Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-32-2022.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/32/2022
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/X, XXX XX G. zastúpený splnomocnencom: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka, so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske proti žalovanej: S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. G. Y. XXXX/XX, XXX XX D., o návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 08.11.2022 sa žalobca domáha, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej nachádzajúcich sa v k.ú D., zapísané na LV č. XXXX a to k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.p. bytového domu súp.č. XXXX, vchod: XX, postaveného na pozemkoch parcely registra ,,C“, par. Č. XXX, XXX, XXX, XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 62/2773 ( ďalej len ,,nehnuteľnosť“) za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu náhrady škody vo výške 6500 eur s príslušenstvom. Súčasne žalobca navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej zakázal akýkoľvek prevod uvedených nehnuteľností.
2. Skutkovo návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že dňa 17.01.2022 uzatvorila spoločnosť BALKONA SK s.r.o., IČO: 51 222 795 so žalobcom zmluvu o dielo č. 6/2022, na základe ktorej mala byť v mesiaci marec 2022 dodaná žalobcovi pergola. Žalobca zhotoviteľovi zaplatil zálohu 6500 eur. Dielo nebolo riadne a včas dodané a žalobca dňa 13.09.2022 odstúpil od zmluvy. Dňa 21.10.2022 bola žalovanej ako konateľke spoločnosti zaslaná predžalobná výzva. Druhý konateľ spoločnosti je väzobne stíhaný. Žalovaná ako konateľka zodpovedá za škodu, ak nekoná s odbornou starostlivosťou s poukazom na § 135a Obchodného zákonníka. Je zjavné, že spoločnosť Balkona SK s.r.o. je v úpadku, a napriek tomu štatutárny orgán nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze hrozia negatívne následky. Pohľadávka voči spoločnosti Balkona SK s.r.o. je nevymožiteľná, nakoľko spoločnosť má niekoľko exekúcií. Odporkyňa sa snaží zbavovať svojho majetku, aby sa vyhla plneniu záväzkov. Nehnuteľnosti sa žalovaná snaží previesť na základe darovacej zmluvy a teda snaží sa účelovo zbavovať svojho majetku, z ktorého môže byť žalobca uspokojený. Na nehnuteľnosti je už vyznačená plomba a v najbližších dňoch dôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
3. Podľa § 324 ods. 1,3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. V zmysle § 328 ods. 1 písm. c C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2, ods. 3 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. Podľa § 343 ods. 1 až 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 135a ods. 1, 2, 3 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami v podanom návrhu žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
13. Dňa 17.01.2022 bola medzi žalobcom a spoločnosťou Balkona SK s.r.o. uzatvorená zmluva o dielo č. 6/2022, predmetom ktorej bola dodávka a montáž pergoly starline exclusive za cenu 13500 eur. Dodacia lehota bola uvedená marec 2022. Podľa potvrdenia o úhrade žalobca dňa 18.01.2022 uhradil spoločnosti Balkona SK s.r.o. sumu 6500 eur ako zálohu. Listom zo dňa 13.09.2022 žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, nakoľko dielo nebolo dodané riadne a včas. Výzvou zo dňa 21.10.2022 bola žalovaná vyzvaná na úhradu sumy 6500 eur.
14. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kú. D. mal súd preukázané, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.p. bytového domu súp.č. XXXX, vchod: XX, postaveného na pozemkoch parcely registra ,,C“, par. Č. XXX, XXX, XXX, XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 62/2773. Na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe V- XXXX/XXXX ( darovacia zmluva). Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Balkona Sk, s.r.o., IČO: 51 222 795 bolo zistené, že štatutárnym orgánom spoločnosti sú dvaja konatelia, jedným z nich je žalovaná. Z registru poverení bolo zistené, že voči spoločnosti Balkona SK s.r.o. ako povinnému je vedených 7 exekúcií.
15. Súd návrh žalobcu preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 C.s.p., pričom sa jedná o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Ochrana práv a nárokov zabezpečovacím opatrením má preto prednosť pred ochranou prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd preto najskôr skúmal, či je možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 6500 eur, ktorú má voči žalovanej ako konateľke spoločnosti BALKONA SK s.r.o., pretože exekúcia tejto pohľadávky je ohrozená tým, že žalovaná nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve darovala, o čom svedčí vyznačená plomba na liste vlastníctva.
17. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 C.s.p. je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie (osvedčenie) svojich tvrdení. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
18. Žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a tvrdeniami, dostatočne neosvedčil existenciu svojej pohľadávky voči žalovanej. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd osvedčený záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Balkona SK s.r.o. ako zhotoviteľom z uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 17.01.2022. Súd mal preukázanú aj existenciu pohľadávky žalobcu voči tejto spoločnosti vo výške 6500 eur, ktorá vznikla v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo a nevrátenia zaplatenej zálohy. Existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej ako konateľke spoločnosti Balkona Sk s.r.o. však žalobca neosvedčil. Zodpovednosť žalovanej žalobca viaže na porušenie povinností žalovanej vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Zo strany žalobcu nie sú vo vzťahu k žalovanej uvádzané relevantné skutkové tvrdenia, podporené kvalifikovanou právnou argumentáciou. Porušenie povinnosti žalovanej ako konateľa obchodnej spoločnosti nebolo žiadnym spôsobom osvedčené. Žalobca neosvedčil, že spoločnosť Balkona SK s.r.o. je v úpadku ani to, že sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Žalobca nepreukázal ani to, že pohľadávka je voči spoločnosti Balkona Sk s.r.o. nevymožiteľná. Skutočnosť, že voči spoločnosti je vedených niekoľko exekúcii ešte neznamená, že spoločnosť je nemajetná alebo že je v úpadku, keď nie je známe, ako tieto exekúcie prebiehajú a s akým výsledkom. Len to, že spoločnosť má niekoľko pohľadávok po splatnosti bez toho, aby boli známe všetky aktíva a pasíva spoločnosti a dĺžka omeškania nevedie k záveru, že spoločnosť je v úpadku. Skutkové tvrdenia o tom, že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou, keď nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu, preto neboli osvedčené. Navrhovateľ nepreukázal ani neosvedčil, že by konaním žalovanej žalovanému resp. spoločnosti vznikala nejaká konkrétna škoda a preto žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podmienka existencie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právo preto nie je splnená.
19. Predmetný návrh nie je možné z objektívneho hľadiska hodnotiť ako presvedčivý a odôvodňujúci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko na základe predbežného právneho posúdenia veci sa nárok vo veci samej označený žalobcom voči žalovanej javí súdu ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj možné následky zásahov do práv žalovanej vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že tento zásah súdu do práv dotknutej strany by bol neprimeraný. Súd vždy musí zvážiť a skúmať aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno- procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca tvrdí existenciu pohľadávky vo výške 6500 eur, pričom žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti- byte žalovanej, ktorého hodnota niekoľko násobne prevyšuje hodnotu pohľadávky. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je preto v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti (proporcionality), ktorá vyjadruje, že iba v nevyhnutnej miere má byť dočasným opatrením súdu zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu.
20. Z rovnakých skutočností súd vychádzal aj pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami. Aj tu musí byť v prvom rade splnená podmienka dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Keďže nebol osvedčený ani základný vzťah medzi žalobcom a žalovanou z titulu náhrady škody, nebolo možné vyhovieť ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia a preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Žalovanej v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia trovy nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).