskeho zákonníka, keď v zmysle bodu 4,20 obchodných podmienok - Predčasné splatenie. GE je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých súm dlžných zákazníkov podľa zmluvy a tiež odstúpiť od zmluvy, ak nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností a) zákazník porušuje zmluvu najmä, ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok. Vyvstáva teda otázka, či skutočne chcel žalovaný pristúpiť na dohodu o uznaní záväzku, keď predtým viac ako päť rokov neuhrádzal žiadne sumy právnemu predchodcovi
žalobcu a súčasne predĺžiť premlčaciu dobu práva žalobcu uplatniť si svoj nárok na súde voči nemu. Takéto konanie súd hodnotí ako rozhodnutie spotrebiteľa, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil a to najmä vtedy, keď by bol uzrozumený s tým, aké právne následky takýto jeho úkon vyvoláva a že tým dochádza k zhoršeniu jeho postavenia vo vzťahu k žalobcovi. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanému na pohľadávku, ktorá v čase uznania už bola premlčanou a v prípade úspešného sa dovolania premlčania žalovaným, by túto nebolo možné žalobcovi priznať.
Na základe vyššie uvedeného súd je názoru, že žalobcom uplatnené právo v danej veci je právom, ktoré si žalobca uplatňuje, právom po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd ex offo skúmal a vyhodnotil prekážky uplatnenia práva.
V danom prípade žalobca nepreukázal kedy došlo k zosplatneniu úveru, v žalobe iba uviedol, že dňa 15.6.2011 vypovedal právny predchodca spoločnosti Profidebt žalovanému zmluvu, ale túto skutočnosť neoprel o žiadny listinný dôkaz a úroky z omeškania si uplatňuje až odo dňa postúpenia pohľadávky, t. j. odo dňa 5.10.2012. Zmluvu o úvere účastníci uzavreli dňa 17.10.2008 a keďže žalovaný porušil zmluvné povinnosti už krátko po uzavretí zmluvy, žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo v zmysle obchodných podmienok čl. 4, bod 4.20 po tom, čo žalovaný neuhradil tri splátky, t. j. dňa 17.1.2009 (dátum prvej splátky 16.11.2008), kedy začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah ako spotrebiteľský aplikovať ako to súd už konštatoval vyššie. Berúc do úvahy ďalší súdom uvedený záver, že uznanie dlhu žalovaným bolo vykonané, resp. uplatnenie práva z tohto uznania je právom, ktoré si žalobca uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, nemožno toto uznanie dlhu žalovaným považovať za účinné uznanie v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a teda, že neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka o plynutí desaťročnej premlčacej doby odo dňa uznania dlhu, ale v danej právnej veci je potrebné aplikovať ust. § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 21.6.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.